Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 16, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 4T/108/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114011170
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Mačura
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114011170.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Mačuru a prísediacich Valérie
Justovej a Dušana Dajču na hlavnom pojednávaní konanom 16. apríla 2015 v Prešove takto,

r o z h o d o l :

J. N., Q.. XX.XX.XXXX T. R., W. U. Ž., K.. R., R. U. R., I.. T. O. Č..
XXXX/X, W..Č.. vo väzbe v Ústave na výkon väzby R.,

je vinný, že

- v presne nezistený deň pred T. N.. XXXX T. K. Ž., K.. R., v rodinnom dome s číslom XX, po príchode
z pracovného turnusu v Českej republike, začal podozrievať svoju manželku K. N. z nevery s chlapmi,
ktorí im chodili rúbať drevo, a po príchode domov z miestneho pohostinstva jej vulgárne nadával, ťahal
za vlasy, hodil do vane, kde ju opakovane udieral, následne ju v období do augusta 2012 minimálne 4-
krát až 5-krát, bližšie nezistenú dobu, fyzicky napádal a to udieraním päsťami nôh, rúk, ťahaním za vlasy,

sácaním, v dôsledku čoho jej spôsobil odreniny a modriny, v jednom prípade i päsťou vybil zub a taktiež
jej vulgárne nadával, pričom príčinou hádok bolo najmä vyžadovanie sexuálneho styku s manželkou zo
strany obžalovaného, finančné problémy a že nič nerobí, následne po presťahovaní sa do R. v auguste
2012 do mája 2013 bolo obdobie pokoja, kedy v presne nezistený deň mája 2013 opätovne napadol
v prenajatom byte na ulici T. O. X v R. svoju manželku potom, čo po nej požadoval sex a na ňu žiarlil
a to ťahaním za ruky, za nohy po izbe, škrtením, údermi päsťami, kopmi, údermi hlavou, pričom sa jej

vyhrážal, že ju vyhodí z balkóna, kde od svojho konania upustil až po výzve detí, aby prestal, následne ju
napadol v septembri 2013 kedy počas hádky, kedy vyžadoval si od manželky sex, túto napadol sotením
na posteľ takým spôsobom, že jej rozbil hlavu o stenu, pričom na ňu kričal, že ju zabije, a obdobne
ju v ďalšom období do 5.5.2014 opakovane napádal, bil päsťami, kopmi, hlavou, škrtil ju, pričom sa
jej opakovane vyhrážal zabitím a to najmä, keď bol viac opitý, čím v poslednom období vzbudzoval v
poškodenej strach, že by mohol svoje vyhrážky uskutočniť a to najmä keď mal vypité, čo sa stávalo 2-3
krát do týždňa, v dôsledku čoho sa táto snažila vyhnúť konfliktu a už mu ani v hádkach nenadávala, čím

jej takýmto konaním spôsoboval modriny po celom tele, pričom takéto konflikty s bitím vznikali častejšie
a to i raz za tri mesiace, ako napr. dňa 1. novembra 2013, kedy napadol manželku škrtením, ťahaním
za ruky, pričom naposledy jej to spravil dňa 05.05.2014 v čase okolo 23.00 hod., kedy ležala na posteli
a zrazu k nej prišiel a povedal, že chce sex, na to ho odmietla a odpovedala, že chce spať, na čo ju
začal ťahať z postele za obe nohy smerom na balkón s tým, že ju z neho vyhodí a začal kričať, že stále
robí z neho „chuja“, že každému otvorí nohy, len nie jemu a začal svoju manželku škrtiť a kričať na ňu,

že ju zadusí v dôsledku čoho sa zľakla a začala sa brániť tým, že ho kopala a škrabala, kde prestal až
po tom, čo k nim prišli ich tri maloleté deti, čím takto svojím konaním v uvedenom období vzbudzoval
u svojej manželky K. N., neustály strach a dňa 05.05.2014 v čase okolo 23.00 hod. jej bitím spôsobil
pomliaždenie a krvnú podliatinu na bočnej ploche krku vľavo, pomliaždenie a krvnú podliatinu pravého
ramena, pomliaždenie a krvnú podliatinu pravého zápästia, kožnú odreninu na zadnej ploche pravého
prostredníka, pomliaždenie a krvnú podliatinu na bočnej ploche ľavého stehna, pomliaždenie a krvnú
podliatinu nad pravým kolenom a pod ľavým kolenom, s dobou liečenia v trvaní 5-6 dní,

teda- týral blízku osobu spôsobujúc jej fyzické a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán
rôzneho druhu, vyvolávaním strachu

čím spáchal

- zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona

Za to mu súd ukladá:

Podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 36 písm. j/ Trestného zákona v spojení s § 38 ods.
3 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ho pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c/, d/ Tr. zákona v spojení s § 74 ods. 1 Tr. zákona mu ukladá ochranné

protialkoholické liečenie ústavnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

ProkurátorkaOkresnejprokuratúryR.podala18.9.2014obžalobunaJ.N.prezločintýraniablízkejosoby
a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm.
b/ Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že v presne nezistený deň pred Vianocami r. 2009 v K. Ž.,

K.. R., v rodinnom dome s číslom XX, po príchode z pracovného turnusu v Č. N., začal podozrievať
svoju manželku K. N. z nevery s chlapmi, ktorí im chodili rúbať drevo, a po príchode domov z miestneho
pohostinstva ju opakovane, minimálne 4-krát, bližšie nezistenú dobu, fyzicky napádal a to udieraním
päsťami a kopaním do nôh, rúk, ťahaním za vlasy, sácaním, v dôsledku čoho jej spôsobil odreniny
a modriny a taktiež jej vulgárne nadával, následne od presne nezisteného dňa v mesiaci máj 2013

do 05.05.2014 v mieste svojho prechodného bydliska v R.Š., v prenajatom byte, začal z nezisteného
dôvodu na svoju manželku žiarliť, v období ktorom jej z tohto dôvodu vulgárne nadával a opakovane
ju fyzicky napádal a to tak, že ju udieral, kopal a škrtil, z čoho mala poškodená modriny po celom tele
i vybité zuby, zároveň od nej požadoval neustále sex, pričom mu bolo jedno, či je ráno, obed alebo
večer, alebo či bol triezvy alebo opitý a v prípade, že mu ho manželka výslovne odoprela, tak ju zbil tak,

