Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 5, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoP/30/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115201112
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2115201112.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň:

JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
L. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Trnava, dieťa rodičov: M. O., nar. XX.XX.XXXX, K. G. E. XX, zastúpená advokátkou: JUDr.
Barbora Petrovič, Hlavná 44, Trnava a M. C., nar. XX.XX.XXXX, K. G. E. XX, zastúpený advokátom:
JUDr. Michal Antal, Hlavná 13, Trnava, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 26P 4/2015-326 zo dňa 21.
novembra 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. otcovi uložil povinnosť platiť
výživné na maloletého L. v sume 150 eur mesačne vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám
matky s účinnosťou od 26.01.2015. Výrokom II. nedoplatok otca na výživnom za obdobie od 26.01.2015
do 30.11.2016 v sume 1.909,66 eur sa povoľuje otcovi zaplatiť v splátkach po 54,- eur mesačne spolu
s bežným výživným k rukám matky počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do úplného uhradenia

nedoplatku s tým, že v prípade omeškania otca s plnením čo i len jednej splátky stane sa splatným celý
dlh. Výrokom III. súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie po citácii § 36 ods. 1, § 24 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, §
65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, 2 Zákona o rodine, § 52, § 2 ods. 1 Civilného
mimosporového poriadku, § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku a vecne odôvodnil tým, že
otcovi, ktorému nebol maloletý zverený do osobnej starostlivosti, uložil súd povinnosť platiť výživné na

maloletého v sume 150 eur mesačne vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám matky, keď
počiatok vyživovacej povinnosti určil od podania návrhu dňa 26.01.2015 podľa ustanovenia § 77 ods. 1
Zákona o rodine, nakoľko v konaní neboli zistené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by
bolo možné rozhodnúť o priznaní výživného spätne tri roky pred podaním návrhu. Pri určení výživného
súd prihliadal na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa
povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu;

rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. V prípade, ak rodič
berie na seba neprimerané riziká alebo vykonáva činnosť, ktorá ohrozuje dosahovanie primeraného
príjmu, resp. vyvolá stratu tohto príjmu, ktorej následkom je ohrozenie vyživovacej povinnosti, bude priurčení výživného rozhodujúci príjem, aký rodič mohol dosahovať a nie príjem, aký fakticky dosahuje, t.j.
princíp potencionaliy má prednosť pred princípom fakticity.
Pri určovaní výšky výživného vychádzal súd zo skutočnosti, že matka od 08.01.2015 do 17.04.2015

bola zamestnaná u zamestnávateľa P. Z. - O. Z., kde mala čistú priemernú mesačnú mzdu vo výške
381,15 eur. Na základe zmluvy o spolupráci s U. Q. A. a.s. boli matke vyplatené provízie za rok 2015
spolu vo výške 3.265,14 eur, t.j. 272,10 mesačne, od januára 2016 do apríla 2016 boli matke vyplatené
provízie spolu vo 746,86 eur. Na základe zmluvy o obchodnom zastúpení boli matke vyplatené provízie
spoločnosťou Y. A., spol. s.r.o. za marec 2016 vo výške 465 eur, za apríl 2016 vo výške 432,84

eur. Na základe zmluvy o sprostredkovateľskej činnosti zo dňa 18.4.2016 boli matke vyplatené provízie
spoločnosťou Y. a.s., za obdobie od mája 2016 do októbra 2016 vo výške 3.452,19 eur. Od januára 2015
do augusta 2015 matka poberala prídavok na deti L. a K. vo výške 47,04 eur mesačne, od septembra
2015 matka poberá prídavok na dieťa L. vo výške 23,52 eur mesačne. Matka má vyživovaciu povinnosť
len k maloletému L., vyživovacia povinnosť matky k plnoletému K. trvala do septembra 2015, kedy
plnoletý K. ukončil štúdium a bol schopný sám sa živiť. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané,

že matka býva v rodinnom dome len s maloletým L. a plnoletým synom K. a bývalý manžel E. O. jej
chodí len vypomáhať, čo potvrdili vo svojich prehláseniach E. O., N. I., M. I., M. A., Z. A. C. L..
Súd za odôvodnené, primerané a preukázané mesačné výdavky na maloletého za obdobie od podania
návrhu do 31.08.2015 považoval náklady na bývanie vo výške 57,12 eur (160 eur elektrina:3 osoby,
7 eur voda:3 osoby, 4,32 poplatok za smeti:3osoby), na hygienu vo výške 7 eur (z toho 3,30 eur

Oliatum Emolient, 2 eur Excipial tel. mlieko), 5 eur na lieky na bežné ochorenia (maloletý je zdravý, nemá
diagnostikované žiadne ochorenie vyžadujúce si zvýšené výdavky, preto súd nepovažoval výdavky na
imunoglukán 6 eur, OK Alfa 10 eur, Multivitamíny 4,50 eur, cran-urin/výťažok z brusníc 8,40 eur za
odôvodnené), 30 eur na ošatenie a obuv (priemerná cena známa súdu z jeho činnosti), 100 eur na
stravu (30 dní x 3,33 eur na deň ), t.j. spolu 199,12 eur. Od 01.09.2015 maloletý navštevuje materskú

školu, súd za odôvodnené, primerané a preukázané mesačné výdavky na maloletého za obdobie od
01.09.2015 považuje náklady na bývanie vo výške 57,12 eur (160 eur elektrina:3 osoby, 7 eur voda:3
osoby, 4,32 poplatok za smeti:3osoby), na hygienu vo výške 7 eur (z toho 3,30 eur Oliatum Emolient, 2
eur Excipial tel. mlieko), 5 eur na lieky na bežné ochorenia (maloletý je zdravý, nemá diagnostikované
žiadne ochorenie vyžadujúce si zvýšené výdavky, preto súd nepovažoval výdavky na imunoglukán 6

eur, OK Alfa 10 eur, Multivitamíny 4,50 eur, cran-urin/výťažok z brusníc 8,40 eur za odôvodnené), 30 eur
na ošatenie a obuv (priemerná cena známa súdu z jeho činnosti), 40 eur náklady spojené so škôlkou
vrátane stravy, 80 eur na stravu doma, t.j. spolu 219,12 eur.
Súd ďalej vychádzal zo skutočnosti, že otec bol zamestnaný od 10.03.2011 do 02.03.2015 u
zamestnávateľa Ing. V. V. ako vodič kamiónovej dopravy, kde jeho čistá priemerná mesačná mzda v

roku 2012 bola 283,86 eur, v roku 2013 bola 292,48 eur, v roku 2014 bola 304,84 eur, v januári a februári
2015 bola 339,09 eur. Otcovi boli zároveň vyplácané diéty, a to v roku 2012 priemerne vo výške 616,05
eur mesačne, v roku 2013 vo výške 657,07 eur mesačne, v roku 2014 vo výške 543,78 eur mesačne.
V januári 2015 vo výške 320,93 eur, vo februári 2015 vo výške 727,85 eur. Otec pri výsluchu uviedol, že
z poskytnutých diét v zahraničí nespotreboval približne 200 eur až 250 eur mesačne. Dňa 02.03.2015

