Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 22, 2017

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 10C/132/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714204043
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2017:1714204043.9

Uznesenie

Okresný súd Pezinok v právnej veci žalobcu: Ľ. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX/A, Š., zastúpená:
JUDr. Barbora Jasenovcová, advokátka, Hrubý Šúr 247, proti žalovanému: R.. A. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom V. XXX/A, Š., zastúpený: Mgr. Andrea Rusnáková, advokátka, Heydukova 16, Bratislava, o
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

III. Súd vracia žalobcovi súdny poplatok vo výške v sume 59,30 € prostredníctvom Slovenskej pošty, a. s.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 30.04.2014 sa žalobca domáhal, aby súd vyporiadal bezpodielové

spoluvlastníctvo strán sporu.

2. Dňa 21.02.2017 bolo súdu doručené podanie žalobcu, ktorá vzal žalobu v celom rozsahu späť,
žiadala konanie zastaviť z dôvodu uzavretia mimosúdnej dohody a zároveň pripojil súhlas žalovaného
so späťvzatím žaloby.

3. Podľa § 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak je žaloba
vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

4. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

5. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobkyne, ktorá vzala žalobu v celom rozsahu späť pred prvým
pojednávaním, súd zastavil konanie podľa § 145 ods. 1 CSP.

6. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania,
súd prizná náhradu trov konania protistrane.

7. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

8. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

9. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci(§ 255 CSP), ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná
náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto
ich vznik zavinil. Späťvzatie žaloby je dispozitívny procesný úkon, ktorý patrí výlučne žalobcovi. Žalobca

ako dominus litis, ktorému svedčí právo podať žalobu v sporovej veci, túto môže na základe vlastnej
úvahy i bez uvedenia dôvodu vziať späť.

10. Späťvzatie žaloby ako procesný úkon je prejavom autonómnej vôle žalobcu s ktorým procesné
normy spájajú ukončenie súdneho konania; teda je takou subjektívnou (zavinenou) skutočnosťou, ktorá

bezprostredne vedie k zastaveniu konania. Ak žalobca vezme žalobu späť potom z procesného hľadiska
platí, že zavinil zastavenie konania a preto je povinný nahradiť žalovanému trovy konania. Vnútorná
pohnútka žalobcu vedúca k späťvzatiu žaloby nezbavuje procesnej zodpovednosti žalobcu na zastavení
konania (pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obo/183/1992, sp. zn. 7MCdo/4/2010,
sp. zn. 7MCdo/1/2014, sp. zn. 2MObdo/4/2010, nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS/196/2009).

11. Civilný sporový poriadok nemá také zákonné ustanovenie, ktoré by obdobne upravovalo postup
upravený v ustanovení § 146 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok účinný do
30.06.2016, že pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je
povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení
konania na oboch procesných stranách, teda že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším

správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej
požiadavky.Občianskysúdnyporiadokdostatočnezreteľneazrozumiteľneodlišovalprocesnézavinenie
na zastavení konania (§ 146 ods. 2 veta prvá) a správanie žalovaného ako výnimku zo všeobecného
pravidla (§ 146 ods. 2 veta druhá).

12.NemožnopretovysloviťsúhlasskomentovanýmCivilnýmsporovýmporiadkomuverejnenýmvASPI,
že pokiaľ žalobca musel žalobu zobrať späť pre správanie žalovaného, spočívajúce napríklad v úhrade
žalovanej sumy po začatí konania, potom je potrebné konštatovať, že procesne zavinil zastavenie
konania. Ak aj dôvodová správa k návrhu Civilného sporového poriadku tvrdí, že navrhovaná právna
úprava vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia, ktorá je osvedčenou

a aplikačne bezproblémovou zásadou, tak normatívny text návrhu ako aj jeho schváleného znenia,
vychádza z nepochopenia obsahu, vnútornej a bezprostredne nevyhnutnej väzby vety prvej a druhej
pôvodného ustanovenia § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, z ktorej vychádza doterajšia
aplikačná prax súdov vyšších inštancií.

13. Ak má byť v zmysle priorizovaného objektívneho teleologického výkladu v spojení s gramatickým
výkladom poznaný obsah ustanovenia § 256 CSP, potom s poukazom na vyššie uvedené argumenty
vyplýva, že kritérium procesného zavinenia podľa Civilného sporového poriadku nie je možné
posudzovať vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa
domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo

zastavené.

14. Z uvedeného potom vyplýva, že procesné zavinenie pri späťvzatí žaloby znáša žalobca s následkom
povinnosti náhrady trov konania protistrane, ak nebudú v prejednávanej veci naplnené dôvody hodné
osobitného zreteľa podľa § 257 CSP. Takáto právna úprava je ústupkom racionálnej právnej úpravy

riešenia procesného zavinenia v dôsledku správania žalovaného, čo však neznamená, že tomu musí
byť umelo a v rozpore s Čl. 2 ods. 2 a Čl. 3 ods. 2 CSP prispôsobený výklad právneho predpisu s cieľom
dospieť k želanému výsledku.

15. Len výnimočne nemusí súd úspešnej strane priznať náhradu trov konania. Môže tak urobiť podľa

moderačného ustanovenia § 257 CSP, podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,
výnimočne súd náhradu trov konania neprizná. Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia
vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade
trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k
odstráneniu neprimeranej tvrdosti zákona. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody

hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej právnej veci.
Zmierňovacie ustanovenie pri náhrade trov konania nie je novým procesným pravidlom a svoj pôvod má
v ustanovení § 150 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2016,
ktoré bolo doplnené s účinnosťou od 15.10.2008 zákonom č. 348/2008 Z. z. Podobnosť právnej úpravy §150 Občianskeho súdneho poriadku a § 257 Civilného sporového poriadku poskytuje spoľahlivý základ
pre interpretáciu § 257 CSP v kontexte rozhodovacej činnosti súdov do 30.06.2016, keďže ide o právnu
normu s relatívne neurčitou hypotézou, ktorej výklad je ponechaný aj naďalej súdnej praxi. Ustanovenie

§ 257 CSP preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady
rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnému účastníkovi konania; vždy
musí ísť o celkom výnimočný prípad. Možno preto konštatovať, že pri skúmaní existencie podmienok
hodnýchosobitnéhozreteľajestálepotrebnéprihliadaťvprvomradekmajetkovým,sociálnym,osobným
a ďalším pomerom strán konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy

konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery
oprávnenejstrany.Významnýmizhľadiskaaplikácie§257CSPsútiežokolnosti,ktoréviedlikuplatneniu
nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod. Za každých okolností je však
potrebné vymenované okolnosti oprávňujúce použitie moderačného ustanovenia hodnotiť reštriktívne
a nie jednotlivo alebo vo vzájomných súvislostiach celej prejednávanej veci. Ustanovenie § 257 CSP
kladie aj naďalej dôraz na výnimočnosti jeho aplikácie, čím zreteľne zdôrazňuje, že akákoľvek z vyššie

zistených okolností sa musí vymykať z bežnej súdnej praxe a kazuistiky ustanovení o náhrade trov
konania. Zastavenie konania pre späťvzatie žaloby v dôsledku správania žalovaného vo významnom
rozsahu v súlade so žalobnou požiadavkou nie je výnimočnou a procesným právom nepredvídanou
okolnosťou. Súdne konanie nemá za každej situácie viesť k vydaniu rozsudku v súlade s podanou
žalobou, ale má v prvom rade prispieť k ochrane tvrdeného porušenia práva s možnosťou zmierlivého

ukončenia sporu, či alternatívne vzatím žaloby v celom rozsahu späť, ak strany sporu uzavrú mimosúdnu
dohodu o žalovanom nároku. Tento záver je podporený aj tým, že ani podľa úpravy § 150 Občianskeho
súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 nebola táto okolnosť výnimočnou a bola predmetom výnimky
upravenej v § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

16. Vyššie uvedené body odôvodnenia tohto uznesenia predstavujú výklad dotknutých ustanovení CSP
o náhrade trov konania v dôsledku späťvzatia žaloby v sporovom konaní. Konanie o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu však predstavuje čo do predmetu konania osobitnú
kategóriu,pretožejekonaním,vktorommajúobestrany spolutakpostaveniežalobcuakoajžalovaného
(indicium duplex). Táto skutočnosť sa prejavuje najmä tým, že podaním žaloby je uplatnené i právo

žalovaného na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva súdom a taktiež jeho právo na súdnu
ochranu v tejto veci; uplatneniu jeho práva by naďalej bránila prekážka litispendencie. Preto je v prípade
takejto žaloby potrebné vyslovenie súhlasu žalovaného podľa § 146 ods. 2 CSP. Za týchto okolností
potom nemožno uzavrieť, že výlučne žalobca nesie procesné zavinenie za zastavenie konania. Súd
preto použitím Čl. 4 ods. 1 CSP aplikoval na rozhodovanie o náhrade trov konania právnu normu

obsahovo najbližšiu a to uvedenú v § 255 ods. 2 CSP, keď nemožno určiť medzi stranami sporu mieru
úspechu a je potrebné vysloviť, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

17.Podľa§11ods.3vetaprvázákonač.71/1992Zb.osúdnychpoplatkochapoplatkuzavýpiszregistra
trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“), poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na

začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo,
ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo
alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí,
ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie
prípustné.

18. Podľa § 11 ods. 4 zákona, okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia
podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,70 €.
Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje. Súd preto žalobcovi vracia
súdny poplatok v sume 59,30 €.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Pezinok.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).