že z nej začal agresívne strhávať šatstvo, v dôsledku čoho sa K. N. veľmi zľakla až tak, že bezvládne
ležala a úplne sa poddala, kde takto konala z dôvodu, že vie, že ak mu sex odoprie, tak ju zbije pokiaľ
nedosiahne svoje, kde v máji 2013 v kuchyni, v bližšie nezistenom čase, chytil svoju manželku za obe
zápästia, udrel svojou hlavou do jej hlavy a v amoku ju začal kopať a udierať s tým, že sa pýtal tam
prítomných ich spoločných maloletých detí slovami: „ Ja bijem mamu ?“, pričom naposledy jej to spravil

dňa 05.05.2014 v čase okolo 23.00 hod., kedy ležala na posteli a zrazu k nej prišiel a povedal, že chce
sex, na to ho odmietla a odpovedala, že chce spať, na čo ju začal ťahať z postele za obe nohy smerom
na balkón s tým, že ju z neho vyhodí a začal kričať, že stále robí z neho „chuja“, že každému otvorí
nohy, len nie jemu a začal svoju manželku škrtiť, v dôsledku čoho sa zľakla a začala sa brániť tým, že ho
kopala a škrabala, kde prestal až po tom, čo k nim prišli ich tri maloleté deti, čím takto svojím konaním

v uvedenom období vzbudzoval u svojej manželky K. N., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. R., I.. T. O. XXXX/
X neustály strach a dňa 05.05.2014 v čase okolo 23.00 hod. jej bitím spôsobil pomliaždenie a krvnú
podliatinu na bočnej ploche krku vľavo, pomliaždenie a krvnú podliatinu pravého ramena, pomliaždenie a
krvnúpodliatinupravéhozápästia,kožnúodreninunazadnejplochepravéhoprostredníka,pomliaždenie
akrvnúpodliatinunabočnejplocheľavéhostehna,pomliaždenie akrvnúpodliatinunadpravýmkolenom

a pod ľavým kolenom, s dobou liečenia v trvaní 5-6 dní.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku, že
je nevinný vo vzťahu ku skutku, ktorý mu je kladený v obžalobe prokurátora za vinu.Na základe uvedeného súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného,
poškodenej K. N., Y. Z. M.U. X. G. A. O. G. M. J.. J. N., ako aj čítaním svedeckých výpovedí a ďalších
listinných dôkazov.

Obžalovaný J. N. na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie skutku, ktorý mu bol kladený za vinu s
tým, že využil svoje právo nevypovedať a tak boli, za splnenia zákonných podmienok, prečítané jeho
výpovede z prípravného konania. V nich uvádzal, že je od 3.3.2014 nezamestnaný. Čiastočne priznal,
že ubližoval manželke, ale aj ona jemu. Priznal, že ju udieral dlaňami, ale poprel bitie päsťou. Rovnako

uviedol, že si nepamätá, aby mala vybité zuby, ale priznal, že ju škrtil. Priznal, že žiadal od nej sex, ale
po odmietnutí ju k nemu nenútil, pričom sa kvôli tomu i pohádali, ale nie je pravdou, že by ju kvôli tomu
ťahal na balkón za nohy a taktiež uviedol, že si nespomína, žeby ju ťahal za nohy na balkón a rovnako,
že by ju mal udrieť svojou hlavou do jej hlavy. Priznal, že manželke vulgárne nadával, avšak vulgárnu mu
nadávala i ona. Ako príčinu ich hádok uviedol manželkin alkoholizmus, keďže po príchode domov táto
vyvolávala hádky. Poprel, že by ju niekedy znásilnil. Rovnako uviedol, že modriny po vzájomných bitkách

mali obaja. K incidentu dňa 5.5.2014 uviedol, že poškodená prišla z práce napitá, z čoho začal hádka
medzi nimi a on len opätoval, čo mu robila manželka, pričom to vyvrcholilo tým, že ju udrel. Poškodená
mu mala rozbiť trojdecový pohár o hlavu, avšak pred tým dostal jednu „z pakruky po tvári“.

Poškodená manželka obžalovaného K. N. sprvoti využila svoje právo odmietnuť vypovedať, no neskôr

v konaní vypovedala a uviedla, že sa s manželom zoznámili v r. 1997. Je jej ľúto všetko, čo sa stalo, že
chybuurobiliobaja.Manželastálemilujea muodpustilačosastalo,uviedla,ževtedy,keďsatozvrhlopri
poslednej hádke 5.5.2014 konala emocionálne a nevedela aké sú zákony. Obžalovaný mal vypité, ona
malavypitéjednoveľképivoadvepoldeci,pričomspresnila,žemanželnebolažmocopitý,abynechápal
čo sa deje. Začali sa hádať, ale už nevedela uviesť kvôli čomu. Manžel sa jej za všetko ospravedlnil v

čase, keď bol vo väzbe. V ten deň jeden na druhého kričali, a tak ju udrel s rukou otvorenou dlaňou do
tváre. Už si nepamätala, či niečo hovoril. Takéto jeho správanie malo byť odkedy sa presťahovali do R.
a to bolo 3r. dozadu v auguste 2012, a to častejšie asi tak raz za tri-štyri mesiace, ale v medziobdobí
to bolo v pohode. Pri tom aj kričal a vyhrážal sa, že ju vyhodí z balkóna, pričom detí sa nikdy nedotkol,
tie vyhrážky boli vo vzťahu ku poškodenej. Za triezva na ňu nikdy nezdvihol ruku, pričom v čase keď

dochádzalo k jeho skutkom, tak vždy bol pod vplyvom alkoholu. V období keď žili v R., tak manžel mal
prácu, chodil do ČR na turnusy tri týždne a potom bol 10 dní doma. Pred bývaním v R. Ž. T. Ž., kde k bitke
a hádke nedochádzalo tak často, a to 1-2x do roka, možno 3x. Na začiatku ich vzťahu takéto problémy
neboli. Manžel na ňu žiarlil, ale poškodená poprela reálny dôvod na žiarlivosť. Už si nepamätala, kedy
ju prvý krát manžel udrel, ale bolo to niekedy v Ž.. V R. prvý krát utekala z domu naposledy v tom máji

2014. V Ž. sa to stalo raz, a to ku susede. Nikdy sa na manžela nikomu nesťažovala. Rodina to nevedela
ako sa on ku nej správa, aj keď k nim chodili na návštevu cez víkendy, pričom v R. aj častejšie chodievala
jeho matka ku vnúčatám. Prvý krát ukázala jeho mame modriny na jej tele pred skutkom, a to celé telo
ako bola pobitá na rukách, na nohách, pričom neuviedla presne kedy. Asi rok pred posledným skutkom
mali vidieť aj na nej v práci, že ju muž bije, keďže videli modriny na rukách a na nohách. Najprv keď sa jej

pýtali, že od čoho to má, tak to zatajovala, ale potom to priznala. Nikdy jej obžalovaný nemal zakazovať
vyjsť si s kamarátkami, väčšinou chodila vonku s manželom. Mali aj spoločných priateľov a to p. O. a
jeho priateľku, ktorým sa nezdôverovala, ale v závere už na nej mali vidieť. Predposledný krát si to mali
všimnúť, že ju muž bije, keď jej manžel rozbil hlavu, pričom svedkyňa zdôraznila pri výpovedi, že to bolo
nechtiac z jeho strany, a vtedy jej mal povedať p. O.G., že má prísť k nim. Hlava jej krvácala, ale nebola

na ošetrenie, manžel jej pomáhal zastaviť krvácanie, ale to nepomáhalo, avšak potom si ľahla na posteľ
a po čase jej hlava prestala krvácať. Manžel pri napadnutí kričal, keď ju hodil na posteľ, že ju zabije
a podobné veci. Svedkyňa priznala, že z manžela mala v poslednom čase už strach. Mala strach, že
či jej naozaj tak neublíži, že ju zabije a to najmä posledný rok, pričom žiadne problémy so spánkom
nemala. Mala strach najmä v čase keď prišiel domov viac opitý a začali také reči, ktoré keď začali, tak

väčšinou končili bitkou.

