Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 16, 2017

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 12Cpr/3/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816206463
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Matulák

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2017:3816206463.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPrievidzasudcomJUDr.RóbertomMatulákomvprávnejvecižalobcu:EUROPERSONAL&

FABRIKA s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 70, ČO: 44 972 911, zast. JUDr. Julián Lapšanský,
advokátska kancelária, spol. s r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 4, proti žalovanému: V. G., nar.
XX.X. XXXX, trvale bytom V., J. S. XX/X, o zaplatenie 484,20 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I.Žalovanýjepovinnýzaplatiťžalobcoviistinuvovýške 484,27eurspolusúrokomzomeškaniavovýške
5 % ročne zo sumy 484,27 eur od 5.4. 2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na súd dňa 16.5. 2016 sa žalobca od žalovaného domáhal zaplatenia istiny vo

výške 484,27 eur s odôvodnením, že žalovaný bol na základe pracovnej zmluvy u neho v pracovnom
pomere. Dňa 30.11. 2015 žalovaný požiadal žalobcu o skončenie pracovného pomeru dohodou podľa
§ 60 Zákonníka práce ku dňu 31.12. 2015. Túto žiadosť žalobca neakceptoval, túto považoval za
výpoveď žalovaného z pracovného pomeru. Súčasne žalobca žalovaného upozornil, že jeho pracovný
pomer končí u žalobcu až uplynutím výpovednej doby a že žalovaný je povinný zotrvať počas plynutia
výpovednej doby u žalobcu v pracovnom pomere. Od 1.12. 2015 žalovaný už viac nenastúpil na výkon
práce k užívateľskému zamestnávateľovi, nezotrval u žalobcu počas plynutia výpovednej doby, čím

žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie peňažnej náhrady vo výške priemerného mesačného zárobku
žalovaného za jeden mesiac, t. j. 484,27 eur podľa § 62 ods. 8 Zákonníka práce a ust. článku XIII. ods.
13.2 Pracovnej zmluvy.

2.Súdpriznalžalobcovinímvkonaníuplatnenýnárokplatobnýmrozkazomč.k.12Cpr/3/2016-20zodňa
1.6.2016,ktorýprenemožnosťdoručeniadovlastnýchrúkžalovanéhouznesenímč.k.12Cpr/3/2016-48
zo dňa 30.1. 2017 podľa § 266 ods. 3 Civilného sporového poriadku zrušil.

3. V priebehu konania po podanej žalobe došlo k zmene právnej úpravy sporového konania, keď dňa
01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý
okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“). V prechodných
ustanoveniach (§ 470 ods. 1, ods. 2) CSP stanovil, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, avšak s tým, že právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Procesne

postupoval súd od 1.7. 2016 už podľa nových procesných ustanovení CSP.

4. Strany sporu sa na pojednávanie neustanovili. Za splnenia podmienok ust. § 180 CSP, pojednával
súd v ich neprítomnosti.5. Dokazovaním vykonaným na pojednávaní, oboznámením s obsahom Pracovnej zmluvy a dohody
o dočasnom pridelení zamestnanca uzatvorenej podľa zákona č. 311/2001 Zákonník práce zo dňa

2.10. 2015, výpisom z obchodného registra na žalobcu, Žiadosťou žalovaného o skončenie pracovného
pomeru dohodou zo dňa 30.11. 2015, mzdovým listom žalovaného za obdobie od októbra 2015 do
decembra 2015a listom zo dňa 1.4. 2016 adresovaným žalobcom žalovanému, mal súd zistený tento
skutkový stav veci:

6. Dňa 2.10. 2015 uzavrel žalovaný so žalobcom, právnickou osobou podnikajúcou podľa Obchodného
zákonníka, Pracovnú zmluvu a dohodu o dočasnom pridelení zamestnanca, uzatvorenú podľa zákona
č. 311/2001 (Zákonník práce).

7. Dňa 30.11. 2015 žalovaný požiadal žalobcu písomne o skončenie pracovného pomeru dohodou podľa
§ 60 Zákonníka práce ku dňu 31.12. 2015 z rodinných dôvodov.

8. Žiadosť žalovaného o skončenie jeho pracovného pomeru dohodou žalobca neakceptoval, žiadosť
považoval za výpoveď žalovaného z pracovného pomeru.

9. Listom zo dňa 1.4. 2016 žalobca žalovanému oznámil, že jeho pracovný pomer končí u žalobcu až

uplynutím výpovednej doby, t. j. 31.12. 2015. Z dôvodu, že nezotrval v pracovnom pomere u žalobcu
počas plynutia výpovednej doby, vznikol žalobcovi nárok podľa článku XIII. ods. 13.2 Pracovnej zmluvy v
spojení s ust. § 62 ods. 8 Zákonníka práce na peňažnú náhradu v sume, ktorá je súčinom priemerného
mesačného zárobku žalovaného a dĺžky výpovednej doby.

10. Podľa mzdového listu žalovaného, bol počas trvania pracovného pomeru žalovaného u žalobcu,
priemerný mesačný zárobok žalovaného vo výške 484,27 eur.

11. Podľa § 62 ods. 8 Zákonníka práce, ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby
u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom

priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej
náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná.

12. Podľa článku XIII. ods. 13.2 pracovnej zmluvy, výpovedná doba sa spravuje ustanoveniami § 62
zákonníka práce v závislosti od dôvodov výpovede a dĺžky trvania pracovného pomeru. Zamestnávateľ

sa so zamestnancom dohodli, že ak bola daná výpoveď a zamestnanec nezotrvá počas plynutia
výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu v sume, ktorá je
súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby.

13. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný skončil u žalobcu pracovný

pomer výpoveďou v jednomesačnej výpovednej lehote ku dňu 31.12. 2015, skutočnosť ktorú žalobca
žalovanému oznámil. V mesiaci december 2015 žalovaný do práce k žalobcovi nenastúpil. Podľa ust.
článku XIII. ods. 13.2 pracovnej zmluvy v spojení s ust. § 62 ods. 8 Zákonníka práce, vznikol žalobcovi
voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 484,27 eur, predstavujúcej peňažnú náhradu vo výške
priemerného mesačného zárobku žalovaného za jeden mesiac, sumu ktorú uložil súd žalovanému

zaplatiť žalobcovi v lehote 3 dní.

14. Žalovaný si svoju povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 484,27 eur riadne a včas nesplnil, dostal sa
do omeškania, preto súd uložil žalovanému takisto povinnosť v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka zaplatiť aj úroky z omeškania, ktoré si žalobca uplatnil správne, v súlade s ust. § 3 nariadenia

vlády č. 87/1995 Z.z. v znení noviel od 5.4. 2016 (dňom nasledujúcim po vrátení výzvy zo dňa 1.4.
2015 neprevzatej žalovaným žalobcovi). Preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi aj
ním uplatnené úroky z omeškania.

15. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, a preto mu súd podľa § 255 ods. 1 CSP priznal plnú

náhradu trov, ktoré účelne vynaložil na uplatnenie svojho práva na súde.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v dvoch rovnopisoch.

Odvolanie musí okrem všeobecných náležitostí /označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku súdu/ obsahovať oznámenie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje
za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len
skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1 a 2 CSP.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.