Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 25, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/83/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115010678
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Vranka
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3115010678.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vranku a sudcov JUDr.
Romana Hargaša a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci proti obžalovanému W. K. pre prečin
ublíženia na zdraví § 158 Tr. zák. prejednal na verejnom zasadnutí dňa 25. novembra 2015 odvolanie
prokurátora v neprospech obžalovaného podané proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 25.
augusta 2015, sp. zn. 4T/49/2015 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 25. augusta 2015, sp. zn. 4T/49/2015, bol obžalovaný W.
K. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví § 158 Tr. zák.
na tom skutkovom základe, že

dňa10.09.2014včaseo18.50hod.viedolosobnémotorovévozidlozn.RenaultClio, EČ:TNXXX
E. v meste C. po ulici M., kde pri bytovom dome číslo XXXX/XX došlo k dopravnej nehode s chodkyňou
poškodenou V. B., trvale bytom C., J. S. XXXX/XX, a to tak, že obvinený cúval po ulici M. smerom na
príjazdovú cestu k bytovému domu č. XXXX/XX, pričom v križovatke týchto ciest si nezaistil bezpečné
cúvanie pomocou spôsobilej a náležite poučenej osoby, nakoľko zadnou časťou vozidla mierne narazil
do ľavého boku v tom čase za jeho vozidlom prechádzajúcej chodkyne poškodenej, ktorá spadla na

pravý bok za vozidlom na vozovku, pri nehode došlo k zraneniu poškodenej, ktorá utrpela prasklinu v
oblasti horného ramena lonovej kosti vpravo bez posunu úlomkov, pomliaždenie a krvnú podliatinu hlavy
nad pravým okom a odreninu pravého lakťa, ktoré si vyžiadali nutnosť prechodného telesného šetrenia
pre bolesť a nutnosť analgetického odľahčenia pravej dolnej končatiny pri chôdzi pomocou druhej osoby
až do kontroly na chirurgickej ambulancii v poliklinike Trenčín do dňa 14.10.2014, t. j. 34 dní.

Za tento trestný čin bol obžalovaný W. K. odsúdený podľa § 158 Tr. zák. s použitím § 56 ods. 1,2 Tr. zák.
na peňažný trest vo výmere 300 eur a podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu
mohol byť úmyselne zmarený, bol obžalovanému uložený náhradný trest odňatia slobody vo výmere
2 mesiace.

Súčasne podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť Všeobecnej

zdravotnej poisťovni, a. s. so sídlom v Bratislave, Mamataeova 17 škodu vo výške 257,09 Eur.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej pätnásťdňovej
lehote napadol odvolaním prokurátor Okresnej prokuratúry v Trenčíne (ďalej len prokurátor) v
neprospech obžalovaného len proti výroku o treste z dôvodu, že obžalovanému nebol uložený trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. V písomnom odôvodnení odvolania poukazoval na to, že

uloženie len peňažného trestu nie je podľa jeho názoru v súlade s požiadavkami individualizácie
trestu, nakoľko práve trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá patrí medzi najefektívnejšie sankčnéprostriedky ochrany bezpečnosti cestnej premávky tým spôsobom, že zabráni páchateľovi v páchaní
ďalšej trestnej činnosti po určitý čas, čím zároveň vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
sa obdobné konanie v budúcnosti už neopakovalo a súčasne iných odradí od páchania rovnakých

trestných činov. S poukazom na následky na zdraví poškodenej i na to, že obžalovaný porušil
ustanovenie § 22 ods. 2, 3 zák. č. 8/2009 sa domnieval, že skutočnosť, že obžalovaný nebol riešený
za priestupok na úseku cestnej premávky a že nemal evidované ani žiadne zadržanie vodičského
preukazu, ešte neodôvodňuje neuloženie trestu zákazu činnosti. Podľa jeho názoru by uvedené
skôr odôvodňovalo neuloženie peňažného trestu, prípadne iného trestu popri treste zákazu činnosti.

Na základe uvedených dôvodov prokurátor v písomnom odôvodnení odvolania a aj prokurátorka
nadriadenej krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhli, aby odvolací krajský
súd podľa § 322 ods. 2 Tr. por. v spojení s ustanovením § 322 ods. 3 Tr. por. doplnil napadnutý rozsudok
o chýbajúci výrok týkajúci sa neuloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu.

Obžalovaný W. K. sám i prostredníctvom obhajkyne tak v písomnom vyjadrení zo dňa 6.10.2015 k

odvolaniu prokurátora, ako aj na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol odvolanie prokurátora
ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Tr. por. V písomnom vyjadrení k odvolaniu prokurátora považoval
trest, ktorý mu bol uložený okresným súdom, za plne postačujúci. Poukázal na to, že si je plne
vedomý spáchaného skutku, že svoje konanie viackrát oľutoval, že bezprostredne po spáchaní skutku
poskytol poškodenej prvú pomoc, kontaktoval políciu i záchrannú zdravotnícku službu, že sa zaujímal

o zdravotný stav poškodenej, kontaktoval ju telefonicky i prostredníctvom jej syna a opakovane sa jej
ospravedlnil. Tiež poukazoval na to, že nebol doposiaľ súdne trestaný, nebolo voči nemu vedené ani
žiadne priestupkové konanie pre porušenie povinností vodiča motorového vozidla, hoci je držiteľom
vodičského preukazu viac ako tridsať rokov a z jeho správania na hlavnom pojednávaní pred okresným
súdomjezrejmé,žeužsamotnéprejednanievecipredsúdomboloprenehonepríjemnouskúsenosťoua

