Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 9, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/576/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615206049
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6615206049.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného BENCONT
INVESTMENTS, s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105, zast.
spoločnosťou JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou, so sídlom Martinčekova 13, 821 01
Bratislava, proti povinnému X. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, XXX XX V., štátny občan SR, o
vymoženie pohľadávky vo výške 217,35 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr.

Ing. Jánom Gasperom, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Kálmana Mikszatha 268, 979 01 Rimavská
Sobota, pod sp. zn. EX 5700/2015, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec
č.k. 5Er/320/2015-29 zo dňa 15. mája 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Lučenec č.k. 5Er/320/2015-29 zo dňa 15. mája 2015 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Lučenec uznesením č.k. 5Er/320/2015-29 zo dňa 15. mája 2015 zamietol žiadosť súdneho

exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pod sp.zn. EX
5700/15.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie, so sídlom v Bratislave sp. zn. II/2014-4626 zo
dňa 23.10.2014. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o bežnom účte uzavretej medzi

právnym predchodcom oprávneného a povinným dňa 03.08.2006. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy
sú Všeobecné obchodné podmienky B., a.s. pre depozitné produkty, kde v bode 11.5 si zmluvné strany
dohodli rozhodcovskú doložku.

Zmluvu uzavretú medzi oprávneným a povinným, ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodcovského
rozsudku okresný súd vyhodnotil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 2 písm. b), § 3 ods.

1 a 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy.

Pri posudzovaní predmetného vzťahu okresný súd vychádzal najmä z ust. § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy a zo smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, najmä z článku 6 ods. 1, článku 3 ods. 1 a z bodu
1 písm. q) prílohy smernice. Poukázal aj na judikatúru Európskeho súdneho dvora, a to na rozsudok vo

veciOcéanoGrupoEdiotrialaSalvatEditoresC-240/98ažC-244/98,rozsudokvoveciCofidisC-473/00.

Okresný súd zistil, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere nie je dojednaná individuálne, čo vyplýva
z jej zaradenia do Všeobecných obchodných podmienok ako súčasti formulárovej zmluvy o bežnom účte
a úvere. Vychádzajú z povahy zmluvy o bežnom účte a úvere mal okresný súd za zrejmé, že veriteľ
od počiatku koncipovaním rozhodcovskej doložky sledoval, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli

tieto vždy riešené na rozhodcovskom súde za účelom minimalizácie jeho nákladov a reálneho sťaženia
uplatnenia práv spotrebiteľa. Takto koncipovanou rozhodcovskou doložkou aj napriek jej formálnemuzneniu reálne dochádza k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami
v neprospech spotrebiteľa. K závažnému narušeniu rovnováhy v rozpore s úmyslom vyjadreným v
smernici Rady 93/13/EHS dochádza už aj samotnou skutočnosťou, že spotrebiteľovi nie je zo zákona

daná možnosť v prípade podania žaloby voči nemu na rozhodcovskom súde domáhať sa možnosti
uskutočniť konanie na súde v mieste jeho bydliska ako je to prirodzené v občianskom súdnom konaní.
Spotrebiteľ podpisom zmluvy, obsahom ktorej je rozhodcovská doložka sa vopred vzdáva práva na
účinnú procesnú obranu či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy, čo je v
demokratickom zriadení a v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom.

Z uvedených dôvodov okresný súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere bola
v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatnou v zmysle
ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere. Rozhodcovské
konanie, ktorého výsledkom bol exekučný titul sa teda uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany
zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť riadnym exekučným

titulom na vykonanie exekúcie. Z týchto dôvodov okresný súd považoval exekučný titul za materiálne
nevykonateľný a absenciu tejto jeho vlastnosti za neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonaní
exekúcie. Okresný súd preto podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia zamietol.

Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Na
odôvodnenie uviedol, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a že
mu bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom. Namietal, že podľa ust. § 44 ods. 2
Exekučného poriadku je súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkaz výlučne žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Exekučný súd
nemá zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, ako napr. zmluvu o úvere, ktorá obsahuje
rozhodcovskú doložku. V prípade, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na
výkon rozhodnutia, alebo exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať, či už ako súd vyššej inštancie,
kasačný súd, alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale len ako exekučný súd. Mal za to, že

exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených
medziach (ust. § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní). Rozhodcovský rozsudok
má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky, ako právoplatný rozsudok súdu. Súd
nemôže vec prejednávať znova, nanovo skúmať skutkový stav, vykonávať dôkazy a tie následne právne
hodnotiť bez účasti oprávneného. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a

preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Konštatoval, že jeho právny
predchodca uzatvoril platnú rozhodcovskú doložku v súlade so Zákonom o rozhodcovskom konaní.
Zdôraznil, že jeho právny predchodca V. O., a.s. pri uzatváraní rozhodcovskej doložky postupoval v
súlade s ust. § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Namietal nesprávnu aplikáciu ust. § 53 ods. 4
Občianskeho zákonníka. V prípade, ak exekučný súd pri rozhodovaní o vydaní poverenia podľa ust. §

