Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, November 23, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/94/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112011545
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3112011545.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov

JUDr. Dušana Krč-Šeberu a JUDr. Patrika Príbelského, PhD. na verejnom zasadnutí konanom dňa 23.
novembra 2015 prejednal odvolania prokurátora Okresnej prokuratúry v Trenčíne a obžalovaného

U.. J. K.

nar. XX.XX.XXXX, G., ČR, trvale bytom L. č. XX, J. J.,

ktoré podali proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 3T/133/2012-240 zo dňa 19.06.2014 a takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. b), d), ods. 2) Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný U.. J. K.

u z n á v a v i n n ý m , že
dňa 16. novembra 2011 v čase o 13.30 hod. viedol ako vodič osobného motorového vozidla zn. I. XXX
V., C.: J.-XXV. po ceste I/XX na ulici M. R. K. v J. v smere na Y., kde pred ním v ľavom jazdnom pruhu
odbočovalo vozidlo vľavo na ulicu D., a následne vodič K. pokračoval so svojim vozidlom priamo v
smere jazdy, pričom sa plne nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke a
nedal prednosť chodkyni - poškodenej O. E., trvale bytom J., E. XXXX/XX, ktorá vstúpila na vozovku
a v tom momente prechádzala cez priechod pre chodcov z pohľadu jazdy vodiča K. sprava, na čo

v ľavom jazdnom pruhu došlo k stretu pravej časti vozidla vodiča K. s poškodenou, následkom čoho
poškodená spadla na vozovku, pričom poškodená utrpela poranenie v podobe zlomeniny III., IV. a V.
predpriehlavkovej kosti vpravo bez posunu, a toto si vyžiadalo obmedzenie na bežnom spôsobe života
počas liečby v sadrovej fixácii odo dňa 16.11.2011 do dňa 28.12.2011, t. j. v trvaní 42 dní, rovnakú dobu
trvalaliečbavodbornejambulanciiapráceneschopnosťpoškodenejtrvalaod16.11.2011do12.02.2012,
čím vodič K. porušil ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c), písm. f) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke
a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

t e d a inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, pričom taký čin spáchal závažnejším
spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie §
138 písm. h) Tr. zák.z a t o s a o d s u d z u j e :

podľa § 157 ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím na § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák.
a § 56 ods. 2 Tr. zák. k peňažnému trestu vo výške 1.200 Eur (jedentisícdvesto eur).

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. sa obžalovanému ukladá pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol
byť úmyselne zmarený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 287 ods. 1, ods. 2 Tr. por. je obžalovaný povinný nahradiť poškodenej K. Y., D. pobočka I., X.
dF. XX, I. škodu vo výške 188,20 Eur (jednostoosemdesiatosem eur a dvadsať centov).

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. sa poškodená O. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. Ľ. E. XXXX/XX J. odkazuje
s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

II. Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný IE. J. K. bol rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 3T/133/2012-240 zo dňa 19.06.2014

uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Bol za to odsúdený na peňažný trest 300 € a
zároveň mu bol uložený pre prípad úmyselného zmarenia peňažného trestu náhradný trest odňatia
slobody vo výmere jedného roka. Podľa § 287 ods. 1, 2 Tr. por. bol obžalovaný zaviazaný k povinnosti
nahradiť poškodenej K. škodu vo výške 188,21 € a podľa § 288 ods. 1 Tr. por. bola poškodená O. E.

odkázaná s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku hneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní zahlásili odvolania prokurátor
a to do výroku o vine a treste a taktiež obžalovaný do výroku o vine a treste, ako aj náhrade škody.
Podľa názoru prokurátora súd prvého stupňa pochybil, pokiaľ uznal obžalovaného za vinného iba

z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák. Oproti podanej obžalobe zmiernil právnu
kvalifikáciu skutku, pričom tieto závery súdu prvého stupňa nezodpovedajú zistenému skutkovému
stavu. Pokiaľ súd v skutkovej vete odsudzujúceho rozsudku výslovne konštatoval, že poškodenej bola
spôsobená ťažká ujma na zdraví a obžalovaný sa plne nevenoval vedeniu vozidla, nesledoval situáciu
v cestnej premávke a nedal prednosť chodkyni - poškodenej, ktorá vstúpila na vozovku cez priechod

