Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, February 20, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3616010174
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3616010174.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr.
Rastislava Vranku a JUDr. Romana Hargaša v trestnej veci proti obžalovanému P. X. pre prečin násilia
proti skupine obyvateľov podľa § 359 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., prejednal dňa 20. februára 2017
odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske proti rozsudku Okresného súdu Partizánske,
sp.zn.0T/33/2016 zo dňa 22. novembra 2016, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp.zn.0T/33/2016 zo dňa 22. novembra 2016, bol obžalovaný
P. X. uznaný za vinného z prečinu násilia proti skupine obyvateľov podľa § 359 ods. 1, ods. 2 písm. c/
Tr. zák. s poukazom na § 122 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. na skutkovom základe, že

-dňa 31.10.2016 v čase okolo 20.45 hod. prišiel v obci I. pred bránu rodinného domu č.XX, kde najskôr
vulgárne nadával a následne začal mykať bránou, na čo z domu vyšli obyvatelia domu, poškodení
L. I., nar.X.X.XXXX, H. I., nar.X.XX.XXXX a T. I., nar.X.X.XXXX, všetci trvale bytom I. č. XX, pričom
obžalovaný sa im začal vyhrážať, že ich všetkých pozabíja sekerou, čo viackrát opakoval, následne
poškodený L. I. pristúpil k bráne, obžalovaný ho rukou chytil za jeho pravú ruku a ťahal smerom k sebe,
čím mu spôsobil tržnú ranu na pravom predlaktí, ktorá si vyžiadala ošetrenie bez narušenia obvyklého

spôsobu života.

Za tento trestný čin bol obžalovaný P. X. odsúdený podľa § 359 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 3 Tr.
zák., § 36 písm. l/, písm. n/ Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov,
výkon ktorého mu okresný súd podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne
odložil na skúšobnú dobu s probačným dohľadom vo výmere 24 mesiacov. Zároveň okresný súd podľa

§ 51 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. obžalovanému uložil zákaz požívania alkoholických nápojov a iných
návykových látok.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho vyhlásení
napadolodvolanímprokurátorOkresnejprokuratúryPartizánske(ďalejlen„prokurátor“)prenesprávnosť
výrokov o uloženom treste v neprospech obžalovaného.

V písomných dôvodoch odvolania prokurátor namietol, že výrok napadnutého rozsudku okresného
súdu o treste považuje za nezákonný. S takto uloženým trestom sa nestotožňuje, nakoľko uložený
podmienečný trest považuje za neprimerane mierny, vzhľadom na osobu a pomery páchateľa ako
i charakter trestnej činnosti, ktorej sa obžalovaný dopustil, pretože sa opätovne jedná o trestný čin
násilnej povahy, a taktiež je takto uložený trest v rozpore so zásadami ukladania trestov. Prokurátor

poukázal na zákonnú dikciu ustanovenia § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. Prokurátor uviedol, že nesúhlasí s
tvrdením okresného súdu obsiahnutého v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že pri ukladaní druhua výmery trestu vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v § 34 Tr. zák., pričom prihliadol
na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce
okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj na možnosť jeho nápravy, nakoľko uložený trest musí mať

najmä prevýchovný účinok. Prokurátor je toho názoru, že okresný súd nesprávne vyhodnotil priznanie
obvineného ako napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti a vytvoril tak ďalšiu poľahčujúcu okolnosť
podľa § 36 písm. n/ Tr. zák., pretože napomáhanie pri objasňovaní činnosti vyžaduje aktívnejšiu
účasť páchateľa ako samotné priznanie sa k spáchaniu trestného činu. V danom prípade okresný súd
neuviedol žiadne ďalšie aktivity obžalovaného, z ktorých by bolo možné vyvodzovať jeho aktívnu pomoc,

a preto podľa názoru prokurátora nie je možné použiť aj túto poľahčujúcu okolnosť. Ďalej poukázal
na skutočnosť, že obžalovaný bol doteraz 2-krát súdne trestaný, a to v oboch prípadoch za násilnú
trestnú činnosť, naposledy rozsudkom Okresného súdu Partizánske, sp.zn.2T/138/2013 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn.3To/28/2014 zo dňa 8.10.2014 pre prečin ublíženia na
zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere
1 rok so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok a 8 mesiacov, to je do 8.6.2016. Obžalovaný bol od roku

2012 do 31.10.2012 14-krát riešený v priestupkovom konaní, pričom časť z týchto priestupkov bola
riešená v zmysle § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch a časť priestupkov bola za porušenie
pravidiel cestnej premávky. Taktiež prokurátor nesúhlasí s názorom okresného súdu, že pri ukladaní
podmienečného trestu zohľadnil rodinnú situáciu obžalovaného, pretože vychádzal len z jeho tvrdení a
tieto tvrdenia nijakým spôsobom neverifikoval. Prokurátor má za to, že v prípade obžalovaného bude

len výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody spĺňať kritéria individuálnej a generálnej prevencie
a bude dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou. Prokurátor z vyššie
uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. zrušil napadnutý
rozsudok vo výroku o treste a v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por. mu uložil podľa § 359 ods. 2 Tr. zák. s
použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l/ Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák. nepodmienečný trest odňatia

slobody v dolnej polovici trestnej sadzby a zaradil ho na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

K odvolaniu prokurátora sa obžalovaný P.. a ani poškodení L. I., H. I. a T. I. písomne nevyjadrili.

