Rozsudok Judgement was issued on Friday, June 20, 2014

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/20/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5107222869
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Pagáč

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2014:5107222869.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Sudca Okresného súdu Martin JUDr. Dušan Pagáč, v právnej veci navrhovateľa: A.. S. S., nar.

XX.XX.XXXX, bytom Ž., H. Z. M. XX, právne zastúpený JUDr. Tatianou Polkovou, advokátom so sídlom
v Žiline, Horný Val 24, P.O. Box 6, proti odporcovi v rade 1/: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, Pribinova 2, a odporcu v rade 2/ Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, Pribinova 2, v konaní o zaplatenie 3.319,39 €, takto

r o z h o d o l :

I. Odporca v rade 1/ Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR je povinná zaplatiť
navrhovateľovi 3.319,39 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Návrh navrhovateľa voči odporcovi v rade 2/ Ministerstvo vnútra SR sa zamieta.

III. Odporca v rade 1/ Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR je povinná zaplatiť
navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 778,99 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Odporcovi v rade 2/ Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky sa náhrada trov konania
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, ktorý bol súdu doručený dňa 01.08.2007, navrhovateľ žiadal, aby odporca v rade 1/

Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR a odporca v rade 2/ Ministerstvo vnútra SR solidárne
zaplatili navrhovateľovi náhradu nemajetkovej ujmy 3.319,39 €, ktorá mu bola spôsobená tým, že
odporcovia zasiahli do jeho práva na ochranu osobnosti. Navrhovateľ uviedol, že v procesnom
postavení poškodeného dňa 21.03.2007 preštudoval vyšetrovací spis vedený v trestnej veci voči T. K.
a spol., pre trestný čin ohovárania podľa § 206 ods. 1, 2 Tr. zákona. Táto trestná vec bola vedená
na Okresnom riaditeľstve PZ, Útvar justičnej a kriminálnej polície Bratislava I. pod sp. zn. ČVS:
ORP-140/1-OVK-6-2000-ČJ. Navrhovateľ zistil, že T. K. pri svojom výsluchu dňa 17.06.2004 okrem

iného predložila aj listinný dôkaz, a to „Vyhodnotenie I.“ k dôkaznej situácii vo veci trestnej činnosti
na Okresnom súde v Žiline. Tento materiál bol podľa navrhovateľa súčasťou tajného spisu, ktorý bol
vedený na Krajskom súde v Banskej Bystrici. Z trestného spisu a z výpovede T. K. zistil, že materiál
„Vyhodnotenie I.“ bol podkladom pre články v časopisoch, ktorých autorom bola menovaná a tieto
články ho dehonestovali po spoločenskej a pracovnej stránke. Navrhovateľ uviedol, že T. K. nie je
podľa Zákona číslo 215/2004 Z.z. o ochrane utajených skutočností, oprávnená sa s takýmto tajným
materiálom oboznamovať a disponovať s ním. Ďalej uviedol, že „Vyhotovenie I.“ je prejavom nebývalej

hrubej policajnej brutality vo vzťahu k jeho osobnostným právam a je obviňovaný z konania, ktoré
predstavuje nielen porušovanie základných etických a morálnych noriem občanov, ale i porušovanie
povinností sudcu. Sú mu prisudzované charakterové črty zločinca, ktorý zneužíva svoje povolanie a
postavenie v ňom, pričom takéto charakterové črty sú mu neznáme. Obsah tejto písomnosti je preneho ponižujúci, pretože ho z hľadiska osobnostného posúva do suterénu ľudskej morálky. Navrhovateľ
uviedol, že za takejto situácie by jeho mlčanie mohlo byť spájané s priznaním pravdivosti obsahu
materiálu „Vyhodnotenie I.“. Navrhovateľ ďalej uviedol, že s trestným spisom, ktorý obsahuje uvedený

materiál, sa v rámci súdneho konania oboznamovalo množstvo osôb, a to nielen úradných a nemá
žiadnu inú možnosť pred týmito osobami sa očistiť, len podaním žaloby o ochranu svojej osobnosti. S
poukazom na povahu a okolnosti zásahu do jeho osobnostných práv, si navrhovateľ uplatnil právo na
zadosťučinenie, a to vo forme náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 3.319,39 €. Navrhovateľ uviedol, že
žaloval aj Krajské riaditeľstvo PZ v Banskej Bystrici, pretože sporný policajný spis sa nachádzal na tomto

riaditeľstve v Banskej Bystrici. Ďalej žaloval Ministerstvo vnútra SR a Slovenskú republiku - Ministerstvo
vnútra SR, pretože podľa neho tieto subjekty zodpovedajú za činnosť všetkých policajných zložiek v
Slovenskej republike, a preto za zásah do jeho práv na ochranu osobnosti zodpovedajú.