Ing. V. V. ako zamestnávateľ a otec ako zamestnanec uzavreli dohodu o skončení pracovného pomeru
podľa § 60 Zákonníka práce bez uvedenia dôvodu. Otec v konaní uviedol, že pracovný pomer so
zamestnávateľom skončil z dôvodu, že dňa 01.03.2015 mu bol zadržaný vodičský preukaz z dôvodu,
že vyšetrením vykonaným dychovou skúškou bol otcovi nameraný alkohol a rozsudkom Okresného
súdu Senica č.k. 0T/15/2015-55 zo dňa 20.3.2015 bol otec uznaný sa vinného z prečinu ohrozenia pod

vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest povinnej
práce vo výmere 80 hodín a trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlo akéhokoľvek druhu na dobu
18 mesiacov. Súd je toho názoru, že otec sa svojím nezodpovedným konaním, t.j. vedením motorového
vozidla pod vplyvom alkoholu, pripravil o dlhodobé zamestnanie u Ing. V. V., kde mohol doteraz pracovať
a z ktorého mohol uhrádzať primerané výživné. Do uvedenej situácie sa otec dostal zo subjektívnych

dôvodov, čo nemôže byť na ujmu práv maloletého. Súd preto vychádzal z čistej priemernej mesačnej
mzdy, ktorú otec dosahoval u tohto zamestnávateľa a zároveň súd prihliadol na otcom nespotrebované
diéty, pretože predstavujú tiež majetkové hodnoty, ktoré ovplyvňujú životnú úroveň otca a maloletý má
právo podieľať sa na jeho životnej úrovni. Súd teda vychádzal zo mzdy, ktorú otec dosahoval u tohto
zamestnávateľa posledných dvanásť mesiacov, teda od marca 2014 do februára 2015, kedy bola jeho

čistá priemerná mesačná mzda vo výške 310,55 eur, z ktorej sumy podľa ustálenej súdnej praxe bolo
možné určiť výživné v rozsahu 20 % až 30 % z príjmu povinného rodiča. Vzhľadom na vek maloletého
a výdavky bežné jeho veku bolo potom možné určiť výživné vo výške 78 eur ako 25 % z sumy 310,55
eur. Súd pri určení výšky výživného prihliadol aj na diéty vyplatené otcovi, avšak túto mzdovú zložkuvzal súd do úvahy len v rozsahu, v akom nebola otcom počas pobytu v zahraničí spotrebovaná. Z
výsluchu otca mal súd preukázané, že z poskytnutých diét otcovi zostávalo približne 200 eur až 250
eur mesačne, ktorou sumou si otec zvyšoval svoju životnú úroveň a z ktorej sumy otec mohol prispievať

na výživu maloletého sumou 72 eur mesačne, preto súd určil otcovi povinnosť prispievať na výživu
maloletého sumou 150 eur mesačne (78 eur ako 25 % z čistej priemernej mesačnej mzdy a 72 eur z
nespotrebovaných diét), ktorá suma spolu s prídavkami na dieťa vo výške 23,52 eur a výživným zo
strany matky vo výške 27,13 eur, ktorá je tiež povinná prispievať na výživu maloletého (podľa § 62 ods.
3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný

plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa), pokryje odôvodnené potreby maloletého vo výške 200 eur. Po skončení
pracovného pomeru u zamestnávateľa Ing. V. V. bol otec od 03.03.2015 do 29.02.2016 evidovaný na
Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava ako nezamestnaný a od 03.03.2015 do 02.09.2015 otec
poberal dávku v nezamestnanosti vo výške 1.053,60 eur, t.j. 175,60 eur mesačne. Z výpovede otca mal
súd preukázané, že počas tohto obdobia otec chodieval aj na brigády a jeho čistý priemerný mesačný

príjem z brigád bol podľa jeho vyjadrenia 500 eur, spolu s dávkou v nezamestnanosti bol otcov čistý
príjem 675,60 eur, z ktorej sumy bol otec stále schopný platiť výživné vo výške 150 eur mesačne. Otec
v konaní potvrdil, že aj počas dočasnej pracovnej neschopnosti chodil na brigády, avšak svoj príjem z
brigád súdu nepreukázal, preto súd dospel k záveru, že aj keď už otec nepoberal od 03.09.2015 dávku
v nezamestnanosti, bolo v jeho schopnostiach dosahovať na brigádach príjem minimálne 500 eur, z

ktorého bol schopný platiť výživné vo výške 150 eur mesačne. Uvedené vyplýva aj z toho, že otec sa
počas brigád neuchádzal aktívne o riadne zamestnanie, keď podľa jeho vyjadrenia si nepodal žiadosť
o prijatie do zamestnania ani u jedného zamestnávateľa a po vrátení vodičského preukazu sa nebol
osobne opýtať u bývalého zamestnávateľa Ing. V. V., či by ho mohol opätovne zamestnať, keďže mu to
pri ukončení pracovného pomeru prisľúbil, postačilo mu informácia od brata.