Na verejnom zasadnutí krajského súdu prokurátor krajskej prokuratúry navrhol, aby odvolací súd
podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/, ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok pre nesprávnosť výroku o
treste a postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. por. pri nezmenenom výroku o vine, uložil obžalovanému
nepodmienečný trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby a zaradil ho na výkon trestu
odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

ObžalovanýP.X.naverejnomzasadnutíkrajskéhosúdunavrhol,abyodvolacísúdodvolanieprokurátora
podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom

bolo predložené dňa 3. januára 2017, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1
Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., vykonal vo veci
verejné zasadnutie dňa 20. februára 2017. Na verejnom zasadnutí odvolací súd postupom podľa § 317
ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť prokurátorom napadnutých výrokov o treste, ako aj
správnosťpostupukonania,ktoréimpredchádzalo.Uvedenýmpostupomzistil,žeodvolanieprokurátora

nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Pokiaľ ide o preskúmanie správnosti postupu okresného súdu, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaním
napadnutých výrokov rozsudku, z odvolania prokurátora vyplýva, že odvolanie neobsahuje žiadne

námietky voči postupu okresného súdu, pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu chyby,
ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd, vychádzajúc zo zisteného
skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania, teda výrokov o vine, ktoré neboli a ani nemohli byť

napadnuté odvolaním (podľa § 257 ods. 5 Tr. por. súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine je
neodvolateľnéavtomtorozsahunenapadnuteľnéodvolaním)aktorýchsprávnosťodvolacísúdnemohol
preskúmavať, postupoval v súlade so zákonom pri ukladaní trestu obžalovanému P. X. pri určení druhu
a výmery trestu, ako aj spôsobu jeho výkonu.Obžalovaný P. X. bol uznaný za vinného z prečinu násilia proti skupine obyvateľov podľa § 359 ods.
1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 122 ods. 2 písm. b/ Tr. zák., v ktorom zákon ustanovuje

trestnú sadzbu trestu odňatia slobody s dolnou hranicou vo výmere 6 mesiacov a hornou hranicou 3
roky. Obžalovaný P. X. sa dopustil úmyselného protiprávneho konania, ktorým sa skupine obyvateľov
vyhrážal smrťou, ťažkou ujmou na zdraví a inou ťažkou ujmou a čin spáchal verejne.

Okresný súd pri ukladaní druhu a výmery trestu dôsledne prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho

následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. s prihliadnutím na účel trestu v zmysle §
34 ods. 1 Tr. zák. Odvolací súd považuje za potrebné vysloviť názor, podľa ktorého na okolnosti uvedené
v ustanovení § 34 ods. 4 Tr. zák. nie je možné prihliadať mechanicky, ale v kontexte prejednávaného
prípadu je potrebné priradiť im rozumný význam pre potreby naplnenia účelu trestu. Okresný súd pri
ukladaní trestu postupoval v súlade s ustanoveniami § 34 ods. 4 Tr. zák.

Za správny, považoval odvolací súd poukaz okresného súdu na to, že obžalovaný urobil vyhlásenie
o vine a svoje konanie úprimne oľutoval, ktorú okolnosť je potrebné zohľadniť pri ukladaní trestu v
prospech obžalovaného. Okresný súd pri určovaní druhu a výmery trestu správne zistil u obžalovaného
poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Tr. zák., že sa obžalovaný priznal k spáchaniu trestného činu

a tento úprimne oľutoval, no i poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr. zák. (obžalovaný napomáhal
pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom), keďže obžalovaný P. X. urobil na hlavnom
pojednávaní okresného súdu vyhlásenie o vine a okresný súd jeho vyhlásenie v súlade s ustanovením
§ 257 ods. 5 Tr. por. prijal. Podľa § 257 ods. 7 Tr. por., ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného
prijíma, súčasne vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa

nevykoná.Obžalovanýtakýmtopostupomumožníprevziaťvýsledkydokazovaniazprípravnéhokonania
bez toho, aby tieto boli konfrontované s výsledkami dokazovania na hlavnom pojednávaní. V rámci
súdneho konania podľa § 275 ods. 5 Tr. por., po priznaní viny páchateľom (obžalovaným) sa postupuje
primerane podľa § 333 ods. 3 aj písm. h/ Tr. por., t. j. že súd pred rozhodovaním o prijatí alebo
neprijatí vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 Tr. por. formou otázok zisťuje, či sa obžalovaný