Krajské riaditeľstvo PZ Banská Bystrica, ktoré pôvodne vystupovalo ako odporca v rade 1/ bolo
rozhodnutím zriaďovateľa Ministerstvom vnútra SR ako rozpočtová organizácia zrušené. Podľa

ustanovenia § 21 ods. 13 Zákona číslo 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, práva
a povinnosti tejto rozpočtovej organizácie prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo
vnútra SR. Toto rozhodnutie Ministerstva vnútra SR je v spise založené na č.l. 352.

Krajské riaditeľstvo PZ v Banskej Bystrici sa k žalobe vyjadrilo podaním zo dňa 02.10.2008, v

ktorom uplatnený nárok navrhovateľa na ochranu osobnosti neuznalo, pretože nie je spracovateľom
sporného materiálu „Vyhotovenie I.“. Krajské riaditeľstvo PZ namietalo, že navrhovateľ nepreukázal kto
je spracovateľom tohto materiálu, ani to, kto tento materiál šíril, niekomu sprístupnil a tým zasiahol do
jeho práv na ochranu osobností. Ostatní odporcovia sa k návrhu nevyjadrili.

Porovnávaním návrhu na začatie konania ( zmenami tohto návrhu ) v právnej veci vedenej na Okresnom
súde Bratislava III. sp. zn. 15Ct/22/2003 a návrhom v tejto veci súd zisťoval, či nie je daná prekážka
začatej veci podľa § 83 O.s.p..

Podľa § 83 O.s.p., začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie.

Prvostupňový súd zistil, že predmet sporu, ktorý je vedený na Okresnom súde Bratislava III. sp. zn.
15Ct/22/2003, ako aj účastníci tohto konania sú totožní s účastníkmi konania v tomto spore, a rovnaký
je aj predmet obidvoch týchto sporov. Z týchto dôvodov konanie v tejto veci pre prekážku začatej veci
( litispendencia ) zastavil, pretože konanie v tomto spore sa začalo neskôr ako konanie vedené na

Okresnom súde Bratislava III. Dôvody pre zastavenie konania súd podrobne uviedol v uznesení súdu
č.k. 10C/20/2011-663 zo dňa 19.04.2013.

Krajský súd Nitra uznesením č.k. 20Pco/311/2013-678 zo dňa 30.10.2013 uznesenie prvostupňového
súdu o zastavení konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd v odôvodnení

rozhodnutia uviedol, že predmet konania v súdenej veci je síce totožný s predmetom konania vo veci
vedenej na Okresnom súde Bratislava III. sp. zn. 15Ct/22/2003 a totožný je aj okruh účastníkov, avšak
skutkový základ, od ktorého navrhovateľ odvíja žalobou uplatnený nárok v tomto konaní, nie je totožný
ako v konaní sp. zn. 15Ct/22/2003. Súčasťou spisu je listinný dôkaz „Vyhotovenie I. - k dôkaznej situácii
vo veci trestnej činnosti na Okresnom súde v Žiline“, v prípade väzobne trestne stíhaného sudcu A..

