Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 28, 2016

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 13C/6/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5312200767
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Laura Žideková
ECLI: ECLI:SK:OSCA:2016:5312200767.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Laurou Židekovou v spore žalobcu: C. I., nar. X. XX. XXXX,
bytom T. XXX, XXX XX T. L. T., zastúpený JUDr. Ladislavom Ščurym, advokátom, so sídlom Mierová
1725, 022 01 Čadca, proti žalovaným: 1. G. Š., nar. X. X. XXXX, bytom T. XXX, XXX XX T. L. T., 2. E. T.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XXXX/X, XXX XX T. L. C., 3. C. T., nar. XX. X. XXXX, bytom XXX XX T. L. T.
XXXX, 4.a) K. T., nar. X. X. XXXX, bytom T. X/XXXX, XXX XX G. D., Č. O., zastúpená splnomocneným

zástupcom žalovaným v rade 4.b), 4.b) I. T., nar. X. X. XXXX, T. X/XXXX, XXX XX G. D., Č. O., 5. C.. G.
I., nar. X. X. XXXX, bytom Y. XXXX/XX, XXX XX T. L. C., 6. C. Ď., nar. XX. X. XXXX, bytom Y. - X., K. S.
Ú., O. XX, XXX XX Ž., 7. S. Ď., nar. X. XX. XXXX, bytom T. XXX, XXX XX T. L. T., 8. G. D., O.. Ď., nar.
XX. X. XXXX, bytom T. XXXX, XXX XX T. L. T., 9. C. Ď., nar. XX. X. XXXX, bytom I. XXXX, XXX XX P.
X, Č. O., 10. I. G., nar. XX. X. XXXX, bytom T. XXXX, XXX XX T. L. T., 11. R. Š., O.. Š., Ž. Ď., O.. Š., C.
Š., W. Š. - T.D. L. T. XX, Š. V. S., Š. M., Š. I., Š. V., T. L. T., X. XXX, S. Š., J. I., J. Š., J. M., Ž.S. I., Š. S.,
O.. Ž., všetci na neznámom mieste, zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdková

36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, 12. T. Č., nar. XX. X. XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX G., Č.
O., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že žalobca C. I., nar. X. XX. XXXX, bytom T. XXX, XXX XX T. L. T., j e v ý l u
č n ý m vlastníkom novovytvorených nehnuteľností KNC č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 504 m2, KNC č. XXXX/XX - záhrada o výmere 153 m2, KNC č. XXXX/XX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 112 m2, vytvorených geometrickým plánom, vyhotoveným N. Č., D..

O.. M.., č. XX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX, ktoré boli vytvorené z pôvodnej parcely KN-
E č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 9559 m2, zapísanej na Liste vlastníctva č. XXXX, vedeného
Okresným úradom Čadca, Katastrálny odbor pre Katastrálne územie Krásno nad Kysucou, Obec Krásno
nad Kysucou, okres Čadca.

II. Žalobca n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa Žalobou doručenou súdu dňa XX. X. XXXX domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom

novovytvorených nehnuteľností KN-C č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 504 m2,
KNC č. XXXX/XX - záhrada o výmere 153 m2, KNC č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere
112 m2, vytvorených geometrickým plánom, vyhotoveným N. Č.S., D.. O.. M.., č. XX/XXXX zo dňa
XX. XX. XXXX, ktoré boli vytvorené z pôvodnej parcely KN-E č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere
9559 m2, zapísanej na Liste vlastníctva č. XXXX, vedeného Okresným úradom Čadca, Katastrálny
odbor pre Katastrálne územie Krásno nad Kysucou, Obec Krásno nad Kysucou, okres Čadca. V žalobe

uviedol, že na základe Osvedčenia o dedičstve K.-XX, K. zo dňa XX. XX. XXXX nadobudol od svojej
matky S. I., O.. G., výlučné vlastníctvo k domu súp. č. XXX, ktorý je zapísaný na LV č. XXX. Ešte
počas života svojej matky nadobudol rodinný dom súp. č. XXX spolu s priľahlými pozemkami, ktorésú predmetom tejto žaloby, od nej ústnou darovacou zmluvou v roku 1982. Predmetné nehnuteľnosti
nadobudol z toho dôvodu, že všetci ostatní súrodenci žili už v tom čase v Českej republike. Stalo
sa tak po smrti otca žalobcu Q. I., ktorý zomrel v roku 1980. Matka žalobcu S. I. ešte počas svojho

