Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, March 31, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/334/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7516202573
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7516202573.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a

členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o mal.
E. D. nar. X.XX.XXXX a mal. D. D. nar. X.XX.XXXX zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny P., J. F. Č.. X, P.O. detí rodičov: P. P. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v E. na J. E.
XXXX/XX zastúpenej advokátom JUDr. Jozefom Vaškom so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach
na Szakkayho 1 a E. D. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v J.Í. U. XXX v konaní o zvýšenie výživného o
odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie z 10.6.2016 č.k. 9P 55/2016-55 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom z 10.6.2016 č.k. 9P 55/2016-55 zaviazal otca prispievať na výživu

maloletej E. D. nar. X.XX.XXXX sumou 50 € mesačne a maloletého D. D. nar. X.XX.XXXX sumou 50
€ mesačne od 15.2.2016 vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu matke maloletých detí. Dlžné výživné
za obdobie od 15.2.2016 do 10.6.2016 na maloletú E. 80,04 € a na maloletého D. 80,04 € zaviazal
otca zaplatiť do 60 dní od právoplatnosti rozsudku matke maloletých detí. Týmto rozhodnutím zmenil
rozsudok Okresného súdu Košice - okolie z 19.11.2010 č.k. 9P 275/2010-23 vo výroku o výživnom.

2. Rozhodol tak na základe zistenia, že rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie z 19.11.2010 č.k.

9P 275/2010-23 boli maloleté deti E. a D. zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný
prispievať na výživu každého dieťaťa vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoletédieťa.Včasetejtoúpravyvýživnéhootecmaloletýchdetíbolnezamestnaný,nepoberaldávku
v hmotnej núdzi a iba príležitostne vykonával brigádnické práce. Posledným zamestnávateľom otca bola
spoločnosť U., kde pracoval ako skladník s mesačným príjmom 250 € - 300 € a tento pracovný pomer
bol skončený na podnet otca z dôvodu, že nemal ako dochádzať z miesta bydliska do P.. Z výpovede
otca zistil, že do zamestnania cestoval autobusom alebo autom (R. G.), ktoré mal požičané od kamaráta

a plánoval ho kúpiť za 1.000 €, ale napokon mu auto vrátil, pretože už nechodil do zamestnania. Býva v
spoločnej domácnosti s rodičmi, ktorí sú starobní dôchodcovia, spolu s plnoletým bratom, ktorý taktiež
pracuje brigádnicky po stavbách. Výdavky na bývanie a stravu mu platia rodičia. Má exekúcie vo výške
cca 800 €, ktoré nevedel bližšie špecifikovať a tieto momentálne nespláca. Okrem týchto maloletých
detí má štvorročné dieťa so Ž. A., ku ktorému dieťaťu otcovstvo nepreukázal rodným listom a neplatí
ani výživné. Matka maloletých detí je evidovaná na úrade práce, vykonáva aktivačné práce a spolu
s prídavkami na deti a dávkou v hmotnej núdzi jej mesačný príjem je 330 €. Maloletý D. je žiakom

tretieho ročníka základnej školy, je hyperaktívny a v starostlivosti detského neurológa, užíva lieky na
podporu mozgovej činnosti a matka s ním navštevuje Špeciálne pedagogické centrum v P. raz do týždňa.
Maloletá E. navštevuje predškolské zariadenie a chodí na tanečnú, za ktorú matka platí 11 €. Z výpovede
matky zistil, že otec neplatí ani minimálne výživné určené súdom a od kedy pred tromi rokmi nastúpil dovýkonu trestu odňatia slobody, vypláca sa jej náhradné výživné. Zistený skutkový stav posúdil a rozhodol
podľa § 62 a § 75 Zákona o rodine. Pri rozhodovaní o výživnom vychádzal z reálnych schopností,
možností a majetkových pomerov oboch rodičov, prihliadol na odôvodnené potreby maloletých detí ako

aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o deti osobne stará. Pri určení výživného vychádzal z príjmu
otca, ktorý dosahoval u zamestnávateľa U., P. s odôvodnením, že sa otec bez dôležitého dôvodu vzdal
výhodnejšieho zamestnania, ktorá skutočnosť nemôže byť posúdená v neprospech maloletých detí a v
súčasnosti je schopný si zarobiť roznášaním letákov a tiež brigádami na rôznych stavbách. Vzhľadom na
to, že samotný vývoj životných nákladov sám o sebe odôvodňuje zmenu výšky výživného, návrh matky

posúdil ako dôvodný a zvýšil výživné na 50 € mesačne pre každé dieťa od podania návrhu matky. Dlžné
výživné, ktoré vzniklo zvýšením výživného zaviazal otca zaplatiť do 60 dní od právoplatnosti rozsudku
matke maloletých detí s poukazom na ust. § 160 ods. 1 O.s.p.. O trovách konania rozhodol podľa § 146
ods. 1 písm. a/ O.s.p..

