Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 29, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/86/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3810218626
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3810218626.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov
Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcu: Ing. O. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K.,
I. č. 3, zast. JUDr. Gabrielom Privitzerom, advokátom so sídlom v Prievidzi, Mišíka 3 proti žalovanému
V. s.r.o., A. 2, O., IČO: 31 629 113, zast. JUDr. Gabrielom Olšovským, advokátom so sídlom v Prievidzi,
Švéniho 6, o zaplatenie 21.149,67 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku

Okresného súdu Prievidza zo dňa 02. decembra 2015, č. k. 6C/34/2011-195, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie po predchádzajúcom zrušení rozhodnutia odvolacím
súdom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 19.337,77 eur s 9% ročným úrokom z omeškania od
28.09.2010dozaplateniavlehotetrochdníodprávoplatnostirozhodnutia.Otrováchkonanianerozhodol

s tým, že o nich rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V rozhodnutí konštatoval, že žalovaný
sapodanoužaloboudomáhalprotižalovanémuzaplateniasumy21.149,67eurspríslušenstvom.Žalobu
odôvodnil tým, že dňa 19.10.2007 účastníci konania uzatvorili zámennú zmluvu, na základe ktorej v čl.
III. v bode 3.1 sa dohodli, že žalovaný zamieňa parcelu č. XXXX/XX v podiele 1 a navrhovateľ zamieňa
parcelu č. XXXX/XX v podiele 1. V bode 3.2 zmluvy sa dohodli, že žalobca zabezpečí vybudovanie
prístupovej komunikácie včítane samostatného vchodu na parcele č. XXXX/XX spoločnosťou Športstav

Prievidza, s.r.o.. V bode 3.3 písm. a/ sa dohodli, že všetky náklady súvisiace so zriadením, vybudovaním
a sprevádzkovaním novej prístupovej cesty budú hradiť obe strany pomerne 50:50 s tým, že všetky
náležitosti bude organizovať a zabezpečovať spoločnosť Športstav Prievidza s.r.o.. Po vybudovaní
prístupovej cesty spoločnosťou Športstav s.r.o. bola vyfakturovaná žalovanému čiastka vo výške
21.149,67 eur s DPH faktúrou č. 2010044 zo dňa 28.07.2010 splatnou dňa 11.08.2010, uvedená suma
predstavuje 50%-né náklady súvisiace so zriadením, vybudovaním, sprevádzkovaním a kolaudáciou
stavby. Žalovaný uvedenú faktúru vrátil s odôvodnením, že vybudovaná príjazdová komunikácia podľa

pôvodného zámeru mala slúžiť aj ako prístup do priestorov jeho spoločnosti. Nakoľko podľa ďalšieho
spoločného dohovoru z tohto zámeru ustúpili, túto komunikáciu nevyužíva, a preto nepokladá za
potrebné finančne sa akokoľvek podieľať na spolufinancovaní komunikácie. Žalobca sumu 21.149,67
eur poukázal dňa 27.09.2010 na účet Športstav Prievidza s.r.o.. Tým, že za žalovaného zaplatil
vyúčtované náklady vo výške 50% žiadal, aby mu uvedenú sumu žalovaný poukázal. V priebehu
konania, po vyhotovení znaleckého posudku žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie 1.811,90 eur

späť, preto súd uznesením zo dňa 25.09.2015 č. k. 6C/34/2011-183 konanie v tejto časti zastavil. Vo
zvyšnej časti považoval žalobu žalobcu za dôvodnú. Uviedol, že v konaní medzi účastníkmi nebolo
sporné, že v zámennej zmluve zo dňa 19.10.2007 bol dojednaný samostatný záväzok účastníkovkonania spočívajúci v hradení nákladov súvisiacich so zriadením, vybudovaním a sprevádzkovaním
novej prístupovej cesty k zamieňaným nehnuteľnostiam a vybudovaním samostatného vchodu na parc.
č. XXXX/XX v k. ú. O. v pomere 50:50. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že následne kúpnou