Pri porovnávaní obdobia spolužitia v Ž. G. T. R. uviedla, že v Ž. to nebolo také strašné, predsa tam žili 6r.
a tie bitky neboli také časté, a ani nechodila taká „pomodretá“, boli tam „len“ nejaké škrabance. V R. bola
viac pobitá a častejšie, na rukách, na nohách a na tvári, aj ju mal kopať, avšak kopať ju nemal pri každej

bitke, ale často. Kopal ju do nôh, nadával jej pri tom. Poškodená uviedla, že si navzájom pri konfliktoch
nadávali, ale v čase keď už prežívala strach, tak už mu nenadávala, naopak sa snažila vyhnúť konfliktu.Vzhľadom na rozpory medzi výpoveďou poškodenej na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní,
boli prečítané, za splnenia zákonných podmienok, jej výpovede z prípravného konania.

Dňa 8.5.2014 v podstate vypovedala, že od roku 2006 do 2012 žili s obžalovaným v Ž., kde sa im narodili
dvaja synovia, pričom spolužitie zo začiatku bolo bezproblémové. Prvú bitku od manžela dostala v roku
2010 na Vianoce, kedy prišiel manžel domov opitý a vyčítal jej neveru, vulgárne jej nadával, ťahal za
vlasy z izby do kúpeľne, kde ju hodil do vane, kde ju udieral po tele. Pol roka na to, ju mal opäť napadnúť
tak, že ju udrel päsťou do úst až jej zlomil vpredu zub. Poškodená uviedla, že v tom čase, keď boli hádky,

tak si nadávali navzájom. Príčinou hádok v Ž. bol sex, ale hádali sa o financie, o prácu, že obžalovaný
nič nerobí (manželia si zobrali hypotéku na dom a kvôli strate zamestnania obžalovaného a následnej
neschopnosti platiť hypotéku stratili dom v exekúcii). Uvedené obdobie poškodená rovnako, ako i pred
súdom hodnotila ako lepšie ako to v R.. V auguste 2012 sa presťahovali do R. (uvedené svedkyňa
uviedla pri odstraňovaní rozporov ohľadne početnosti a priebehu bitiek, ktoré podrobnejšie popisovala
v prípravnom konaní). Prvú „veľkú bitku“, ktorú poškodená popísala, datovala v období sviatkov 1. a 8.

mája 2013, kedy mala dostať najhoršiu bitku, pri ktorej ju udrel hlavou do jej tváre, lebo mal vypité a
žiarlil a vyžadoval sex. Svedkyňa popísala, že bola celá pomliaždená, obžalovaný ju mal udrieť tvárou
do jej nosa, rovnako ju udrel i päsťou do nosa, pričom jej hneď mali vyjsť modriny pod očami, kopal ju do
nôh, ťahal ju za ruky, na rukách mala modriny. Deti na krik prišli do izby, kde plakali, aby prestal. Držal
ju v kuchyni za ruky a hlavou udrel do jej hlavy, načo sa poškodenej pustila krv a oko mala zakrvavené,

pričom deti sa spýtal: „Ja bijem mamu?“, pričom deti revali a on následne poškodenú pustil a ona ušla do
detskej izby, kde za sebou zamkla dvere, načo obžalovaný sa domáhal vstupu do izbe pod vyhrážkou, že
rozkope dvere a tak ich poškodená po naliehaní i dcéry, aby nebolo horšie, otvorila načo ju obžalovaný
mal chytiť za ruky a hodil o detskú pohovku. Následne sa obžalovaný upokojil pri synovi a poškodená sa
šla umyť od krvi a zaspávala s plačom pri deťoch. Po tejto bitke boli aj ďalšie bitky asi v trojmesačných

intervaloch, avšak najbližší incident popísala poškodená zo septembra 2013, kedy mala v práci oslavu
kolegovej 50-tky, pričom domov prišla a mala vypité. Obžalovaný sa začal s ňou hádať a pritom ju chcel
hodiť na posteľ a tým sa buchla hlavou o stenu, načo bola krvavá vpredu i vzadu na tričku. Po tom sa
všakzľakolavútokunepokračoval,naopakpomáhalmanželkezastaviťkrvácanie.Následnespomenula
poškodená vo svojej výpovedi až incident z 5.5.2014 o 23:00 hod., kedy sa vrátili spoločne z krčmy, kde

vypili asi po pive. Následne prišli domov a po večeri si poškodená ľahla do obývačky a obžalovaný ju
volal k nemu do postele, že chce sex, na čo mu povedala, že ona chce spať a on nástojil na svojom až
jej začal nadávať a to i vulgárne. Následne ju napadol i fyzicky, prišiel k jej posteli a začal ju škrtiť a
ťahať za ruky z postele, pričom ju chytil i za nohy, pätu a ťahal ju a hovoril, že ju vyhodí z balkóna. Na
to pribehli deti s krikom nech prestane. Následne ju pustil a poškodená mala odbehnúť do kuchyne kam

za ňou prišiel obžalovaný, kde chytila poškodená sklíčko s kápiou a udrela ho ním po hlave. Následne
si zobrala kabelku, mobil, kľúče od bytu a za pomoci dcéry ušla z bytu za p. O. (bývalý zamestnávateľ
obžalovaného), kde i prespala. Vtedy bola prvý krát na ošetrenie u lekára, pred tým nechodila, lebo sa
bála i hanbila. Uviedla, že ďalej už nemôže, lebo má z neho strach.

Vo svojej výpovedi z 23.6.2014 vypovedal v podstate v zhode so svojou výpoveďou zo dňa 8.5.2014,
avšak navyše spresnila a popísala, že počas májovej bitky v roku 2013 ju mal obžalovaný i škrtiť a
ukazovák na pravej ruke nemohla ohnúť. S tým, že uviedla, že medzi májom a septembrom 2013 nebolo
u nich „asi nič“. Vo svojej výpovedi doplnila, že na sviatok všetkých svätých roku 2013 tiež niečo bolo.
Klasicky ju škrtil, ťahal ju za ruky a mala modriny, ale „také strašné to nebolo“.

Od sviatku všetkých svätých malo byť všetko v poriadku až do mája 2014 kedy došlo k poslednej bitke,
ktorú popísala v zásade rovnako ako v predchádzajúcej výpovedi, pričom spresnila, že ju mal škrtiť a
vyhrážať sa, že ju zadusí, načo sa ona bránila i kopmi do brucha keď bol nad ňou.
Pri všetkých výpovediach uviedla, že keď je obžalovaný triezvy, tak sa správa normálne a ruku na ňu
nevztiahol.

