Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Tuesday, October 11, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoE/2/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8708204560
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8708204560.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a
členiek senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Moniky Juskovej v exekučnej veci oprávneného MONEY
PLUS, a.s., Palkovičova 217/16, Bratislava, IČO: 35 962 682, právne zastúpeného JUDr. Katarínou
Chalkovou, advokátkou, Klincová 16637/37A, Bratislava, povinnému N. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Y. XXX/X, G., o vymoženie 1 732,72 Eur s príslušenstvom, o odvolaní povinného proti uzneseniu

Okresného súdu Poprad č. k. 14Er 181/2008 - 48 zo dňa 21.07.2015 takto

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie povinného proti výroku o zastavení exekučného konania sčasti.

Z r u š u j e uznesenie vo výroku o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie a v rozsahu
zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh povinného na odklad exekúcie zo dňa 27.05.2015
zamietol,exekučnékonanieprotipovinnémuvčastivymoženiaúrokuzomeškaniavovýške0,1%denne
zo sumy 1 732,72 Eur od 10.10.2007 do zaplatenia zastavil a v prevyšujúcej časti návrh povinného
na zastavenie exekúcie zo dňa 27.05.2015 zamietol. V odôvodnení uviedol, že dňa 27.05.21015 podal
povinný návrh na odklad exekúcie a na zastavenie exekúcie z dôvodu porušenia predpisov týkajúcich sa
ochrany spotrebiteľa. Súd mal preukázané, že oprávnený a povinný uzatvorili dňa 04.04.2007 zmluvu o

spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu. Uviedol, že výška
úroku z omeškania k 10.10.2007 (prvý deň omeškania) predstavovala 8,5 % ročne, pričom účastníkmi
dohodnutý úrok z omeškania 36,50 % ročne predstavuje hrubý nepomer a je v rozpore s dobrými
mravmi. Z tohto dôvodu exekúciu v časti úroku z omeškania zastavil (§ 57 ods. 2, ods. 3, § 58 ods. 1
Exekučného poriadku, § 45 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní), lebo rozhodcovský rozsudok v
tejto časti zaväzuje povinného na plnenie, ktoré je právom nedovolené, v rozpore s dobrými mravmi ako

i s poctivým obchodným stykom. V prevyšujúcej časti súd prvej inštancie nezistil dôvody, pre ktoré by
bola exekúcia neprípustná, preto návrh povinného na zastavenie exekúcie v prevyšujúcej časti zamietol.
Súd zároveň zamietol návrh povinného na odklad exekúcie, lebo na odklad exekúcie neboli splnené
zákonné predpoklady (§ 56 ods. 1, 2 Exekučného poriadku).

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu - výroku o zastavení exekučného konania v časti

úroku z omeškania a výroku o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie v prevyšujúcej časti, odvolanie
povinný. Uviedol, že exekúciu má vyrovnanú, lebo mu boli vykonávané zrážky z platu a neskôr aj z
dôchodku a toho času je už aj preplatená. Bol zaviazaný zaplatiť 1 732,72 Eur dlžnú sumu, 174,47 Eur
trovy v rozhodcovskom konaní a 79,67 Eur trovy rozhodcovského konania, čo spolu predstavuje sumu 1
986,86 Eur. Do 12.05.2015 zaplatil sumu 2 069,73 Eur a táto suma sa každý mesiac zvyšuje. Uvedené
je dostatočným dôvodom na zastavenie exekúcie a vrátenie preplatených peňazí. Navrhol napadnuté

uznesenie zrušiť a exekúciu zastaviť.
Oprávnený sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril.3. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 (ďalej len Civilného sporového

poriadku), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. Civilného sporového poriadku, bez
nariadenia pojednávania (§ 385 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že
odvolanie povinného, ktorým namietal čiastočné zastavenie exekúcie nie je prípustné a v prevyšujúcej
časti odvolanie je dôvodné.