zmluvou zo dňa 20.08.2008 žalovaný odpredal žalobcovi spoluvlastnícky podiel k parc. č. XXXX,XX v
polovici, čím sa žalobca stal výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá predtým bola predmetom zámeny
spoluvlastníckych podielov. Vyslovil názor, že kúpna zmluva, ktorá neobsahovala žiadne dojednanie,
ktoré by menilo alebo rušilo záväzok účastníkov zámennej zmluvy týkajúcej sa náhrady nákladov na
prístupovú cestu, nemala žiadny vplyv na platnosť uvedeného zmluvného záväzku aj po účinnosti kúpnej

zmluvy. Preto po vybudovaní prístupovej cesty a s tým súvisiaceho oplotenia naďalej trvala povinnosť
žalovaného z tohto zmluvného dojednania podieľať sa na nákladoch na vybudovanie prístupovej cesty
v polovici. Riadiac sa vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu ohľadom opodstatnenosti výšky
žalovanej sumy nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom Ing. Petrom Lehockým, znalcom z
odboru stavebníctvo - odhad hodnoty nehnuteľnosti, odhad hodnoty stavebných prác a zistil, že okrem
tej časti, v ktorej žalobca zobral následne svoju žalobu späť, boli finančné prostriedky fakturované

spoločnosťou Športstav Prievidza, s.r.o., opodstatnené. K námietke žalovaného, že nevybudovaním
príjazdu do budovy žalovaného, ku ktorej povinnosti sa v zámennej zmluve zaviazal uviedol, že z
vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca príjazd do budovy vybudovať nemohol z technických
dôvodov - výškových podmienok a tak isto z hľadiska polomeru vjazdu veľkých motorových vozidiel,
ktoré by mali týmto vjazdom prechádzať, pričom z dôvodu nemožnosti realizácie tohto vchodu neboli zo

strany žalobcu žalovanému vyúčtované žiadne náklady. Poukázal tiež na to, že žalovaný sa žiadnym
preukázateľným spôsobom v konaní nedomáhal naplnenia ustanovenia bodu 3.2 zámennej zmluvy
zo dňa 19.10.2007, hoci tvrdil, že vybudovanie príjazdovej komunikácie bez zabezpečenia vchodu do
budovy by pre neho nemalo žiaden zmysel. Podľa názoru súdu tak nenastala ani možnosť plnenia v
zmysle ust. § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka, lebo toto plnenie nie je nemožným (vstup by sa

dal vybudovať i keď by to vyžadovalo zvýšené náklady terénnou úpravou, čo potvrdili obaja účastníci).
Dodal, že v zámennej zmluve v bode 3.3 sa účastníci konania dohodli, že každý budú v rozsahu
50% podieľať sa na nákladoch pri vybudovaní prístupovej cesty, pričom uvedená skutočnosť nie je
ničím podmienená, t. j. ani vybudovaním samostatného vchodu na parc. č. XXXX/XX ani reálnym
využívaním prístupovej komunikácie. Z uvedeného dôvodu nároku žalobcu vyhovel. Nárok žalobcu

považoval za nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 454 Občianskeho zákonníka.
K námietke premlčania vznesenej žalovaným uviedol, že táto námietka nebola dôvodná, nakoľko
premlčacia doba v zmysle ust. § 107 Občianskeho zákonníka začala plynúť dňom 27.09.2010, teda
momentom plnenia úhrady žalobcom, preto subjektívna dvojročná premlčacia lehota uplynula najneskôr
27.09.2012. Žalobca uplatnil nárok na súde 16.12.2010, preto jeho nárok nemôže byť premlčaný. O

trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p..