Rovnako pri odstraňovaní rozporov uviedla, že táto výpoveď ako i tá z mája 2014 sú pravdivé, pričom
dodala, že škrtenie bolo 2-3 krát v R. so slovami „Zadusím Ťa“. Deťom nikdy neublížil. Nikdy fyzicky na
obžalovaného nezaútočila, len v máji 2014 sa už pri škrtení bránila.

Svedkyňa Z. M. X. (v čase skutku krčmárka v obci Ž. a rodinná známa obžalovaného a poškodenej)

vypovedala najmä ku obdobiu, kedy poškodená s obžalovaným žili v Ž. pred ich odsťahovaním sa do R..
V podstate uviedla, že si na poškodenej všimla modriny po bití asi v dvoch prípadoch v Ž., pričom jej mala
poškodená uviesť, že ju zbil manžel. Bola sama svedkom hádok medzi poškodenou a obžalovaným, ale
k fyzickým napadnutiam vtedy nedošlo. Predmetom hádok mali byť peniaze a sex. Raz poškodená malapred obžalovaným ujsť s deťmi ku svedkyni. Ku obdobiu po odsťahovaní do R. uviedla, že bola navštíviť
poškodenú niekedy v roku 2013 v R., kde sa jej poškodená zdôverila, že bola zbitá manželom, že bola
škrtená, a že sa to deje pomerne často, pričom videla na nej modriny na krku, na tvári, na nohách. K

obdobiu kedy bola navštíviť poškodenú sa nevedela presne vyjadriť, ale malo to byť asi pol roka pred
výpoveďou v júny 2014.
Keďže svedkyňa uviedla vo svojej výpovedi ako čas návštevy poškodenej časové obdobie niekedy v
roku 2013 (na hl. pojednávaní) a vo výpovedi z júna 2014 (asi pol roka dozadu). Súd ustálil možný čas
návštevy začiatkom roka 2014 až koncom roka 2013.

V zásade rovnako zo svojej perspektívy popisovala osobnú skúsenosť s manželmi N. počas obdobia, čo
žili v Ž. i svedkyňa U. X., pričom sama nebola svedkom žiadneho fyzického konfliktu. Rovnako vypovedal
i jej syn D. X., ktorý uviedol, že obžalovaný bol žiarlivý, že keď si vypil bol agresívny, že poškodená mu
2-3 krát, čo žila v Ž. ukazovala modriny po nohách, chrbte. Počul častejšie nadávať obžalovaného na
poškodenú ako naopak, pričom obaja si vedeli vypiť. Starosta obce Ž. A. D. v podstate vypovedal, že
v čase, keď bývali N. T. Ž. zaznamenali u rodičov zanedbávanie starostlivosti o deti, čo bolo riešené

i pohovorom, keďže vnímali rodičov, že často spoločne navštevujú reštauračné zariadenie. Uvedené
nepriamo potvrdil i svedok J.. D. T., riaditeľ Základnej školy U., kam chodievala do školy najstaršia dcéra
Q. v čase, keď žili T. Ž., ktorý uviedol, že zaznamenal opätovnú únavu u maloletej v škole, kde príčinou
malo byť, že sa starala o mladších súrodencov, čo riešil so starostom a aj kvôli tomu boli v rodine na
pohovor. Suseda obžalovaného a poškodenej z čias kedy žili v Ž. svedkyňa J. T. U. nič bližšie k skutku

nevypovedala.

Svedok A. O. (bývalý zamestnávateľ obžalovaného a rodinný známy) uviedol vo svojej výpovedi na
hlavnom pojednávaní, že podľa jeho názoru vinu na tom všetkom majú obaja, že obaja popíjajú. Prvý
krát sa dozvedel, že obžalovaný má biť poškodenú koncom októbra, začiatkom novembra 2013, kedy

poškodená prišla za ním s deťmi vo veci požičania si peňazí. Keď sa stretli všimol si na nej, že mala
monokle pod rukami, hlavu mala rozbitú na pravej časti. To, že obžalovaný bije poškodenú jemu ako i
jeho priateľke mali potvrdiť deti. Druhý krát videl zbitú poškodenú 5.5.2014, po tom, čo táto prišla k nemu
do bytu, pričom volali ju s priateľkou, aby prišla aj s deťmi, ale ona prišla sama. Prišla k nim rozklepaná a
od krvi s tým, že im povedala, že muž chcel on nej sex, ale ona nechcela a tak sa do nej pustil. Dovtedy

nevedel o ich problémoch, obžalovaný sa vedel postarať o deti a aj sa staral, popíjať popíjali obaja.
Uvedené zo svojej perspektívy potvrdila i jeho priateľka H. J., ktorej výpoveď bola prečítaná, pričom
navyše uviedla, že na návštevách (2-3 krát) si všimla u poškodenej prítomnosť modrín na rukách, ktoré
jej sama poškodená ukazovala s tým, že uviedla, že ju bije manžela, ale bála sa o tom rozprávať, keď
boli u nej na návšteve, aby to nepočul obžalovaný.

Dcéra obžalovaného a poškodenej, Q. N., vypovedala všeobecne, bez určitostí s prihliadnutím na vek
15 rokov, pričom uviedla mimo iné, že pre rokom vo februári 2013 vyskočil otec z balkóna, kedy mamu
tiež zbil, ale vrátil sa „kľudný“ (z logiky veci vyplýva, že sa mal vrátiť z nemocnice). Pol roka nato mal
mamu opäť zbiť a odvtedy mal mamu zbiť ešte 2-3 krát, pričom až naposledy volala mama (políciu),
lebo to už nezvláda. Zároveň vypovedala, že otec mal mamu biť tak 4-krát do roka.

Z uvedenej výpovede vyplýva, že dcéra bola svedkom viacerých konfliktov medzi rodičmi, pričom ak je
pravdou, že mal otec zbiť poškodenú cca pol roka po tom, čo sa vrátil z nemocnice a potom ešte 3-4
krát do mája 2014, ide o obdobie cca septembra 2013 - až mája 2014, kedy početnosť konfliktov bola
vyššia, čomu svedčí i komentár mal. Q., že mama to už nezvládala.