pre chodcov z pohľadu jazdy obžalovaného sprava, jednoznačne mal byť uznaný vinným aj podľa ods.
2 písm. a ) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zák. prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157
Tr. zák. Nad rámec porušenia vyššie uvedených povinností vodiča prokurátor poukazoval na to, že
predmetný úsek je možné označiť ako nehodový úsek so zvýšeným výskytom chodcov vzhľadom na
blízkosť veľkéhonákupnéhocentraA., obžalovanývidelazaregistrovalskupinuchodcovzakrižovatkou

vpravo, ktorí chceli prejsť na druhú stranu, priechod pre chodcov bol riadne označený vodorovným
aj zvislým značením, poškodená nepredstavovala pre obžalovaného náhlu prekážku z technického
hľadiska, pretože tento ju mal možnosť vidieť už pri vstupe na vozovku. Ďalej prokurátor namietal,
že pokiaľ sa týka výroku o treste je odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa nepreskúmateľné,
pretože nie je zrejmé, prečo neukladal obžalovanému aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá,

že súd pochybil a nesprávne vyhodnotil aj pomer a mieru priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, keď
konštatoval, že obžalovaný viedol pred spáchaním skutku riadny život, nakoľko tento bol od roku 2004
až do roku 2011 6-krát priestupkovo sankcionovaný. Napokon súd nesprávne zvolil výmeru peňažného
trestu, keď obžalovanému uložil tento trest len vo výške 300 €. Domáhal sa preto, aby odvolací súd
podľa § 321 ods. 1 písm. b), d) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o vine ako aj treste a podľa

§ 322 ods. 3 Tr. por. vo veci sám rozhodol v intenciách podaného odvolania.

Obžalovaný v písomných dôvodoch podaného odvolania namietal v prvom rade pochybenia
prípravného konania, kde vytýkal, že k dopravnej nehode došlo dňa 16.11.2011 a už v čase
nahlásenia dopravnej nehody nebolo sporné, že jediným účastníkom dopravnej nehody, ktorý mohol

spôsobiť zranenie poškodenej, mohol byť len obvinený, vzhľadom na relatívnu jednoduchosť celejkolízie, do ktorej neboli podľa obvineného a poškodenej involvovaní žiadni ďalší účastníci premávky.
Už v samotnom zázname z dopravnej nehody sa konštatuje, že zodpovedným subjektom je obvinený
a aj sa konštatuje, k akým porušeniam dopravných predpisov z jeho strany došlo. Podľa názoru

obhajoby, minimálne dňa 06.12.2011, keď bolo rozhodnuté o začatí trestného stíhania, boli splnené
všetky podmienky pre vznesenie obvinenia. Na takýto postup zaväzuje policajta ustanovenie § 206 ods.
1 Tr. por., podľa ktorého, ak je na podklade trestného oznámenia alebo zistených skutočností po začatí
trestného stíhania dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba, policajt bez
meškania vydá uznesenie o vznesení obvinenia. Až týmto momentom má obhajca obvineného možnosť

využiť v prospech obvineného všetky inštitúty tak, ako ich má na mysli ustanovenie § 44 a nasl. Tr.
por. Obvinený na tento chybný postup upozorňoval policajta už vo svojom písomnom podaní zo dňa
15.02.2012 a napriek tomu nedošlo k žiadnej náprave a všetky vyšetrovacie úkony, najmä výsluch
poškodenej,rekonštrukciadopravnejnehody,akoajznaleckédokazovanieprebehlotak,žeobvinenému
nebolo vznesené obvinenie, a preto sa týchto úkonov nemohol zúčastniť obhajca. Takto získané dôkazy
nemajú charakter dôkazov v zmysle Trestného poriadku a nie je možné ich použiť ako dôkaz a nemôžu

slúžiť ako podklad pre rozhodnutie. Ďalej obhajoba namietala nedostatky zdôvodnenia rozsudku, najmä
pokiaľ ide o správnosť záverov znaleckého posudku U.. G., pričom súd sa nevyrovnal s obhajobou
obžalovaného, pokiaľ ide o znalecký posudok U.. G., kde sa súd obmedzil len na konštatovanie, že
sa nestotožnil so závermi posudku tohto znalca. Medzi týmito dvomi znaleckými posudkami ide o dva
zásadné rozdiely, keď U.. G. vychádzal z rýchlosti pohybu motorového vozidla obvineného 35 až

40 km/h (omylom je tu napísaná rýchlosť pohybu motorového vozidla 5 km/h, čo je nereálne, aby
sa vozidlo takouto rýchlosťou do križovatky pohybovalo a vôbec, aby došlo k zrazeniu poškodenej), no
obidva posudky sa rozlišujú najmä v tom, ako a kedy mal vodič povinnosť zareagovať. Podľa U.. G.,
povinnosť vodiča reagovať na pohyb poškodenej bol až v momente, keď sa nachádzala cca 0,8 m na
priechode a podľa U.. G. mal obvinený povinnosť reagovať na poškodenú momentom, keď ju zahliadol

stáť na okraji chodníka. S poukazom na závery znalcov sa potom nemožno stotožniť s konštatovaním
súdu prvého stupňa, podľa ktorého na skutočnosť, že sa obvinený blížil na priechod pre chodcov,
mal reagovať zvýšenou pozornosťou, čo nespravil. V prvom rade poukazuje na skutočnosť, že nebola
predmetom dokazovania otázka výhľadu na obe strany priechodu, obvinený z pravej strany priechodu
videl, že na chodníku sú chodci stojaci a čakajúci na možnosť bezpečne prejsť na druhú stranu, ktorí

však vyhodnotili situáciu tak, že nie je možné prejsť a dávali obžalovanému prednosť. V tom čase už
platila novela cestného zákona, podľa ktorej nemohli chodci jednotlivo vstupovať na priechod, aby mali
prechádzať v hlúčikoch. Obžalovaný preto neporušil žiadnu povinnosť vyplývajúcu z cestného zákona,
pretože chodci stojaci na pravej strane mu dávali prednosť. Obžaloba nespochybnila správnosť záveru
znaleckého posudku U.. G., ktorý bol predložený obhajobou a rovnako ani Ing. G., ktorý vypracoval

znalecký posudok na základe požiadavky policajta, netvrdil, že závery znaleckého posudku predložené
obhajobou nie sú správne. Súd mal teda zvoliť postup podľa § 146 Tr. por. a do veci pribrať iného znalca.
Napriek vyššie uvedeným argumentom, oba znalecké posudky vrátane ich doplnkov, majú z hľadiska
dokazovania len malú hodnotu. Všetky závery vychádzajú iba z predpokladov, pretože z ničoho
nevyplývajú nejaké stopy, ktoré vznikli po nehode, ani poškodená nevedela uviesť, kde presne došlo ku

stretu, na mieste neboli žiadne brzdné stopy, teda že v predmetnej veci znalci nemali k dispozícii žiadne
exaktné údaje, z ktorých by mohli jednoznačne vychádzať a jednoznačne ustáliť pohyb a správnosť
jazdy poškodeného a tým pádom aj jednoznačne ustáliť jeho vinu. Súd mal vyhodnotiť dôkaznú situáciu
za nedostatočnú, aby bolo možné uznať jednoznačne vinu obžalovaného a mal ho teda v plnom rozsahu
spod obžaloby oslobodiť, alternatívne mal stanoviť ďalšieho znalca, ktorý ale prioritne mal zodpovedať

otázku, či z vykonaných dôkazov sa dá jednoznačne určiť skutkový priebeh deja - dopravnej situácie,
keďže podľa názoru obhajoby doterajšia dôkazná situácia závery o vine obžalovaného neumožňuje.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolaní podľa § 316 ods.
1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade

podaných odvolaní vykonal verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napádaných výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že dôvodné je len odvolanie prokurátora. Nezistil pritom
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.
1 Tr. por.

Odvolací súd na podklade podaných odvolaní preskúmal všetky výroky napadnutého rozsudku ako
aj konanie, ktoré týmto výrokom predchádzalo, pričom dospel k záveru, že súd prvého stupňa
vykonal v predmetnej trestnej veci všetky do úvahy prichádzajúce dôkazy, dokonca aj nad rámecdokazovania potrebného k rozhodnutiu - týka sa to znaleckého dokazovania z odboru dopravy a
správne ustálil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. K obhajobou
vytýkanému procesnému postupu orgánov činných v trestnom konaní ohľadne neúmernej doby medzi

začatím trestného stíhania vo veci a vznesením obvinenia obvinenému senát odvolacieho súdu uvádza
nasledovné. Je faktom, že k dopravnej nehode došlo dňa 16.11.2011 a ako vodič motorového vozidla
ako aj osoba poškodenej boli orgánmi činnými v trestnom konaní stotožnené, pričom vo veci podľa § 199
ods. 1 Tr. por. bolo trestné stíhanie začaté uznesením povereného príslušníka PZ dňa 06.12.2015. Je
však potrebné si uvedomiť, že trestné stíhanie bolo začaté pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr.

zák. - teda spôsobenia ľahkej ujmy na zdraví, keď ešte dĺžka liečenia a práceneschopnosti poškodenej
neboli ustálené a pre vznesenie obvinenia pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák. bolo
potrebné vyhodnotiť, či vodič motorového vozidla porušil dôležitú povinnosť, resp. bez tejto podmienky,
či zranenie poškodenej má charakter ťažkej ujmy na zdraví. Účelom a zmyslom procesného inštitútu
začatia trestného stíhania vo veci podľa § 199 ods. 1 Tr. por. je, aby orgány prípravného konania mohli
vykonávať procesne použiteľné úkony podľa Trestného poriadku smerujúce ku vzneseniu obvinenia

konkrétnej osobe hneď, ako to odôvodňuje dôkazná situácia. V predmetnej trestnej veci orgány činné
v trestnom konaní postupne zhromaždili také dôkazy, ako výpovede účastníkov dopravnej nehody,
listinné a vecné dôkazy - záznam o dopravnej nehode, zápisnicu o ohliadke miesta dopravnej nehody,
plánok a fotodokumentáciu miesta dopravnej nehody, lekárske správy, na základe ktorých bolo možné
podľa názoru odvolacieho súdu vodičovi motorového vozidla U.. J. K. vzniesť obvinenie. Podľa názoru

odvolaciehosúdudobadovzneseniaobvineniabolasíceneúmernepredĺženázdôvoduvypracovávania
znaleckého posudku z odboru dopravy a skutočne ani obvinenému ani obhajcovi, ktorí v tomto čase ešte
nevystupovalivtýchtoprocesnýchpostaveniach,neboladanámožnosťvzniesťprípadnénámietky,resp.
vyjadriť sa k dokumentom, ktoré tvorili podklad znaleckého skúmania. Na druhej strane však odvolací
súd uvádza, že pre rozhodnutie vo veci samej nebolo potrebné priberať znalcov z odboru dopravy a už

vôbec nie vychádzať z ich znaleckých posudkov.

V poslednej dobe sa stalo pravidlom najmä v doprave, ku všetkým aj banálnym nehodám, ktoré sú
jednoznačné a jasné a už vôbec nie zložité na posúdenie, domáhať sa znaleckého dokazovania, ktoré
častokrát neúmerne predĺži trestné konanie. Samotný obhajca v dôvodoch odvolania v jeho úvode

vyhodnotil prípad ako relatívne jednoduchý. S týmto sa jednoznačne stotožnil aj odvolací súd a pri
svojom rozhodovaní neprihliadal k záverom ani jedného znaleckého posudku. Znalecké dokazovanie
podľa § 142 ods. 1 Tr. por. prichádza do úvahy len vtedy, ak sa na objasnenie skutočnosti dôležitej
pre trestné konanie vyžadujú odborné znalosti a objasňovaná skutočnosť je zložitá. V prípadoch
dopravných nehôd, kde technický priebeh dopravnej nehody nie je zložitý a ani právne vyvodenie

trestnej zodpovednosti konkrétneho účastníka dopravnej nehody nie je zložité, nie je potrebné znalecké
dokazovanie, čo je aj predmetný prípad U.. J. K..

Tak v prvom rade členom odvolacieho senátu je miesto dopravnej nehody dôverne známe, pretože
ním prechádzajú denno-denne a druhým dôvodom je to, že obidva znalecké posudky vychádzali len

z predpokladov, pretože pre vypracovanie relevantných záverov nemali k dispozícii akékoľvek vstupné
údaje z miesta činu. Dokonca znalci vyslovili nepochopiteľný záver, že poškodená chodkyňa nevenovala
pozornosť situácii v cestnej premávke, hoci táto vo výpovediach uviedla, že predtým, ako vstúpila na
priechod pre chodcov, pozrela vpravo - smerom od Žiliny nič nešlo, resp. žiadne vozidlá ju neohrozovali
a z ľavej strany videla dodávku, ktorá spomaľovala a tak správne vyhodnotila situáciu, že ju buď vodič

púšťa, resp. bude odbočovať doľava. Je samozrejmé v takejto situácii predpokladať, že aj ďalšie autá
idúce v tom istom jazdnom pruhu za ním budú na takúto situáciu reagovať a spomaľovať. Ani členom
odvolacieho senátu potom nie je jasné, čo ešte podľa znalcov mala chodkyňa urobiť pre to, aby mohla
vstúpiťnapriechodprechodcov.Aužvôbecniejemožnévyvodzovaťjejspoluvinuztoho,ženapriechod
vstúpilasamaanievskupinketak,akotonamietalaobhajoba.Niektozoskupinkychodcovčakajúcichna

chodníku predsa musí vstúpiť ako prvý na priechod a nezodpovedá za to, keď sa ďalší k nemu nepridajú.
Asi by mal ten prvý podľa obhajoby tým ostatným zaveliť, aby išli za ním.

Obžalovaný jednoznačne porušil ako vodič motorového vozidla ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c) a
písm. f) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, pretože sa plne nevenoval vedeniu vozidla tak,

ako to vyžadovala situácia v cestnej premávke a nedal prednosť chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku.
Každý iný vodič by spozornel a zložil nohu z akceleračného pedálu, keby vozidlo idúce v jeho jazdnom
pruhu odbočovalo doľava a za križovatkou v smere jazdy by sa nachádzal priechod pre chodcov
vodorovne aj zvislo vyznačený, s na chodníku postávajúcou skupinou chodcov tak, aby v prípadepotreby mohol vozidlo ihneď ubrzdiť. Ako to vyplýva z plánku a fotodokumentácie, predmetná križovatka
dáva veľa priestoru pre takýto manéver. Obžalovaný, hoci o tejto situácii vedel, pokračoval v jazde
takým spôsobom, že k stretu s poškodenou chodkyňou došlo dokonca v ľavom jazdnom pruhu v

smere jeho jazdy, pričom pravý jazdný pruh, cez ktorý musela poškodená prejsť je široký 4,3 m. Senát
odvolacieho súdu uvádza, že na vyššie uvedené technické aspekty dopravnej nehody neboli potrebné
osobitné odborné znalosti a postačovali všeobecné znalosti vodičov, resp. účastníkov cestnej premávky,
ktoré ako orgány činné v trestnom konaní, tak aj súd majú. Preto senát odvolacieho súdu dospel k
záveru, že posudzovanú dopravnú nehodu bolo možné objasniť (technicky aj právne) na základe

výpovedí obvineného a poškodenej (inak po vznesení obvinenia zopakovaných) a listinných a vecných
dôkazov ako je záznam o dopravnej nehode, zápisnica o ohliadke miesta dopravnej nehody, plánok a
fotodokumentáciu miesta dopravnej nehody a lekárskych správ a nie je potrebné žiadne ďalšie znalecké
dokazovanie z odboru dopravy tak, ako sa toho domáhal obžalovaný svojim odvolaním.

Po ustálení skutkového stavu však súd prvého stupňa pochybil, pokiaľ konanie obžalovaného právne

kvalifikoval iba podľa ustanovenia § 157 ods. 1 Tr. zák. Podľa názoru odvolacieho súdu vyššie uvedené
pochybenia obžalovaného ako vodiča motorového vozidla vo svojom súhrne jednoznačne zakladajú
zodpovednosť v zmysle ustanovenia § 138 písm. h) Tr. zák., teda že predmetného skutku sa dopustil
závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti. Súd prvého stupňa síce v dôvodoch
rozsudku uviedol, že podľa ustálenej súdnej praxe za porušenie dôležitej povinnosti treba pokladať len

porušenie takej povinnosti, ktorá má spravidla za následok usmrtenie alebo spôsobenie ťažkej ujmy na
zdraví. Význam porušenia ktorejkoľvek povinnosti vodiča priamo závisí od konkrétnej dopravnej situácie.
Práve nedanie prednosti chodcovi, ktorý vstúpil na priechod pre chodcov má vo väčšine prípadov súdom
prvého stupňa uvedené následky, a preto odvolaciemu súdu nie je zrejmé, prečo súd túto zásadu pri
svojom rozhodovaní neakceptoval.

Vzhľadomnatotopochybenieodvolacísúdzrušilpodľa§321ods.1písm.b),d)ods.2Tr.por.napadnutý
rozsudok v celom rozsahu a keďže nové rozhodnutie bolo možné urobiť na podklade skutkového stavu,
ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený podľa § 322 ods. 3 Tr. por. uznal odvolací súd s
poukazom na vyššie uvedené závery obžalovaného Ing. J. K. vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa

§ 157 ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h) Tr. zák., pretože tento inému
z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, pričom taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania
- porušením dôležitej povinnosti.

Pri ukladaní trestu sa odvolací súd riadil predovšetkým tým, že obžalovanému na rozdiel od odvolacích

námietok prokurátora priznal poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu vo vedení riadneho života. Odvolací súd
nepovažoval postihy obžalovaného v minulosti iba za priestupky v doprave popri dobe jeho vlastníctva
vodičského oprávnenia a množstve najazdených kilometrov za takú okolnosť, ktorá by vylučovala
prisúdiťmuzáverovedeníriadnehoživota.Nadruhejstranevšakpresplnenieúčelutrestutak,akotomá
namysliustanovenie§34ods.1Tr.zák.sapeňažnýtrestnaspodnejhranici vovýmere300€tak,akoho

uložil súd prvého stupňa, javil byť odvolaciemu súdu príliš mierny a to aj vzhľadom na okolnosti prípadu
a spôsobený následok. Podľa názoru odvolacieho súdu by uložený trest mal páchateľa citeľnejšie
postihnúť, a preto uložil obžalovanému peňažný trest vo výške 1.200 € a pre prípad jeho úmyselného
zmarenia mu uložil náhradný trest odňatia slobody na jeden rok. Odvolací súd veľmi zvažoval u tohto
obžalovaného aj uloženie trestu zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá, tak ako sa toho domáhal

prokurátor vo svojom odvolaní a to najmä pre odmietavý postoj obžalovaného priznať si pochybenie
pri riadení motorového vozidla, ktorý vyplýva najmä z dôvodov jeho odvolania. Senát odvolacieho súdu
napokon upustil od uloženia tohto trestu, pretože nepovažoval za účelné prevychovávať obžalovaného
výkonom takéhoto trestu po uplynutí štyroch rokov od spáchania skutku.

Napokon odvolací súd rozhodol aj o nároku poškodených na náhradu škody tak, že poškodenej K.
Y. priznal nárok na náhradu škody vo výške 188,21 €, pretože táto si škodu riadne a včas vyčíslila,
o jej nároku súd nepochyboval, a preto obžalovaného podľa § 287 ods. 1, 2 Tr. por. zaviazal k
náhrade tejto škody. Pokiaľ ide o poškodenú O. E., táto uplatnený nárok škody vo výške 200 € bližšie
nevyšpecifikovala ani neodôvodnila, a preto ju odvolací súd v zmysle § 288 ods. 1 Tr. por. odkázal s

nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Z uvedených dôvodov považoval preto odvolací súd odvolanie prokurátora pokiaľ sa týka výroku
o vine a sčasti výroku o treste za dôvodné a týmto rozsudkom o ňom rozhodol. Na druhej straneodvolanie obžalovaného s poukazom na dôvody tohto rozhodnutia nepovažoval za dôvodné a toto
podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.