Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 26, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/61/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3016200559
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3016200559.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Rastislava Vranku a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci proti obvinenému U. F., nar. XX.X.XXXX v
V., trvale bytom V., F., L. XXXXX, pre prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Tr.zák.,
na neverejnom zasadnutí konanom dňa 26. januára 2017, prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej
prokuratúry Trenčín proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 6T/103/2015 zo dňa 21. apríla 2016

a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sa sťažnosť prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 6T/103/2015 zo dňa 21. apríla 2016 bolo rozhodnuté tak,
že podľa § 241 ods. 1 písm. c/ Tr.por., § 215 ods. 1 písm. a/ Tr.por. súd zastavuje trestné konanie proti
obvinenému U. F. pre prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Tr.zák. na skutkovom

základe, že dňa 3.7.2014 v konaní vedenom na Odbore kriminálnej polície Okresného riaditeľstva
Policajného zboru Trenčín pod ČVS: ORP-1261/1-VYS-TN-2013 a následne dňa 17.10.2014 na Odbore
kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru Trenčín pod ČVS: KRP-165/1-VYS-TN-2014
vo veci zločinu nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/ Tr.zák. po zákonnom poučení v procesnom
postavení svedka uviedol, že počas dvoch rokov pravidelne kupoval od K. E. drogy, a to pervitín, pričom

dňa 5.5.2015 po zložení prísahy na Okresnom súde Trenčín sp.zn. 2T/11/2015 zmenil svoju výpoveď v
tom smere, že od K. E. nikdy žiadne drogy, a teda ani pervitín, nekupoval, pretože je nepochybné, že
sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie.

Proti uvedenému uzneseniu podal včas sťažnosť prokurátor. V dôvodoch sťažnosti prokurátor poukázal
na obsah výrokovej časti napadnutého uznesenia a jeho podstatné dôvody. Prokurátor vyjadril nesúhlas

s názorom okresného súdu v odôvodnení napadnutého uznesenia, podľa ktorého pre procesné
pochybenie pri poučení obvineného pri výsluchu ako svedka pred súdom sa nedá na tento procesný
úkon v trestnom konaní prihliadať, nakoľko nikde v rozhodnutí krajského súdu, z ktorého okresný súd
vychádzal, nebolo konštatované, že obvinený, v tom čase v procesnom postavení svedka, nebol riadne
poučený o povinnosti vypovedať pred súdom pravdu, čo patrí k elementárnemu poučeniu svedka pred
každým výsluchom na hlavnom pojednávaní. Ak došlo k pochybeniu v poučeniach, je možné, že tieto

nastali až v ďalších poučeniach svedka tak, ako to krajský súd konštatoval vo svojom rozhodnutí a
konkretizoval ustanovenia § 130 Tr. por., medzi ktoré však povinnosť vypovedať pravdu nepatrí. Napriek
tomu obvinený vypovedal v príkrom rozpore so svojou výpoveďou v prípravnom konaní, kde v zásade
poprel všetko, čo predtým uviedol. Podľa názoru prokurátora neznalosť „trestného zákona“ v našom
právnom systéme neospravedlňuje nikoho, pričom je potrebné uviesť, že obvinený nevypovedal ako
svedok po prvýkrát, kde povinnosti a práva svedka mu boli vysvetľované tak v prípravnom konaní, ako

aj na hlavnom pojednávaní, vrátane povinnosti v zmysle § 131 Tr. por., medzi ktoré patrí aj povinnosť
vypovedať pravdu a nezamlčovať podstatné okolnosti. Vzhľadom na uvedené prokurátor navrhol, abykrajský súd podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr. por. zrušil napadnuté uznesenie a uložil okresnému súdu
vo veci znovu konať a rozhodnúť.

Obvinený sa k podanej sťažnosti prokurátora nevyjadril do rozhodnutia krajského súdu o tejto sťažnosti.

Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 písm. a/, b/
Tr.por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému prokurátor podal sťažnosť,
ako aj konanie predchádzajúce tomuto výroku. Na základe svojej prieskumnej povinnosti dospel k

záveru, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.

Okresný súd odôvodnil napadnuté uznesenie tým, že v zhode s právnym názorom Krajského súdu v
Trenčíne zo dňa 8.2.2016, sp. zn. 23To/114/2015, dospel k záveru, že výpoveď obvineného ako svedka
dňa 5.5.2015 pred Okresným súdom Trenčín vo veci vedenej pod sp. zn. 2T/11/2015, je pre absenciu
jeho riadneho nepoučenia nepoužiteľná. Podľa právneho názoru okresného súdu objektívnou stránkou

trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 Tr. zák. je uvedenie nepravdy o okolnosti,
ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie alebo zamlčanie takejto okolnosti osobou v procesnom
postavení svedka. Musí ísť o takú okolnosť, ktorá má podstatný význam, ktorú orgán uvedený v
uvedenom ustanovení musí vziať do úvahy pri riešení otázky, o ktorej má rozhodnúť. Vychádzajúc z
nepoužiteľnostiobsahuuvedenejvýpovedepredsúdompodľanázoruokresnéhosúdunemoholkonajúci

súd brať do úvahy okolnosti uvedené obvineným pred súdom. Okresný súd ďalej skonštatoval, že
trestnú zodpovednosť za spáchanie trestného činu krivej výpovede nemožno vyvodzovať z výpovede
svedka,ktorábolavykonanábezzodpovedajúcehozákonnéhopoučenia.Takátovýpoveď,keďženebola
vykonaná zákonným spôsobom, je v príslušnom konaní nepoužiteľná pre zisťovanie a ustaľovanie
skutkového stavu veci a následné riešenie otázky, o ktorej sa má v predmetnom konaní rozhodnúť.

