Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 29, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6CoE/171/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215202700
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Jarábek
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2215202700.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávneného: Intrum Justitia Debt Finance AG, IČO:
CHE-100.023.266, so sídlom Alpenstrasse 2, CH-6300 Zug, Švajčiarsko, v zastúpení: JUDr. Ján Šoltés,
advokát, so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, proti povinnému: Q. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Z. XXX, XXX XX N., vedenej u súdneho exekútora Mgr. Dušan Čerešňa, so sídlom Exekútorského
úradu Andreja Hlinku 3858/1, 917 01 Trnava, o vymoženie sumy 366,97 EUR s príslušenstvom, o

odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 15. apríla 2015 pod č.
k. 12Er/140/2015 - 9, EX 457/2015 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v časti o vymoženie príslušenstva - náhrady trov súdneho konania 70 eur. Rozhodnutie

odôvodnil použitím ust. § 44 ods. 2, § 61b ods. 3 Exekučného poriadku, § 121 ods. 3 Občianskeho
zákonníka. Vecne argumentoval tým, že návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdnemu
exekútorovi dňa 16.02.2015 sa oprávnený domáhal vymoženia pohľadávky priznanej jeho právnemu
predchodcovi voči povinnému z exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Dunajská
Streda č. k. 7C/61/2011-16 zo dňa 15.06.2011, v zostávajúcej čiastke 366,97 eur s príslušenstvom
(náhradou trov konania). K návrhu oprávnený pripojil exekučný titul, opatrený doložkou vykonateľnosti

dňom 12.07.2011. Oprávnený sa návrhom domáhal vymoženia zostatku na priznanej istine po
čiastočnom plnení povinnej (v sume 800 eur) a vymoženia priznanej náhrady trov konania 70 eur. Podľa
súdu prvého stupňa sa návrhom na vykonanie exekúcie tak oprávnený domáha na základe uvedených
skutočností vymoženia príslušenstva - na priznanej náhrade trov konania (ktorá však spadá do kategórie
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky), keďže však podal návrh v lehote po troch rokoch od
vykonateľnosti exekučného titulu, v tejto časti priznaného nároku nemožno už exekúciu vykonať a preto

okresný súdu žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.

Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho
právneho zastúpenia oprávnený odvolanie a navrhol, aby odvolací súd odvolaniu v plnom rozsahu
vyhovel a vykonaním exekúcie v časti trov súdneho konania vo výške 70 eur poveril súdneho exekútora
Mgr. Dušana Čerešňu so sídlom Exekútorského úradu v Trnave. V odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje

s právnym názorom súdu prvého stupňa, že trovy súdneho konania, na ktorých náhradu bol povinný
exekučným titulom zaviazaný, tvoria príslušenstvo pohľadávky, ktoré nie je možné vymáhať po uplynutí
troch rokov od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu. Podľa oprávneného sú trovy súdneho
konania inštitútom procesného práva, jedná sa o procesný nárok úspešného účastníka súdneho
konania súvisiaci s právoplatným skončením veci. Súdom priznanú náhradu trov konania úspešného
účastníka súdneho sporu nie je možné vnímať ako príslušenstvo pohľadávky, ale ako samostatný nárok

priznaný exekučným titulom. Oprávnený je naviac toho názoru, že zavedením ustanovenia § 61b ods.
3 Exekučného poriadku zákonodarca nesledoval cieľ, aby si veriteľ nemohol po uplynutí troch rokov odvykonateľnosti exekučného titulu vymôcť priznané trovy konania, ktoré musel vopred zaplatiť v súvislosti
s iniciovaním súdneho sporu. Svoj názor podložil dôvodovou správou k novele zákona č. 106/2014
Z.z., ktorým sa novelizoval Exekučný poriadok o ustanovenie § 61b ods. 3, podľa ktorej nový odsek 3

zavádza pravidlo, aby sa predišlo tomu, že exekučný titul bude slúžiť veriteľovi ako cenný papier, ktorý
si nechá špekulatívne odležať pokiaľ v neprospech dlžníka narastú úroky a prípadne ďalšie sankcie
a až tesne pred uplynutím premlčacej doby vyvolá exekúciu. V tomto prípade sa zavádza osobitná
civilnoprávna sankcia spojená s neskorším vyvolaním exekúcie, podľa ktorej bude veriteľ špekulatívne
postihnutý následkom, že exekúcia nebude môcť začať na vymoženie príslušenstva pohľadávky, ktoré