Svedkyňa T. D., zástupkyňa vlastníkov bytov v R. Q. I.. T. O. X, kde bola rodina N. v podnájme asi
dva roky vypovedala, že obžalovaného poznala ako starostlivého, seriózneho človeka, starajúceho sa o
rodinu, pričom s celou rodinou nemala žiaden problém. Poškodenú nikdy nevidela opitú. R. K., výčapník
v pohostinstve J., k samotnému skutku neuviedol nič, vypovedal však o tom ako manželia N. zvykli
chodiť spoločne, či oddelene do pohostinstva, pričom sa správali vždy slušne a nerobili problémy, dali

pivko, či niekedy i ostré. V rovnakom duchu vypovedala i výčapníčka v pohostinstve J. svedkyňa J. T.,
ktorá uviedla, že nikdy nebola svedkom konfliktu medzi N., síce uviedla, že je pravdou, že boli častými
návštevníkmi pohostinstva, ale nikdy ich nevidela tackajúcich sa. Svedok. Z.. Y. H., sused rodiny N.,
nezaznamenal žiadne incidenty spojené s rodinou, nepočul žiadne nadávky, krik, či vyhrážky z ich bytu.
Rovnako vypovedal i jeho manželka W. H..

Svedkyňa G. Ž., učiteľka v materskej škole v R., ktorú navštevoval mal. J. vypovedala, že po maloletého
väčšinou chodievala jeho sestra, či otec, mama zriedkavejšie. Vo svojej výpovedi uviedla, že sa viackrát
stalo, že nemali zaplatený školný poplatok v škôlke, ale vždy ho dodatočne uhradili, a že maloletý sám
spontánne uviedol, že doma sa ocko s mamkou bijú a že mamka spala u kamarátky. Svedok J.. P. Y.,riaditeľ Základnej školy J. T. R. a svedkyňa J.. S. F., triedna učiteľka mal. Q. N., svedkyňa J.. Z. H.,
triedna učiteľka mal. R. N., ku skutku neuviedli nič a ani nezaznamenali žiadne výchovné problémy s
maloletými R. G. Q..

Znalec z odboru psychológia R.. J. E. vypracoval znalecké posudky ako na obžalovaného tak i na
poškodenú a ich maloleté deti.
Vo vzťahu k znaleckému posudku na obvineného č. XX/XXXX uviedol, že jeho osobnosť je introvertného
typu akcentovaná latentne agresívne. Celkové intelektové vlastnosti sú na hranici priemeru. Zistil snahu

javiť sa v lepšom svetle, avšak motivácia nemala patognomický charakter. Jeho rozumové a pamäťové
schopnosti sú na dostatočnej úrovni, aby bol dostatočne schopný správne vnímať, zapamätať si a
správne reprodukovať predmetné skutočnosti, ak by chcel. Tendenciu ku klamstvu nevylúčil. Menovaný
nemá zábrany presne reprodukovať prežité skutočnosti zo svojho pohľadu, jeho povahové vlastnosti
sa zhodujú s vykonaným skutkom. Životné a rodinné prostredie v ktorom vyrastal a stále žije má,
podľa názoru znalca, negatívny dopad na jeho správanie, na myslenie. Vzťah medzi obžalovaným

a poškodenou nevnímal ako rovnocenný, aj z jeho vyjadrení, aj z vyjadrení manželky vyplýva, že
obžalovaný od svojej manželky vyžadoval určitých služieb, najmä čo sa týka sexu, aj napriek tomu,
že sa nezameriaval v znaleckom posudku na hodnotenie úrovne ich manželských vzťahov a pozíciu
partnerov v nich.

Vo vzťahu k znaleckému posudku č. XX/XXXX - na poškodenú K. N. uviedol, že jej osobnosť je dobre
diferencovaná, intelektové a pamäťové schopnosti sú na spodnej hranici priemeru. Nezistil u nej známky
výraznejšej osobnostnej patognómie, ani žiadne výraznejšie odchýlky, ktoré by boli v príčinnej súvislosti
s inkriminovaným trestným činom. Je schopná správne vnímať, zapamätať si a správne reprodukovať
prežité udalosti, nezistil u nej fabulačné tendencie, z ktorých by vyplývalo, že by si mohla skutočnosti

vymyslieť, nezistil snahu javiť sa v lepšom svetle. Životné a rodinné prostredie má negatívny vplyv na
správanie a myslenie poškodenej a to najmä dlhodobý konfliktný vzťah medzi ňou a obvineným. Má
evidentne strach zo svojho manžela, z jeho konania, resp. jeho prítomnosti v domácnosti, čo súvisí
najmä z jeho nadmerným požívaním alkoholu a chorobnou žiarlivosťou. Zároveň sa vyjadril i k tomu, že
z väzby jej obžalovaný písal listy, kde jej vyznával lásku, avšak ona stále má strach, že čo by bolo, ak by

prišiel domov, na jednej strane sa jej žije ťažko, z dôvodu sociálnej situácie, ale na druhej strane majú
pokoj, môže pokojne spať. Aj z toho mu vyplýva nerovnosť vzťahu, kedy on na jednej strane uvádza, že
miluje poškodenú, no na druhej strane sa ona bojí a má z neho strach.

Vo vzťahu k znaleckému posudku č. XX/XXXX - J.. Q. N., znalec zotrval na záveroch svojho

posudku, pričom uviedol, že jej celková duševná vyspelosť je primeraná jej veku, ešte nezrelá, vo
vývine. Intelektové schopnosti sú v pásme priemeru. Aktuálny psychický stav a vývoj menovanej je
v norme. Nezistil žiadne známky osobnostnej patognomie, menovaná má z otca strach, resp. z jeho
nevypočítateľného správania sa voči matke a nej samej, najmä keď je pod vplyvom alkoholu. Je schopná
správne vnímať, zapamätať si a správne reprodukovať prežité udalosti, nezistil snahu javiť sa v lepšom

svetle. Starostlivosť matky o mal. je na primeranej úrovni, starostlivosť otca nie je primeraná nakoľko sa
správa pod vplyvom alkoholu agresívne, vulgárne čo má negatívny dopad na jej psychický vývin.

Vo vzťahu k znaleckému posudku č. XX/XXXX - J.. R. N., znalec vypovedal, že jeho duševný vývoj
zodpovedá skutočnému veku. Osobnosť je ešte nezrelá, vo vývine, intelektuálne schopnosti v pásme

priemeru, aktuálny psychický stav a vývoj v čase vyšetrenia bol v norme. Prognóza vývoja osobnosti
je priaznivá za predpokladu, že nebudú pokračovať konfliktné situácie. Menovaný nemá z otca strach,
doteraz na neho neútočil. Je schopný správne vnímať a zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti.
Nezistil som snahu javiť sa v lepšom svetle. Otec sa vo vzťahu k maloletému nepráva agresívne, ale
celá situácia v rodine má negatívny dopad na jeho zdravý psychický vývin.