Dňa 01.09.2015 došlo na strane maloletého k podstatnej zmene pomerov, nakoľko začal navštevovať
materskú školu a výdavky na maloletého sa zvýšili približne o 20 eur mesačne. V rovnakom čase
došlo k podstatnej zmene pomerov aj na strane matky maloletého, ktorej sa znížil počet vyživovacích
povinností, keď jej zanikla vyživovacia povinnosť k plnoletému K., ktorý ukončil štúdium a bol schopný
sám sa živiť. Matka potom celou čiastkou, ktorú dovtedy delila medzi dve vyživovacie povinnosti, môže

prispievať na výživu maloletého L.. Tým, že maloletý nastúpil do materskej školy a matka sa už o neho
celodenne nestarala, znížil sa rozsah osobnej starostlivosti matky o maloletého, ktorým sa ona podieľala
na výživnom na maloletého a teda matka je od tohto dátumu povinná prispievať na výživu maloletého
vyššou sumou a v jej možnostiach je prispievať takou sumou, akou dovtedy prispievala na plnoletého K..
Súd preto výživné otca k maloletému od 1.9.2015 nezvyšoval, keď súdom stanovené výživné vo výške

150 eur mesačne spolu s prídavkami na dieťa vo výške 23,52 eur a výživným zo strany matky vo výške
46,48 eur, ktorá sa stále na výživnom podieľa ešte aj aj osobnou starostlivosťou o maloletého, pokryje
odôvodnené potreby maloletého vo výške 220 eur. Od 1.3.2016 otec podniká na základe živnostenského
oprávnenia a do októbra 2016 vystavil faktúry spolu vo výške 2.951,98 eur a za brigádu v Rakúsku mu
bola vyplatená suma 940,70 eur 14.9.12016. Podľa jeho vyjadrenia je jeho priemerný čistý mesačný

príjem vo výške 500 eur mesačne, z ktorej sumy je otec stále schopný platiť výživné na maloletého
vo výške 150 eur mesačne, keď súd prihliadol aj na životnú úroveň otca, ktorý fajčí 6 ks LM cigariet
denne, a teda jeho výdavok na cigarety je 30 eur mesačne a jeden-dva krát do týždňa si otec ide
dať do pohostinstva jedno-dve pivá, alebo jeden-dva striky, a teda výdavok otca súvisiaci s návštevou
pohostinstva prestavuje priemerne mesačne 15 eur. Otec cez telefón posiela sms do rôznych súťaží,

ktoré mu potom zvyšujú faktúry za telefón, ktoré otec uhrádza.
Pokiaľ otec poukazuje na svoje výdavky a dlhy, je potrebné konštatovať, že tieto nemôžu byť na úkor
jeho vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu. Zákon o rodine kladie dôraz na to, že rodičia majú
vyvinúť všetko úsilie na to, aby v rámci svojich možností a schopností dosahovali taký príjem, z ktorého
by mohli plniť výživné na maloleté deti v takom rozsahu, aby boli uspokojené ich odôvodnené potreby.

Výdavky oboch rodičov na svoje vlastné zabezpečenie sú vo vzťahu k plneniu si vyživovacej povinnosti
iba druhoradé a odvodené od toho, že obaja sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich
možností a schopností tak, aby v celom rozsahu pokryli potreby oprávnených maloletých detí, aby tieto
mali zabezpečenú dôstojnú životnú úroveň. Prvoradou povinnosťou rodičov je plnenie si vyživovacej
povinnosti k maloletým deťom. Zákon o rodine kladie pred potreby rodiča potreby dieťaťa. Výživné na

maloleté dieťa je prednostná pohľadávka, ktorá má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov a hlavne
pred takými, akými sú cigarety, alkohol, hry, ktoré keď otec nebude vynakladať, okrem toho, že urobí
niečo aj pre svoje zdravie, bude môcť na výživu maloletého prispievať sumou o 50 eur vyššou akosám navrhol, teda sumou 150 eur, ktorá suma zodpovedá zárobkovým schopnostiam, možnostiam a
majetkovým pomerom rodičov maloletého a jeho odôvodneným potrebám.
Určením výživného od podania návrhu vznikol otcovi nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie

od 26.01.2015 do 30.11.2016 v sume 1.909,66 eura. Otec mal za uvedené obdobie zaplatiť výživné
pre maloletého vo výške 3.329,04 eur (od 26.01.2015 do 30.01.2015 výživné v sume 29,04 eura, t.
j. 150 eur : 31 dní x 6 dní, od 01.02.2015 do 30.11.2015 výživné v sume 3.300 eur, t. j. 150 eur x 22
mesiacov), od ktorej sumy súd odrátal výživne zaplatené otcom v rozhodnom období vo výške 1.419,38
eur (od 26.01.2015 do 31.01.2011 vo výške 19,38 eur, t.j. 100 eur : 31 dní x 6 dní, od 01.02.2015 do

31.08.2015 vo výške 700 eur, t.j. 100 eur x 7 mesiacov, od 01.09.2015 do 30.11.2016 vo výške 700 eur,
t.j. 50 eur x 14 mesiacov, keď výživné za mesiac november 2016 nebolo v čase vyhlásenia rozhodnutia
uhradené). Uvedený nedoplatok na zročnom výživnom súd povolil otcovi zaplatiť v splátkach vo výške
54 eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až
do úplného uhradenia nedoplatku s tým, že v prípade omeškania otca s plnením čo i len jednej splátky
stane sa splatným celý dlh.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko tento zákon neustanovoval inak.

3. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka prostredníctvom advokátky v celom rozsahu. Navrhla,
aby odvolací súd podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP a podľa § 388 CSP napadnutý rozsudok

zmenil tak, že s účinnosťou od 26.01.2015 uloží otcovi povinnosť splácať výživné na maloletého L. vo
výške 230,- eur mesačne splatné vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého a z takto
určeného výživného určí aj nedoplatok otca na zročnom výživnom, ktorý tiež uloží povinnosť uhradiť k
rukám matky. Matka nesúhlasí s odôvodnením rozsudku, pretože súd vychádzal z príjmu otca vo výške
310,55 eur od marca 2014 do februára 2015 a z tejto sumy vyčíslil súd 25% na výživné 78,- eur a

zároveň vychádzal z nespotrebovaných diét z ktorých otcovi malo byť podľa jeho vlastného vyjadrenia
200,- až 250,- eur mesačne a z tejto sumy určil na výživné 72,- eur. Potom súd nezvyšoval výživné u
maloletého počnúc jeho nástupom do materskej školy od 01.09.2015, keď dospel k záveru, že výživné
vo výške 150,- eur mesačne spolu s výživným zo strany matky vo výške 46,48 eur a prídavkami na
dieťa vo výške 23,52 eur pokryjú odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Nesúhlasí s tým, aby súd