vzniklo po vydaní exekučného titulu. Podľa oprávneného je z vyššie uvedeného zrejmé, že cieľom
zákonodarcu bolo zavedením trojročnej lehoty postihnúť nárok veriteľa na vymoženie priznaných úrokov
z omeškania ako príslušenstva pohľadávky exekučným titulom v prípade podania návrhu na vykonanie
exekúcie po troch rokoch od vykonateľnosti exekučného titulu, čo je zrejmé zo slovného spojenia
„narastú úroky“ a „príslušenstvo, ktoré vzniklo po vydaní exekučného titulu“. S poukazom na vyššie
uvedené je oprávnený toho názoru, že má nárok na vymoženie priznanej náhrady trov konania v tomto

exekučnom konaní aj napriek tomu, že k podaniu návrhu na vykonanie exekúcie došlo po uplynutí troch
rokov od vykonateľnosti exekučného titulu.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník
konania (§ 201, 204 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202

O.s.p., § 44 Exekučného poriadku), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa (§ 212 ods.
1 a 2 O.s.p.), vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k
záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie
vydal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z.).

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Ako prvé odvolateľ namietal, že súdom priznanú náhradu trov konania úspešného účastníka súdneho
sporuniejemožnévnímaťakopríslušenstvopohľadávky,aleakosamostatnýnárokpriznanýexekučným
titulom.

V zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu

alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

V zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa za príslušenstvo pohľadávky považujú okrem
iného aj „náklady spojené s jej uplatnením“. Ide o taxatívny výpočet. Zmluvnými úrokmi nazývame
vopred dohodnutú odplatu za užívanie istiny. Do úvahy prichádzajú len u peňažných pohľadávok. Úroky
predstavujú hodnotu peňazí, resp. stratu veriteľa v dôsledku zmeny hodnoty peňazí. Výšku úrokov

neustanovuje právny predpis a ich výška závisí od dohody zmluvných strán. Úroky z omeškania sú
majetkovou sankciou za oneskorené splatenie peňažnej pohľadávky. Úroky sa stávajú príslušenstvom
pohľadávky v prípade omeškania dlžníka. Výška úrokov z omeškania môže byť dojednaná. Maximálnu
výšku úrokov z omeškania ustanovuje nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.. Poplatok z omeškania má
obdobnú funkciu ako úroky z omeškania. Povinnosť platiť poplatok z omeškania je daná najmä v prípade

omeškania s plnením nepeňažného dlhu, pričom povinnosť platiť poplatok z omeškania vyplýva len v
tých prípadoch, keď tak ustanovuje zákon. Na rozdiel od úrokov z omeškania, poplatok z omeškania
môže veriteľ požadovať len vtedy, ak tak ustanovuje právny predpis. Príslušenstvom pohľadávky sú
napokon aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky vrátane nákladov, resp. trov súdneho konania.Náklady spojené s uplatnením pohľadávky sú spravidla trovy vzniknuté v súvislosti s uplatnením
pohľadávky, a to aj v predsúdnom štádiu (napr. zaobstaranie znaleckého posudku objasňujúceho vznik
a výšku škody, cestovné náklady a iné obdobné náklady, ktoré priamo súvisia s uplatnením pohľadávky).

Náklady spojené s uplatnením pohľadávky môžu byť v istých prípadoch totožné s trovami súdneho
konania. A preto, ako už bolo uvedené, za náklady spojené s uplatnením pohľadávky sa v súdnej praxi
(viď obdobne R 12/1991: Aj náhradu trov konania v predchádzajúcom občianskom súdnom konaní
o náhradu škody, ktorú utrpel pracovník organizácie, možno zahrnúť do náhrady zamestnávateľskej
organizácie pracovníka voči tomu, kto poškodenému zodpovedá podľa Občianskeho zákonníka) a tiež

právnej teórii (viď Fekete, I.: Občiansky zákonník. Komentár, Bratislava: Ing. Miroslav Mračko, 2007,
str. 251-252; Svoboda, J. a kol.: Občiansky zákonník. Komentár. 4. vydanie. Bratislava: EUROUNION,
spol. s r.o., 2005, str. 172, Vojčík, P. a kol.: Občiansky zákonník. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: IURA
EDITION, 2008, str. 256) považujú aj trovy súdneho konania, pokiaľ boli priznané rozhodnutím súdu.