Vo vzťahu k znaleckému posudku č. XX/XXXX - J.. J. N. uviedol, že jeho celková duševná vyspelosť
je primeraná, zodpovedá fyzickému veku, jeho intelektuálne schopnosti sú v pásme priemeru, nezistil
žiadne známky osobnostnej patognómie, prítomnosť otca tiež na neho nevplýva negatívne, tvrdí, že
nemá z otca strach, má ho rád. Je schopný správne vnímať, zapamätať si a správne reprodukovať

prežité udalosti. Nezistil som snahu javiť sa v lepšom svetle. Platí to čo u ostatných súrodencov tzn.,
že t.č. nie je jeho osobnosť narušená, ale ak budú tieto konfliktné situácie pokračovať môžu sa odraziť
na jeho zdraví a psychickom vývine.Znalkyňa z odboru psychiatria J.. J. N. na hlavnom pojednávaní vypovedala vo vzťahu k znaleckému
posudku Č.. XXX/XXXX, ktorý vypracovala v spolupráci s J.. X. A. na obžalovaného, pričom uviedla,
že nezistili prítomnosť duševnej choroby, či poruchy v zmysle psychózy, avšak zistili u neho závislosť

od alkoholu v III. Štádiu a navrhli uloženie ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou, s
ktorým obvinený súhlasil. Znalkyňa vypovedala i vo vzťahu k znaleckému posudku č. XXX/XXXX , ktorý
vypracovali s J.. A. i na poškodenú K. N., kde uviedli, že u poškodenej zistili úzkostnú poruchu, ktorá
vzniká ako reakcia na nepriaznivú situáciu pod vplyvom dlhotrvajúceho stresu, avšak uvedená porucha
po vymiznutí týchto nepriaznivých okolností sama odzneje, i bez liečby. Táto porucha sa u poškodenej

prejavovala úzkostnými prejavmi, skleslou náladou, zvýšeným napätím, určitými obavami. U poškodenej
nezistili žiadnu posttraumatickú poruchu, ktorú by bolo potrebné liečiť.

Zo zápisnice o prehliadke tela poškodenej zo dňa 8.5.2014 vyplýva, že táto mala v tomto čase po celom
tele (rukách, líci, nohách) krvné podliatiny.

Pred samotným vyhodnocovaním vykonaných dôkazov súd považuje za potrebné zdôrazniť, že
výpovede vyhodnocoval s prihliadnutím na odstup času od spáchania skutku ako aj na to, že v prípade
trestných činov týrania blízkej a zverenej osoby, ide o trestnú činnosť latentnú, často odhalenú až s
odstupom času (a to najmä s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu - napr. prítomnosť vzťahu
medzi obeťou a páchateľom, či už vzťahu partnerského, alebo vzťahu rodič - dieťa, prípadne vo vzťahu k

sociálnemu prostrediu, v ktorom poškodení žijú a iné). V drvivej väčšine prípadov dochádza k páchaniu
tyranizujúceho správania bez prítomnosti tretích osôb, prípadne detí (ak sa tak deje voči partnerovi)
a preto súd musí o to dôslednejšie posudzovať dôveryhodnosť výpovedí týchto osôb (označeného
páchateľa a jeho obete, či detí) a vyhodnocovať ich s prihliadnutím na reálnosť konkrétnej situácie, na
spôsob a okolnosti, za ktorých došlo k odhaleniu skutku, na správanie poškodenej v priebehu skutku, či

po ňom a podobne. Uveriť jednej verzii priebehu skutku len preto, že súd neuverí druhej, je neprípustné.

Vyhodnotiac takto všetky vykonané dôkazy v ich jednotlivosti, ako aj v ich vzájomnej súvislosti dospel
súd k nasledovným záverom:

Samotnýpriebehskutku,akoužbolovyššieuvedenésúdustaľovalnazákladevýpovedínajmäsamotnej
poškodenej K.E. N., J.. Q. N., ale v zásade zo všetkých výpovedí svedkov, keďže títo každý zo svojej
perspektívy popísali rozhodné skutočnosti, ktorý mali vplyv na ustálenie priebehu skutku a okolností, za
ktorých bol spáchaný.
Obžalovaný samotný priebeh skutku poprel, avšak priznal, že sa dopustil násilia voči manželke, ale

uvádzal, že to násilie bolo vzájomné, pri spoločných hádkach.

Prv ako súd uvedie skutkové úvahy a následné právne úvahy, ktoré ho viedli k právnemu posúdeniu
skutku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia považuje za potrebné zhodnotiť
výpovede poškodenej počas celého trestného konania.

Súd nemal pochybnosti o dôveryhodnosti poškodenej, avšak vo vzťahu k jej výpovedi na hlavnom
pojednávaní vo vzťahu k jej výpovediam z prípravného konania bolo zjavné badať snahu poškodenej
o bagatelizovanie závažnosti a tvrdosti správania zo strany obžalovaného oproti jej výpovediam z
prípravného konania. Uvedenú snahu súd vnímal aj cez prizmu aktuálnej sociálnej situácie poškodenej
a jej rodiny, v ktorej sa nachádza, kde absencia ďalšieho príjmu je citeľná. Takáto „zmena“ v postojoch na

druhej strane nepriamo konvenuje i záverom znalcov z odboru psychiatria, či psychológia, ktorí nezistili
žiadne výrazné následky na psychickom zdraví poškodenej, pričom je evidentné, že úzkostné stavy,
ktorými poškodená trpela zjavne ustúpili ba vymizli (viď vyššie). I napriek uvedenému súd považuje
výpoveď poškodenej na hlavnom pojednávaní za konzistentnú s výpoveďami poškodenej z prípravného
konania, aj keď tak podrobne už neakcentovala podrobnosti jednotlivých útokov domáceho prežitého

domáceho násilia, ktoré podľa názoru súdu, prerástlo v záverečnej fáze do týrania partnerky zo strany
obžalovaného.
Uvedené malo i vplyv na konečné právne posúdenie skutku ako bude rozvedené nižšie.
Súd z množstva vykonaného dokazovania zásade ustálil tri obdobia rozhodné pre posúdenie právne
kvalifikácie skutku. Prvé obdobie, bolo obdobie života obžalovaného a poškodenej v ich rodinnom dome

v Ž. od roku 2008 - 2012, pričom uvedené obdobie bolo v začiatkoch bezproblémové, avšak po tom,
čo stratil obžalovaný prácu nastali finančné problémy (ktoré viedli v neskoršej fáze až k strate domu
cez exekúcie), ktoré sa podieľali na narastaní konfliktov vo vzťahu obžalovaného a poškodenej. V
tomto období došlo k prvým napadnutiam poškodenej zo strany obžalovaného, k prvému došlo naVianoce roku 2010, kedy mal mladší syn dva roky a vyústilo v prvý útek poškodenej z domácnosti. O
uvedenom nevypovedala len samotná poškodená, ale v zásade i svedkovia Z. M. X. ale i matka a syn
X.. Pričom títo v zásade potvrdili i viaceré napadnutia poškodenej zo strany manžela, vrátane modrín a

podobne. Na druhej strane je potrebné uviesť, že napriek neprijateľnosti a neakceptovanosti takéhoto
konania, uvedené domáce násilie, podľa názoru súdu, nemalo povahu týrania, keďže ako i sama
poškodená uviedla, išlo najmä o vzájomné hádky, kedy si partneri nadávali navzájom, s tým rozdielom,
že hádka vyústila vo fyzickom napadnutí „silnejšieho“ z partnerov a to obžalovaného. V tomto čase ešte
nebola narušená istá rovnosť - rovnováha partnerov v partnerskom vzťahu. Rovnako boli zaznamenané