života tvrdila, že dom s pozemkami ostane jedinému synovi, o čom upovedomili i tri sestry žalobcu
žijúce v Českej republike. Dôkazom tejto skutočnosti je aj Osvedčenie o dedičstve, na základe ktorého
v rámci dedičského pojednávania po matke S. I., žalobca spolu so svojimi sestrami uzatvoril dohodu
o vysporiadaní dedičstva tak, že je poberateľom celého dedičstva bez povinnosti vyplatiť ostatných
zákonných dedičov. Žalobca teda najmenej od roku 1982 spoločne so svojou matkou užíval pozemky,

ktoré sú predmetom žaloby. Od smrti svojej matky S. I., od roku 2003, výlučne sám užíva rodinný
dom spolu s okolitými pozemkami, ktoré sú predmetom žaloby, pričom tieto užíval vo vydelenom stave
spoločnesrodičmipredichsmrťou.Rodinnýdomvroku1961postavilirodičiažalobcuQ.I.S.S.I.,očom
svedčí Zápisnica z MNV Krásno nad Kysucou zo dňa XX. XX. XXXX o prejednaní žiadosti o stavebné
povolenie stavebníka Q. I.. Ďalej Faktúra Okresného stavebného podniku Čadca zo dňa X. X. XXXX za
projekt rodinného domu a tiež Potvrdenie Štátneho notárstva Čadca zo dňa XX. X. XXXX o vyrúbení

poplatku za kúpu stavebných pozemkov. Rodičia žalobcu ešte pred stavbou rodinného domu vyplatili
všetkých ustupujúcich spoluvlastníkov, o čom svedčí i Prehlásenie zo dňa XX. X. XXXX, na základe
ktorého S. Ď., O.. Ž. S. I. B., O.. Š. (žalované v rade 9. a pôvodná žalovaná v rade 10.) prehlasujú,
že prijali obnos 2.800,- Kčs od Q. I. S. S. I., O.. G., ako doplatok za stavebný pozemok, parcela č.
XXXX/XX. Pokiaľ by rodičia neboli vyplatili ustupujúcich spoluvlastníkov, nemohli by na pozemkoch,

ktoré sú predmetom žaloby, postaviť dom súp. č. XXX. V súčasnej dobe sporné nehnuteľnosti tvoria časť
parcely KN-E č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 12 624 m2 zapísanej na LV č. XXXX, katastrálne
územie Krásno nad Kysucou. S poukazom na uvedené skutočnosti je zrejmé, že žalobca užíva darované
nehnuteľnosti vo vydelenom stave, pričom užíva pôvodnú vydelenú parcelu XXXX/XX, o čom svedčí
kópia z katastrálnej mapy vyhotovená okolo roku 1970. Takto vydelené nehnuteľnosti si dal žalobca

zamerať Geometrickým plánom č. XX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX N. Č., D.. O.. M.., pričom boli
novovytvorené parcely KN-C č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 504 m2, KN-C č.
XXXX/XX - záhrada o výmere 153 m2, KN-C č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere
112 m2, geometricky zamerané nehnuteľnosti sú oplotené a takto sa užívajú vo vydelenom stave.
Keďže žalobca, ako i jeho právni predchodcovia, pôvodnú nehnuteľnosť pozemok KN-E č. XXXX/XX

užívali vo vydelenom stave pokojne, nerušene a dobrovoľne ako svoju vlastnú, má za to, že žalobca
nadobudol vlastníctvo titulom vydržania v zmysle § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nakoľko stav
fakticky sa nezhoduje so stavom právnym, je žalobca nútený podať túto žalobu na určenie vlastníckeho
práva, nakoľko má naliehavý právny záujem, ako ho má na mysli § 80 písm. c) O. s. p. na určenie
vlastníckehopráva.Naliehavýprávnyzáujemvidívtom,žetoutourčovacoužaloboujemožnéeliminovať

stav ohrozenia vlastníckeho práva a neistoty v právnom vzťahu medzi ním a žalovanými, pôvodnými
spoluvlastníkmi, ktorých rodičia žalobcu riadne vyplatili za ustupujúce spoluvlastnícke podiely. Jedine
vyhovením tejto určovacej žalobe môže dôjsť k zmene vlastníctva, pričom k tomuto nemožno dospieť
iným spôsobom tak, aby došlo k náprave.

