Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, December 16, 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 3T/44/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816010185

Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Noema Turanovičová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3816010185.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Noemou Turanovičovou na hlavnom pojednávaní dňa 16.
decembra 2016 v trestnej veci proti obžalovaného O. I. takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný O. I., L.. XX.X.XXXX, P. J. G., C. XXX/XX,

j e v i n n ý , ž e :

i napriek tomu, že mu rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2To/60/2015 zo dňa 16.9.2015,
ktorý nadobudol právoplatnosť v ten istý deň, bol uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
všetkého druhu na dobu 5 rokov a 6 mesiacov, dňa 18.2.2016 o 08,25 hod. viedol po Ulici Nábrežnej a
Šafárika v Prievidzi osobné motorové vozidlo zn. O. B., evidenčné číslo G. XXXDV,

t e d a :

marilvýkonrozhodnutiasúdutým,ževykonávalčinnosť,naktorúsavzťahujerozhodnutiesúduozákaze
činnosti

t ý m s p á c h a l :

prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona,

a za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 348 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno l), n) Trestného zákona, § 38 odsek 3
Trestného zákona, k trestu odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu odňatia slobody

zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.Podľa § 61 odsek 1, 2 Trestného zákona, § 36 písmeno l), n) Trestného zákona, § 38 odsek 3 Trestného
zákona, k trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní 10 (desať) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 odsek 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného
O. I. (ďalej len obžalovaný) o uznaní viny za skutky uvedené v obžalobe prokurátora sp. zn. 1Pv 120/16
a súčasne rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznaného skutku nevykoná a vykoná dokazovanie vo
vzťahu k výroku o treste.

Vzhľadom na prijaté vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny mal súd preukázané, že obžalovaný maril

výkon rozhodnutia súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o zákaze
činnosti, čím tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty
prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona.

Súd vypočul obžalovaného, ktorý uviedol, že spáchanie trestnej činnosti priznáva, jej spáchanie

úprimne ľutuje. Uviedol, že si uvedomuje nesprávnosť svojho konania, prečo situáciu neriešil napríklad
objednaním taxíka, uviedol, že niekedy sa človeku takéto situácie stávajú. Svojím konaním ublížil
predovšetkým svojej rodine, má 77 ročnú matku, o ktorú sa stará, pretože táto odmieta inú opateru.
Sestra býva mimo Prievidze, nemala by možnosť sa o matku postarať. Matka má vážne zdravotné
problémy, viaceré diagnózy. Uvedomoval si, že už bol dvakrát súdne trestaný pre vedenie motorového

vozidla pod vplyvom alkoholu.

Súd sa oboznámil i s listinnými dôkazmi, správami o povesti č.l. 55 - 57, evidenčnou kartou vodiča,
odpisom registra trestov č.l. 48 - 49, pripojenými spismi Okresného súdu Prievidza sp. zn. 0T/110/2015,
sp. zn. 0T/2/2015, z ktorých vyplýva, že obvinený bol postihnutý v priestupkovom konaní len za

priestupky na úseku cestnej premávky, v mieste bydliska nie sú o ňom známe negatívne poznatky, na
obžalovaného sa hľadí, akoby bol v posledných 10 rokoch 2-krát súdne trestaný - rozsudkom Okresného
súdu Prievidza sp. zn. 0T/2/2015 - pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289
odsek 1 Trestného zákona, zo dňa 27.2.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť 16.9.2015, za čo mu bol
uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiace, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na

skúšobnú dobu v trvaní 20 mesiacov, a trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu na
dobu 20 mesiacov, a rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 0T/110/2015 zo dňa 30.3.2015, v
spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23To/53/2016 zo dňa 19. 9. 2016 - opäť pre prečin
podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov
nepodmienečne, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom

stráženia, trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu na dobu 44 mesiacov.

Pri ukladaní trestu súd zohľadnil základné zásady ukladania trestu, vyplývajúce z ustanovenia § 34
odsek 1 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu,

aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd zohľadnil spôsob
spáchania činu, jeho následok, u obžalovaného súd vzhliadol dve poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36
písmeno l), n) Trestného zákona - že sa k spáchaniu trestnej činnosti priznal a jej spáchanie úprimne
oľutoval, a že svojim vyhlásením o uznaní viny napomáhal súdu pri objasňovaní trestnej činnosti,

tým, že súd, predovšetkým na hlavnom pojednávaní tým, že súd prijal vyhlásenie obžalovaného o
uznaní viny, nevykonával dokazovanie k výroku o vine na hlavnom pojednávaní, neexistenciu žiadnej
priťažujúcej okolnosti, pretože síce je nesporné, že obžalovaný bol pred spáchaním trestnej činnosti,
z ktorej je uznávaný vinným, odsúdený, vzhľadom však na skutočnosť, že tejto trestnej činnosti sa
dopustil v čase plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia a súd pri ukladaní trestu ako

dôvodný a zákonný vzhliadol len trest odňatia slobody, pre uloženie iného alternatívneho trestu nemal
súd splnené zákonné podmienky, musel prihliadnuť na ustanovenie § 49 odsek 2 Trestného zákona o
nemožnosti podmienečného odkladu trestu odňatia slobody v prípade, že je skutok spáchaný v čase
plynutia skúšobnej doby, teda prevyšujúci pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami,
a preto použil pri ukladaní trestu ustanovenia § 38 odsek 3 Trestného zákona, prihliadnuc i na osobu

obžalovaného, jeho pomery, možnosť nápravy, zobral do úvahy i ostatné okolnosti vyplývajúce sustanovenia § 34 odsek 4 Trestného zákona, berúc do úvahy a plne si vedomý i skutočnosti, že trest
má postihovať osobu obžalovaného a nemá mať nepriaznivý vplyv na osoby blízke, a potom dospel k
záveru, že účel trestu v dostatočnej miere splní a ochranu spoločnosti ako i prevýchovu obžalovaného v

dostatočnej miere zabezpečí trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov. Je síce nesporné, ako na to pri
svojomvýsluchupoukázalobžalovanýavneposlednomradetietoskutočnostisasnažilsúdudokladovať
a objasniť i predkladanými listinnými dôkazmi - správami o zdravotnom stave matky obžalovaného č.l.
82, s ktorými sa sú oboznámil, no súd dospel k záveru, že obžalovaný si bol týchto okolnosti plne
vedomý v čase spáchania trestnej činnosti, práve tieto okolnosti sa, podľa názoru súdu, obžalovaný

snaží využiť len vo svoj prospech práve pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Na tieto okolnosti,
ako to vyplýva z oboznámených pripojených spisov, vždy práve poukázal aj v predchádzajúcich jeho
trestných veciach. Obžalovaný napriek a vedomý si skutočnosti, že je v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia, dokonca, že je voči nemu vedené v štádiu odvolacieho konania trestné stíhanie pre ďalšiu
trestnú činnosť, napriek uloženému trestu zákazu činnosti tento nerešpektuje a vedie motorové vozidlo.
Súd dospel k záveru, práve pre benevolentný prístup obžalovaného k jeho povinnostiam, k zákazom,

ktoré sú mu uložené až v trestnom konaní, nemôže na jeho osobu súd pôsobiť iným druhom trestu ako
trestom odňatia slobody, pretože iný druh trestu by v žiadnom prípade nemohol splniť účel trestu, ktorý
stanovuje § 34 odsek 1 Trestného zákona a na obžalovaného nemal dostatočný vplyv už právoplatne
uložený iný trest. Pretože obžalovaný nebol pred spáchaním trestnej činnosti vo výkone trestu odňatia
slobody, na výkon tohto trestu odňatia slobody ho súdu zaradil v zmysle § 48 odsek 2 písmeno a)

Trestného zákona do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Pretože obžalovaný sa
trestnej činnosti dopustil v súvislosti s vedením motorového vozidla, súd ako dôvodný vzhliadol i trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu na dobu 10 mesiacov, pri stanovení výšky tohto
trestu súd zohľadňoval použitie ustanovenia § 38 odsek 3 Trestného zákona ako i výmeru už právoplatne
uložených a ešte nevykonaných trestov zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu.

Preto súd dospel k záveru, že účel trestu z pohľadu tak individuálnej ako i generálnej prevencie v
dostatočnej miere zabezpečí vyššie uvedený trest a takýto trest potom súd považoval za zákonný,
primeraný a dôvodný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku,
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.