Odvolací súd je toho názoru, že náklady spojené s uplatnením pohľadávky (trovy konania) sú

zvláštnym nárokom hmotno-právnej povahy, ktorých vznik je zo zákona ex lege podmienený zahájením
konkrétneho občianskeho súdneho konania. Hmotno-právna povaha týchto nárokov vyplýva z ich
podstaty, ktorou je v sporovom konaní vznik
určitých trov spojených s uplatnením pohľadávky, v dôsledku chovania dlžníka. Ak je pohľadávka
uplatnená na súde, považuje sa nárok na náhradu trov konania za jej príslušenstvo. Náklady spojené

s uplatnením pohľadávky, ktorými sú nepochybne i
trovy súdneho konania, v ktorom bola pohľadávka uplatnená, sú podľa ust. § 121 ods. 3 Občianskeho
zákonníka preto príslušenstvom pohľadávky.

Odvolateľzároveňnamietal,žezavedenímustanovenia§61bods.3Exekučnéhoporiadkuzákonodarca

nesledoval cieľ, aby si veriteľ nemohol po uplynutí troch rokov od vykonateľnosti exekučného titulu
vymôcť priznané trovy konania, ktoré musel vopred zaplatiť v súvislosti s iniciovaním súdneho sporu.
Svoj názor podložil dôvodovou správou k novele zákona č. 106/2014 Z.z., ktorým sa novelizoval
Exekučný poriadok o ustanovenie § 61b ods. 3.

Podľa § 61b ods. 3 Exekučného poriadku, ak ide o splnenie povinnosti zaplatiť peňažnú pohľadávku
a oprávnený podá návrh na vykonanie exekúcie viac ako tri roky od nadobudnutia vykonateľnosti
exekučného titulu, nemožno vykonať exekúciu na vymoženie príslušenstva pohľadávky priznanej
exekučnýmtitulom;toneplatí,akoprávnenýknávrhunavykonanieexekúciepriložídohoduopostupnom
splnení pohľadávky priznanej exekučným titulom uzavretú s povinným v priebehu troch rokov od

nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu.

Oprávnený vo svojom odvolaní argumentuje dôvodovou správou k novele zákona č. 106/2014 Z.z.,
ktorým sa novelizoval Exekučný poriadok o ustanovenie § 61b ods. 3. Podľa názoru odvolacieho súdu
je však táto dôvodová správa k novele zákona č. 106/2014 Z.z. v zjavnom rozpore so zákonným znením

§ 61b ods. 3 Exekučného poriadku, nakoľko v predmetnom zákonnom znení § 61b ods. 3 Exekučného
poriadku nie je ustanovené, že exekúcia sa nebude môcť začať na vymoženie príslušenstva pohľadávky,
ktoré vzniklo po vydaní exekučného titulu, ako to uvádza spomínaná dôvodová správa. V § 61b ods.
3 Exekučného poriadku je jasne uvedené, že nemožno vykonať exekúciu na vymoženie príslušenstva
pohľadávky priznanej exekučným titulom. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že dôvodová správa netvorí

sama osebe prameň práva, o ktoré by mohol súd oprieť svoje rozhodnutie (viď obdobne rozhodnutie
Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/99).

Predmetné exekučné konanie začalo dňa 16.02.2015, doručením návrhu na vykonanie exekúcie

súdnemu exekútorovi. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vymoženia zostatku
istiny a príslušenstva pohľadávky priznanej mu exekučným titulom, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa
12.07.2011. Nakoľko oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie viac ako tri roky od nadobudnutia
vykonateľnosti exekučného titulu (exekučný titul nadobudol vykonateľnosť dňa 12.07.2011 a návrh bol
doručený súdnemu exekútorovi až dňa 16.02.2015), pričom ide o splnenie povinnosti zaplatiť peňažnú

pohľadávku a k návrhu nebola priložená dohoda o postupnom splnení pohľadávky priznanej exekučným
titulom, v zmysle § 61b ods. 3 Exekučného poriadku, nemožno vykonať exekúciu na vymoženie
príslušenstva pohľadávky priznanej exekučným titulom.Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne rozhodol,
keď žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti o vymoženie
príslušenstva - náhrady trov súdneho konania zamietol, a preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie

ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodoval, pretože tu nešlo o konečné rozhodnutie a
nedostatok rozhodnutia súdu prvého stupňa (o trovách konania či exekúcie) je spojený s povinnosťou
súdu prvého stupňa rozhodnúť v konečnom rozhodnutí aj o trovách odvolacieho konania (§ 251 ods.

4 a § 224 ods. 4 O.s.p.).

Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona
č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.