2. Žalovaní v rade 1., 2., 3., 4.a), 4.b), 5., 6., 7., 8., 9. so žalobou súhlasili a uznali výlučné vlastnícke
právo žalobcu k sporným nehnuteľnostiam. Žalovaní v rade 10. a 12. sa k žalobe nevyjadrili. Žalovaní,
ktorí sa na pojednávaniach vyjadrili a výslovne žiadali, aby ich súd nevolal na ďalšie pojednávania,
súhlasili, aby súd konal a rozhodol v ich neprítomnosti, súd v nadväznosti na § 177 C. s. p. konal a
rozhodol v neprítomnosti týchto žalovaných, ktorí už boli vypočutí, resp. ktorí sa písomne k veci vyjadrili.

Súd poukazuje na skutočnosť, že nemá nad mieru primeranú pomerom zaťažovať súdnymi spormi,
strany sporu, ktorých sa bezprostredne konanie netýka. V tomto smere súd poukazuje aj na Rozsudok
Najvyššieho súdu SR zo dňa X. X. XXXX, sp. zn. XCdo/XX/XXXX a judikát O. XX/XXXX, podľa ktorého
sa nemôže domáhať procesného porušenia - odňatia možnosti konať pred súdom iná strana sporu, než
tá, ktorej sa táto okolnosť dotýka.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom žalovaných v rade 1., 2., 3., 5.,
6., 7., 8., prečítaním podstatného obsahu listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, oboznámením
podstatného obsahu pripojených spisov Okresného súdu Čadca sp. zn. K., XDXXX/XXXX a na základe
takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav.

4. Žalobca pri výsluchu uviedol, že sporné pozemky tvorí záhrada a dvor v blízkosti jeho rodinného
domu, kde býva. Pozemky si chce vysporiadať, pretože mu ich dali jeho rodičia niekedy v 80-tych rokoch.Rodičia v minulosti vyplatili ostatných podielových spoluvlastníkov. O dom a pozemky sa stará, platí
dane.

5. Žalovaný v rade 1. uviedol, že s návrhom súhlasí, nakoľko sa jedná o pozemky pod rodinným domom
žalobcu. Býva v blízkosti sporných pozemkov. Pozemky sú oplotené, užíva ich žalobca a predtým ich
užívali jeho rodičia. On nikdy sporné pozemky neužíval a nevie o tom, že by boli v minulosti ohľadom
pozemkov nejaké spory.

6. Žalovaný v rade 6. uviedol, že so žalobou súhlasí, uznáva, že žalobca je výlučným vlastníkom
sporných pozemkov, v minulosti býval v ich blízkosti asi 300 m, pozemky využíva žalobca, ktorý býva
v rodinnom dome postavenom na sporných pozemkoch. On nikdy sporné pozemky neužíval, ani jeho
právni predchodcovia.

7. Žalovaný v rade 7. uviedol, že so žalobou súhlasí a uznal výlučné vlastníctvo žalobcu k sporným

pozemkom. Býva v blízkosti, asi 50 m, pozemky sú pri rodinnom dome žalobcu a užíva ich žalobca,
predtým ich užívali jeho rodičia. V rodinnom dome predtým bývali rodičia žalobcu, ktorí rodinný dom aj
postavili. Pozemky sú už dávno oplotené.

8. Žalovaná v rade 8. uviedla, že býva neďaleko sporných pozemkov. V minulosti bol na mieste veľký

kus pozemku, ktorý si ľudia medzi sebou podelili a túto časť pozemku mala vydelenú jej matka S. Ď.
s jej sesternicou S. B.. Ako bola parcela podelená, každý si užíval svoje a druhého v užívaní nerušil.
Následne, približne pred 40 rokmi, jej matka so sesternicou sporné pozemky predali rodičom žalobcu
Q. S. S. I., odvtedy pozemky užívali rodičia žalobcu a nikto ich v užívaní nerušil. Žiadne spory ohľadom
týchto pozemkov neboli. Rodičia žalobcu si na pozemkoch následne postavili rodinný dom, v ktorom

bývali, a keď zomreli, zostal tam bývať žalobca. Rodičia žalobcu si pozemky aj oplotili.

9. Žalovaný v rade 5. uviedol, že so žalobou súhlasí, vie, kde sa pozemky nachádzajú, chodieva okolo
nich. Pozemky sú v blízkosti rodinného domu žalobcu, sú oplotené a užíva ich žalobca. Zároveň sa
vyjadril za žalovaného v rade 10., ktorý ho splnomocnil na zastupovanie na pojednávaní, pričom uviedol,

že žalovaný v rade 10. vlastní susedný pozemok so sporným pozemkom, pozemky delí plot, o pozemok
žalobcu nemá záujem, so žalobou súhlasí.

10. Žalovaní v rade 2., 3. so žalobou súhlasili, bližšie sa k veci vyjadriť nevedeli.
11. Z písomného vyjadrenia žalovaného v rade 4.b) (čl. 161) vyplýva, že spolu s jeho sestrou žalovanou

v rade 4.a), ktorú v spore zastupuje, súhlasia so žalobou žalobcu, ktorý si chce vysporiadať pozemky
pod svojím rodinným domom súp. č. 398, ako i vedľa neho, ktoré tvoria záhradu. Má vedomosť o tom
od svojho otca I. T., že sporné pozemky niekedy v 60-tych rokoch odkúpil otec a matka žalobcu od
pôvodných podielových spoluvlastníkov, a preto má za to, že keďže ich kúpili, tak im vlastnícky patria,
preto navrhli žalobe vyhovieť.

12. Žalovaný v rade 9. v písomnom vyjadrení k žalobe (čl. 109) uviedol, že sa výslovne vzdáva všetkých
nárokov v tejto záležitosti.

13. Pôvodná žalovaná v rade 10. I. B. v písomnom vyjadrení (čl. 123) uviedla, že so žalobou súhlasí,
pretože má vedomosť, že žalovaná nehnuteľnosť sa nachádza pod a vedľa rodinného domu žalobcu. Má

vedomosť o tom, že tento pozemok bol niekedy užívaný otcom žalobcu pánom Q. I. a jeho manželkou.
Jej matka S. B. s jej otcom N. B. jej niekedy v 60-tych rokoch minulého storočia spomínali, že ich
uvedený Q. I. vyplatil zo sporného pozemku, pričom im dal 2.800,- Kčs. Vzhľadom k tomu, že boli
vyplatení zo spoluvlastníckeho podielu na pôvodné nehnuteľnosti KN-E č. XXXX/X, tak si nerobí nároky
do novovytvorených sporných nehnuteľností.

14. Porovnaním spoluvlastníkov zapísaných na LV č. XXXX, katastrálne územie Krásno nad Kysucou,
so stranami sporu dospel súd k záveru, že je splnená podmienka podľa § 78 C. s. p., nakoľko v spore
vystupujú všetky subjekty zapísané na liste vlastníctva, resp. ich právni nástupcovia. Pre úplnosť súd
uvádza, že žalovaní v rade 2. až 4.b) sú právnymi nástupcami po neb. P. T., nar. X. X. XXXX, zomr. X.

X. XXXX, pričom žalovaní v rade 4.a) a 4.b) sú zároveň právnymi nástupcami po neb. I. T., nar. X. X.
XXXX, zomr. XX. XX. XXXX. Žalovaní v rade 6. až 9. sú právni nástupcovia po neb. S. Ď., rod. Ž., nar.
XX. X. XXXX, zomr. XX. X. XXXX.15. Predmetom sporu sú parcely KN-C č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 504 m2, KN-
C č. XXXX/XX - záhrada o výmere 153 m2 a KN-C č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere
112 m2, katastrálne územie Krásno nad Kysucou. Z Geometrického plánu č. XX/XXXX vyhotoveného N.

Č., D.. O.. M.. zo dňa XX. XX. XXXX (čl. 19) mal súd preukázané, že sporné nehnuteľnosti sú identické
s časťou parcely KN-E č. XXXX/X - ostatné plochy, zapísané na LV č. XXXX, katastrálne územie Krásno
nad Kysucou. Zo Správy Okresného úradu Čadca, Katastrálny odbor, zo dňa XX. X. XXXX (čl. 147)
vyplýva, že tento Geometrický plán je zapísateľný do katastra nehnuteľností.

16. Z Prehlásenia S. Ď., O.. Ž. S. S. B., O.. Š., zo dňa XX. X. XXXX (čl. 17) vyplýva, že tieto prehlásili,
že prijali obnos 2.800,- Kčs v hotovosti od Q. I. a jeho manželky S., O.. G., z Krásna nad Kysucou ako
doplatok za stavebný pozemok, parcela č. XXXX/XX.

17. Z Rozhodnutia Štátneho notárstva v Čadci v dedičskej veci po Q. I., nar. XX. X. XXXX, zomr. XX. XX.
XXXX, sp. zn. K. zo dňa XX. X. XXXX vyplýva, že za poberateľku celého dedičstva bola určená manželka

poručiteľaS.I.,O..G.,nar.X.X.XXXXspovinnosťouvyplatiťustupujúcimdedičomichzákonnédedičské
podiely.

18. Z Osvedčenia o dedičstve sp. zn. K.-XX, K. zo dňa XX. XX. XXXX vyplýva, že po poručiteľke S. I., O..
G., nar. X. X. XXXX, zomr. XX. X. XXXX, sa stal preberateľom celého dedičstva žalobca bez povinnosti

vyplatiť ostatných zákonných dedičov.

19. Splnomocnená zástupkyňa SPF na pojednávaní dňa XX. X. XXXX uviedla, že ak bude dostatočne
preukázané, že ide skutočne o neznámych spoluvlastníkov, ktorých zastupuje SPF, a keďže má
vedomosť, že ostatní známi spoluvlastníci so žalobou súhlasili, tak nie je dôvod, aby so žalobou

nesúhlasili. Navrhla preto vykonať dopyt na Mesto Krásno nad Kysucou za účelom predloženia
potvrdenia, že ide o neznámych spoluvlastníkov. Súd navrhnutý dôkaz dopyt na Mesto Krásno nad
Kysucou nevykonal, nakoľko z Listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že žalovaní v rade 11. sú neznámi,
nakoľkojeknimnalistevlastníctvavyznačenásprávaSlovenskýmpozemkovýmfondomBratislava.Súd
má za to, že vzhľadom na dĺžku konania a vznesenie tohto procesného návrhu až po viac ako 4 rokoch

od začatia konania, by bolo vykonanie tohto dôkazu v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, súd
vyhodnotil tento dôkaz ako nadbytočný vzhľadom na už uvedenú skutočnosť, že správa Slovenského
pozemkového fondu za neznámych podielových spoluvlastníkov vyplýva z listu vlastníctva č. XXXX.

20. Podľa § 137 písm. c) C. s. p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu

právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej
len ,,Obč. zák.“) vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať jeho

plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 124 Obč. zák. všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna
ochrana.

Podľa § 132 ods. 1 Obč. zák. vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou
zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených
zákonom.

Podľa § 134 ods. 1, 3 Obč. zák.:

1/ Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide
o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
3/ Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Podľa § 129 ods. Obč. zák. držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva

právo pre seba.

Podľa§130ods.1Obč.zák.akjedržiteľsozreteľomnavšetkyokolnostidobromyseľnýotom,žemuvec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka titulom nadobudnutia vlastníckeho práva k reálne vydelenej
nehnuteľnosti môže byť aj zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a to v nadväznosti

na § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou,
darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných
skutočností ustanovených zákonom.

Podľa prechodného ust. § 854 Občianskeho zákonníka (k úpravám účinným od 01.04.1964, kedy

nadobudol účinnosť Občiansky zákonník) pokiaľ nie je ďalej uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami
tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. aprílom 1964; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj
nároky z nich vzniknuté pred 1. aprílom 1964 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa prechodného ust. § 865 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka (k úpravám účinným od 01.04.1983,
kedy nadobudla účinnosť novela Obč. zák. - zákon č. 131/1982 Zb.):

1/ Pokiaľ nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté v
čase od 1. apríla 1964 do 1. apríla 1983.
3/ Do času uvedeného v ustanovení § 135a v znení zákona č. 131/1982 Zb. sa započíta aj čas, po ktorý
občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe ( § 135a ods. 1) alebo nepretržite
vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu ( § 135a ods. 2) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa

však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa.

Podľa prechodného ust. § 868 Občianskeho zákonníka (k úpravám účinným od 01.01.1992, kedy
nadobudla účinnosť novela Obč. zák. - zákon č. 509/1991 Zb.) pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú
sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych

vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších
predpisov.

Podľa prechodného ust. § 872 ods. 6 Občianskeho zákoníka (k úpravám účinným od 01.01.1992)
ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších

predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže
si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj
pred účinnosťou tohto zákona.

21. V danom prípade ide o určovaciu žalobu v zmysle § 137 písm. c) C. s. p., v ktorej jedným z

predpokladov úspešnosti je skutočnosť, že na strane žalobcu existuje naliehavý právny záujem na
určení, či tu právo je alebo nie je, ktorý je nevyhnutným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby.
Súd má zato, že je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení podľa § 137 písm. c) C.
s. p., pretože je rozpor medzi hmotnoprávnym stavom vlastníctva, ktoré svedčí v prospech žalobcu a
formálnym stavom vykazovaným na listoch vlastníctva, ktoré svedčí v prospech spoluvlastníkov, ktorí

sú na liste vlastníctva evidovaní formálne.

22. Ak došlo k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva do roku 1950 za obyčajového práva
na základe rozhodnutia alebo dohody, muselo byť pozemnoknižne vykonané.

23. V zbierke IV rozhodnutí Najvyššieho súdu ČSSR, Najvyššieho súdu ČSR, Najvyššieho súdu SSR na
strane 165 je uverejnené záväzné zjednocujúce rozhodnutie č. XXX/XXXX úradnej zbierky rozhodnutí
bývalého Najvyššieho súdu ČSR. Dané rozhodnutie je zjednocujúcim rozhodnutím, preto v nadväznosti
na čl. 2 C. s. p. súd z neho vychádzal. Výrok rozhodnutia uverejnený v zbierke IV je nasledovný:
„U niektorých nehnuteľností je síce vedené v pozemkovej knihe vlastníctvo viacerých spoluvlastníkov

v určitých spoluvlastníckych podieloch, avšak v skutočnosti spoluvlastníci v niektorých prípadoch už
dlhý čas užívajú nehnuteľnosť reálne rozdelenú na samostatné časti. Ide spravidla o prípad, keď došlo
ku zrušeniu spoluvlastníctva faktickým reálnym rozdelením nehnuteľností, ktoré nebolo pozemnoknižne
vykonané. Právny stav platný na Slovensku do XX.XX.XXXX pripúšťal pritom aj takéto riešenie;
netrval na tom, aby takéto zrušenie spoluvlastníctva bolo založené na písomnej zmluve a aby bolo

podložené geometrickým plánom. Podľa rozhodnutia č. XXX/XXXX úradnej zbierky rozhodnutí bývalého
Najvyššieho súdu ČSR treba v dlhotrvajúcom stave držby a užívania nehnuteľností zapísaných do
pozemkovej knihy na mená spoluvlastníkov v ideálnych podieloch, podľa ktorého určití spoluvlastníci
určité časti z týchto nehnuteľností majú vo výlučnej držbe a užívaní, vidieť dohodu strán o deľbe, príp. ozámene týchto nehnuteľností nielen čo do držby, ale aj čo do vlastníckeho práva; takáto dohoda môže
byť uzavretá aj mlčky (konkludentným konaním).“

24. Inštitút vydržania ako jedného z právom uznaných titulov nadobudnutia vlastníckeho práva (k veciam
hnuteľným i nehnuteľným - hoci za odlišných podmienok) je súčasťou právneho poriadku platného na
území Slovenska už od čias platnosti uhorského obyčajového práva, platného pre úpravu občiansko
- právnych vzťahov z vecných práv, vrátane práva vlastníctva, kontinuálne i po prijatí zákona č. XXX/
XXXX Sb. Občianskeho zákonníka účinného od XX.XX.XXXX (v právnickej literatúre i praxi nazývaného

ako tzv. Stredný občiansky zákonník). Vydržanie naopak v čase nadobudnutia svojej účinnosti nepoznal
súčasný Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. účinný od XX.XX.XXXX a späť do nášho platného právneho
poriadku bol tento právny inštitút vrátený novelou Obč. zák. - zákonom č. 131/1982 Zb. (s možnosťou
započítania doby oprávnenej držby i pred účinnosťou tejto novely, ako vyplýva z cit. prechodného ust.
§ 865 ods. 3 Obč. zák.) a odvtedy zostal jeho súčasťou, naposledy v znení upravenom novelizáciou
zákonom č. 509/1991 Zb., účinným od XX.XX.XXXX.

25. Vydržanie patrí k všeobecným originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo
predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou, pokojnou držbou oprávnenou osobou, ktorá
nie je vlastníkom. K zákonným predpokladom vydržania patria: nadobúdateľ je oprávneným držiteľom
veci po celú vydržaciu dobu, držba musí byť pokojná, vydržacia doba musí byť nepretržitá, pri

nehnuteľnostiach je desaťročná. Prekážkou nepretržitosti nie je právne nástupníctvo.

26. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že do roku 1950 došlo k zrušeniu a vyporiadaniu
spoluvlastníctva k pôvodnej pozemno-knižnej parcele EKN č. XXXX reálnou deľbou medzi pôvodnými
pozemno-knižnými spoluvlastníkmi. Sporné nehnuteľnosti v rámci reálnej deľby boli v prírode vydelené

matke žalovanej v rade 8. G. D., S. P. S. Ď. a taktiež matke I. B., S. P. S. B.. Takto reálne rozdelenú
nehnuteľnosť XXXX/XX následne S. Ď. S. S. B. predali rodičom žalobcu S. I. S. Q. I. za kúpnu cenu
2.800,- Kčs. Rodičia žalobcu si na pozemku postavili rodinný dom súp. č. XXX. Otec žalobcu Q. I.
zomrel dňa XX. XX. XXXX a celé dedičstvo po ňom nadobudla jeho manželka matka žalobcu S. I..
Táto v roku XXXX ústnou darovacou zmluvou darovala žalobcovi rodinný dom súp. č. XXX, ako aj

sporné pozemky, ktoré sa nachádzajú pod rodinným domom a okolo rodinného domu a odvtedy ich
žalobca ako výlučný vlastník užíva. Nakoľko sporné pozemky vznikli reálnou deľbou, ktorá nebola
zapísaná do pozemkovej knihy, neboli ako predmet vlastníctva nikde evidované. Vzhľadom k tomu,
že sporné pozemky neboli evidované vo verejnom registri, nebolo možné previesť vlastnícke právo
k sporným pozemkom písomnou zmluvou, a preto právna predchodkyňa žalobcu, jeho matka S. I.,

nemohla previesť na žalobcu vlastnícke právo k sporným pozemkom písomnou darovacou zmluvou.
Žalobca nemal inú možnosť, ako nadobudnúť vlastnícke právo k sporným pozemkom ústnou darovacou
zmluvou, na základe ktorej vstúpil do držby predmetných pozemkov. Súd mal preukázané, že žalobca
sporné nehnuteľnosti užíval najneskôr od roku XXXX dobromyseľne, pokojne a nerušene, nakoľko nikto
si nerobil do sporných parciel žiadne nároky. So zreteľom na zistené okolnosti mal súd za to, že žalobca

tak na začiatku vlastnej držby, ako aj po celú jej dobu, bol dobromyseľný, čo nevylučuje ani jeho prípadná
vedomosťonedostatkuzápisuskutočnéhoprávnehostavuzaloženéhoneformálnymprávnymúkonomv
príslušnej evidencii právnych vzťahov k spornej nehnuteľnosti, čo vzhľadom k tomu, že sporné pozemky
neboli evidované vo verejnom registri, nebolo ani možné. Vzhľadom na vykonané dokazovanie, zistený
skutkový stav, dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná, nakoľko žalobca preukázal, že nadobudol

vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, a zároveň preukázal nadobudnutie vlastníckeho práva k
sporným nehnuteľnostiam aj jeho právnymi predchodcami, preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

27. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 C. s. p., pričom žalobca,
ktorý mal vo veci úspech, by mal nárok na náhradu trov konania, žalobca si však náhradu trov konania

neuplatnil s odôvodnením, že všetci žalovaní uznali vlastnícke právo žalobcu, preto súd rozhodol, že
žalobca nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
v Čadci.Právo podať odvolanie nemá tá strana sporu, ktorá sa tohto práva po vyhlásení rozsudku výslovne
vzdala.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová
značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považujezanesprávne(odvolaciedôvody)ačohosaodvolateľdomáha (odvolacínávrh).Odvolanie
musí byť podpísané.

Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o
výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu.