Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 20, 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 5C/56/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213206708
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Henteková

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4213206708.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., Nagano Office Center, K

červenému dvoru 3269/25a, Praha 3, Česká republika, IČO: 26 429 705, v konaní zastúpený : Fridrich
Paľko, s.r.o, so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: T. B., O.. Ď., L..
X.X.XXXX, P. J. J. T. XXX, o zaplatenie 137,- Eur istiny s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o platenie zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zo sumy
393,-Eur od 20.09.2010 do 15.06.2011,
352,-Eur od 16.06.2011 do 10.07.2011,
317,-Eur od 11.07.2011 do 13.09.2011,

282,-Eur od 14.09.2011 do 19.10.2011,
232,-Eur od 20.10.2011 do 20.03.2012,
207,-Eur od 21.03.2012 do 11.04.2012,
187,-Eur od 12.04.2012 do 08.05.2012,
162,-Eur od 09.05.2012 do 25.06.2012,
137,-Eur od 26.06.2012 do zaplatenia z a s t a v u j e .
Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .

Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou došlou súdu 28.3.2013 podanej na predpísanom vzorovom tlačive A podľa článku
4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „NEPR“), sa domáhal zaviazania žalovanej na
zaplatenie zmenkovej sumy 137,-Eur, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo súm : 393,-Eur
od 20.9.2010 do 15.6.2011, 352,-Eur od 16.6.2011 do10.7.2011, 317,-Eur od 11.7.2011 do 13.9.2011,
282,-Eur od 14.9.2011 do 19.10.2011, 232,-Eur od 20.10.2011 do 20.3.2012, 207,-Eur od 21.3.2012
do 11.4.2012, 187,-Eur od 12.4.2012 do 8.5.2012, 162,-Eur od 9.5.2012 do 25.6.2012, 137,-Eur od

26.6.2012 dozaplatenia,ďalej6%ročnéhoúrokuzosúm:393,-Eurod6.12.2010do15.6.2011,352,-Eur
od 16.6.2011 do10.7.2011, 317,-Eur od 11.7.2011 do 13.9.2011, 282,-Eur od 14.9.2011 do 19.10.2011,
232,-Eur od 20.10.2011 do 20.3.2012, 207,-Eur od 21.3.2012 do 11.4.2012, 187,-Eur od 12.4.2012 do
8.5.2012, 162,-Eur od 9.5.2012 do 25.6.2012, 137,-Eur od 26.6.2012 do zaplatenia, taktiež zmenkovej
odmeny vo výške 1/3% zmenkovej sumy, t.j. 1,31 Eur a trov konania, ktoré pozostávajú zo súdneho
poplatku 16,50 a z trov právneho zastúpenia 58,34Eur.

Žalobu odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila
žalovaná dňa 27.5.2010, pričom sa zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25% denne
od 20.9.2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote
4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená 27.5.2010, pričom do jej textu bol poňatý záväzokžalovanej zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s
0,25%-nýmdennýmúrokomod20.9.2010.Zamiestosplateniabolourčenésídloprvotnéhozmenkového
veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ mu zaplatil 256,-Eur, ktorá

suma mu bola započítaná na zmenkovú sumu. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez
protestu“ indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Vzhľadom na uvedené
s poukazom na článok 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES č.861/2007) navrhol, aby súd
jeho žalobe vyhovel.

Podaním doručeným súdu 23.12.2015 žalobca svoju žalobu čiastočne vzal späť, a to v rozsahu
zmenkového úroku vo výške 0,19% denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25%
denne, čím si uplatnil zmenkový úrok iba vo výške 0,06% denne.

Žalovaná námietky proti čiastočnému zastaveniu konania nemala.

Čiastočné späťvaztie žaloby sa neprieči zákonu, preto súd konanie v časti o platenie zmenkového úroku
vo výške 0,19% denne zo zmenkových súm tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku
zastavil podľa § 96 ods. 1 O.s.p.

Tlačivo „C“ podľa článku 1 a 2 Nariadenia súd doručil žalovanej 29.1.2016 s možnosťou podať k žalobe

vyjadrenie do 30 dní. Žalovaná túto možnosť nevyužila, písomné vyjadrenie k žalobe nepodala.

Aj keď tento typ konania sa spravidla riadi zásadou písomnosti, súd v zmysle článku 5 ods. 1
Nariadenia za účelom zistenia skutkového stavu veci a možnosti zaujatia stanoviska k uplatnenému
nároku žalovanou nariadil pojednávanie. Konal podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti

riadne predvolaného právneho zástupcu žalobcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil písomne. Na výzvu
súdu, aby predložil zmluvu, na základe ktorej bola vystavená zmenka, z ktorej vyplýva právny nárok
uplatnený v tomto konaní doručil súdu dňa 26.4.2016 rozsiahle písomné vyjadrenie, v ktorom poukázal
na platnú judikatúru a opakovane poukázal na to, že zmenka je cenným papierom vydaným v zákonom
stanovenej forme, ktorým sa zmenkový dlžník zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť a mieste a v čase

uvedenom v zmenke čiastku v nej určenú. Ide o záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný
a abstraktný. Zákon dáva dlžníkom z takejto zmenky len možnosť podať námietku proti majiteľovi,
avšak neupravuje, že by takáto listina nebola platnou zmenkou. S týmto potom súvisí aj dôkazná
povinnosť na strane dlžníka, ktorý musí namietať a preukázať, že šlo o blankozmenku, ktorá mala byť
vyplnená inak a teda preukázať obsah vyplňovacieho práva ako aj to, že blankozmenka bola vyplnená v

rozpore s vyplňovacím vyhlásením, čo sa v predmetnej veci nestalo. Ak by bola zmenka stále k dispozícii
pôvodnéhomajiteľa,bolbyodporcanatakétonámietkyoprávnený,avšaklenvočinemu.Akbolazmenka
prevedená na iného majiteľa, ako je tomu v prejednávanej veci, musí dlžník preukázať, že nový majiteľ
bol pri nadobúdaní zmenky v zlej viere alebo že sa previnil aspoň hrubou nedbanlivosťou. Záväzok zo
zmenky, aj keď vznikol z konkrétneho zmluvného záväzku, je záväzkom samostatným. Podľa Zákona

zmenkového a šekového súd jej oprávnený skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré
sa musia pre jej platnosť zo zákona povinne do nej uviesť, nie však podmienky jej vystavenia a ani jej
neprípustnosť. Zastával názor, že ustanovenie § 79 ods. 3 O.sp. nemôže pôsobiť retroaktívne a zároveň
je aj v rozpore s Dohovorom o jednotnom zmenkovom práve, čím dochádza k porušovaniu článku I.
Ústavy SR. Navrhol, aby súd pokračoval v Európskom konaní a žalobe v celom rozsahu vyhovel.

Súd podľa § 101 ods.2 O.s.p. konal v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu žalobcu.

Žalovaná ako účastníčka konania uviedla, že so žalobou nesúhlasí, žiada ju zamietnuť, nakoľko úver
ktorýsivyzdvihlaodspoločnostiPohotovosťs.r.o.riadnesplácalaavcelomrozsahuuhradila.Namietala,

že úver mala dostať vo výške 200,-Eur, avšak sprostredkovateľ zmluvy hneď jej zrazil z tejto sumy
na svoje výdavky 30,-Eur, čiže dostala len 170,-Eur. Po nahliadnutí do spisu potvrdila, že predmetnú
zmenku vlastnoručne podpísala, lebo inak by nebola dostala úver avšak vôbec nevie čo je to zmenka.

Súd vykonal vo veci dokazovanie okrem výsluchu žalovanej, aj oboznámením zmenky zo dňa

27.5.2010, výpisom žalobcu z obchodného registra a oboznámením spisu Okresného súdu Komárno
12ER/660/2011.Vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci :Žalobca je obchodnou spoločnosťou so sídlom v Prahe, t.j. na území Českej republiky. Žalovaná je
fyzická osoba s trvalým bydliskom J.P. T. XXX, t.j na území Slovenskej republiky. Predmetná zmenka
bolavystavenánaSlovensku,kdejeiplatobnémiesto.Predmetomkonaniajecezhraničnýsporvzmysle

Článku 3 bodu 1 Nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu, nakoľko žalobca má sídlo v členskom štáte inom ako v členskom
štáte súdu konajúceho vo veci. Hodnota pohľadávky nepresahuje 2.000,-Eur a preto podľa Článku 2
bodu 1 citovaného Nariadenia na konanie v tejto veci treba aplikovať Nariadenie Rady (ES) č. 861/2007.
Použitie právneho poriadku SR vyplýva z § 10, 11 a 19 Zákona č. 97/63 Zb. o Medzinárodnom práve

súkromnom a procesnom.

Žalobcaakoindosatárjenadobúdateľomvšetkýchprávzozmenkyvystavenejžalovanoudňa27.5.2010.
Zmenkovú sumu žalovaná sa zaviazala zaplatiť spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne
od 20.9.2010. V zmenke je odkaz na číslo zmluvy : XXXXXXXXX. Indosovaná zmenka je vistazmenkou
opatrenou doložkou „ bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Za miesto

splnenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa: Pohotovosť s.r.o. IČO: 35807598, Pribinova
25, Bratislava. Na rube zmenky je uvedený indosament, spoločnosť Pohotovosť s.r.o. zastúpený
konateľom Jaroslavom Fuchsom, ktorá indosovala svoje práva zo zmenky na žalobcu bez uvedenia
dátumu. Indosant predložil zmenku k zaplateniu a vystaviteľ, t.j. žalovaná na zmenku doposiaľ uhradila
sumu 256,- Eur, ktorá v celom rozsahu bola započítaná na zmenkovú sumu. Toto tvrdenie žalobcu

žalovanou vyvrátené nebolo.

Podstatné náležitosti vlastnej zmenky sú uvedené v Článku I. § 75 Zákona zmenkového a šekového č.
191/1950 Zb. (ďalej len ZZŠ), podľa ktorého vlastná zmenka obsahuje :
1.označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom

je táto listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;

6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Podľa Čl. I § 5 ods. 1 ZZŠ v zmenke sročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ
ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa Čl. I § 5 ods. 2 ZZŠ úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková
doložka za nenapísanú.

Podľa Čl. I § 5 ods. 3 ZZŠ úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa Čl. I § 10 ZZŠ ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané,
nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol
zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa Čl. I. § 11 ods. 1 ZZŠ každú zmenku, aj keď nebola vystavená na rad, možno previesť
indosamentom (rubopisom).

Podľa Čl. I. § 11 ods. 3 ZZŠ zmenku možno indosovať (previesť rubopisom) aj na zmenečníka, či už
prijal zmenku alebo nie, na vystaviteľa alebo na každú inú osobu zmenečne zaviazanú. Tieto osoby

môžu zmenku ďalej indosovať.

Podľa Čl. I. § 12 ods. 1 ZZŠ indosament musí byť bezpodmienečný. Akákoľvek podmienka, na ktorej
bol urobený závislým, platí za nenapísanú.

Podľa Čl. I. § 13 ods. 1 ZZŠ indosament treba napísať na zmenku alebo na list s ňou spojený (prívesok).
Musí ho podpísať indosant (kto zmenku rubopisom prevádza).

Podľa Čl. I. § 14 ods. 1 ZZŠ indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.Podľa Článku I. § 17 ZZŠ, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa
zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predchádzajúcim majiteľom, iba ak majiteľ

pri nadobudnutí zmenky jednal vedome na škodu dlžníka.

Podľa Čl. I. § 20 ods. 1 ZZŠ indosament po sročnosti zmenky má rovnaké účinky ako indosament pred
sročnosťou. Ak bola však zmenka indosovaná až po proteste pre neplatenie alebo uplynutí lehoty k
protestu, má indosament len účinky obyčajného postúpenia.

Podľa Čl. I. § 20 ods. 2 ZZŠ pokiaľ nie je preukázaný opak, má sa za to, že nedatovaný indosament bol
na zmenku napísaný pred uplynutím lehoty na protest.

Podľa Čl. I § 33 ods. 1 ZZŠ zmenku možno vystaviť: na videnie, na určitý čas po videní, na určitý čas
po dáte vystavenia, na určitý deň.

Podľa Čl. I § 33 ods. 2 ZZŠ zmenky s iným časom splatnosti alebo s postupnou splatnosťou sú neplatné.

Podľa Čl. I. § 34 ods. 1 ZZŠ je zmenka na videnie zročná pri predložení. Musí byť predložená na
plateniedojednéhorokuoddátavystavenia.Vystaviteľmôžetútolehotuskrátiť,alebourčiťlehotudlhšiu.

Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa Čl. I. § 48 ods. 1 ZZŠ majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka
prijatáalebozaplatená,súrokami,akbolidojednané;2.šesťpercentovéúrokyododňasročnosti;3.trovy
protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej

sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa § 495 Občianskeho zákonníka platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe
ktorého je dlžník povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku s výnimkou cenných
papierovhromadnevydanýchaleboinýchcennýchpapierov,prektoréjezákonomustanovené,ževeriteľ

túto povinnosť nemá.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov výkon práv a povinností
vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a
oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, k zmene alebo
zániku ich práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 79 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom od 23.12.2015 (Zákon č. 438/2015
Z.z.) ak ide o žalobu, ktorou sa uplatňuje nárok zo zmenky alebo šeku proti žalovanému, ktorý je
fyzickou osobou, žalobca je povinný opísať aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu

so žalovaným, a ak ide o žalobcu, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov,
skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu jeho právnych predchodcov so žalovaným. K žalobe sa pripojí
zmenka alebo šek a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva z nich. Ak zmenka alebo šek boli
vystavené na zabezpečenie záväzkov z písomnej zmluvy, pripojí sa k žalobe aj táto zmluva.

Podľa § 79 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku ak nie je dokázaný opak, platí, že nárok zo zmenky
alebo šeku proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

Podľa § 372y ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, na konania
začaté predo dňom účinnosti tohto zákona sa použijú predpisy účinné odo dňa účinnosti tohto zákona.

Žalobca si v konaní uplatňuje pohľadávku podľa Článku 4. ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (ES č. 861/2007), ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu. Jeho právny nárok vyplýva zo zmenky, ktorú nadobudol od spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. Podľanázoru súdu predmetná zmenka má charakter vistazmenky, ktorá obsahuje údaj o tom, že sa jedná
o zmenku, údaj o zročnosti - na videnie, údaj miesta, kde sa má splniť - Pohotovosť s.r.o. Pribinova
25, 81109 Bratislava, IČO: 35 807 598, meno toho, komu alebo na rad koho sa má plniť - Pohotovosť

s.r.o., dátum a miesto vystavenia zmenky - v T. dňa 27.5.2010, je podpísaná žalovanou - povinnou zo
zmenky. Z listinných dôkazov predložených žalobcom vyplýva, že zmenku vystavila žalovaná, táto listina
predstavuje prejav jej slobodnej vôle. Povinnosti vyplývajúce z tohto právneho úkonu, a to uhradenie
zmenkovej sumy a platenie zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 20.9.2010 jej boli známe.
Podpísaním zmenky žalovaná prejavila súhlas so zmenkovou sumou, aj so zmenkovým úrokom. Zo

zmenky jednoznačne vyplýva doba splatnosti, pretože obsahuje údaj: zaplaťte pri predložení, teda ide
o zmenku splatnú na videnie v súlade s ustanovením § 33 ods. 1 ZZŠ. Splatnosť zmenky nastala v
momente jej predloženia, pričom predložiť ju bolo možné podľa § 34 ods. 1 ZZŠ v lehote 4 rokov od jej
vystavenia a až po jej predložení v lehote 4 rokov nastáva jej splatnosť. Na zadnej strane zmenky sa
nachádza nedatovaný indosament, ktorým remitent, spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., indosoval svoje
práva zo zmenky na žalobcu. Nahliadnutím do spisu tunajšieho súdu 12ER/660/2011 súd zistil, že

spoločnosťPohotovosť,s.r.o.akooprávnenýsadomáhalnariadeniaexekúcienavymoženiepohľadávky
od povinnej v sume 420,- Eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25% denne z dlžnej sumy 420,-Eur
od 20.9.2010 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 420,-Eur od 6.12.2010
do zaplatenia, trovami konania a trovami exekúcie na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské

rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR 15215/100 zo dňa 9.3.2011. K návrhu na vykonanie exekúcie bola
pripojená kópia Zmluvy o úvere uzatvorenej medzi veriteľom Pohotovosť, s.r.o. a dlžníčkou T. B. zo
dňa 28.5.2010, z ktorej vyplýva, že veriteľ poskytol dlžníčke úver v sume 200,- Eur, ktorú sa dlžníčka
zaviazala uhradiť zvýšenú o poplatok v sume 196,- Eur 12-mi mesačnými splátkami po 33,- Eur počnúc
dňom 15.6.2010. Exekučný spis obsahuje aj kópiu zmenky zo dňa 27.5.2010 vystavenú na sumu 420,-

Eur a Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len VP). Nakoľko úver bol poskytnutý vo výške
200,-Eur, Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch sa na právny vzťah zabezpečený zmenkou
nevzťahuje (podľa § 1 ods.2), t.j. úverová zmluva uzatvorená medzi spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. a
žalovanou nie je spotrebiteľským úverom, ale je spotrebiteľskou zmluvou.

ZZŠ neobsahuje definíciu vlastnej zmenky, ani cudzej zmenky. Právna prax zmenku definuje ako
dlžnícky cenný papier vystavený vo forme stanovenej zákonom (ZZŠ), ktorým sa vystaviteľ zaväzuje
majiteľovi zmenky zaplatiť v určitom mieste a čase istú peňažnú sumu veriteľovi (remitentovi) s tým,
že ide o záväzky priame, bezpodmienečné, nesporné a abstraktné. Zmenka je dokonalý cenný papier,
tzv. skriptúra. To znamená, že práva a povinnosti zo zmenkových vzťahov sú definované výhradne

zmenkovou listinou, zápismi (doložkami, poznámkami) na nej uvedenými a môžu existovať len spolu
s touto listinou. V právnej teórii je blankozmenka definovaná ako listina s neúplným obsahom,
ktorá bola vystavená s tým, že bude dodatočne doplnená na úplnú zmenku a na doplnenie ktorej
udelil zhotoviteľ nadobúdateľovi vyplňovacie právo. Prípadne ako listina, ktorá je zámerne v zmysle
dohody vystavená v neúplnej forme preto, aby sa po neskoršom doplnení inou osobou, než tou,

ktorá listinu vystavuje, stala zmenkou úplnou. Podstatou „bianko zmenky“ je skutočnosť, že neúplnosť
zmenky nevyplýva z opomenutia, ale k jej vystaveniu dochádza zámerne s tým, že jej neskoršie
vyplnenie sa predpokladá. Zámer vydať bianko zmenku sa prejavuje v existencii dohody uzavretej
medzi odovzdávajúcim a preberajúcim, ktorý je oprávnený na základe dohody zmenku vyplniť. Obsahom
dohody je určenie vyplňovacieho práva, teda dohody o tom, ktoré chýbajúce náležitosti zmenky sa majú

doplniť a za akých podmienok. Vznik vyplňovacieho práva na základe iných skutočností, než na základe
zmluvy je vylúčený. ZZŠ vznik vyplňovacieho práva neupravuje. Z ustanovenia § 10 ZZŠ vyplýva, že
vyplňovacie oprávnenie musí byť predmetom dohody a až uzavretím takejto dohody vzniká toto právo.
Jeho režim podlieha všeobecnej právnej úprave obsiahnutej v Občianskom zákonníku, teda o platnom
vzniku dohody o vyplňovacom práve možno hovoriť iba za predpokladu, že dohoda o vyplňovacom

práce má všetky náležitosti právneho úkonu v zmysle ustanovenia § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka.
Dohoda pôvodného veriteľa a dlžníka o vyplnení zmenky je uvedená v bode 14 VP, podľa ktorého na
zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky (ďalej ako vystaviteľ) vyplývajúceho
z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej aj ako remitent) vystavil vystaviteľ zmenku,
v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z

takto vystavenej zmenky zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že
zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 VP stane celý
dlh splatný okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí časť 4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti
splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma budepozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku
dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že
ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh. Súd je toho názoru,

