Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 10, 2016

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 9P/55/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7516202573
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Dudíková

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2016:7516202573.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie samosudkyňou JUDr. Janou Dudíkovou vo veci starostlivosti súdu

o maloleté deti Michaelu D., nar. X.XX.XXXX a D. D., nar. X.XX.XXXX, obe bytom u matky,
zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, deti rodičov Karolíny P., nar.
XX.X.XXXX, bytom E., J. E. XXXX/XX, právne zastúpenej JUDr. Jozefom Vaškom, advokátom so sídlom
Košice, Szakkayho 1, a E. D., nar. XX.X.XXXX, bytom J. U. 148, v konaní o zvýšenie výživného

r o z h o d o l :

Z. je povinný prispievať na výživu maloletej E. D., nar. X.XX.XXXX, sumou 50 eur mesačne a maloletého
D. D., nar. 9.10.2006, sumou 50 eur mesačne, vždy do 15 - eho dňa v mesiaci vopred do rúk matky,
počnúc 15.2.2016.

Dlžné výživné za obdobie od 15.2.2016 do 10.6.2016 na maloletú Michaelu vo výške 80,04 eura a na
maloletého Jakuba vo výške 80,04 eura je otec povinný zaplatiť do rúk matky do 60 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Košice - okolie, číslo konania 9P/275/2010-23 zo dňa
19.11.2010, v časti týkajúcej sa úpravy vyživovacej povinnosti.

o d ô v o d n e n i e :

Matka žiadala návrhom podaným dňa 15.2.2016 o zvýšenie výživného na maloleté deti E. a D. zo sumy
30% životného minima na 70 eur mesačne na každé dieťa. Návrh odôvodnila tým, že od posledného
rozhodnutia súdu o výživnom sa podstatne zmenili pomery na strane otca maloletých detí.

Otec sa k návrhu písomne nevyjadril.

Kolízny opatrovník navrhol, aby súd po prevedenom dokazovaní a vypočutí účastníkov konania zvýšil
výživné na sumu primeranú zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca a odôvodneným potrebám
maloletých detí.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, výsluchom otca, správou o prešetrení pomerov ako aj
ďalším obsahom spisu, rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie číslo konania 9P/275/2010 zo dňa
19.11.2010 a zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie č. k. 9P/275/2010 zo dňa 19.11.2010 boli maloleté deti
zverené do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca určený vyživovacia povinnosť vo výške 30 %zo sumy životného minima mesačne. Otec bol vtedy nezamestnaný, nemal žiaden príjem a nepoberal
ani dávku v hmotnej núdzi. Príležitostne vykonával brigádnické práce.

Matka vo svojej výpovedi uviedla, že návrh podala z toho dôvodu, že sa dozvedela, že otec maloletých
detí je zamestnaný v U., kde zarába okolo XXX eur mesačne. Týmto sa chválil pred ľuďmi, pričom
potvrdil, že keďže má exekúcie, oficiálne zarába len nízku sumu. Je evidovaná na ÚPSVAR Košice,
kde nastúpila hneď po materskej dovolenke. Od apríla 2016 vykonáva aktivačné práce, pričom spolu s
prídavkami na deti a dávkou v hmotnej núdzi poberá 330 eur mesačne. Býva spolu s deťmi v trojizbovom

bytevE..Uhrádzanájomnévovýške236,80euramesačne,exekútoroviplatí10eurmesačnezatelefón,
spláca pôžičku po 100 eur mesačne, internet 13,90 eura mesačne, telefón 10 eur mesačne, stravu a
oblečenie 150 eur mesačne.

Maloletý D. navštevuje 3. ročník W. školy v E., je v starostlivosti detského neurológa z dôvodu
hyperaktivity. Berie lieky na podporu mozgu, za ktoré matka platí 8 eur mesačne. Raz týždenne s ním

navštevuje špeciálne pedagogické centrum v Košiciach, za čo uhrádza 40 eur mesačne.

Maloletá E. navštevuje predškolské zariadenie. Chodí na tanečnú za 11 eur mesačne.

Matka poukázala na to, že otec neuhrádza ani minimálne výživné, ktoré bolo určené. Keď nastúpil asi

pred troma rokmi do výkonu trestu odňatia slobody, odvtedy poberá náhradné výživné.

- 3 - 9P/55/2016

Otec na pojednávaní so zvýšením výživného nesúhlasil. Uviedol, že brigádami po stavbách zarobí cca
200 - 220 eur mesačne. Je vyučený nástrojár. Bol zamestnaný v U. v sklade cez agentúru B. E., kde ako
skladník zarábal maximálne 250 - 300 eur mesačne. Pracovný pomer tam ukončil, pretože nemal ako
dochádzať zo J. U. do P.. Predtým bol zamestnaný cez agentúru B., roznášal letáky. Cestoval autom,

niekedy autobusom. Auto zn. R. G. mal požičané od kamaráta, mal ho od neho kúpiť za 1 000 eur.
Napokon ho kamarátovi vrátil, pretože už nechodil do práce. Býva s rodičmi - starobnými dôchodcami,
v J. U.. V spoločnej domácnosti býva aj jeho plnoletý brat, ktorý taktiež pracuje brigádnicky po stavbách.
Pokiaľ ešte chodil do zamestnania, na cestovné vynakladal 140 - 150 eur mesačne. Okrem toho nemá
žiadne výdavky. Výdavky na stravu a bývanie platia rodičia. Za mobil vynakladá 10 - 12 eur mesačne,

jeho zdravotný stav je v poriadku. Má exekúcie, ktoré nevedel špecifikovať, celkovo vo výške asi 800
eur. Momentálne ich nespláca. Okrem maloletých detí Michaely a Jakuba má ešte štvorročné dieťa so
W. A., na ktoré neplatí žiadne výživné. Otcovstvo k nemu nepreukázal rodným listom.

