Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoE/178/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4614210666
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Lukáč
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4614210666.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča, člena senátu JUDr.
Jána Bzdúška a členky senátu JUDr. Martiny Balegovej, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT
Slovakia,s.r.o.,IČO:35792752,Pribinova25,82496Bratislava,zastúpenéhoAdvokátskoukanceláriou
JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, Kubániho 16, 811 04 Bratislava, proti povinnému: S.
J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, o vymoženie sumy 2 241,41 eura s príslušenstvom a zmluvnej

pokuty, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č. k. 4Er/1429/2014-22 zo
dňa 12.01.2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Topoľčany č. k. 4Er/1429/2014-22 zo dňa 12.01.2016 p o
t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmuznesenímsúdprvejinštanciezamietolžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenia

na vykonanie exekúcie.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), § 45 ods. 1, ods. 2 zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka.

3. Súd prvej inštancie po posúdení veci konštatoval, že právny vzťah medzi účastníkmi je
spotrebiteľským. Predmetom zmluvy o úvere bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo
forme úveru. Veriteľ zo zmluvy je podnikateľ, medzi predmety jeho činnosti patrí aj poskytovanie
spotrebiteľských úverov nebankovým spôsobom a pri uzatváraní zmluvy mal preto postavenie veriteľa
podľa § 2 písm. b) ZoSÚ a dodávateľa podľa § 52 ods. 3 OZ. Pokiaľ ide o povinného, ktorý je dlžníkom
zo zmluvy o úvere, je nepochybné, že zmluvu uzatváral ako fyzická osoba. Spotrebiteľom podľa § 2

písm. a) ZoSÚ je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
Spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4 OZ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z celkového
formátu zmluvy (tlačiva) vyplýva, že ide o rovnaký typ zmluvy, aký veriteľ používal pri poskytovaní úverov
fyzickým osobám, pričom ide o zmluvy (vrátane zmluvných dojednaní), ktoré boli vopred veriteľom
pripravené pre veľký počet dlžníkov, ktorí pri ich uzatváraní nemohli ovplyvniť ich obsah a zmluvné

dojednania (§ 53 ods. 1, 2, 3 OZ). Keďže účel poskytnutia peňažných prostriedkov na výkon povolania
alebo podnikania nebol preukázaný, pričom ide o typizovanú zmluvu a nebol zistený dôvod, pre ktorý
by sa zákon o spotrebiteľských úveroch na zmluvu nevzťahoval (§ 1 ods. 3), bol úver poskytnutý
oprávneným povinnému posúdený za spotrebiteľský úver.

4. Prvoinštančný súd dospel k záveru, že zmluva o úvere všetky uvedené zákonné náležitosti

neobsahuje. Zo zmluvy o úvere nevyplýva, kedy je splatná prvá splátka, preto aj keď je v zmluve
uvedený počet splátok (42), nemožno na základe zmluvy ani výpočtom zistiť, kedy (presný dátum)je splatná posledná splátka, t. j. konečná splatnosť spotrebiteľského úveru. Keďže však zmluva má
obsahovať konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, teda presný termín, ani len uvedenie termínu
splatnosti prvej splátky by nestačilo. Zákon o spotrebiteľských úveroch totiž jednoznačne stanovuje,

že v zmluve má byť uvedený termín konečnej splatnosti úveru a nie, že si ho má spotrebiteľ sám
vypočítať. Ďalej zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
Podľa zmluvných dojednaní bol veriteľ povinný odoslať dlžníkovi oznámenie o schválení úveru, ktoré
maloobsahovaťajsplatnosťúveru,výškumesačnejsplátkyúveru,lehotuapodmienkysplácaniaúrokov,
dátum splatnosti prvej splátky úveru, dátum poslednej splátky úveru, periodicitu splácania úveru, dátum

splatnosti splátky v priebehu periódy splácania, celkovú výšku úveru, ako aj ďalšie údaje. Či takého
oznámenie bolo povinnému zaslané, nebolo preukázané (nevyplýva z rozhodcovského rozsudku), ak by
však aj bolo, náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch musia
byť obsahom zmluvy, t. j. musia byť spotrebiteľovi známe už v čase, keď vstupuje do úverového vzťahu,
nie až dodatočne. Rozhodcovským rozsudkom bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému aj zmluvnú
pokutu - vo výške 0,04 % denne z jednotlivých dlžných súm, pričom obdobie platenia zmluvnej pokuty

je viazané na skutočnosť, kedy zmluvná pokuta spolu s úrokom z omeškania, na ktorého zaplatenie
bol povinný tiež zaviazaný, dosiahnu celkovo sumu 1170,- eur. Dohoda o zmluvnej pokute je podľa
názoru súdu absolútne neplatená z dôvodu nedodržania písomnej formy - § 40 ods. 1 OZ. V rámci
spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, nemôže byť súčasťou tzv.
všeobecných obchodných podmienok, ale len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny, na

ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis. Pokiaľ tak dodávateľ urobí, nekoná v právnom vzťahu poctivo a
takému konaniu nemožno priznať právnu ochranu. Dojednanie o zmluvnej pokute (viacerých zmluvných
pokutách) nevyplýva priamo zo zmluvy, ale je súčasťou zmluvných dojednaní, ktoré nie sú povinným ani
podpísané, okrem toho sú písané drobným písmom a sú tak aj značne neprehľadné. Takéto dojednanie
zmluvnej pokuty vo všeobecných podmienkach (zmluvných dojednaniach), podľa názoru súdu nespĺňa

podmienku písomnej formy, a to napriek tomu, že zmluva obsahuje prehlásenie, že si dlžník zmluvné
dojednania na zadnej strane žiadosti/zmluvy prečítal (o čom sú vzhľadom na ich formu odôvodnené
pochybnosti).

5. Súd prvej inštancie v závere uviedol, že preskúmal žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia,

návrh oprávneného na vykonanie exekúcie a oprávneným označený exekučný titul a zistil, že
exekútorovi nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie, pretože bol zistený rozpor exekučného
titulu so zákonom. Súd zistil, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný orgánom bez právomoci na jeho
vydanie. Právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnej rozhodcovskej zmluve
(§ 53 ods. 5 OZ, § 39 OZ), preto rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodovať spor účastníkov a

vydať rozhodcovský rozsudok, ktorý tak nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na
základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci
exekúcie domáhať. Rozhodcovský rozsudok tiež zaväzuje povinného na právom nedovolené plnenia
a plnenia v rozpore s dobrými mravmi, ktorým nie je možné poskytnúť právnu ochranu. Vzhľadom na
uvedené bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods.

2 Exekučného poriadku zamietnutá.

6. Proti tomuto uzneseniu podal právny zástupca oprávneného v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
Svoje odvolanie oprávnený odôvodnil § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm.
h), podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b), d) a f) OSP. Oprávnený má za to, že začatie rozhodcovského

konania kýmkoľvek zo zmluvného vzťahu nemôže byť rozhodujúca okolnosť pre posúdenie platnosti či
neplatnosti rozhodcovskej zmluvy. Daná okolnosť v čase vzniku rozhodcovskej zmluvy nejestvuje. Je
toho názoru, že rozhodcovská zmluva spĺňa charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť preto
neprijateľnou podmienkou. Konštatuje, že povinný sa rozhodol rozhodcovskú zmluvu uzavrieť, hoci z
nej jednoznačne vyplýva, že je uzatvorenie nie je podmienkou uzatvorenia zmluvy o úvere. Oprávnený

uvádza, že nie je celkom zrejmé, ako si súd predstavuje znenie rozhodcovskej zmluvy bez dohody
zmluvných strán o tom, ktorý rozhodcovský súd bude spory zo zmluvy o úvere riešiť, s dodržaním
ustanovení Občianskeho zákonníka o určiteľnosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu. Oprávnený má
za to, že rozhodcovská zmluva ani žiadnu neprijateľnú podmienku neobsahuje a ani sama takouto
podmienkou nie je. Z formulácie rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom

úvere môžu byť riešené buď v konaní pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Z
čoho je zrejmé, že konanie pred rozhodcovským súdom je len alternatívne, a teda sa nevyžaduje od
spotrebiteľa, aby postupoval len pred arbitrážou. Uplatňuje sa len vtedy, ak nepristúpi k riešeniu veci
pred všeobecným súdom. Spotrebiteľ a dodávateľ nie sú nijako limitovaní pri podaní žaloby. Oprávnenýodvolaciemu súdu navrhuje, aby zrušil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu a
vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň navrhuje, aby súd zaviazal povinného zaplatiť oprávnenému
náhradu trov odvolacieho konania a celkovej výške 65,10 eura vrátane DPH.

7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len
„CSP“), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal
v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil,
že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.

8. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že oprávnený sa návrhom doručeným súdnemu exekútorovi
dňa 12.12.2014 domáhal voči povinnému vykonania exekúcie. Za exekučný titul označil rozhodcovský
rozsudok sp. zn. 15622/14 vydaný rozhodcovským súdom Rozhodcovský súd v Bratislave, so sídlom
Ventúrska 14, Bratislava, dňa 03.11.2014. Súdny exekútor požiadal dňa 19.12.2014 Okresný súd
Topoľčany o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie voči povinnému.

9. Následne súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie.

10. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01.01.2015, na exekučné konania
začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v

rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a
ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

11. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o exekučné konanie vykonávané na

podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.

12. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie
na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore preskúma okrem

súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie
so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi
predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý
bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených
rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského

rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie
spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je
splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.

13. Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, súd príslušný

na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti
ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné
konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

14. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom

konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

15. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný
opravný prostriedok.16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

17. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

18. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

19. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací

súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto s poukazom na §
387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

20. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza, že spotrebiteľská zmluva

je v našom právnom poriadku definovaná v § 52 Občianskeho zákonníka ako každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie
zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom
jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za
podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne

ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny. Súd prvej inštancie preto správne posúdil predmetný
právny vzťah ako spotrebiteľský, na ktorý sa musí použiť spotrebiteľské právo. Veriteľ pri uzatváraní
a plnení zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti,
nakoľko medzi predmety jeho činnosti patrí aj poskytovanie úverov. Považuje sa teda za dodávateľa

a povinná pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za spotrebiteľa.

21. V tomto smere odvolací súd poukazuje aj na ustanovenia § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom
konanívspojenísustanovením§44ods.2Exekučnéhoporiadku.Vzmysletýchtoustanovenívprípade,

ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie musí posudzovať aj to, či bol rozhodcovský
rozsudok vydaný v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní a či nie sú naplnené dôvody na
zastavenie exekúcie podľa § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Ak by exekučný súd tieto
dôvody zistil, musí exekúciu zastaviť. V prípade, ak by takéto dôvody súd zistil už v štádiu rozhodovania

o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie môže žiadosť o udelenie
poverenia podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietnuť, nakoľko by bolo nelogické
vydať poverenie a následne exekúciu zastaviť.

22. Súd prvej inštancie preto v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45

ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní správne preskúmal nielen žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, ale aj zmluvu o úvere, a to v
súlade s ustanoveniami, ktoré upravujú spotrebiteľské vzťahy, nakoľko predmetná zmluva o úvere môže
obsahovať viaceré neprijateľné podmienky.

23. Aj podľa názoru odvolacieho súdu je jednou z neprijateľných podmienok samotná rozhodcovská
doložka. Táto, bez ohľadu na jej formu a znenie, je podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka
neprijateľnou podmienkou, nakoľko nebola individuálne dojednaná a zároveň spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takáto
rozhodcovská doložka je preto podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. V predmetnom

exekučnom konaní ide o tento prípad. Značná nerovnováha v právach a povinnostiach medzi
dodávateľomaspotrebiteľomvneprospechspotrebiteľabolapodľanázoruodvolaciehosúduspôsobená
aj tým, že spotrebiteľovi bolo týmto postupom odňaté právo brániť sa a podať žalobu alebo akýkoľvek
iný opravný prostriedok na všeobecný súd. Pritom ide o právo spotrebiteľa upravené v čl. 46 ods. 1Ústavy Slovenskej republiky (každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky). Je preto možné považovať celý postup od rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský

rozsudok za prejav zneužitia práv dodávateľa. Ide o také konanie dodávateľa, ktorým si zaobstará
ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Výkon týchto práv oprávneného
(dodávateľa) podľa predmetnej rozhodcovskej doložky považuje odvolací súd za nezlučiteľný s dobrými
mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa.

24. Odvolací súd v intenciách vyššie uvedeného konštatuje, že súd prvej inštancie správne už
v štádiu rozhodovania exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie aplikoval ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní, nakoľko
súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú doložku) ani nemal byť vydaný. S poukazom na charakter
predmetnej rozhodcovskej doložky rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov

konania. Súd prvej inštancie preto správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

25. V intenciách vyššie uvedených zákonných skutočností odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vo výroku vecne správne.

26. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods.
2 CSP.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.