že na základe citovaného bodu Všeobecných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť úverovej
zmluvy nevzniklo platné vyplňovacie právo veriteľovi, pretože toto zmluvné dojednanie treba považovať
za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko nebola individuálne dojednaná so spotrebiteľom. Bola
pripravená veriteľom vopred pre veľký počet spotrebiteľských zmlúv a jej obsah spotrebiteľ žiadnym
spôsobom nemohol ovplyvniť. Táto zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu a právach a

povinnostiach zmluvných strán na škodu spotrebiteľa, ktorý nemal na výber, buď súhlasil so všetkými
podmienkami stanovenými veriteľom, alebo nedostal úver. Je zrejmé, že veriteľ aj tým, že predložil
spotrebiteľovi na podpis zmenku, sledoval výlučne svoj obchodný zámer a využil neznalosť zákona
spotrebiteľom ako aj jeho odkázanosť na poskytnutie ním žiadaného úveru. Takéto konanie veriteľa
súd považuje za nekalú obchodnú praktiku, ktorej sa súdna ochrana neposkytuje. Podľa § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka túto zmluvnú podmienku súd považuje za neprijateľnú a z tohto dôvodu za

neplatnú, preto remitent na základe neplatnej dohody o vyplnení zmenky nemohol doplniť chýbajúce
náležitosti zmenky, čo má za následok neplatnosť zmenky podľa §-u 39 Občianskeho zákonníka.

V prípade spotrebiteľov súd nesmie prehliadnuť ich špecifické záujmy a postavenie. Pri svojej
rozhodovacej činnosti musí hľadať také interpretačné a aplikačné východiská, ktoré zabránia

zneužívaniu práv v dôsledku aplikácie zmenkového inštitútu neprimerane v prospech niektorého z
účastníkov zmenkového vzťahu. V tomto smere súd poukazuje aj na judikované závery vyplývajúce z
rozhodnutí Súdneho dvora EU, podľa ktorých súdy sú povinné aj bez návrhu posúdiť nekalý charakter
neprijateľnej zmluvnej podmienky, aby sa skutočne dosiahol sledovaný zmysel a cieľ článku 6 ods. 1
Smernice Rady 93/13/EHS, „podľa ktorého členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité

v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa vnútroštátneho
práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná
pre strany, ak je jej ďalšia existencia možné bez nekalých podmienok“. Vzhľadom na povahu a
význam všeobecného záujmu, na ktorom sa zakladá ochrana spotrebiteľov, ktorú Smernica 93/13/EHS
zabezpečuje, jej článok 6 musí byť považovaný za ustanovenie, ktoré je rovnocenné s vnútroštátnymi

pravidlami, ktoré v rámci vnútroštátneho právneho poriadku majú právnu silu noriem verejného poriadku.
V súvislosti s dodržaním zásad ochrany spotrebiteľa Občiansky súdny poriadok súčinnosťou od
23.12.2015 v ustanovení § 79 ods. 3 zaviedol povinnosť súdu skúmať, či v rámci uplatneného nároku
zo zmenky, táto nevznikla zo vzťahu so spotrebiteľom a zaviedol nové povinnosti účastníka v konaní,
ktorý uplatňuje nárok zo zmenky, a to najmä za účelom zistenia, či ide o nedovolenú alebo nezákonne

vydanú zmenku.

V slovenskom právnom poriadku navyše platí ustanovenie § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. s účinnosťou
od 1.5.2014, ktoré ukladá orgánu rozhodujúcemu o nárokoch, zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadať aj bez
návrhu na nemožnosť uplatnenia práva na oslabenie nároku veriteľa voči spotrebiteľovi vrátane jeho

premlčania, alebo na inú zákonnú prekážku, alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie veriteľa voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné aby sa spotrebiteľ týchto skutočností
dovolával.

V čase rozhodovania súdu (s účinnosťou od 23.12.2015) je účinný Zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým sa

menil a dopĺňal Občiansky súdny poriadok (Zákon č. 191/1950 Sb. v znení Zákona č. 659/2007 Z.z.
a č. 492/2009 Z.z.).

V zmysle ustanovenia § 17 ods. 2 Zákona č. 191/1950 Sb. v znení Zákona č. 438/2015 Z.z. v konaní,
v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliada na skutočnosti

odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho
zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že v prípade tzv. spotrebiteľských zmeniek povinnosťou súdu je ex offo
prihliadať na námietky, ktoré by mohol vzniesť spotrebiteľ, a to aj v prípade, že sa ich sám nedovoláva.

Táto povinnosť súdu je zákonom výslovne upravená, pričom toto ustanovenie má procesnoprávny
charakter, lebo upravuje procesnú činnosť súdu a vzťahuje sa aj na konania začaté na súde pred
účinnosťou novely Zákona č. 438/2015 Z.z. vzhľadom na chýbajúce prechodné ustanovenia Zákona č.
438/2015 Z.z. k úprave účinnej od 23.12.2015. Procesná norma odo dňa nadobudnutia svojej účinnostipôsobí na všetky živé spory prebiehajúce na súdoch, za situácie, že zákonodarca nestanovil osobitný
(intertemporálny) režim. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudky Európskeho súdneho dvora sp.
zn. C - 419/2011 zo dňa 14.3.2013, C- 76/2010 zo dňa 16.11.2010, podľa ktorých pri uplatnení

práva zo zmenky súd z úradnej povinnosti je má skúmať postavenie odporcu ako spotrebiteľa a v tejto
súvislosti posudzovať otázku prijateľnosti podmienok spotrebiteľskej zmluvy.

Vychádzajúc z citovaných ustanovení zákona bolo povinnosťou súdu vzhľadom na okolnosti
prejednávanej veci ex offo zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti

právneho úkonu, v ktorom má nárok základ. Žalobcom predložená zmenka zabezpečuje nároky zo
spotrebiteľskej zmluvy, preto postupoval súd v súlade s ustanovením § 120 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a zabezpečil si listinné dôkazy, z ktorých mohol posúdiť jednak platnosť úkonu na ktorom
má nárok základ (úverovej zmluvy), ale aj platnosť samotnej dohody o vyplňovacom práve, ktorá bola
podkladom na vyplnenie zmenky ako dôkazu predkladaného žalobcom na preukázanie svojho nároku.
Prijatie výkladu smerujúceho k povinnosti spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa, t.j. nadobúdateľa

indosovanej zmenky a až následne ho žalovať o náhradu škody s povinnosťou v takomto konaní
dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo
k prenosu povinností na spotrebiteľa spôsobom, ktorý je podľa právnej úpravy, ochrany spotrebiteľa
neprijateľný. V prípade záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť
hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy o rozhodnúť o prípadných nekalých podmienkach zmluvy, išlo by

o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi.

Súd zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku,
poškodzujúcu práva spotrebiteľa so zámerom obísť právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa.
Dohoda uzatvorená v článku 14 Všeobecných zmluvných podmienok umožňuje vystaviť povinnému

zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, pričom
zmenkovú sumu vyplní veriteľ v rozsahu všetkých jeho peňažných nárokov voči dlžníkovi, ktoré podľa
uváženia veriteľa vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Takéto zmluvné dojednanie o vyplnení zmenky
za stavu, že ide o spotrebiteľský vzťah a ktoré zmluvné dojednanie mení vzťah medzi účastníkmi zo
zmluvného dojednania na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny a nepožíva žiadnu ochranu

spotrebiteľa, súd vyhodnotil ak neprijateľné a tým neplatné v súlade s ustanovením § 54 ods.
5 Občianskeho zákonníka, t.j. ako neplatné dojednanie v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Uzavretím dohody o vyplnení zmenky veriteľ dostáva do rúk oprávnenie rozhodnúť o tom, že ním
požadované plnenie je v súlade so zmluvou, čo je tiež v rozpore s § 53 ods. 4 písm. o) Občianskeho
zákonníka.Zmenka,titulomktorejuplatňuježalobcažalovanúsumu,jeneplatná,nakoľkobolavystavená

v rozpore so zákonom. Navyše vôľa spotrebiteľa pri uzatváraní zmluvy vrátane zmluvného dojednania
o vyplnení zmenky, nemôže byť považovaná za slobodnú a skutočnú vôľu, čo je ďalšou vadou zmenky
spôsobujúcou jej neplatnosť. Žalobca si v konaní uplatňuje právo z neplatnej zmenky, súd preto žalobu
ako neopodstatnenú zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa článku 16 nariadenia trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Súd alebo
tribunál však neprisúdi úspešnej strane trovy konania, ktoré sú neúčelné alebo ktoré sú neprimerané

voči pohľadávke.

Úspešnému žalovanému žiadne trovy nevznikli, ani si ich neuplatnil, preto súd náhradu trov konania
mu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre písomne vo
2 vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods.1-3 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecnýchnáležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie
proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vec
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykoval navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené
(§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.