prísne kalkuloval a vyčísloval presne jednotlivé odôvodnené výdavky na maloletého. Súd sa uspokojil so
záverom, že nie je napr. dôvodné zvyšovať nástupom maloletého do materskej škôlky výživné a pričom
takýto postup považuje matka za diskriminačný na jeho úkor, pretože sama zabezpečuje starostlivosť o
maloletého, otec sa podieľa iba minimálne. Poukázala na to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že otec na pojednávaní dňa 21.11.2016 uviedol, že pokiaľ mu na jeho účet bola poukazovaná zo strany

jeho zamestnávateľa suma 1.100,- eur, s touto naložil tak, že platil úver 470,- eur mesačne a sumu
300,- až 500,- eur dával matke, potom neobstojí konštatovanie súdu kedy vychádzal z príjmu otca vo
výške 310,55 eur a otcom udávanej výšky nespotrebovaných diét vo výške 200,- až 250,- eur, pretože
podľa úvah súdu by tak otec disponoval sumou 560,55 eur avšak táto jednoznačne nekorešponduje
s tým, že otec sám uviedol, že mesačne minul z jeho poukazovanej sumy sumu 770,- až 970,- eur.

S poukazom na túto skutočnosť odvolateľka považuje rozsudok za nepreskúmateľný a nezohľadňujúci
všetky relevantné skutočnosti podstatné pre rozhodnutie a to také, ktoré uviedol samotný otec. Ďalej
sa súd nevysporiadal vo vzťahu k príjmu otca u zamestnávateľa Ing. V. so založenými výpismi z účtu
otca, z ktorých je zrejmé aká suma bola týmto zamestnávateľom poukazovaná na účet otca, pokiaľ
otec nepredložil podrobné výpisy zo svojho účtu za obdobie od januára 2014 do marca 2015 a matka

trvá na tom, aby otec tieto výpisy predložil a z nich bude zrejmé ako naložil so sumou, ktorá bola jeho
zamestnávateľom poukazovaná a či diéty spotreboval, alebo ako s týmito finančnými prostriedkami
naložil. Napriek tomu súd správne sústredil pozornosť na príjem otca u tohto zamestnávateľa o ktorý
otec svojim zavinením prišiel, tento príjem však nesprávne zistil, keď nezohľadnil otcove výdavky v
spornom období, keď súd sa bez ďalšieho stotožnil so zavádzajúcimi tvrdeniami otca. Otec opakovane

súd zaviedol, keď jeho výdavky boli vyššie ako ním uvádzaný príjem, zjavne je nelogické a nemožné, že
by otec z tohto príjmu platil všetky pravidelné mesačné výdavky tak ako ho uviedol. Podľa odvolateľky
nesedí matematicky keď otec uvádza, že mu s platením jeho výdavkov, ktoré sú podľa neho samotného
o 455,68 eur vyššie ako jeho príjem vypomáhajú príbuzní, avšak títo mu majú mesačne požičiavať cca
120,- až 150,- eur, odkiaľ otec uhrádzal zvyšok rozdiel cca 300,- eur. Na druhej strane uplatňuje výdavky

na svoju stravu a oblečenie vo výške 200,- eur mesačne, pričom na pojednávaní 12.10.2016 uviedol,
že oblečenie si v ostatných mesiacoch nekúpil. Otec fajčí, čo mu vychádza minimálne 30,- eur mesačne
a pije alkoholické nápoje, čo ho stojí 15,- eur avšak súd toto nezohľadnil. Teda otec disponuje sumou
45,- eur, túto nezahrnul do svojich výdavkov na alkohol a cigarety a už len o túto sumu mohol súd otcoviurčiť vyššie výživné, pretože nepochybne by z nej profitoval maloletý viac ako otec, ktorý napokon z
dôvodu svojho priaznivého vzťahu k alkoholu prišiel o výhodné zamestnanie a zapríčinil mu aj rozpad
vzťahu s matkou. Súd sa nevysporiadal s otcovým príjmom a to so sumou 940,70 eur, ktorý otec označil

ako jednorazový príjem za brigádu v Rakúsku. Otec sám priznal na pojednávaní dňa 09.04.2015, že
jeho príjem predstavuje sumu okolo 1.100,- eur mesačne, uvedené je zrejmé aj z výpisov z účtu otca
kedy mu skutočne takéto sumy na jeho účet boli zo strany jeho zamestnávateľa poukazované. Maloletý
má právo podieľať sa na životnej úrovni svojho otca. Výživné vo výške 230,- eur podľa matky reálne
odzrkadľuje schopnosti, možnosti otca pri zohľadnení jeho vyčíslených výdavkov bolo možné takéto

výživné aj stanoviť. Súd sa ani nevysporiadal s argumentáciou matky v rámci záverečného prednesu
na pojednávaní 21.11.2016.

4. K doručenému odvolaniu sa vyjadril otec prostredníctvom advokáta. Uviedol, že podané odvolanie
považuje za nedôvodné a navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil. Výšku výživného, ktorú stanovil súd prvej inštancie už teraz otec považuje za príliš vysokú a

jeho splácaním mu vytvára existenčné problémy, rozsudok však rešpektuje a odvolanie nepodal. Pokiaľ
ide o argumenty v odvolaní zastáva názor, že sa súd s nimi vysporiadal dostatočne. Za dôležité však
považuje ešte uviesť, že na staršieho syna K. do jeho 21 rokov veku poberala matka od otca výživné
100,- eur, čo je evidentne dostatočne, keďže jeho zvýšenie nepožadovala a preto otec má pochybnosti
či takýmto výživným nesleduje matka krytie svojich vlastných potrieb. Zvýšené náklady na maloletého

L. okrem iného matka odôvodňuje tým, že tento vraj poberá niekoľko výživových doplnkov a liekov
bez predpisu lekára, čo považuje za absurdné. Pri určení výšky výživného je nutné zohľadniť i situáciu
otca a to splácanie niekoľkých pôžičiek a situáciu v ktorej sa momentálne nachádza mu spôsobila
matka. Poukázal na to, že náhrady cestovných výdavkov tzv. diéty, ktoré patria zamestnancovi pri plnení
jeho pracovných úloh sa nezahŕňajú do čistého príjmu povinného rodiča a prihliadať k takto získanej

mzdovej zložke je možno len v rozsahu v akom nebola povinným rodičom počas pobytu v zahraničí
spotrebovaná a k takémuto preukázanému zostatku nespotrebovanej náhrady cestovných výdavkov je
možné prihliadať len pri určení výšky výživného za obdobie predchádzajúce rozhodnutiu súdu. Súd
preto môže pri určovaní výživného nespotrebované výživné zohľadniť len za obdobie počas ktorého toto
i reálne poberal a to iba vo výške v ktorej neboli spotrebované, čo aj súd prvej inštancie urobil. Napriek

tomu, že o túto prácu prišiel v zmysle skôr prezentovaného právneho názoru odvolacieho súdu vo veci,
od ukončenia tohto pracovnoprávneho vzťahu už diéty nemôžu byť zohľadnené keďže logicky neboli
vyplácané.