2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu,
ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu žalobcu zamietol. Ako
odvolací dôvod uviedol ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.. Vyslovil názor, že súd prvej inštancie

sa neriadil právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v jeho zrušujúcom rozhodnutí, naopak
ďalším dokazovaním dospel k rozdielnym záverom ako uvádza vo svojom pôvodnom rozsudku. Zotrval
na svojich tvrdeniach, že projekt od začiatku počítal s vybudovaním príjazdu do jeho budovy a tento
v rozpore s projektovou dokumentáciou a zámennou zmluvou nebol do dnešného dňa vybudovaný.
Tvrdenie žalobcu, že príjazd do jeho budovy nebolo možné zrealizovať je nepravdivé, taktiež je

nepravdivý skutkový záver súdu, že sa žiadnym preukázateľným spôsobom nedomáhal vybudovania
prístupu do jeho budovy. Z účelu zmluvy vyplýva, že žalobca mal zabezpečiť vybudovanie samostatného
vchodu do jeho budovy, čo vyplýva aj z projektu, aj z výpovedí; o tieto náklady spojené s vybudovaním
sa mali deliť rovnakým pomerom. Namietal tiež aplikáciu ust. § 454 Občianskeho zákonníka, z dôvodu,
že síce existuje jeho povinnosť plniť podľa zámennej zmluvy, ak by za neho plnil žalobca, ale len v

prípade, že žalobca plnil na dohodnutý účel, ktorým mal byť príjazd do jeho budovy. Prvostupňový súd
pochybil aj v otázke určenia začatia plynutia premlčacej lehoty, keď najskorším okamihom, teda reálnou
skutočnosťou, kedy bolo možné od neho žiadať splnenie záväzku v zmysle zámennej zmluvy bol deň
nasledujúci po dni uzatvorenia zámennej zmluvy, t. j. 20.10.2010, ktorý deň je rozhodujúci aj pre začatie
plynutia premlčacej doby z dôvodu, že v tento deň sa právo žalobcu na úhradu časti nákladov mohlo

uplatniť po prvý raz.

3. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že po zrušení danej veci súd prvej inštancie vykonaldoplnenie dokazovania podľa nariadenia odvolacieho súdu, pričom pri rozhodovaní súd zvažoval všetky
dôkazy, ktoré vyhodnotil a podrobne odôvodnil v rozsudku.

4. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový
poriadok, ďalej len CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP
a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správny potvrdiť, pričom v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť
dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje a len na doplnenie správnosti dodáva

nasledovné:

5. Predovšetkým je potrebné uviesť, že v posudzovanej veci súd prvej inštancie rozhodol a odvolanie
žalobcubolopodanépred01.07.2016.Dňa01.07.2016nadobudolúčinnosťzák.č.160/2015Z.z.Civilný
sporovýporiadok,ktorýupravujepostupsúdupriprejednávaníarozhodovanísporov.Civilnýmsporovým
poriadkom bol zrušený zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.

6. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti Civilného sporového poriadku, zostávajú zachované. V zmysle uvedeného zákonného
ustanovenia odvolací súd v danej veci posudzoval žalovaným uplatnené odvolacie dôvody podľa zákona
účinného v čase podania odvolania, teda podľa vtedy platného procesného predpisu - zák. č. 99/1963

Zb. - Občiansky súdny poriadok.

7. Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, bolo možné odôvodniť len skutočnosťami uvedenými v ust. § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O.s.p..

8. V preskúmavanej veci žalovaný v odvolaní uviedol ako odvolací dôvod ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a
f/ O.s.p..

9. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. (súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam), jeho nedostatok spočíval predovšetkým v

nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Za skutkové zistenia,
ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumel taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom,
ktorý nezodpovedal postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p., podľa ktorého hodnotí súd dôkazy podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada
na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany sporu. Nesprávne hodnotenie

dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré
z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo,
prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo
vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z
prednesov strán sporu alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo

vierohodnosti, je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporovalo ustanoveniam § 133 až § 135
O.s.p.. Odvolacím dôvodom podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. bolo teda možné napadnúť výsledok
činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na nesprávnosť ktorého je možné usudzovať len zo spôsobu, ako
k nemu súd dospel. Ak nebolo možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani
polemizovať s jeho skutkovými závermi.

10. V danej veci odvolací súd nezistil opodstatnenosť uplatneného odvolacieho dôvodu, keď mal za
to, že súd prvej inštancie vykonané dokazovanie vyhodnotil v zmysle zásad upravených v ust. § 132
a nasl. O.s.p..