3.Protitomutorozsudkupodalvčasodvolanieotecmaloletýchdetí,vktoromuviedol,žesajehofinančné

pomery vôbec nezmenili a nemá z čoho platiť súdom určené výživné. Trval na tom, aby jeho vyživovacia
povinnosť ostala na úrovni 30 % zo sumy životného minima. Návrh matky na zvýšenie výživného
považuje za pomstu. Uvedomuje si, že má platiť na výživu svojich maloletých detí, ale nemá z čoho
dávať a už vôbec nie 100 € spolu na dve deti. Ak sa jeho situácia zlepší, je ochotný platiť súdom určené
výživné v plnej výške.

4. Matka maloletých detí vo vyjadrení uviedla, že odvolanie otca nespĺňa náležitosti v zmysle § 363 CSP,
konkrétne neobsahuje skutočnosť, v akom rozsahu sa rozsudok súdu prvej inštancie napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa domáha. Z týchto dôvodov navrhla odvolanie
otca odmietnuť.

5. Kolízny opatrovník maloletých detí sa k odvolaniu otca nevyjadril.

6. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bol zrušený Občiansky súdny
poriadok v znení platnom do 30.6.2016 (§ 473 CSP) a zároveň 1.7.2016 nadobudol účinnosť aj zákon

č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

8. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa

§ 65, § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP
a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych
ustanovení Zákona o rodine, správne a zákonne vo veci rozhodol, pričom v odôvodnení sa vysporiadal
s podstatnými okolnosťami prejednávaného prípadu a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu
stotožnil.

12. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie
sú schopné samé sa živiť. Kritériami určovania rozsahu vyživovacej povinnosti podľa ust. § 62 a ust. §
75 ods. 1 Zákona o rodine sú odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj možnosti, schopnosti a majetkovépomery rodičov. Ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine rozšírilo východiská zisťovania a posudzovania
možností, schopností a majetkových pomerov rodičov aj o zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp
potencionality má prednosť pred princípom fakticity, to znamená, že súd je povinný prihliadať aj k

zjavne nevyužitým schopnostiam povinného rodiča. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti preto
nie je smerodajné, aký príjem rodič v skutočnosti dosahuje, alebo či vôbec pracuje, ale to, čo je
objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie,
vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a podobne. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že žiaden účinný
zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať a ani právo, resp. povinnosť pracovať v

odbore, v ktorom je osoba vyučená, prípadne pracovať na pozícií alebo v zamestnaní zodpovedajúcom
predstavám povinného rodiča. Každý rodič má ale povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojich
detí, a teda usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k
deťom nebolo ohrozené. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o potencionálnych
schopnostiach a možnostiach otca a dodáva, že je neakceptovateľné, aby otec v aktívnom veku
(39 rokov) nevyvinul žiadnu snahu o zabezpečenie si adekvátneho zdroja príjmu tak, aby si mohol

plniť vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom, ktoré sú odkázané svojou výživou na svojich rodičov.
Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že skončenie pracovného pomeru otca
v spoločnosti U. P. bez toho, aby si zabezpečil porovnateľný zdroj príjmu, je v príkrom rozpore so
záujmom maloletých detí, nota bene maloleté deti ohrozuje. Odvolací súd poukazuje aj na to, že otec,
ktorý nemá v osobnej starostlivosti dieťa, môže sa bez obmedzenia uchádzať o zamestnanie aj vo

vzdialenejších regiónoch Slovenska, kde sú reálne vykazované lepšie pracovné možnosti. Ponechanie
výživného na doterajšej úrovni by v tomto prípade znamenalo posunúť zodpovednosť otca za zdravie a
život maloletých detí na matku, ktorá sa o nich osobne stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť k
maloletým deťom na hranici svojich možností, vzhľadom na jej príjem, čo by bolo nepochybne v rozpore
so Zákonom o rodine, morálkou, ale aj spravodlivosťou. Pretože súd prvej inštancie vo veci správne a

zákonne rozhodol, odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a podľa
ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením a na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

13. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).