5. K doručenému odvolaniu matky sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že od poslednej úpravy

došlo k zásadným zmenám pomerov na strane maloletého, náklady na jeho starostlivosť a výživu sa
značne zvýšili, odporúčajú preto odvolaniu matky vyhovieť.

6. K vyjadreniu otca sa vyjadrila matka maloletého prostredníctvom advokátky. Matka s vyjadrením otca
nesúhlasí, má za to, že je účelové, zavádzajúce a otec sa vedome stavia do pozície, že má údajne

existenčnéproblémyajkeďjehovyjadreniaadôkazypreukazujúopak.Vtomtokonanímatkavyčíslovala
náklady na maloletého tak ako vznikajú a nie je možné porovnávať obe deti matky iba čo do výšky
výživného, pretože sa skúmajú komplexne pomery rodičov. Pokiaľ otec sporuje podávanie liekov matkou
tak s týmto matka nesúhlasí, pretože maloletému lieky nepodáva, ale iba výživové doplnky z bylín čím
predchádza tomu, aby maloletý musel konzumovať skutočné lieky. Otec nemôže v žiadnom prípade

banalizovať nadpriemerné požívanie alkoholu a toto nemôže byť na úkor maloletého. Matka sporuje úver
otca na zariadenie bytu, ktorý má v nájme, pretože podľa fotografií určite nezakúpil zariadenie v hodnote
5.000,- eur. Pokiaľ otec udáva, že svoje úspory vložil do výstavby rodinného domu, tak došlo k uzavretiu
kúpnej zmluvy dňa 30.12.2014 na základe ktorej matka prostredníctvom čerpania úveru vyplatila otcovi
sumu vo výške 70.000,- eur ako kúpnu cenu. Matka má za to, že otec nevyvinul maximálne úsilie preto,

aby získal novú prácu. K vyjadreniu doložila kúpnu zmluvu zo dňa 20.12.2014.

7. K vyjadreniu matky zaslal stanovisko otec prostredníctvom svojho advokáta. Matka sa snaží chybu
otca, ktorú urobil pred dvoma rokmi, že mu bol odobratý vodičský preukaz, postaviť otca do role
alkoholika, ktorý sa nedokáže o syna postarať. Poprel, že by holdoval nadmernému požívaniu alkoholu

a nie je pravdou, že s maloletým chodieva do pohostinských zariadení, že pred ním fajčí. Matka uvádza,
že maloletý vďaka výživovým doplnkom nebýva chorý, pričom len v mesiaci december mu matka trikrát
neumožnila styk s maloletým z dôvodu, že tento je chorý. Doložil o tom výpis SMS komunikácie.
Podotkol, že aktívne si vždy hľadal prácu, pracoval dokonca aj v období keď bol PN a to brigádnicky.8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie

prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§
363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP), vychádzajúc zo
skutkovéhostavuzistenéhosúdomprvejinštanciebezpotrebyzopakovaniačidoplneniadokazovania(§
383 a § 384 CSP, § 68 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario),

postupom tak, že na úradnej tabuli súdu oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku (§ 219
ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie matky maloletého nie je dôvodné, v dôsledku čoho je
namieste rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny s použitím § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

9. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na dôvody matky predostreté v odvolaní bolo posúdiť
či boli splnené podmienky na určenie výživného v rozsahu určenom súdom prvej inštancie.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu
potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a vec i správne právne posúdil.

11. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie nároku na určenie výživného, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne
závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje na správne,

presvedčivéavyčerpávajúceodôvodneniepísomnéhovyhotoveniarozsudku.Odvolacísúdnenachádza
dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu
odvolateľke. Odvolateľka vo svojom odvolaní neuvádza žiadne nové podstatné skutkové tvrdenia či
právne argumenty než tie, ktoré uplatnila už pred súdom prvej inštancie, s ktorý sa s nimi v dostatočnej
miere vysporiadal.

12. Keďže súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom
zároveň sa vyčerpávajúco vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre
rozhodnutie a odvolací súd s týmto odôvodnením v plnej miere stotožňuje, k veci považuje za potrebné
dodať iba nasledovné:

13. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti,

možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti pritom súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

14. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,

majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

15. V zmysle ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách,
ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

16. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná
faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného
dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnostirodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené
potreby pritom nezahŕňajú iba základne nároky dieťaťa, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými,
odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností

živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len
pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom
oprávneného (ako sú napr. liečebné náklady). Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na
strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet
iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi

vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto
osobám. Na strane dieťaťa je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať mu
výživné a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa
a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy,
ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný
stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce.

Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória
zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem
uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti
iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať
výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové

možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže,
že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom
prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

17. Po posúdení súdom prvej inštancie stupňa zistených a preukázaných možností, schopností a

majetkových pomerov oboch rodičov maloletého s prihliadnutím na ich odôvodnené potreby, odvolací
súd dospel k záveru, že výživné určené otcovi súdom prvej inštancie zodpovedá možnostiam,
schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov maloletého, ako i odôvodneným potrebám
maloletého, zohľadniac i osobnú starostlivosť matky o dieťa. Matka maloletého od 08.01.2015 do
17.04.2015 bola zamestnaná u zamestnávateľa P. Z. - O. Z., kde mala čistú priemernú mesačnú mzdu

vo výške 381,15 eur. Na základe zmluvy o spolupráci s U. Q. A. a.s. boli matke vyplatené provízie
za rok 2015 spolu vo výške 3.265,14 eur, t.j. 272,10 mesačne, od januára 2016 do apríla 2016 boli
matke vyplatené provízie spolu vo 746,86 eur. Na základe zmluvy o obchodnom zastúpení boli matke
vyplatené provízie spoločnosťou Y. A., spol. s.r.o. za marec 2016 vo výške 465 eur, za apríl 2016
vo výške 432,84 eur. Na základe zmluvy o sprostredkovateľskej činnosti zo dňa 18.4.2016 boli matke