11. V preskúmavanej veci je nepochybné a medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že účastníci
konania uzavreli dňa 19.10.2007 zámennú zmluvu, v ktorej sa v bode 3.2. dohodli, že žalobca zabezpečí
vybudovanie prístupovej komunikácie včítane samostatného vchodu na parc. č. XXXX/XX spoločnosťou
Športstav Prievidza, s.r.o., ktorého konateľom a jediným spoločníkom je žalobca a v bode 3.3 písm. a/
sa zmluvné strany dohodli, že všetky náklady súvisiace so zriadením, vybudovaním a sprevádzkovaním

novej prístupovej cesty budú hradiť obe zmluvné strany pomerne (50:50).

12. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie, z dôkazov predložených sporovými
stranami iné skutkové závery, ako urobil súd prvej inštancie nevyplynuli; žalovanému sa v konanínepodarilo preukázať, že by spoluúčasť na hradení nákladov spojených s vybudovaním predmetnej
prístupovej cesty bola podmienená zriadením samostatného vchodu žalovaného do jeho objektu. Ani z
následne uzavretej kúpnej zmluvy zo dňa 20.08.2008 nevyplýva, že by sa účastníci pôvodnej zámennej

zmluvy dohodli na zrušení dohodnutého záväzku alebo na jeho zmene z dôvodu zmeny okolností
po jej uzavretí. Skutkový záver súdu prvej inštancie, že žalobca osvedčil svoj nárok na zaplatenie
polovice skutočne vynaložených nákladov na vybudovanie prístupovej komunikácie na parc. č. XXXX/
XX z uzavretej zámennej zmluvy zo dňa 19.10.2007, preto odvolací súd považoval za správny.

13. Súd prvej inštancie sa riadil aj právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v predchádzajúcom
zrušujúcom rozhodnutí ohľadne potrebnosti zistenia skutočných nákladov súvisiacich so zriadením,
vybudovaním a s prevádzkovaním danej stavby. Nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z
odboru stavebníctvo - odhad hodnoty nehnuteľností Ing. Petrom Lehockým a zistil, že polovica nákladov
na vybudovanie danej stavby bola nižšia ako žalobcom vyfakturovaná suma 21.149,67 eur a že polovica
nákladov na vybudovanie predmetnej stavby predstavovala sumu 19.337,77 eur, ktorú po čiastočnom

späťvzatí žaloby žalobcom v prevyšujúcej časti zaviazal žalovaného zaplatiť.

14. Pokiaľ ide o ďaľší, žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., jeho
podstatou je, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje

konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd
nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale
interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

15. V danej veci odvolací súd nezistil opodstatnenosť ani tohto uplatneného odvolacieho dôvodu.
Mal za to, že súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správneho právneho
predpisu, a to ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 454 Občianskeho zákonníka a nárok
žalobcu správne posúdil ako bezdôvodné obohatenie, keď z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
žalobca plnil spoločnosti Športstav Prievidza, s.r.o. to, čo v zmysle uzavretej zámennej zmluvy zo

dňa 19.10.2007 mal žalovaný plniť sám. Správne sa vyporiadal aj s námietkou premlčania vznesenou
žalovaným, keď uviedol, že premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. §
107 ods. 1 Občianskeho zákonníka začína plynúť od okamihu, kedy sa oprávnený dozvie, že došlo
k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, teda v danej veci pre začatie plynutia
premlčacej doby je podstatný okamih, kedy iná osoba plnila za toho, kto mal svoju povinnosť plniť

sám. V súdenej veci bolo z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobca za žalovaného plnil dňom
27.09.2010, nasledujúcim dňom, t. j. 28.09.2010 si prvýkrát toto právo mohol uplatniť voči žalovanému
na súde. Dvojročná premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 107 ods.
1 Občianskeho zákonníka by teda uplynula za dva roky od tohto dňa, t.j. 28.09.2012. Keďže žaloba
žalobcu bola podaná na súde dňa 16.12.2010, nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia

nie je premlčaný.

16. Z uvedených dôvodov odvolacie námietky žalovaného neboli opodstatnené, preto odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, pričom v zmysle ust. § 387 ods. CSP v
podrobnostiach na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie odkazuje.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods.
1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov odvolacieho konania v zmysle
ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).