Z takejto výpovede následne nie je možné vyvodzovať trestnú zodpovednosť, nakoľko nemá žiadnu
právnu relevanciu. Preto podľa názoru okresného súdu sa tak obvinený nemohol dopustiť trestného činu
krivej výpovede, nakoľko sa skutok nestal.

Na základe preskúmania veci, krajský súd dospel k záveru, že okresným súdom vyslovené právne

názory o splnení zákonnej povinnosti riadneho poučenia svedka pred výsluchom, ustanovenej v § 131
ods. 1 Tr. por., sú správne (viď aj právne závery o nepoužiteľnosti výsluchu svedka v trestnom konaní
pre chyby v poučení svedka v R 2/2003 - II., R 19/2004 - II.). V tejto súvislosti krajský súd poukazuje
na ustanovenie § 119 ods. 2 Tr. por., podľa ktorého za dôkaz môže slúžiť všetko, čo sa získalo z
dôkazných prostriedkov vykonaných zákonným spôsobom. Nezákonne získaný dôkaz teda nemôže

slúžiť ako podklad pre rozhodnutie. V danej veci je tiež podstatné, že obvinený mal byť vo veci, vedenej
na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 2T/11/2015 vypočúvaný k okolnostiam nákupu drogy od inej
osoby, teda je nepochybné, že svojou výpoveďou mohol spôsobiť nebezpečenstvo trestného stíhania
svojej osoby minimálne pre trestný čin podľa § 171 Tr. zák. Preto poučenie obvineného aj v konaní
pred súdom na hlavnom pojednávaní podľa § 130 ods. 2 Tr. por. a vyžadovanie výslovného vyjadrenia

obvineného v postavení svedka, či využíva toto svoje právo, ako aj zaprotokolovanie tohto vyjadrenia
v zápisnici o hlavnom pojednávaní bolo nevyhnutným predpokladom k tomu, aby mohlo byť vôbec
pristúpené k jeho vypočúvaniu ako svedka k veci pred súdom.

Krajský sú považoval za absolútne právne irelevantné argumenty prokurátora v dôvodoch sťažnosti,

podľa ktorých ak došlo u obvineného k pochybeniu v poučeniach ako svedka tak, ako to konštatoval
krajský súd, konkretizujúc ustanovenie § 130 Tr. por., táto okolnosť nie je významná vzhľadom na
predchádzajúce poučenia obvineného ako svedka a vzhľadom na zásadu, podľa ktorej neznalosť
zákona neospravedlňuje. Krajský súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že ustanovenie § 131 ods. 1 prvá
veta Tr. por. jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností ustanovuje, že svedka pred jeho výsluchom

treba vždy (!!!) poučiť aj o práve odoprieť výpoveď. Preto akékoľvek špekulácie o tom, či by mal byť
svedok riadne a úplne poučený pred každým svojím výsluchom v trestnom konaní, sú podľa názoru
krajského súdu nezlučiteľné s vôľou zákonodarcu, jednoznačne a jasne vyjadrenou v znení ustanovenia
§ 131 ods. 1 Tr. por.

Krajský súd v prejednávanej veci považuje za potrebné dodať, že objektom trestného činu podľa § 346
Tr. zák. je záujem spoločnosti na riadnej činnosti orgánov uvedených v tomto ustanovení, ktorá činnosť
je predovšetkým podmienená správnym zistením skutkového základu pre rozhodnutie. Postup týchto
orgánov upravujú zákonom ustanovené procesné predpisy, ktoré sú tieto orgány povinné rešpektovať astriktne ich dodržiavať. Preto postup týchto orgánov v rozpore so zákonom nemôže byť podkladom pre
zákonné rozhodnutie, keďže z „nepráva“ nemôže vzniknúť „právo“. Ak teda procesný úkon príslušného
orgánu nebol uskutočnený zákonným spôsobom, nemôže tento úkon (a jeho obsah) mať žiadny význam

pre rozhodnutie tohto orgánu v zmysle záujmu chráneného ustanovením § 346 Tr. zák., teda vykonaním
vadného (nulitného) procesného úkonu objektívne nemôže byť dotknutý objekt, chránený ustanovením
§ 346 Tr. zák.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr.por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. Keďže s

poukazom na vyššie uvedené, krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná,
rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.