4. Podľa § 470 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon
použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať
ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a

sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
S účinnosťou od 01.07.2016 došlo k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku
v znení platnom a účinnom do 30.06.2016 a v zmysle prechodných ustanovení vyplývajúcich z ust. §
470 ods. 1, 2 veta prvá Civilného sporového poriadku sa aplikuje princíp okamžitej aplikability a princíp
justifikácie účinkov procesných úkonov, čo znamená, že ustanovenia Civilného sporového poriadku sa

aplikujú aj na konania začaté pred 01.07.2016 so zachovaním právnych účinkov procesných úkonov,
ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona i vtedy, ak novšia procesná úprava už
s týmto následkom nepočíta. Princíp justifikácie účinkov procesných úkonov vyplývajúcich z ust. § 470
ods. 2 Civilného sporového poriadku je kompatibilný s princípom okamžitej aplikability vyplývajúcim z
ust. § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa
primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
Podľa § 386 písm. b) Civilného sporového poriadku, odvolací súd odmietne odvolanie, ak
bolo podané neoprávnenou osobou.

5. V danom prípade súd prvej inštancie okrem iného exekučné konanie v časti úroku z omeškania
zastavil. Proti tomuto výroku podal odvolanie povinný. Vzhľadom k tomu, že napadnutým uznesením
nebola povinnému uložená žiadna povinnosť, jeho návrhu na zastavenie exekúcie bolo čiastočne
vyhovené, povinný nie je osobou oprávnenou podať odvolanie vo výroku o čiastočnom zastavení
exekúcie.Osobouoprávnenoupodaťodvolanievtejtočastiboloprávnený,ktorývšakodvolanienepodal.

Z tohto dôvodu odvolací súd odvolanie povinného proti výroku o zastavení exekučného konania sčasti
odmietol ako odvolanie podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený (§ 386 písm. b) Civilného
sporového poriadku).

6. Vo vzťahu k výroku, ktorým súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti návrh povinného na zastavenie

exekúcie zamietol, odvolací súd uvádza, že v danom prípade z obsahu rozhodcovského rozsudku
vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi konania vznikol na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
zo dňa 04.04.2007, 19.04.2007 a 03.07.2007. Súd prvej inštancie posúdil zmluvu zo dňa 04.04.2007
ako zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré
sú pre povinného ako spotrebiteľa priaznivejšie. Postup súdu prvej inštancie však nebol správny,

keď sa neoboznámil s obsahom zmlúv o spotrebiteľskom úvere (z obsahu rozhodcovského rozsudku
vyplýva, že medzi účastníkmi konania boli uzatvorené tri zmluvy), lebo tieto nie sú súčasťou spisového
materiálu. Súd prvej inštancie sa zároveň nezaoberal platnosťou rozhodcovskej doložky, ktorá mala
založiť právomoc rozhodcovského súdu danú vec prejednať a rozhodnúť. V zmysle odôvodnenia
rozhodcovského rozsudku si zmluvné strany „dohodli“ v čl. 4 bod 4.1 všeobecných obchodných

podmienok rozhodcovskú doložku.

7. Podľa § 53 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.2007, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Neprijateľné podmienky upravené

v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v čase uzatvorenia úverovej zmluvy len
demonštratívnym výpočtom (arg. slovo „najmä“) uvádzalo, ktoré podmienky sú neprijateľné. Ide len o
príkladný výpočet neprijateľných podmienok, a preto môže súd označiť za neprijateľnú podmienku ajinú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj tá, ktorá núti spotrebiteľa,
aby sa všetky spory vzniknuté v budúcnosti z predmetnej zmluvy riešil v rozhodcovskom konaní pred

rozhodcovským orgánom. Správnosť tohto názoru potvrdil aj zákonodarca, ktorý túto podmienku zaradil
do novelizovaného znenia ust. § 53 ods. 4 pod písm. r) Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.2008
novelou zákona č. 568/2007 Z. z..

8. Poskytovanie spravodlivosti musí mať svoje principiálne limity a musí to platiť aj pre súkromnoprávnu

sféru arbitrov. Ide o rozhodovanie o právach a právom chránených záujmoch osôb, ktoré môže výrazne
zasiahnuť do života ľudí a ak sa majú akceptovať pri poskytovaní spravodlivosti súkromnoprávne
prvky, tak len s jednoznačnými garanciami vylučujúcimi pochybnosti o arbitrážnom konaní vrátane
rozhodcovskej zmluvy.
Význam rozhodcovskej doložky je v porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami pomerne značný,
lebo v prípade sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom

dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť
prejednanie prípadného sporu arbitrom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali
takúto právomoc. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie
princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená.
Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie napriek tomu, že posúdil vzťah medzi účastníkmi

konania ako spotrebiteľský, vôbec sa nezaoberal platnosťou, resp. neplatnosťou rozhodcovskej doložky
z hľadiska jej neprijateľnosti ako zmluvnej podmienky, ktorá je v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Na základe doposiaľ vykonaného dokazovania súd prvej
inštancie dospel k
predčasnému právnemu záveru, pretože neskúmal platnosť dojednania rozhodcovskej doložky.