vyplatené provízie spoločnosťou Y. a.s., za obdobie od mája 2016 do októbra 2016 vo výške 3.452,19
eur. Matka má vyživovaciu povinnosť len k maloletému L., vyživovacia povinnosť matky k plnoletému K.
trvala do septembra 2015, kedy plnoletý K. ukončil štúdium a bol schopný sám sa živiť. Matka býva v
rodinnom dome len s maloletým L. a plnoletým synom K. a bývalý manžel E. O. jej chodí len vypomáhať.
Odôvodené potreby maloletého boli primerané veku. Súd za odôvodnené, primerané a preukázané

mesačné výdavky na maloletého za obdobie od podania návrhu do 31.08.2015 považoval náklady na
bývanie vo výške 57,12 eur, na hygienu vo výške 7 eur, 5 eur na lieky na bežné ochorenia, 30 eur na
ošatenie a obuv, 100 eur na stravu, t.j. spolu 199,12 eur. Od 01.09.2015 maloletý navštevuje materskú
školu, súd za odôvodnené, primerané a preukázané mesačné výdavky na maloletého za obdobie od
01.09.2015 považuje náklady na bývanie vo výške 57,12 eur, na hygienu vo výške 7 eur, 5 eur na

lieky na bežné ochorenia, 30 eur na ošatenie a obuv, 40 eur náklady spojené so škôlkou vrátane stravy,
80 eur na stravu doma, t.j. spolu 219,12 eur. Otec bol zamestnaný od 10.03.2011 do 02.03.2015 u
zamestnávateľa Ing. V. V. ako vodič kamiónovej dopravy, kde jeho čistá priemerná mesačná mzda v
roku 2012 bola 283,86 eur, v roku 2013 bola 292,48 eur, v roku 2014 bola 304,84 eur, v januári a februári
2015 bola 339,09 eur. Otcovi boli zároveň vyplácané diéty, a to v roku 2012 priemerne vo výške 616,05

eur mesačne, v roku 2013 vo výške 657,07 eur mesačne, v roku 2014 vo výške 543,78 eur mesačne.
V januári 2015 vo výške 320,93 eur, vo februári 2015 vo výške 727,85 eur. Otec pri výsluchu uviedol, že
z poskytnutých diét v zahraničí nespotreboval približne 200 eur až 250 eur mesačne. Dňa 02.03.2015
Ing. V. V. ako zamestnávateľ a otec ako zamestnanec uzavreli dohodu o skončení pracovného pomeru
podľa § 60 Zákonníka práce bez uvedenia dôvodu. Otec v konaní uviedol, že pracovný pomer so

zamestnávateľom skončil z dôvodu, že dňa 01.03.2015 mu bol zadržaný vodičský preukaz z dôvodu,
že vyšetrením vykonaným dychovou skúškou bol otcovi nameraný alkohol a rozsudkom Okresného
súdu Senica č.k. 0T/15/2015-55 zo dňa 20.3.2015 bol otec uznaný sa vinného z prečinu ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest povinnejpráce vo výmere 80 hodín a trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlo akéhokoľvek druhu na dobu
18 mesiacov. Súd preto vychádzal z čistej priemernej mesačnej mzdy, ktorú otec dosahoval u tohto
zamestnávateľa a zároveň súd prihliadol na otcom nespotrebované diéty, pretože predstavujú tiež

majetkové hodnoty, ktoré ovplyvňujú životnú úroveň otca a maloletý má právo podieľať sa na jeho
životnej úrovni. Po skončení pracovného pomeru u zamestnávateľa Ing. V. V. bol otec od 03.03.2015
do 29.02.2016 evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava ako nezamestnaný a od
03.03.2015 do 02.09.2015 otec poberal dávku v nezamestnanosti vo výške 1.053,60 eur, t.j. 175,60 eur
mesačne. Z výpovede otca mal súd preukázané, že počas tohto obdobia otec chodieval aj na brigády

a jeho čistý priemerný mesačný príjem z brigád bol podľa jeho vyjadrenia 500 eur, spolu s dávkou v
nezamestnanosti bol otcov čistý príjem 675,60 eur, z ktorej sumy bol otec stále schopný platiť výživné
vo výške 150 eur mesačne. Otec v konaní potvrdil, že aj počas dočasnej pracovnej neschopnosti chodil
na brigády, avšak svoj príjem z brigád súdu nepreukázal, preto súd dospel k záveru, že aj keď už otec
nepoberal od 03.09.2015 dávku v nezamestnanosti, bolo v jeho schopnostiach dosahovať na brigádach
príjem minimálne 500 eur, z ktorého bol schopný platiť výživné vo výške 150 eur mesačne. Otec okrem

maloletého L. nemá inú vyživovaciu povinnosť.

18. Súd prvej inštancie správne aplikoval § 75 ods. 1 vetu druhú Zákona o rodine podľa ktorého
na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá
bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Z tohto

dôvodu v danom prípade bolo treba skúmať prečo došlo k skončeniu pracovného pomeru. Súd prvej
inštancie uvedenú skutočnosť skúmal a zistil, že otec sa svojím nezodpovedným konaním, t.j. vedením
motorového vozidla pod vplyvom alkoholu, pripravil o dlhodobé zamestnanie u Ing. V. V., kde mohol
doteraz pracovať a z ktorého mohol uhrádzať primerané výživné. Do uvedenej situácie sa otec dostal
zo subjektívnych dôvodov, čo nemôže byť na ujmu práv maloletého. Súd preto vychádzal z čistej

priemernej mesačnej mzdy, ktorú otec dosahoval u tohto zamestnávateľa a zároveň súd prihliadol
na otcom nespotrebované diéty, pretože predstavujú tiež majetkové hodnoty, ktoré ovplyvňujú životnú
úroveň otca a maloletý má právo podieľať sa na jeho životnej úrovni. Súd teda vychádzal zo mzdy, ktorú
otec dosahoval u tohto zamestnávateľa posledných dvanásť mesiacov, teda od marca 2014 do februára
2015, kedy bola jeho čistá priemerná mesačná mzda vo výške 310,55 eur, z ktorej sumy podľa ustálenej

súdnej praxe bolo možné určiť výživné v rozsahu 20 % až 30 % z príjmu povinného rodiča. Vzhľadom
na vek maloletého a výdavky bežné jeho veku bolo potom možné určiť výživné vo výške 78 eur ako
25 % z sumy 310,55 eur. Súd pri určení výšky výživného prihliadol aj na diéty vyplatené otcovi, avšak
túto mzdovú zložku vzal súd do úvahy len v rozsahu, v akom nebola otcom počas pobytu v zahraničí
spotrebovaná. Z výsluchu otca mal súd preukázané, že z poskytnutých diét otcovi zostávalo približne

200 eur až 250 eur mesačne, ktorou sumou si otec zvyšoval svoju životnú úroveň a z ktorej sumy
otec mohol prispievať na výživu maloletého sumou 72 eur mesačne, preto súd určil otcovi povinnosť
prispievať na výživu maloletého sumou 150 eur mesačne (78 eur ako 25 % z čistej priemernej mesačnej
mzdy a 72 eur z nespotrebovaných diét).

19. Čo sa týka primeranosti výšky výživného, odvolací súd sa zhodol so závermi prvoinštančného súdu,
že primeraným zisteným a preukázaným pomerom účastníkov, potrebám dieťaťa ako i možnostiam,
schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov zodpovedá určenie výživného zo strany otca na
maloletého L. vo výške 150 eur mesačne. Takúto sumu výživného môže otec maloletého zo svojho
príjmu, ako bol správne ustálený súdom prvej inštancie, uhradiť bez toho, aby ohrozil uspokojovanie

svojich základných životných potrieb. Na druhej strane takto určené výživné spolu s primeraným
výživným od matky a prídavkami na dieťa umožní uspokojiť odôvodnené potreby maloletého.

20. Podľa zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné, ktoré hradí povinný rodič na všetky deti, ku
ktorým má vyživovaciu povinnosť, by malo predstavovať 25-30 % jeho čistého príjmu, samozrejme s

prihliadnutím na individuálne okolnosti každého konkrétneho prípadu. Súdom prvej inštancie určené
výživné na maloletého vo výške 150 eur zodpovedá tejto hranici.

21. Matka v odvolaní vyjadrila nesúhlas s tým, aby súd prísne kalkuloval a vyčísloval presne jednotlivé
odôvodnené výdavky na maloletého. Takýto názor odvolací súd nemôže považovať za správny, pretože

v súvislosti so skúmaním odôvodnených potrieb maloletých detí je potrebné zdôrazniť, že odôvodnené
potreby detí v rovnakom veku sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené
v dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa, finančne náročnej záujmovej činnosti alebo štúdia,
ktoré skutočnosti je potrebné považovať za všeobecne známu skutočnosť, preto nie je potrebné ichosobitne dokazovať, pričom dokazovať je potrebné špeciálne zvýšené potreby detí vybočujúce z rámca
potrieb iných detí v rovnakom veku (pozri napr. rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 29.4.2016,
sp. zn. 8CoP 433/2015). Nemožno vytýkať postupu súdu prvej inštancie že hodnotil odôvodnené

potreby maloletého, nakoľko matka dôvodila, že je potrebné zohľadniť zvýšené náklady v súvislosti so
zdravotným stavom maloletého (prípravky na posilnenie imunity a výživové doplnky), ktoré výdavky
súd prvej inštancie nepovažoval za opodstatnené a preto tieto skutočnosti aj správne súd vo svojom
odôvodnení uviedol.

22. Ďalej matka v odvolaní namieta, že súd nezvyšoval výživné u maloletého počnúc jeho nástupom do
materskej školy od 01.09.2015.

23. Súd prvej inštancie konštatoval, že dňa 01.09.2015 došlo na strane maloletého k podstatnej zmene
pomerov, nakoľko začal navštevovať materskú školu a výdavky na maloletého sa zvýšili približne o
20 eur mesačne. V rovnakom čase došlo k podstatnej zmene pomerov aj na strane matky maloletého,

ktorej sa znížil počet vyživovacích povinností, keď jej zanikla vyživovacia povinnosť k plnoletému K.,
ktorý ukončil štúdium a bol schopný sám sa živiť. Matka potom celou čiastkou, ktorú dovtedy delila
medzi dve vyživovacie povinnosti, môže prispievať na výživu maloletého L.. Tým, že maloletý nastúpil do
materskej školy a matka sa už o neho celodenne nestarala, znížil sa rozsah osobnej starostlivosti matky
o maloletého, ktorým sa ona podieľala na výživnom na maloletého a teda matka je od tohto dátumu

povinná prispievať na výživu maloletého vyššou sumou a v jej možnostiach je prispievať takou sumou,
akoudovtedyprispievalanaplnoletéhoK..Súdpretovýživnéotcakmaloletémuod1.9.2015nezvyšoval,
keď súdom stanovené výživné vo výške 150 eur mesačne spolu s prídavkami na dieťa vo výške 23,52
eur a výživným zo strany matky vo výške 46,48 eur, ktorá sa stále na výživnom podieľa ešte aj osobnou
starostlivosťou o maloletého, pokryje odôvodnené potreby maloletého vo výške 220 eur.

24. Odvolací súd sa s uvedeným záverom súdu prvej inštancie stotožňuje. Úprava výživného na
maloletého L. od 1.9.2015 v súvislosti s jeho nástupom do škôlky by bola možná len vtedy, ak by
išlo o zmenu závažnejšieho charakteru s relevantnou intenzitou. Nástup do škôlky sám osobe by bolo
možné považovať za zmene pomerov maloletého avšak v danom prípade bolo potrebné zohľadniť aj

zmenu pomerov na strane matky maloletého, ktorej odbudla vyživovacia povinnosť na plnoletého syn
K.. Vychádzajúc z uvedeného preto nenastala zmena pomerov závažnejšieho charakteru pre úpravu
výživného od 1.9.2015.