Z oznámenia spoločnosti B. a.s. vyplýva, že otec pracuje na dohodu o vykonaní práce s nepravidelným

príjmom od 5.12.2015 do 30.11.2016. Za mesiac december 2015 bol jeho čistý príjem v sume 20,88
eura, január 2016 v sume 19,41 eura, v marci 2016 v sume 34,62 eura, apríl 2016 v sume 27,57 eura.

Z oznámenia spoločnosti CFP E. s.r.o. vyplýva, že otec tam pracoval na dohodu o pracovnej činnosti
od 27.11.2015 do 31.12.2015 a pracuje na dohodu aj od 1.1.2016. Jeho príjem bol v decembri 2015 v

sume 117,85 eura, v januári 2016 v sume 115,91 eura, vo februári 2016 v sume 127,68 eura, v marci
2016 v sume 82,52 eura.

Zo správy ÚPSVaR Košice bolo zistené, že otec bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie v
období od 14.11.2010 do 16.5.2011. Vyradený z evidencie bol z dôvodu nespolupráce s úradom. Nie je

poberateľom dávky v hmotnej núdzi ani štátnych sociálnych dávok.

Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie možné len na návrh.

Podľa § 78 ods.3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Predpokladom zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov v tých skutočnostiach, z
ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom.Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že na strane maloletých detí došlo od
posledného rozhodnutia súdu o výživnom k podstatnej zmene pomerov vzhľadom k tomu, že výživné

bolo naposledy upravené pred takmer šiestimi rokmi, v čase posledného rozhodovania súdu boli obidve
deti v celodennej starostlivosti matky, zatiaľ čo v súčasnosti maloletý D. navštevuje 3. ročník W. školy
v E., maloletá

- 4 - 9P/55/2016

Michaela predškolské zariadenie, s čím sú nepochybne spojené zvýšené výdavky na ich ošatenie,
stravovanie a uspokojovanie nevyhnutných osobných potrieb.

Pokiaľ ide o pomery na strane otca, otec bol v čase predchádzajúceho rozhodnutia nezamestnaný,

evidovaný na úrade práce, živil sa príležitostnými brigádami.

Od decembra 2015 bol otec zamestnaný v U. v sklade cez agentúru B. E., kde ako skladník zarábal
250 - 300 eur mesačne, čo potvrdil vo svojej výpovedi. Pracovný pomer ukončil, lebo údajne nemal ako
dochádzať do zamestnania. Okrem toho si vie privyrobiť roznášaním letákov aj brigádami na stavbách,

kde vie zarobiť 200 - 220 eur mesačne.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom trvá do času, kým
deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Pri určení výšky zvýšeného výživného súd vychádzal zo schopností, možností a majetkových pomerov
oboch rodičov, pričom prihliadol k odôvodneným potrebám maloletých detí ako aj k tomu, kto z rodičov
a v akej miere sa o ne osobne stará.

Súd pri rozhodovaní o zvýšení výživného vychádzal z príjmu otca, ktorý dosahoval v poslednom
zamestnaní, t.j. z príjmu 250 - 300 eur, ktorý zarábal ako skladník v U., pretože v danom prípade musel
vychádzať z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine a skutočnosť, že otec pracovný pomer ukončil, lebo údajne
nemal ako dochádzať do zamestnania, posúdil tak, že sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Okrem toho si vie otec privyrobiť roznášaním letákov aj
brigádami na stavbách, pričom doposiaľ nie je evidovaný na ÚPSVAR a je dobrovoľne nezamestnaný.

Súd dáva otcovi do pozornosti, že princíp potenciality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade,
ak povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú

- 5 - 9P/55/2016

aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť
poskytovania výživného. V danom prípade otec ako povinný rodič majúci maloleté deti, ktoré niesú schopné samy sa živiť, je povinný využitím svojich subjektívnych vlastností, najmä vzdelania a
pracovných skúseností, organizovať svoje pracovné aktivity tak, aby mal reálnu možnosť si riadne plniť
vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom. Každá povinná osoba musí vždy, aj keď je to na úkor

svojich potrieb, zabezpečiť výživu dieťaťa.

Vzhľadom na uvedené, ale aj na to, že vývoj životných nákladov sám osebe odôvodňuje zmenu výšky
výživného, súd považuje návrh matky za dôvodný.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 160 ods. 1 veta prvá O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch
dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu.

Vzhľadom na to, že súd zvýšil výživné zo sumy 30 % životného minima na sumu 50 eur mesačne na
každé dieťa, t.j. o 22,87 eura mesačne viac, počnúc dňom podania návrhu (15.2.2016), otcovi vznikol
dlh na výživnom na maloletú Michaelu za obdobie od 15.2.2016 do 10.6.2016 vo výške 80,04 eura ( za
mesiac február 2016 dlh vo výške 11,43 eura a za mesiace marec až máj 2016 dlh vo výške 68,61 eura)

a na maloletého Jakuba v rovnakej výške 80,04 eura, ktorý mu podľa § 160 ods. 1 O. s. p. uložil súd
zaplatiť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého
žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa

začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Košice -
okolie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá
vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia podľa O.
s. p. alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa z č. 233 / 1995 Z. z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého
stupňa dospel na základe
- 6 - 9P/55/2016

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.