Odvolací súd dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo
146/2011 zo dňa 13.10.2011, podľa ktorého exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať,
či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Rovnaký právny názor
vyplývaajzuzneseniaNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.6Cdo207/2011zodňa21.11.2012,
podľa ktorého už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho

exekútora vykonaním exekúcie sa exekučný súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem
iného, zaoberá tým, či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané v
súladesozákonom,t.j.čibolovydanéorgánomsprávomocounajehovydanieačizhľadískzakotvených
v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej (z
pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu

obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov
práva a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). Osobitosť
postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, že jeho právomoc vec prejednávať a
rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je
teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej

zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc
rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho
úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý. Obdobný právny záver vyplýva aj z
uznesení NS SR sp.zn. 6Cdo 143/2011, sp. zn. 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu SR vo
veciach sp. zn. IV. ÚS 55/2011, sp. zn. IV. ÚS 60/2011 a nálezu Ústavného súdu Českej republiky sp.

zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011.
Z uvedeného vyplýva, že zamietnutie návrhu na zastavenie exekúcie v prevyšujúcej časti nebolo
správne bez predchádzajúceho posúdenia platnosti rozhodcovskej doložky, a preto postupom súdu bolo
porušené právo účastníkov na spravodlivý súdny proces zaručené Dohovorom o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (čl. 6 ods. 1).

Ztýchtodôvodovodvolacísúdnapadnutéuznesenievzmysle§389ods.1písm.b) Civilnéhosporového
poriadku zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1
Civilného sporového poriadku).
Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom
rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje

viacerými prostriedkami vrátane ich povinností svoje rozhodnutia náležite odôvodniť. Odôvodnenie
rozhodnutia totiž dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné
právnepredpisyaakýmiúvahamisaspravovalprirozhodovaníovecisamej.Právoúčastníkananáležitézdôvodnenie rozhodnutia je súčasťou práva na spravodlivý súdny proces zaručeného článkom 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožní účastníkovi konania
realizáciuprocesnýchprávpriznanýchmuCivilnýmsporovýmporiadkomzaúčelomobhájeniaaochrany
jeho práv a právom chránených záujmov. Je ním nielen procesný postup súdu, ale aj jeho rozhodnutie,
v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť svoje práva.

Porušenie práva na spravodlivý proces spočívalo v nedostatočnom zdôvodnení výroku o zamietnutí
návrhu povinného na zastavenie exekúcie v prevyšujúcej časti.

Náležité zdôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu je súčasťou účastníka na súdnu ochranu
zaručeného Ústavou Slovenskej republiky vrátane práva na spravodlivý súdny proces. Odôvodnenie
rozhodnutia musí byť stručné, jasné, zrozumiteľné a najmä preskúmateľné v rámci podaných opravných

prostriedkov účastníkmi konania.
9. Podľa § 391 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej
inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia
uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.
Úlohou súdu prvej inštancie bude vyžiadať si od oprávneného, resp. rozhodcovského súdu, zmluvy

o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorých došlo k vzniku právneho vzťahu medzi účastníkmi
konania vrátane všeobecných obchodných podmienok obsahujúcich rozhodcovskú doložku a následne
po oboznámení sa s obsahom zmlúv a všeobecných podmienok posúdiť platnosť rozhodcovskej
doložky, ktorá v zmysle rozhodcovského rozsudku vyplýva len z všeobecných obchodných podmienok
oprávneného, a to prípadne aj v nadväznosti na ust. § 3 a 4 Zákona o rozhodcovskom konaní a následne

opätovne o návrhu povinného na zastavenie exekúcie rozhodnúť (§ 58 ods. 1 v spojení s ust. § 57 ods.
1 Exekučného poriadku).
Podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.