„dobrovoľnepriznávaauznávavinuzaspáchanýskutok,ktorývobžalobekvalifikujeakotrestnýčin“,čím
pri kladnej odpovedi napĺňa podmienku uvedenú v ustanovení § 36 písm. n/ Tr. zák. (viď. uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.4 Tdo 63/2016 zo dňa 25. októbra 2016). Okresný súd
správne postupoval, keď pri prevahe poľahčujúcich okolností na strane obžalovaného v zmysle § 38 ods.
2, ods. 3 Tr. zák. znížil hornú hranicu trestu odňatia slobody o jednu tretinu a ukladal trest v rozmedzí

zákonom upravenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody vo výmere od 6 mesiacov do 26 mesiacov.

Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák.
ukladaný trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej
trestnejčinnosti(represívnazložkatrestu)avytvorípodmienkynajehovýchovu(výchovnázložkatrestu).

Vychádzajúczprincípovhumánnostipriukladanítrestuzuvedenéhovyplývaasúdnapraxvtomtosmere
aj fakticky postupuje, že pri ukladaní trestov páchateľom v zásade u prvotrestaných osôb vystupuje
do popredia výchovná zložka trestu pred represívnou. V prípade recidívy trestnej činnosti páchateľa
je však už nevyhnutné podstatne obozretnejšie pristupovať k posudzovaniu zabezpečenia výchovnej
zložky trestu vo vzťahu k páchateľovi, keďže zistená recidíva logicky v zásade nasvedčuje o neúcte

páchateľa k záujmom chráneným Trestným zákonom a k tomu, že predchádzajúce tresty neviedli k
prevýchove páchateľa, teda k prijatiu skutočného predsavzatia páchateľa viesť riadny život.

Odvolací súd považuje však za správny poukaz okresného súdu na to, že pri určovaní druhu a výmery
trestu u obžalovaného P. X. zohľadnil závažnosť spáchaného trestného činu (ide v predmetnom prípade

o prečin), predchádzajúci život obžalovaného, pričom správne poukázal na to, že obžalovaný bol doteraz
2-krát súdne trestaný s tým, že v jednom prípade sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený (naposledy
bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Partizánske, sp.zn.2T/138/2013 zo dňa 17.2.2014 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn.3To/28/2014 zo dňa 8.10.2014). Taktiež správne zohľadnil
skutočnosť, že od roku 2012 až do súčasnosti sa dopustil 7 priestupkov (5 priestupkov v doprave

a 2 priestupky proti občianskemu spolunažívaniu). Zároveň správne poukázal na osobné a rodinné
pomery obžalovaného, keďže obžalovaný má 4 deti, jedno má zverené do osobnej starostlivosti a voči
ďalším má vyživovaciu povinnosť vo výške 250,-Eur mesačne. Obžalovaný pracuje dlhodobo v G. ako
pokrývač striech s mesačným prímom približne 1.800,-Eur. Preto úvaha okresného súdu, že účel trestuje možné dosiahnuť aj uložením podmienečného trestu s probačným dohľadom za súčasného uloženia
zákazu požívať alkoholické nápoje počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, má podľa názoru
odvolacieho súdu logický základ. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že aj podmienečný trest

je trestom, pričom hrozba jeho výkonu má podstatný vplyv na správanie odsúdenej osoby. Uložením
uvedeného trestu okresný súd dal možnosť obžalovanému preukázať, že svoje sľuby o náprave a
ľútosť nad svojím protiprávnym konaním myslí vážne, lebo inak bude musieť vykonať uložený trest.
Podľa názoru odvolacieho súdu uloženie podmienečného trestu odňatia slobody s probačným dohľadom
za súčasného uloženia zákazu obžalovanému požívať alkoholické nápoje je účinným prostriedkom

spôsobilýmnaplniťúčeltrestuvzmysle§34ods.1Tr.zák.Odvolacísúdpoukazujenato,žeuloženýtrest
núti obžalovaného úplne abstinovať a zabrániť tak situácii, kedy u obžalovaného pod vplyvom alkoholu
dochádza k oslabeniu zábran dopúšťať sa trestnej činnosti, pričom už samotné prípadné poznatky o
požívaní alkoholu obžalovaným počas skúšobnej doby sú dôvodom pre rozhodnutie o vykonaní trestu
odňatia slobody.

Z uvedených dôvodov sa odvolací súd nestotožnil s názorom prokurátora uvedeného v jeho odvolaní,
podľa ktorého by mal byť trest, uložený okresným súdom obžalovanému P. X., neprimeraný.

Z hľadiska doteraz uvedených dôvodov je zrejmé, že odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky
prokurátora za opodstatnené, nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku vo výroku o treste v

neprospech obžalovaného na podklade ním podaného odvolania, a preto odvolanie prokurátora ako
nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.