prvé nedostatky v zanedbávaní výchovy maloletých detí zo strany rodičov, ktorí spoločne navštevovali
miestnu krčmu. (svedectvo starostu, riaditeľa miestnej základnej školy, či svedectvo pani X. - viď vyššie).
Príčinou týchto hádok boli najmä financie, vyžadovanie si sexu a strata práce zo strany obžalovaného
i jeho prejavy nevery. K vyústeniu domáceho násilia dochádzalo evidentne zriedkavejšie ako po ich
presťahovaní v R. (samotná poškodená uvedené popisovala ako napadnutie raz za pol roka podobne,
i keď v prípravnom konaní častosť napadnutí zvyšovala, avšak súd ich početnosť vyhodnocoval nielen

vo vzťahu k výpovedi poškodenej pred súdom, ale i vo vzťahu k výpovediam najbližšej kamarátky
poškodenej X.).
Druhé obdobie vzájomného spolužitia obžalovaného a poškodenej bol ich život v R. na ulici T. O.,
kde samotná poškodená uviedla, že po ich presťahovaní sa do R. v auguste roku 2012 bolo obdobie
pokoja až do „prvej väčšej“ bitky v období 1. a 8.5.2013, ktorú podrobne v prípravnom konaní vo svojich

výpovediach z mája ako i júna 2014 popísala a súd naň poukazuje. Uvedené obdobie zákonite pretrhlo
čo i len teoretické právne posúdenie dlhodobosti týrania blízkej a zverenej osoby - poškodenej zo strany
obžalovaného tak, ako mu to v obžalobe prokurátorky bolo kladené za vinu.
Tretie obdobie vzájomného života a najmä správania obžalovaného voči poškodenej súd vnímal ako
obdobie od mája 2013, resp. septembra 2013 do mája 2014.

Uvedené obdobie popisovala poškodená ako obdobie kde silnela jednak brutalita útokov obžalovaného
(škrtenie a vyhrážanie sa udusením, kopance do nôh, brucha, vyhrážanie sa vyhodením z balkóna
atď.), pričom sama uviedla, že útoky boli častejšie, a to najmä po druhej bitke v septembri 2013 (viď
vyššie), pričom vo vzťahu k následnému obdobiu uvádzala ešte 3-4 bitky do posledného napadnutia v
máji 2014 (viď vyššie), pričom popísala vo svojej výpovedi z júna 2014, napadnutie z konca októbra -

začiatku novembra 2013 (uvedené potvrdzujú i rodinný priatelia poškodenej a obžalovaného svedok O.
s priateľkou H. J.). To, že uvedené obdobie už bolo násilím viac naplnené svedčí i to, že svedkyňa J.
vypovedala, že v asi troch prípadoch, počas návštev v rodine N., videla na poškodenej modriny, ktoré im
sama ukazovala a kedy im povedala, že ju manžel bije. Významnou zmenou v posudzovaní napadnutí
obžalovaného z tohto obdobia, zo strany súdu, bolo vnímanie týchto hádok zo strany poškodenej, kedy

už sama poškodená priznala, že z manžela mala v poslednom čase už strach. Mala strach, že či jej
naozaj tak neublíži, že ju zabije a to najmä posledný rok (uvedené obdobie súd upravil vzhľadom na
vyššie popísané skutočnosti, že reálne nárast napadnutí zo strany manžela popísala poškodená vo
vzťahu k obdobiu po septembri 2013 - medzi májom a septembrom 2013 neuvádzala poškodená žiadne
napadnutie). Mala strach najmä v čase keď prišiel domov viac opitý a začali také reči, ktoré keď začali,

tak väčšinou končili bitkou.
Pri porovnávaní obdobia spolužitia v Ž. G. T. R. uviedla, že v Ž. to nebolo také strašné, predsa tam žili
6r. a tie bitky neboli také časté, a ani nechodila taká „pomodretá“, boli tam „len“ nejaké škrabance. V
R. bola viac pobitá a častejšie, na rukách, na nohách a na tvári, aj ju mal kopať, avšak kopať ju nemal
pri každej bitke, ale často. Kopal ju do nôh, nadával jej pri tom. Poškodená uviedla, že si navzájom pri

konfliktochnadávali,alevčasekeďužprežívalastrach,takužmunenadávala,naopaksasnažilavyhnúť
konfliktu. Práve táto zmena v správaní poškodenej poukazovala na posun ich vzájomného vzťahu, kedy
už mu poškodená v hádkach nenadávala ako kedysi, ale snažila sa konfliktu vyhnúť, keďže tento končil
brutálnou bitkou. I správanie poškodenej po bitkách naznačuje, že poškodená sa v začiatkoch vzťahu
za uvedené hanbil a nenavštevovala lekára, ale v čase keď to vyhodnotila ako neúnosné (po 5.5.2014)

navštívila nielen lekára, ale i políciu (i svedectvo mal. Q. N.).
Uvedené obdobie, ktoré súd posúdil ako obdobie týrania blízkej a zverenej osoby, a ktoré predchádzalo
konečnému oznámeniu súd vo svojej komplexnosti nevnímal ako obdobie trvajúce po dlhší čas a
to najmä z dvoch dôvodov. Prvým je tá skutočnosť, že každé týranie sa deje v čase a priestore a
zákonite, keďže ide o medziľudské vzťahy, už z „prirodzenosti“ určitý čas trvá a nie každé týranie i

keď niekoľkomesačné je týraním po dlhší čas ako to predpokladá § 208 odsek 2 písm. d/ Tr. zákona
s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona. Druhým dôvodom je existencia závažnejšieho následku
z dlhšie trvajúceho týrania blízkej a zverenej osoby. V tomto prípade takýto následok zaznamenaný
nebol, práve naopak i zaznamenané úzkostné prežívanie zo strany poškodenej po zániku konfliktnýchsituácii pomerne rýchlo odznela (znalecký posudok znalkýň z odboru psychiatria - viď vyššie). Uvedené
nepriamo poukazuje na to, že v danom prípade nešlo o týranie blízkej a zverenej osoby po dlhší čas,
inak by v drvivej väčšine prípadov takýto následok prirodzene nastal.

Uvedené závery súd viedol i napriek tej skutočnosti, že mal za preukázané, že poškodená sama
požívala alkoholické nápoje, avšak v žiadnom prípade nemožno akceptovať uvedené ako dôvod pre
takéto správanie obžalovaného. Navyše tomuto rozhodnutiu považuje súd za potrebné uviesť, že útoky
obžalovaného z období roku 2010 až 2012 pri riadnom ustálení následkov na zdraví, či iných rozhodných
skutočností mohli napĺňať i prípadne skutkovú podstatu iných trestných činov (napr. nebezpečného

vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona, či ublíženie na zdraví podľa § 156 Tr. zákona a podobne)
avšak s odstupom času najmä pri absencii lekárskych záznamov už nebolo možné ich v dostatočnej
miereozrejmiť,avšakuvedenéobdobiesúdpoňalidoskutkovejvetyrozsudkuakosúčasťpopisu„vývoja
vzťahu“obžalovanéhoapoškodenejanajmäjehodominancievovzťahuarastbrutalityačastostinásilia.
Skutkové okolnosti prípadu, ktoré súd ustálil v skutkovej vete odsudzujúceho rozsudku súd ustálil
najmä z výpovedí poškodenej počas celého trestného konania keďže boli vo vyššie popísanom rozsahu

potvrdzované i už priamo (mal. Q. N.), ale i nepriamo výpoveďami svedkov (svedok O. a jeho priateľka,
svedkyňa M. X.), či znalcov. Uvedenej brutalite útokov obžalovaného vedených na poškodenú svedčia
nielen výpovede svedkov, ktorí videli na poškodenej modriny, ale i fotodokumentácie z prehliadky
tela poškodenej po poslednom útoku dňa 5.5.2014, kde je jednoznačne badať modriny poškodenej
po celom jej tele, pričom z prehliadky tela obžalovaného je zrejmé, že zranenia zaznamenané na

jeho tele zodpovedajú spôsobe obrany poškodenej voči jeho napadnutiu ako ich popísala vo svojej
svedeckej výpovedi (rana na hlave po rozbití zaváraninového pohára na hlave obžalovaného). Obranu
obžalovaného spočívajúcu vo vzájomnom napádaní obžalovaného a poškodenej súd vnímal ako snahu
bagatelizovať jeho podiel na trestnej činnosti, keďže tomuto tvrdeniu nezodpovedal žiaden z vykonaných
dôkazov, naproti mnohí svedkovia (viď vyššie) popisovali, že zranená po hádkach bola práve poškodená

(modriny, či rozbitá hlava - svedok O. s priateľkou, pričom o ich nezaujatosti súd nemal pochýb, keďže
práve svedok O. bol kamarátom obžalovaného a v konaní pred súdom sa ho snažil popisovať v dobrom
svetle a poukazovať skôr na požívanie alkoholu zo strany poškodenej).
Pri hodnotení závažnosti konania súd bral do úvahy i tú skutočnosť, že skutku sa dopúšťal obžalovaný
len v súvislosti s požívaním alkoholických nápojov, a že mu bola diagnostikovaná závislosť od alkoholu

III. stupňa. Zároveň bolo preukázané, že konania sa nedopúšťal voči maloletým deťom.

Na základe vyššie rozvedených skutkových úvah mal súd za to, že skutok sa stal tak, ako je uvedené
v skutkovej vete tohto rozhodnutia.

Po právnej stránke bolo preto potrebné posúdiť tento skutok ako zločin týrania blízkej a zverenej osoby
podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, pretože týral blízku osobu spôsobujúc jej fyzické a psychické
utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán rôzneho druhu, vyvolávaním strachu.

Pokiaľ ide o subjektívnu stránku spáchaného trestného činu, tam mal súd za to, že obžalovaný konal

v priamom úmysle.

K osobe obžalovaného J. N. súd ďalej zistil, že tento je nezamestnaný, ženatý, má 3 deti. Obžalovaný
doposiaľ nebol ani súdne, ani priestupkovo riešený. Z miesta bydliska je hodnotený všeobecne.

Obžalovanému J. N. bol ukladaný trest odňatia slobody vo vzťahu k zločinu týrania blízkej a zverenej
osoby podľa § 208 ods. 1 Tr. zák., kde zákon ukladá uloženie trestu odňatia slobody v rozmedzí od
3 do 8 rokov. Páchateľovi poľahčovalo, že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život (§ 36
písm. j/ Tr. zák.), pričom priťažujúcu okolnosť nezistil. Po ustálení pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností v pomere 1-0 súd upravil trestnú sadzbu (od 3 rokov do 6 rokov a 4 mesiace) v nadväznosti

na ustanovenie § 38 ods. 3 Tr. zákona.

Trest má byť vyvážený, aby zabezpečil náležitú ochranu našej spoločnosti a prevýchovu páchateľa,
pričom súčasne iných odradí od páchania trestných činov a vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa.
Pri výmere trestu odňatia slobody v trestnej sadzbe od 3 rokov do 6 rokov a 4 mesiacov vzal súd do

úvahy všetky skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výmeru ukladaného trestu, pričom prihliadal najmä
na spôsob spáchania zločinu, ale aj na osobné pomery a možnosti nápravy obžalovaného, pričom súd
bral do úvahy najmä následky zločinu na poškodenú.Na základe uvedeného mal súd za to, že trest odňatia slobody pri spodnej hranici trestnej sadzby v trvaní
4 rokov bude pre páchateľa dostatočný a zabráni obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti a
vytvorí podmienku na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od trestných

činov, pričom okolnosti na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody v zmysle § 39 Tr. zákona súd
nezistil. Vo vzťahu k ukladaniu trestu súd uvádza, že pri jeho určovaní súd nemohol nebrať do úvahu
skutočnú absenciu ľútosti, kedy obžalovaný ľutoval, že sa „to stalo“ nie že sa dopustil trestného činu.
Je evidentné, že obžalovaný doposiaľ nemá spracovaný podiel zodpovednosti a zavinenie vo vzťahu k
manželke. Súd považuje brutalitu jeho konania (škrtenie, kopance do poškodenej, či údery päsťou do

tváre ženy, či vyhrážanie sa vyhodením z balkóna) a okolnosti za ktorých bola vykonaná (pred deťmi) za
tak závažné, že prevýšil záujem spoločnosti na výkone trestu odňatia slobody na „záujmom“ partnerov
na poskytnutie novej šance (keďže v danom prípade na jej poskytnutie, ako bolo vyššie naznačené,
absentovala skutočná a úprimná ľútosť obžalovaného na svojim konaním, ktorej súčasťou je prebratie
zodpovednosti za spáchaný skutok).

Následne súd podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona obvineného zaradil na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže obžalovaný v posledných 10 rokoch
od spáchania skutku nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.

Zároveň súd podľa § 73 ods. 2 písm. c/, d/ Tr. zákona v spojení s § 74 ods. 1 Tr. zákona mu uložil

ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou, keďže skutok bol násilnej povahy voči blízkej
osobe alebo zverenej osobe a vzhľadom na osobu páchateľa možno dôvodne predpokladať, že bude v
násilnom konaní pokračovať, a zároveň pod vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s jej užívaním,
pričom uvedené indikovali i znalkyne z odboru psychiatria vo svojom znaleckom posudku (viď vyššie) a
napokon s takýmto liečením súhlasil i obžalovaný.

Na základe vyššie rozvedených právnych a skutkových úvah súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokových častiach tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Prešov.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže
odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie,
že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre

nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať