Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/19/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616202859
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5616202859.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci žalobcu: BNP
PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzska
republika, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 90, ktorý koná na území
Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočky zahraničnej
banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, zastúpený Advokátska kancelária JUDr.
Marek Czompoly s.r.o., Ventúrska 16, Bratislava, IČO: 47 234 547, proti žalovanému: B. O., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. M. XX, štátny občan SR, v spore o zaplatenie 1.357,53 eur s príslušenstvom,

o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 4C/106/2016-32 zo dňa
24.05.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti p o t v r d z u j e .

V odvolaním nenapadnutej časti zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .

Žalovanému p r i z n á v anárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č.k. 4C/106/2016-32 zo dňa 24.05.2016 zaviazal odporcu

zaplatiť navrhovateľovi 628,16 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,05 % ročne zo sumy 628,16 eur od 17.10.2014 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol.
Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
Rozsudok odôvodnil vykonaným dokazovaním, na základe ktorého mal preukázané, že medzi
účastníkmi konania bola dňa 22.05.2012 uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere a Zmluva o
revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcová zmluva o poskytovaní
platobných služieb, predmetom ktorej bolo poskytnutie revolvingového úveru do výšky úverového rámca

5.000,- eur pri výške úrokovej sadzby 28,68 % ročne. RPMN bola dojednaná na 45,94 %, výška
mesačnej splátky bola stanovená minimálne 5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší
násobok 300,- eur so splatnosťou mesačnej splátky vždy 10. deň v mesiaci, poplatok za poistenie bol
dojednaný na 3,33 %. Súd mal ďalej preukázané, že odporca vyčerpal spolu 1.434,50 eur a splatil spolu
806,34 eur. Listom zo dňa 23.10.2014 navrhovateľ oznámil odporcovi vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
revolvingového úveru ku dňu 16.10.2014 a vyzval odporcu na úhradu dlžnej sumy 1.357,53 eur zloženej
z úverovej istiny vo výške 1.197,28 eur a dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 160,25 eur.

Súd prvej inštancie vec správne posúdil podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 497
Obchodného zákonníka, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,
§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 a § 10c
Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. V súlade s uvedenými zákonnými ustanoveniami súd žalobenavrhovateľa vyhovel v časti, v ktorej mal preukázanú jej dôvodnosť a vo zvyšku ju zamietol. Súd
prvej inštancie mal preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená 22.05.2012 Zmluva o
spotrebiteľskom úvere a Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a tiež

Rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb. Nakoľko zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom
a spotrebiteľom, jednalo sa o spotrebiteľskú zmluvu. Táto zmluva bola uzavretá za účinnosti zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, preto sa na
ňu vzťahujú normy spotrebiteľského práva, keďže ju uzatvoril odporca ako spotrebiteľ, ktorý nekonal
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Uvedená zmluva je typickou

spotrebiteľskou zmluvou vzhľadom na právnu povahu účastníkov konania. Odporca sa zaviazal splácať
revolvingový úver vo výške minimálnej splátky 5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší
násobok 300,- eur. Podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je v zmysle § 9 ods. 2
písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov údaj o výške,
počte, termíny splátok istiny, úroku a poplatkov. Z vykonaného dokazovania súd nemal preukázané
platné zmluvné dojednanie o uvedenej náležitosti zmluvy, dôsledkom čoho je v zmysle § 11 ods. 1

písm. b) bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru. Dojednanie výšky mesačnej splátky v
zmluve o revolvingovom úvere je neurčité, nezrozumiteľné a z tohto dôvodu neplatné. Výška splátky
je koncipovaná ako percento z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300,- eur. Výška
splátky je koncipovaná ako minimálna, z ktorého dôvodu môže byť aj vyššia, pričom nie je zrejmé, v akej
výške a komu prislúcha právo výšku splátky určiť. Nakoľko poskytnutý úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov, navrhovateľovi prislúcha len právo na vrátenie poskytnutého úveru bez úrokov a
poplatkov. Z potvrdení predložených navrhovateľom mal súd preukázané, že odporca čerpal 1.434,53
eur, zaplatil 806,34 eur, teda súdom priznaná suma predstavuje rozdiel uvedených súm, t. j. 628,16 eur,
ktoré súd uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň súd
priznal navrhovateľovi uplatnené úroky z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo súdom priznanej sumy

od 17.10.2014 do zaplatenia, keď výška úroku z omeškania je v súlade so zákonným ust. § 3 ods. 1 a
§ 10 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení účinnom ku dňu omeškania. Súd žalobu zamietol aj v časti čo do navrhovateľom
uplatneného úroku za poskytnutý úver vo výške 27,48 % ročne zo sumy 1.197,28 eur od 17.10.2014 do
zaplatenia, keď dospel k záveru, že zmluvný úrok ako odplata (cena) veriteľom za poskytnuté peňažné

prostriedky prislúcha len za dojednanú dobu poskytnutia úveru. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z ust. §
503 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého záväzok splatiť úroky je splatný spolu so záväzkom
vrátiť použité peňažné prostriedky. Preto navrhovateľovi neprislúcha právo na zaplatenie zmluvných
úrokov z revolvingového úveru, ktoré sa stali splatnými v dôsledku vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
úveru, t. j. za obdobie po splatnosti úveru. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2

O. s. p. tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže účastníci konania majú
vo veci úspech pomerný.

2. Proti tomu rozsudku v časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá, podal žalobca odvolanie. Uviedol,
že má za to, že súd prvej inštancie v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z.

z. Civilného sporového poriadku dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zdôraznil, že
návrhom zo dňa 29.03.2016 sa domáhal zaplatenia sumy 1.357,53 eur spolu s úrokmi z dlžnej úverovej
istiny vo výške 27,48 % ročne zo sumy 1.197,28 eur od 17.10.2014 až do zaplatenia a úrokmi z
omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1.357,53 eur od 17.10.2014 do zaplatenia, ako aj náhrady

trov konania. Uvedeného sa domáhal titulom neuhradených záväzkov žalovaného z uzavretej Zmluvy
o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty zo dňa 22.05.2012. Na základe tejto
zmluvy žalobca poskytol žalovanému revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5.000,- eur.
Žalovaný takto po dobu trvania úverového vzťahu vyčerpal z poskytnutého úverového rámca peňažné
prostriedky v celkovej výške 1.630,21 eur. Svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil

a do dňa podania návrhu uhradil len časť dlžnej sumy, a to vo výške 806,34 eur. V dôsledku neplnenia
dohodnutýchsplátokzostranyžalovanéhožalobcavyhlásildňa16.10.2014mimoriadnusplatnosťúveru,
čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam predstavoval
dlh žalovaného voči žalobcovi ku dňu zúčtovania do právneho vymáhania dlhu, t. j. k 15.10.2014 sumu v
celkovejvýške1.357,53eur,ktorápozostávalazosumy1.197,28eurztituluzvyškudlžnejúrokovejistiny

zo sumy 150,25 eur z titulu dlžných úrokov z úveru a zo sumy 10,- eur z titulu dlžného poistného z úveru.
Žalobcom uvádzaná výška dlžnej sumy korešponduje so zostatkom na úverovom účte žalovaného podľa
predložených výpisov z úverového účtu žalovaného. Okrem toho sa žalobca domáhal zaplatenia úrokov
z dlžnej úverovej istiny vo výške 27,48 % ročne zo sumy 1.197,28 eur od 17.10.2014 až do zaplatenia aúrokov z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1.357,53 eur od 17.10.2014 do zaplatenia. Žalobca
má za to, že v konaní pred súdom prvého stupňa dostatočne preukázal oprávnenosť žalovaného nároku
a v priebehu konania riadne označil relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, čím splnil svoju

dôkaznú povinnosť vyplývajúcu z ust. § 132 ods. 1, 3 C. s. p., ako aj povinnosť tvrdenia. Žalobca je toho
názoru,žezmluvaorevolvingovomspotrebiteľskomúvereavydaníkreditnejkarty,mimoriadnasplatnosť
úverovej zmluvy s dokladom o doručení, výpis z úverového účtu, z ktorého je zrejmá história úverového
prípadu a všetky pohyby na úverovom účte a potvrdenia o financovaní peňažných prostriedkov a o
prijatých platbách, ktoré žalobca založil do súdneho spisu, sú plnohodnotnými dôkazmi, ktoré podporujú

tvrdenia žalobcu. Na základe uvedeného navrhujú, aby krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil v
odvolaním napadnutej časti a vrátil vec na ďalšie konanie. Žalobca súčasne predložil súdu oznámenie
o cezhraničnom zlúčení spoločnosti CETELEM Slovensko a. s., výpis žalobcu z hlavného zápisu v
Obchodnom podnikovom registri Francúzskej republiky a výpis z Obchodného registra SR spoločnosti
CETELEM Slovensko a. s., z ktorého vyplýva, že spoločnosť CETELEM v dôsledku cezhraničného
zlúčenia zanikla zlúčením bez likvidácie a spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so

sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž sa stala jej univerzálnym právnym nástupcom.

3. V dôsledku podaného odvolania bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní odvolaciemu
krajskému súdu, ktorý predovšetkým konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie rozhodoval podľa
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, tento stratil účinnosť ku dňu 30.06.2016 v dôsledku

nadobudnutia účinnosti nového civilného procesného kódexu, a to zákonom č. 160/2015 Z. z. - Civilného
sporovéhoporiadku,pretoodvolacísúdbolpotompovinnýprisvojomprocesnompostupearozhodovaní
aplikovať uvedenú novú právnu úpravu podľa § 470 ods. 1 C. s. p. s tým, že účinky procesných úkonov
súdu prvej inštancie ostali zachované. Zároveň v ďalšej časti odôvodnenia krajský súd prispôsobil
terminológiu novej právnej úprave.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C. s. p.), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 C. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 C. s. p. a contrario
a v spojení s ust. § 219 ods. 3 C. s. p. napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods.

1, 2 C. s. p. potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

5. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2, 3 C. s. p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní
na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

6. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedol odvolateľ, konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil
skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil
v súlade s ust. § 220 ods. 2 C. s. p., pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k vydaniu
rozhodnutia, keď sa vysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami. Rozhodnutie prvostupňového súdu

zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil. Odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by

sa okresný súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté
právne závery. Aj podľa odvolacieho súdu žalobcovi prislúcha len právo na vrátenie poskytnutého
úveru bez úrokov a poplatkov. Právny vzťah medzi účastníkmi bol uzatvorený za účinnosti zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, preto sa
naň nepochybne vzťahujú normy spotrebiteľského práva. Tak ako správne uviedol súd prvej inštancie,

podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. k) Zákona
o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov údaj o výške, počte, termíny
splátok istiny, úroku a poplatkov. Ani odvolací súd nemal preukázané platné zmluvné dojednanie o
uvedenýchnáležitostiachzmluvy,čohodôsledkomjepotomvzmysleust.§11ods.1zákonač.129/2010Z. z. bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru. S poukazom na uvedené nemohol potom
odvolací súd prisvedčiť argumentom odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolanie, ktoré odvolací súd
nepovažoval za dôvodné, a preto rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny.

7. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa ust. § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s ust. §
262 ods. 1 C. s. p. a § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa ust. § 262 ods. 2 C. s. p. súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník.

8. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)