je z hľadiska individuálno - preventívneho dostatočným záverom na dosiahnutie účelu trestu. Vzhľadom
na to, že je otcom dvoch maloletých detí vo veku 10 a 17 rokov a že je jediný v rodine, kto dokáže
zabezpečiť presun svojich detí, manželky i starej mamy, detí či už do školy, na krúžky, k lekárovi a
pod., je podľa jeho názoru potrebné zvážiť aj ustanovenie § 34 ods. 3 Tr. zák., podľa ktorého má
trest postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu

blízke osoby. V prípade, ak by mu súd uložil aj trest zákazu činnosti, je podľa neho zrejmé, že by to
malo vplyv na chod a fungovanie členov jeho rodiny, ktorí sú v uvedenom smere na neho odkázaní.
Poukázal tiež na odborné vyjadrenie znalca MUDr. Stanislava Pastvu, znalca z odboru zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie traumatológia, chirurgia zo dňa 10.3.2015, z ktorého vyplýva, že poškodená V.
B. uviedla, že bola obmedzená na obvyklom spôsobe života 34 dní, avšak sú to len informácie od

pacientky, keďže odporučenú kontrolu na chirurgickej ambulancii v poliklinike 7 dní od úrazu, ktorá by
reálne objektivizovala stav poškodenej, neabsolvovala. Z odborného vyjadrenia pritom vyplýva aj to, že
pri kontrole poškodenej dňa 14.10.2014 (t.j. 34 dní po tom, ako došlo k úrazu) na chirurgickej ambulancii
v poliklinike Trenčín bol podľa názoru ošetrujúceho lekára nález v norme a poranenie pravého kolena
uvádzané poškodenou až v súčasnosti (t.j. marec 2015) nemožno dávať do súvisu s posudzovaným

úrazom. Navyše znalec v odbornom vyjadrení vyslovil záver, že podľa jeho skúseností a vedomostí
nebýva takéto dlhé obmedzenie na bežnom spôsobe života obvyklé, pričom pokiaľ poškodená chodila a
chodísoporoupaličky,nezistiljednoznačnýobjektívnydôvodnajejpoužívanie.Spoukazomnauvedené
závery odborného vyjadrenia sa podľa obžalovaného nemožno objektívne opierať o tvrdenia prokurátora
týkajúce sa fixácie poškodenej na lôžku, pomoci nemeckých barlí pri chôdzi a pod. po dobu 34 dní.

Krajský súd na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 7. októbra
2015, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody
pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na verejnom zasadnutí vykonanom
dňa 25. novembra 2015 preskúmal postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť

prokurátorom v odvolaní napadnutého výroku o treste, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Nezistil pritom
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.
1 Tr. por.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd pri ukladaní trestu obžalovanému
W. K. postupoval v súlade so zákonom. Vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu a právnej
kvalifikácie konania obžalovaného, ktoré neboli odvolaním napadnuté, správne uložil obžalovanému
W. K. peňažný trest vo výmere 300 eur so súčasným stanovením náhradného trestu odňatia slobodyvo výmere 2 mesiace. Tento druh trestu v uvedenej výmere zohľadňuje totiž všetky zistené okolnosti
prípadu ako aj pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy a odvolací súd nezistil žiadne zákonné
dôvody pre zmenu tohto výroku.

Okresný súd pritom nepochybil, pokiaľ obžalovanému neuložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá všetkých druhov. Obžalovaný síce spáchal prečin ublíženia na zdraví ako vodič motorového
vozidlaporušenímustanovení§22ods.2,3zákonač.8/2009Z.z.,ktoréjeporušenímdôležitejpovinnosti
uloženej vodičovi zákonom v zmysle § 138 písm. h/ Tr. zák., keďže porušenie uvedenej povinnosti má

spravidla za následok reálne nebezpečenstvo pre ľudský život a zdravie, avšak v posudzovanej veci
neviedlo k závažným následkom a odôvodnilo právne posúdenie podľa § 158 Tr. zák. Obžalovaný je
osobou doteraz súdne netrestanou, nebol riešený za priestupok na úseku cestnej premávky, nemal
evidované ani žiadne zadržanie vodičského preukazu, spáchanie trestného činu priznal, oľutoval a žije
usporiadaným životom. Tieto okolnosti i okolnosti, na ktoré poukázal v napadnutom rozsudku už okresný
súd, znižujú konkrétny stupeň závažnosti spáchaného trestného činu a odôvodňujú u obžalovaného

záver, že na splnenie účelu trestu nie je nevyhnutné uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá všetkých druhov, najmä za situácie, keď v posudzovanom prípade išlo z jeho strany o prvé
protiprávnekonanie,pritomformounedbanlivostnéhokonania,keďuloženietakéhodruhutrestubymalo
výrazne negatívne následky na jeho rodinu a jemu blízke osoby a keď pritom účel trestu z hľadiska
ustanovenia § 34 ods. 1, 3 a 4 Tr. zák. možno dosiahnuť aj peňažným trestom správne uloženým súdom

prvého stupňa. Odvolací súd teda nezistil žiadne zákonné dôvody aj na uloženie tohto druhu trestu,
preto odvolacie námietky prokurátora nepovažoval za dôvodné a neakceptoval ich.

Krajský súd vzhľadom na už uvedené nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku vo výroku o
treste v neprospech obžalovaného tak, ako sa prokurátor domáhal vo svojom odvolaní, preto podľa §

319 Tr. por. odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.