44 ods. 2 Exekučného poriadku vykonáva iné dôkazy než tie, ktoré sú výslovne uvedené v citovanom
ustanovení, ako aj v prípadoch, keď exekučný stav (či už po vykonaní takýchto dôkazov, alebo bez
toho) na ťarchu oprávneného reviduje skutkový stav, na ktorom je založený exekučný titul, je povinný
dať oprávnenému možnosť sa k takto vykonaným dôkazom a takto novo vytvorenej procesnej situácii
vyjadriť. Nesúhlasil s aplikáciou Smernice EHS č. 93/13/EHS. Poukázal na viaceré rozhodnutia súdov

Slovenskej republiky. Nakoniec uviedol, že exekučný súd mu svojim postupom znemožnil uplatniť svoje
právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného
rozsudku. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a vyhovel
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alternatívne, aby napadnuté
uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo.

Uznesenie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonný sudca odvolaniu nemienil
vyhovieť a podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p. vec predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie okresného súdu ako
vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 30.03.2015 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie
exekúcie. Následne súdny exekútor žiadal okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Exekučným titulom v predmetnom konaní je rozhodcovský rozsudok sp. zn. II/2014-4626 zo dňa
23.10.2014, vydaný Stálym rozhodcovským súdom, Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v
Bratislave. Z exekučného titulu je zrejmé, že rozhodcovským rozsudkom bolo vyhovené návrhu žalobcu
(oprávneného) v časti o zaplatenie sumy 217,35 Eur s príslušenstvom. Rozhodcovský rozsudok bol
vydaný na základe Zmluvy o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu č. XXXXXXXXXX

zo dňa 03.08.2006, uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného B., a.s., so sídlom v O. a
povinným. Napadnutým uznesením okresný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol.

Podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. *) Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne

aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní,
v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti
je prípustné odvolanie.

Z citovaného ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že exekučný súd je oprávnený
a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej
zmluvy (doložky). To znamená, že exekučný súd je už v štádiu posudzovania splnenia zákonných
predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie bezpochyby oprávnený posúdiť,

čioprávnenýmoznačenýexekučnýtitulbolvydanýorgánom,ktorýmalprávomocvecrozhodnúť,pretože
ak exekučný titul vydal orgán, ktorý na to nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce
žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti a na jeho
základe nemožno viesť nútený výkon rozhodnutia. Odvolací súd dáva do pozornosti, že aj v prípade,
ak spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu, alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy

podľa Zákona o rozhodcovskom konaní, je okresný súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej doložky (zmluvy).

Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere (03.08.2006)
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej

časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa ust. § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy

uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že je nepochybné, že s prihliadnutím na povahu účastníkov,

obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári medzi účastníkmi konania
bola uzavretá spotrebiteľská zmluva podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj podľa
ust. § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Preto je potrebné na tento právny vzťah
medzi veriteľom a dlžníkom aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Tomuto zisteniu bolo potom
potrebné podriadiť, ako to správne urobil okresný súd, ďalší procesný postup okresného súdu.

Odvolací súd konštatuje, že do slovenskej legislatívy boli prebraté viaceré smernice Európskej rady a
Parlamentu, ktoré upravujú ochranu spotrebiteľa, alebo sa jej priamo, či nepriamo dotýkajú. Takouto
smernicou je aj smernica Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľskýchzmluvách, na ktorú v napadnutom rozhodnutí odkazuje okresný súd. Smernica je v podľa článku 288
Zmluvy o Európskej únii (bývalý článok 249 Zmluvy o založení ES) záväzná pre každý členský štát,
ktorému je určená, pokiaľ ide o výsledok ktorý sa má dosiahnuť. Smernica Rady 93/13/EHS z 05.

04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách bola implementovaná do slovenského
právnehoporiadkuzákonomč.150/2004Z.z.,ktorýmsazmeniladoplnilzákonč.40/1964Zb.Občiansky
zákonník v znení neskorších predpisov (ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka) a ktorý nadobudol
účinnosť 01. 04. 2004.

Úpravu spotrebiteľskýchzmlúvvObčianskomzákonníkuniejemožnépovažovaťzataxatívnu,pričomje
možné vychádzať aj z osobitnej právnej úpravy zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinnej v
čase uzavretia zmluvy o úvere predovšetkým z ust. § 2 písm. a) a b) definujúcich zmluvné strany a z ust.
§ 6 zakotvujúceho zákaz diskriminácie spotrebiteľa. Podľa ust. § 6 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa
predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na
účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné

znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní
služby; môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,
zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných
strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľaust.§53ods.1a2Občianskehozákonníkaspotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet
plnenia alebo cenu plnenia. V ust. § 53 ods. 3 Občiansky zákonník len príkladmo ustanovuje, ktoré
podmienky je možné považovať za neprijateľné Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka

neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách spôsobujú neplatnosť zmluvy podľa ust. § 39
Občianskeho zákonníka, pričom tieto podmienky sú aj v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa článku 3 bod 1 Smernice rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Zmluva o bežnom účte a poskytovaní produktov služieb flexiúčtu zo dňa 03.08.2006, na základe
ktorej bol vydaný exekučný titul, obsahuje podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu medzi právami
a povinnosťami zmluvných strán. Takouto podmienkou je rozhodcovská doložka, ktorú okresný súd
správne vyhodnotil ako neplatnú. V danom prípade rozhodcovská doložka je súčasťou Všeobecných
obchodných podmienok B. , a.s. pre depozitné produkty. V článku 11 bode 11.5. Všeobecných

obchodných podmienok B. , a.s. pre depozitné produkty si zmluvné strany dohodli, že akýkoľvek spor,
nárok alebo rozpor vzniknutý zo zmluvy alebo v súvislosti s ňou (vrátane všetkých otázok týkajúcich sa
jej existencie, platnosti alebo ukončenia) bude rozhodnutý Rozhodcovským súdom pri Asociácii bánk
Slovenskej republiky podľa jeho rozhodcovských pravidiel, ktoré sa na základe tohto odkazu stávajú
súčasťou zmluvy. Sídlom rozhodcovského konania bude Bratislava. Jazykom rozhodcovského konania

bude slovenský jazyk.

V posudzovanom prípade rozhodcovská doložka nie je v zmluve dojednaná individuálne, čo vyplýva aj
z jej zaradenia do Všeobecných obchodných podmienok B. , a.s. pre depozitné produkty ako súčasti
formulárovej zmluvy o úvere. Z uvedeného vyplýva, že takto dojednanou rozhodcovskou doložkou

došlo k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa. Podpisom
tejto zmluvy sa spotrebiteľ vopred vzdal práva na účinnú procesnú ochranu či už z nevedomosti alebo
nemožnosti ovplyvniť obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľnou podmienkou.
Takto dojednaná rozhodcovská doložka je podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná,
pričom toto ustanovenie je v súlade so smernicou Rady č. 93/13/EHS o ochrane spotrebiteľov z 05.

04. 1993.

Podľa ust. § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení účinnom pri uzatváraní zmluvy banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojimklientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory
z obchodov [ § 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom
zriadeným podľa osobitného zákona.

Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia návrh rozhodcovskej zmluvy podľa odseku 1 sú banky a
pobočky zahraničných bánk povinné predložiť svojim klientom najneskôr pri uzatváraní obchodu, na
ktorý sa nevzťahuje už uzavretá rozhodcovská zmluva. Klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej
zmluvy predložený podľa odseku 1; ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa

odseku 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných
predpisov.

K námietke oprávneného o tom, že ponukou uzavrieť rozhodcovskú doložku banka len plnila povinnosť
vyplývajúcu z ust. § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom pri uzatváraní zmluvy, odvolací súd uvádza, že zo znenia tohto ustanovenia

vyplýva len povinnosť banky ponúknuť svojim klientom návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Zo
znenia tohto ustanovenia však nevyplýva povinnosť zakotviť rozhodcovskú doložku v obchodných
podmienkach, ktorých obsah klient nemôže ovplyvniť, pričom návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky
môže banka predložiť aj ako samostatný návrh, ktorý by umožňoval v danom prípade spotrebiteľovi
dojednať rozhodcovskú doložku individuálne.

K námietke oprávneného o porušení jeho ústavne garantovaných práv ako účastníka konania, a to práva
na spravodlivý súdny proces a na zachovanie zásady rovnosti pred súdom, odvolací súd uvádza, že
okresný súd k neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ktorá je obsahom spotrebiteľskej zmluvy dospel na
základe listinných dôkazov týkajúcich sa zmluvy o úvere, Všeobecných obchodných podmienok B. , a.s.

pre depozitné produkty a rozhodcovskej doložky, ktorá je súčasťou uvedených obchodných podmienok,
predložených samotným oprávneným. Z uvedeného dôvodu nie je možné konštatovať, že boli porušené
práva oprávneného na prístup k vykonanému dokazovaniu.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd správne posúdil vzniknutý

právny vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľský vzťah a na základe toho aj správne právne
vec posúdil. Preto napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne
správne potvrdil.

Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.