25. V odvolaní odvolateľka argumentuje, že príjem otca u zamestnávateľa, o ktorý otec svojim zavinením

prišiel, súd nesprávne zistil, keď nezohľadnil otcove výdavky v spornom období, keď súd sa bez ďalšieho
stotožnil so zavádzajúcimi tvrdeniami otca. Podľa odvolateľky sa súd nevysporiadal vo vzťahu k príjmu
otca u zamestnávateľa Ing. V. so založenými výpismi z účtu otca z ktorých je zrejmé aká suma bola
týmto zamestnávateľom poukazovaná na účet otca, pokiaľ otec nepredložil podrobné výpisy zo svojho
účtu za obdobie od januára 2014 do marca 2015 a matka trvá na tom, aby otec tieto výpisy predložil

a z nich bude zrejmé ako naložil so sumou, ktorá bola jeho zamestnávateľom poukazovaná a či diéty
spotreboval, alebo ako s týmito finančnými prostriedkami naložil.

26. Takéto dokazovanie možno s ohľadom na okolnosti danej veci považovať za nadbytočné,
pretože príjem otca v rozhodnom období u zamestnávateľa Ing. V. V. bol riadne zistený od samotného

zamestnávateľa a je uvedený v bode 48. a 49. odôvodnenia. Vychádzajúc zo správnosti údajov
zamestnávateľa, ktorá skutočnosť nebola spochybnená, preto žiadané výpisu z účtu by len duplicitne
potvrdili príjem, ktorý súd mal zistený od zamestnávateľa. Pokiaľ návrh matky na doplnenie dokazovania
smeruje k ozrejmeniu ako otec naložil s vyplatenou sumou od zamestnávateľa, tak takéto dokazovanie
nemôže preukázať ako v nakoniec s finančnými prostriedkami otec naložil, v tomto smere rozhodujúcim

dôkazom mohla byť jedine jeho výpoveď, ktorá bola súdom prvej inštancie správne vyhodnotená.

27. Odvolateľka namieta, že súd sa ani nevysporiadal s argumentáciou matky v rámci jej záverečného
prednesu na pojednávaní 21.11.2016.

28. V zmysle § 182 CSP obsahom záverečnej reči je stručné a vecné zhrnutie substancovaných
skutkových tvrdení, vyjadrenie k priebehu a výsledkom dokazovania a k právnej stránke veci. Záverečná
reč nenahrádza úkony, na ktoré bola strana povinná v predchádzajúcich štádiách konania.29. Vychádzajú z popísaného výkladu aj v súvislosťou s náležitosťami odôvodnenia rozsudku
nevyžaduje sa osobitná odpoveď súdu na záverečný návrh účastníkov konania, pretože obsahom
záverečnej reči je len zhrnutie podstaty argumentácie.

30. Odvolateľka považuje za nepreskúmateľný a nezohľadňujúci všetky relevantné skutočnosti
podstatné pre rozhodnutie a to také ktoré uviedol samotný otec.

31. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

32. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach
(oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu.
Vyjadruje to aj vyššie uvedené znenie § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku uvedie
súd podstatný obsah prednesov, stručne a výstižne vyloží, ktoré skutočnosti má preukázané a ktoré nie,
o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, prečo

nevykonal aj ďalšie dôkazy a posúdi zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil.
Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia
súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,

že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).
Iba takéto rozhodnutie je preskúmateľné a účastníkom umožňuje poznať postup súdu. Požiadavky na
právnu argumentáciu vyplývajú aj z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a smerujú
k tomu, aby výsledok rozhodovacej činnosti súdov bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený
a aby účastník konania nemusel hľadať odpoveď na nastolenú problematiku v rovine dohadov. Súdy

musia pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho čo uviedli
účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí potom vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami
a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný
súd vo svojej argumentácií obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia musí dbať tiež na jeho celkovú
presvedčivosť, aby jeho zámery boli zrozumiteľné, spravodlivé a presvedčivé. Súdy pritom musia

súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana
práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O.s.p., obdobne napr. IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III. ÚS
117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 501/11). Za arbitrárny, resp. nedostatočne zdôvodnený treba považovať
rozsudok súdu, ktorý svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci
prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 154/2005 z 28. februára

2006).

33. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia
v zmysle citovaného § 220 ods. 2 CSP, pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné

zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné
rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie
súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou
náležitosťou každého rozhodnutia. Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv
účastníka na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo

na súdne konania spĺňajúce garancie spravodlivosti a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj
s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP, porovnaj napr.
rozsudok Garciaruiz v Španielsko z 21.1.1999) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a
dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené, rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahyrozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na
každý argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý
je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c.

Grécko z 29.5.1997, Hikgins c. Francúzsko z 19.2.1998). Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane
vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 45 ods. 1 Ústavy
a článku 36 ods. 1 Listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Ústavný súd

vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil, že „súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu.
Všeobecný súd však nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na

tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia."

34. Porovnajúc odôvodnenie preskúmavanej časti rozsudku s cit. ust. § 220 ods. 2 CSP v spojení s
jeho vyššie uvedeným výkladom je zrejmé, že súd prvej inštancie sa ním dôsledne riadil. Z odôvodnenia

rozhodnutia je možné zistiť, ktoré skutočnosti považoval súd za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal, a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, a ako vec právne posúdil,
odôvodnenie rozsudku je v tejto časti dostatočné, v dôsledku čoho nemožno rozsudok v napadnutej časti
považovať za arbitrárny či nepreskúmateľný. Z rozsudku súdu prvej inštancie je jednoznačne zrejmé
ako dospel k záveru o určení rozsahu určeného výživného a dlhu na zročnom výživnom.

35. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľky odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak
národných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a

právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II.
ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných

detailov, nespôsobilú ovplyvniť výšku výživného, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať
špecifickou odpoveďou.

36. Odvolací súd zohľadnil všetky vyššie uvedené skutočnosti, tiež prihliadol na okolnosť, že životná
úroveň detí je odrazom životnej úrovne ich rodičov a dospel k záveru, že súd prvej inštancie rešpektujúc

vyživovaciu povinnosť povinného voči maloletému, rešpektujúc zákonné kritéria rozhodujúce pre
stanovenie rozsahu tejto vyživovacej povinnosti, určil vyživovaciu povinnosť na maloletého správne.

37. Vzhľadom na určenie výživného s účinnosťou od 26.1.2015, vznikol otcovi dlh na zročnom výživnom
za obdobie od 26.1.2015 do 30.11.2016, ktorý súd prvej inštancie správne vyčíslil, rovnako bolo tiež

dôvodné vzhľadom na jeho výšku zaplatiť ho v splátkach po 54 eur pod následkom straty výhody splátok.

38. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny, s použitím ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

39. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP.

40. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).