M. S. a podozrivého predsedu Okresného súdu Žilina A.. S. S. a spol. ( číslo listu 118 ). Navrhovateľ
svoj nárok na ochranu osobnosti odvíja od tohto materiálu. Z návrhu je zrejmé, že skutkovým základom
žaloby je skutočnosť, že v označenom materiáli „Vyhodnotenie I.“ sú uvedené nepravidé údaje o jeho
osobe, voči ktorým nemá inú možnosť obrany ako podaním žaloby. Pokiaľ ide o uvedenie informácií
o trestnom spise sp. zn. 6T/47/2007 a v tejto súvislosti zmienka o výpovedi T. K. pri výsluchu zo dňa

17.06.2004, tieto sú len poukazom na okolnosti, z ktorých navrhovateľ zistil, že existuje materiál s
označením „Vyhodnotenie I.“. Z návrhu vyplýva, že navrhovateľovi nie je známa osoba, ktorá tento
materiál vypracovala, a preto podal návrh voči viacerým subjektom. V priebehu konania pred súdom
prvého stupňa a to na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 12.06.2012 ( číslo listu spisu 216 ) navrhovateľ
výslovne uviedol, že predmetom tohto sporu je zásah do jeho práv na ochranu osobnosti obsahom

materiálu „Vyhodnotenie I.“, ktoré obsahuje operatívne poznatky získané odpočúvaním, sledovaním a
iným spôsobom. V konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III. sp. zn. 15Ct/22/2003 je zásah do
práv na ochranu jeho osobnosti spôsobený nezákonnými odposluchmi. Podľa názoru odvolacieho súdu
z listinného dôkazu, o ktorý navrhovateľ opiera žalobu „Vyhotovenie I.“, nevyplýva na základe akýchinformácií, zdrojov, alebo činností boli údaje tvoriace obsah tohto dokumentu získané. Tento dokument
ako vyplýva aj z jeho názvu je vyhodnotením dôkaznej situácie trestnej činnosti na Okresnom súde v
Žiline. Navrhovateľ namieta pravdivosť údajov obsiahnutým v dokumente poukazujúc aj na to, že v ňom

uvedené informácie boli súčasťou spisu, ktorý bol vedený na Krajskom súde v Banskej Bystrici, v režime
„prísne tajné“ a na Krajskom riaditeľstve PZ v Banskej Bystrici v rovnakom režime. Z obsahu návrhu a
doterajšieho obsahu spisu preto vyplýva, že v tomto konaní navrhovateľ nezákonnosť, resp. zásah do
jeho osobnostných práv zhliada v samotnom obsahu uvedeného dokumentu, popierajúc pravdivosť jeho
obsahu, ktorý mal byť navyše utajený, pričom jeho obsah bol získaný nezákonnými spôsobmi. Z týchto

dôvodov nie je splnená podmienka rovnakého skutkového základu žalobou uplatneného nároku v tomto
konaní a v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III. pod sp. zn. 15Ct/22/2003.

Navrhovateľ vypovedal, že žalobu na ochranu osobnosti nemohol podať ako jeden ucelený celok,
pretože o konaní štátu a iných subjektov, ktoré zasahovali do jeho práv na ochranu osobnosti sa
dozvedal len postupne. Tento argument je možné akceptovať, pretože väčšia časť celého radu konaní

štátu a iných subjektov, ktoré zasahovali do práv na ochranu jeho osobností, bola uskutočňovaná v
utajení a navrhovateľ mohol uplatňovať svoje práva len postupne podľa toho, ako sa o jednotlivých
zásahoch dozvedal. Napríklad vtedy, keď zistil, že do práv na ochranu jeho osobnosti bolo zasiahnuté aj
obsahom utajeného materiálu „Vyhotovenie I.“. Dozvedel sa to len náhodou a to dňa 21.03.2007, keď sa
v postavení poškodeného oboznamoval s obsahom vyšetrovacieho spisu vedenom na Okresnom úrade

justičnej polície PZ Bratislava I. pod č.k. ČVS:OÚV-140/2000. Nahliadnutím do tohto spisu navrhovateľ
zistil, že tento vyšetrovací spis obsahuje materiál „Vyhodnotenie I. - k dôkaznej situácii vo veci trestnej
činnosti na Okresnom súde v Žiline“ ohľadne väzobne trestne stíhaného sudcu A.. S. M. a nadväzne
podozrivého predsedu Okresného súdu Žilina A.. S. S. a spol.“. Predmetom tohto sporu je zásah do
práva na ochranu osobnosti navrhovateľa, ku ktorému došlo obsahom tohto materiálu, označeného ako

„Vyhodnotenie I.“, ktorý hrubým spôsobom do tohto jeho práva zasiahol. Jednalo sa o tajný materiál,
ktorý obsahuje vyhodnotenie operatívnych poznatkov zistených políciou z nelegálneho odpočúvania
navrhovateľa, ako aj z iných neznámych zdrojov.

Bolo preukázané, že protiprávne sledovanie navrhovateľa a jeho odpočúvanie sa začalo vykonávať

na základe žiadosti tohto štátu zastúpeného Ministerstvom vnútra SR, a to prostredníctvom jeho
podriadenej zložky Prezídia PZ - Správa kriminálnej a finančnej polície, Úrad organizovanej trestnej
činnosti so sídlom v Bratislave, ulica Račianska č. 45. Táto organizačná zložka Ministerstva vnútra
SR požiadala Krajský súd v Banskej Bystrici o povolenie odpočúvať telekomunikačnú prevádzku
navrhovateľa na obdobie troch mesiacov. Neskôr bolo toto povolenie viackrát predĺžené. Rozhodnutia

o povolení odpočúvať navrhovateľa boli Ústavným súdom SR zrušené. Pre rozhodnutie tohto sporu je
podstatné,žepoznatkyzískanépolíciouprotiprávnymodpočúvanímnavrhovateľa,aleajinýmispôsobmi
boli predmetom viacerých písomných analýz, informácií a vyhodnotení a ako tajný materiál boli štátom
protiprávne zverejnené.

Dokazovaním a to čítaním tajného spisu, ktorý je vedený na Krajskom súde v Banskej Bystrici sp. zn. KS-
D-5-29/2004(predtým0029/99)bolozistené,žemateriál„VyhotovenieI.“jesúčasťoutohtospisuatento
materiál bol vypracovaný políciou. Časť tohto materiálu označeného ako „Vyhodnotenie I“ sa nachádza v
spise súdenej veci na č.l. 118-120 a časť tohto materiálu sa nachádza na č.l. 307-314. Celý tento materiál
sa nachádza aj v trestnom spise, ktorý je vedený na Okresnom súde Bratislava I. sp. zn. 6T/47/2007,

a ktorý je k civilnému spisu pripojený. Fotokópie týchto materiálov sú zhodné s originálom, ktorý sa
nachádza v spise Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. KS-D-5-29/2004. Materiál „Vyhodnotenie I.“
obsahuje 18 strán textu, a je členený na 46 hodnotiacich bodov. Obsahuje také údaje, ktoré navrhovateľa
vykresľujú ako spodinu spoločnosti a ponižujú ho. Materiál predstavuje navrhovateľa ako človeka bez
etických a morálnych zásad, ktorý porušuje zákony a zneužíva svoje postavenie predsedu súdu.

S trestným spisom 6T/47/2007, ktorý obsahuje sporný materiál „Vyhodnotenie I.“ sa počas vyšetrovania
trestného konania oboznamovalo veľké množstvo ľudí a to sudcov, prokurátorov, advokátov,
advokátskych koncipientov, administratívnych pracovníkov, pred ktorými nemá navrhovateľ žiadnu
možnosť sa očistiť. Väčšina osôb, ktoré sa zúčastnili trestného konania mali aj možnosť sa s trestným

a vyšetrovacím spisom oboznámiť, a teda aj s obsahom „Vyhodnotenia I.“. Pracujú v prostredí justície,
prokuratúry, alebo sú úzko na tieto oblasti pracovne napojené. Hodnotenie týchto ľudí môže byť pre
navrhovateľa dôležité aj z hľadiska jeho budúcej kariéry, ale aj svojho súkromného rodinného života.
Navrhovateľ bude mať tohto roku 57 rokov, a celú svoju prax pôsobil v justícii. Ani raz nebolo voči nemuvedené disciplinárne konanie, má povesť profesionálneho sudcu a údaje o jeho rozhodovacej činnosti
zverejnené na internete sú pozitívne.

Nielen na základe porovnania tohto stručného personálneho ohodnotenia navrhovateľa, v porovnaní s
jeho obrazom, ktorý vytvoril materiál „Vyhodnotenie I.“ je možné konštatovať, že materiál „Vyhodnotenie
I.“ hrubo nepravdivými a hrubo skresľujúcimi a osočujúcimi údajmi zasiahol do práv navrhovateľa na
ochranu osobností.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, každá fyzická osoba a dokonca aj sudca, má právo na ochranu
svojej osobnosti, najmä život a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia svojho mena
a prejavov osobnej povahy.

Bolo preukázané, že materiál „Vyhodnotenie I.“ mimoriadne hrubo narušil občiansku česť navrhovateľa,
a bola výrazne narušená jeho dôstojnosť, vážnosť a česť. Obsah tohto materiálu výrazne narušil najmä

vzťahosôb,ktorémaliprávooboznámiťsasobsahom„VyhodnoteniaI.“,aktorépracujúvoblastijustície,
prokuratúry a advokácie, čím bolo ohrozené nielen postavenie navrhovateľa v spoločnosti, ale aj jeho
budúce pracovné uplatnenie.

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo

od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov, a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie najmä
preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby, alebo jej vážnosť v spoločnosti, má

fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch určí súd s
prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Obsahom „Vyhodnotenia I.“ došlo k zníženiu vážnosti navrhovateľa vo vzťahu ku kolegom a ostatným
spoluobčanom, a bolo ohrozené jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Podľa ustálenej judikatúry
podmienkou občiansko-právnej ochrany je už aj to, ak zásah do práva na ochranu osobnosti je
potencionálne a objektívne spôsobilý takúto ujmu občanovi privodiť. V danom prípade však zníženie
vážnosti navrhovateľa v spoločnosti a v jeho profesionálnom pracovnom prostredí nie je len hrozbou, ale

faktom. Túto skutočnosť je možné ilustrovať aj na konkrétnom prípade, o ktorom navrhovateľ vypovedal
na pojednávaní dňa 18.09.2012. Navrhovateľ sa ako sudca uchádzal o funkciu predsedu Krajského súdu
v Žiline a deň pred pojednávaním, teda dňa 17.09.2012 bolo výberové konanie na túto funkciu. Dňa
13.09.2012 v televíznej relácii „Lampa“ bolo všetkým poslucháčom pripomenuté, že jedným z kandidátov
na funkciu predsedu krajského súdu je navrhovateľ ako kontroverzný sudca, o ktorom sa v roku 1999

písalo v novinách. Odvtedy uplynulo už 13 rokov. Po tomto odsudzujúcom vystúpení v televízii sa
navrhovateľ kandidatúry na túto funkciu vzdal. To je dôkazom, že jeho povesť bola tak vážne narušená,
že dôsledky toho musí znášať aj po 13 rokoch. Na tomto znížení vážnosti navrhovateľa sa menším
podielom bezpochyby podieľali aj nepravdivé informácie, ktoré boli obsahom materiálu „Vyhodnotenie I.“
a šírili sa prostredníctvom osôb zúčastnených v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava

I.

Podľa § 65 Zákona číslo 141/1961 Zb. o trestom poriadku, obvinený, poškodený a zúčastnená osoba
i obhajcovia a splnomocnenci majú právo nazerať do spisov s výnimkou zápisnice o hlasovaní a časti
spisu obsahujúceho údaje o totožnosti svedka a krycie údaje o totožnosti agenta. Robiť si z nich výpisky

a poznámky, a obstarávať si na svoje trovy kópie spisov a ich časti. Také isté právo majú zákonný
zástupcovia obvineného, poškodeného a zúčastnenej osoby ak tieto osoby sú pozbavené spôsobilosti
na právne úkony, alebo ak ich spôsobilosť na právne úkony je obmedzená. Iné osoby tak môžu robiť
so súhlasom predsedu senátu a v prípravnom konaní so súhlasom prokurátora, vyšetrovateľa, alebo
policajného orgánu, len ak je to potrebné na uplatnenie ich práv.

Podľa § 65 ods. 4 Tr. poriadku, práva štátnych orgánov nazerať do spisov podľa iných zákonných
predpisov nie sú ustanovením predchádzajúcich odsekov dotknuté.Podľa Článku 16 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená.
Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanoveným zákonom.

Podľa Článku 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti,
osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

Podľa Článku 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného rodinného života.

Podľa Článku 19 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na ochranu pred neoprávneným
zhromažďovaním, zverejňovaním, alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.

Podľa Článku 22 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, listové tajomstvo, tajomstvo prepravných správ a
iných písomností, a ochrana osobných údajov sa zaručujú.

Podľa Článku 22 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nikto nesmie porušiť listové tajomstvo, ani
tajomstvo iných písomností a záznamov, či už uschovávaných v súkromí, alebo zasielaných poštou
alebo iným spôsobom, výnimkou sú prípady, ktoré ustanoví zákon. Rovnako sa zaručuje tajomstvo správ
podávaných telefónom, telegrafom, alebo iným podobným zariadením.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že boli porušené práva na ochranu osobnosti navrhovateľa, ktoré
sú súčasťou základných ľudských práv a slobôd. Bolo porušené jeho právo na nedotknuteľnosť osoby
a súkromia protiprávnym odpočúvaním jeho telekomunikačnej prevádzky. Tak, ako každý občan aj
navrhovateľ má podľa Článku 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky právo na zachovanie ľudskej

dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. Toto jeho právo bolo konaním štátu vážnym
spôsobom porušené. V rozpore s citovaným článkom ústavy bolo do práv na ochranu navrhovateľa
zasiahnuté tým, že materiál „Vyhodnotenie I.“, ktorý bol vedený v režime „tajné“, z prostredia polície
unikol a bol použitý pre politické a propagandistické ciele, navrhovateľa čo najviac zdiskreditovať a
odstrániť ho z verejného života narušením jeho dobrej povesti a dobrého mena. Za mimoriadne závažné

považuje súd okolnosti, za ktorých došlo k zásahu do práv na ochranu osobnosti navrhovateľa, a
to porušením zákonov tohto štátu na ochranu utajovaných skutočností a na ochranu súkromia pred
neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov.

Ochranu utajovaných skutočností veľmi podrobne a prísne upravuje Zákon číslo 215/2004 Z.z.. Zákon

vymedzuje predpoklady na vznik oprávnenia oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami, a pre ten
účel vyžaduje preukázanie bezúhonnosti takejto osoby a preukázanie jej bezpečnosti a spoľahlivosti.

Podľa § 14 ods. 1 citovaného zákona, za bezpečnostne spoľahlivú osobu sa nepovažuje ten, kto
uviedol nepravdivé údaje v osobnom dotazníku, v bezpečnostnom dotazníku, alebo pri bezpečnostnom

pohovore, a kto bol pracovne zaradený a aktívne vykonával činnosť v štruktúrach bývalej štátnej
bezpečnosti.

Zákon ďalej predpisuje pre osobu oprávnenú oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami aj
absolvovanie bezpečnostnej previerky ( § 15 citovaného zákona ) a postup pri vykonávaní týchto

bezpečnostných previerok. Podrobným spôsobom upravuje aj technické prostriedky pre prevádzku a ich
certifikáciu a bezpečnostný projekt. Za účelom ochrany utajovaných skutočností bol zriadený aj osobitný
štátny úrad. Ustanovenie § 70 citovaného zákona podrobne vymedzuje jeho pôsobnosť na úseku
ochrany informácií a utajovaných skutočností. Zákon podrobne upravuje aj kontrolu a zodpovednosť
za porušenie povinností pri ochrane utajovaných skutočností, a to nielen pre štátne orgány ale aj pre

niektoré iné osoby. Ochranu pred zásahom do súkromia občanov podrobným spôsobom upravuje aj
Zákon číslo 166/2003 Z.z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických
prostriedkov.

Ustanovenie § 1 citovaného zákona, upravuje podmienky použitia informačno-technických prostriedkov

bez predchádzajúceho súhlasu toho komu zasahuje do súkromia orgán štátu, ktorý informačno-
technický prostriedok používa.Podľa § 7 citovaného zákona, podrobným a rigoróznym spôsobom upravuje aj používanie zvukových,
obrazových záznamov vyhotovených použitím informačno-technických prostriedkov.

Podľa tohto ustanovenia možno takýto zvukový záznam postúpiť len vecne a mieste príslušnému
štátnemu orgánu, ak záznam môže byť dôkazom v konaní vedenom pred príslušným štátnym orgánom
v medziach jeho zákonným ustanovením právomoci. Vecne a miestne príslušný štátny orgán, ktorému
bol záznam postúpený, nesmie vyhotoviť kópiu záznamu ani záznam, alebo jeho prepis poskytnúť k
nahliadnutiu, či k skopírovaniu inej osobe, inému štátnemu orgánu, alebo orgánu územia samosprávy,

alebo inej samosprávy.

Podľa § 8 citovaného zákona, použitie informačno-technického prostriedku, vyhotovenie záznamu alebo
skopírovanie záznamu, ktoré sa uskutoční v rozpore s týmto zákonom, zakladá zodpovednosť štátu, ako
aj osoby ktorá zákon porušila tak, že nezákonné správanie nariadila, schválila alebo sa ho inak dopustila.

Štát reprezentovaný Ministerstvom vnútra SR prostredníctvom podriadených zložiek polície citované
zákony o ochrane utajovaných skutočností a ochrane súkromia pred neoprávneným použitím
informačno-technických prostriedkov, ktoré sám schválil asi nepozná, alebo ich v súdenom prípade
ignoroval.

Konanie štátu, ktoré umožňuje polícii, aby písomnosti, ktoré sú podľa zákona utajené, boli používané
ako prostriedok politického boja a primitívnych intríg, má znaky anarchie, teda jedná sa o svojvoľný
nedisciplinovaný postoj štátu, ktorý neuznáva autoritu zákona a poriadok, ktorý by mal podľa citovaných
zákonov platiť v režime ochrany utajovaných skutočností. Pokiaľ takýmto protiprávnym spôsobom, ktorý
je v rozpore so zásadami právneho štátu, bol materiál „Vyhodnotenie I.“ používaný proti navrhovateľovi

a v dôsledku čoho došlo k poníženiu jeho osoby a narušenie jeho povesti a občianskej cti, a výrazne sa
mu sťažilo aj jeho profesionálne uplatnenie, musí štát niesť za to zodpovednosť.

V tomto spore si navrhovateľ uplatňuje len náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla v rozsahu
spôsobenomosočujúcimiúdajmiobsiahnutýmivmateriáli„VyhodnotenieI.“.Ujma,ktorábolaspôsobená

navrhovateľovi na jeho právach na ochranu osobnosti materiálom „Vyhodnotenie I.“ a to vo vzťahu
k množstvu osôb, ktoré sa o utajenom materiáli „Vyhodnotenie I.“ dozvedeli v trestnom konaní,
bezpochyby zodpovedá právu navrhovateľa na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške
3.319,39 €. Pri určovaní výšky náhrady súd prihliadol na okolnosti, za ktorých utajený materiál polícia
protiprávne používala pre politické ciele. Spôsob, akým došlo zo strany štátu k zásahu do práv na

ochranu osobnosti je mimoriadne extrémny a hraničí s anarchiou.

Z týchto dôvodov súd navrhovateľovi priznal právo na nemajetkovú ujmu voči štátu v uplatnenej výške
3.319,39 €.

Návrh vo vzťahu k odporcovi označenému ako Ministerstvo vnútra SR súd zamietol, pretože bolo
preukázané, že pasívne legitimovaným v spore, teda nositeľom hmotno-právnej povinnosti je štát
zastúpený Ministerstvom vnútra SR, v danom prípade reprezentovaný organizačnými zložkami tohto
úradu ( prezídium PZ, Správa kriminálnej a finančnej polície, Úrad organizovanej trestnej činnosti ).

Štát reprezentovaný Ministerstvom vnútra SR počas procesu navrhoval, aby súd vykonal dokazovanie
rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 19Co/255/2010-608. Bližšie však nevysvetlil ako tento spor
súvisí so súdeným prípadom a aké konkrétne skutočnosti by sa týmto rozsudkom mali preukázať. Aj
napriek tomu súd na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 28.02.2014, ich štátu uložil, aby súdu predložil
citované rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne. Na túto výzvu odporca nereagoval, a súdne rozhodne

nepredložil. Z týchto dôvodov súd dokazovanie citovaným rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne
zamietol.

Navrhovateľ sa o zásahu do práv na ochranu jeho osobností v súvislosti s materiálom „Vyhodnotenie I.“
dozvedel dňa 21.03.2007, keď v postavení poškodeného nahliadol do trestného spisu a žalobu podal

následne dňa 01.08.2007, teda pred uplynutím trojročnej premlčacej lehoty. Vzhľadom na to, že sporný
materiál „Vyhodnotenie I.“ bol utajený, navrhovateľ v tom čase nemohol vedieť kto za zásah do práva na
ochranu jeho osobnosti zodpovedá a preto žaloval tri subjekty, a to Slovenskú republiku, Ministerstvo
vnútra SR a Krajské riaditeľstvo PZ v Banskej Bystrici.O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý bol v spore úspešný,
priznal právo na náhradu trov konania, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo

výške 165,97 € (5.000,-Sk) a trov právneho zastúpenia. Súdny poplatok za podané odvolanie vo výške
165,97 € súd navrhovateľovi nepriznal, nakoľko tento poplatok nebol navrhovateľovi vyrubený z dôvodu,
že za odvolanie proti uzneseniu o zastavení konania pre prekážku litispendencie sa súdny poplatok
nevyrubuje.

Súdvypočítalodmenuprávnejzástupkynenavrhovateľazvýškypredmetukonania,t.j.zosumy3.319,39
Eur v súlade s ust. § 10 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb, účinnej do 31.05.2009, podľa ktorej hodnota jedného úkonu právnej
služby je 121,16 Eur a zo sumy 2.000,- Eur v súlade s ust. § 10 ods. 8 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z.,
účinnej od 1.6.2009, podľa ktorej hodnota jedného úkonu právnej služby je 91,28 Eur. Súd priznal trovy
právneho zastúpenia, ktoré pozostávali z piatich úkonov právnej služby, a to za prevzatie veci a prípravu

zastúpenia, písomné podanie žaloby zo dňa 27.7.2007, písomné podanie na súd vo veci samej zo dňa
15.11.2011, písomné podanie odvolania zo dňa 03.07.2013 a účasť na pojednávaní dňa 28.2.2014. Súd
priznal právnej zástupkyni 2-krát režijný paušál vo výške 5,91 Eur za rok 2007, 1-krát režijný paušál za
rok 2011 vo výške 7,41 Eur, 1-krát režijný paušál vo výške 7,81 Eur za rok 2013 a 1-krát režijný paušál
vo výške 8,04 Eur za rok 2014.

Súd preskúmal správnosť vyčíslenia trov JUDr. Tatiany Polkovej a priznal jej odmenu za tieto úkony
nasledovne:

1. prevzatie veci a príprava zastúpenia (§ 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/ vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z.)

121,16 € + 5,91 € (režijný paušál) 127,07 EUR
2. písomné podanie žaloby zo dňa 27.7.2007 (§ 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b/ vyhl. MS SR č. 655/2004
Z.z.) 121,16 € + 5,91 € (režijný paušál) 127,07 EUR
3. písomné podanie na súd dňa 15.11.2011 (§ 10 ods. 8, § 14 ods. 1 písm. b/, § 18 ods. 3 vyhl. MS SR
č. 655/2004 Z.z.) 91,28 € + 7,41 € (režijný paušál) + 20 DPH

118,43 EUR
4. písomné podanie odvolania zo dňa 3.7.2013 (§ 10 ods. 8, § 13a ods. 1 písm. c/ vyhl. MS SR č.
655/2004 Z.z.) 91,28 € + 7,81 € (režijný paušál) 99,09 EUR
5. účasť na pojednávaní dňa 28.2.2014 (§ 10 ods. 8, § 13a ods. 1 písm. d/ vyhl. MS SR č. 655/2004
Z.z.) 91,28 € + 8,04 € (režijný paušál) 99,32 EUR

Cestovné náhrady:
- cestovné náhrady: cesta Žilina - Martin a späť dňa 28.2.2014
- náhrada za spotrebované pohonné hmoty 5,1 x 60/100 x 1,45 € 4,44 EUR
- základná náhrada za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách podľa § 1 písm.
b/ Opatrenia MP SVA SR č. 260/2004 Z. z. - 60 km x 0,18 € 10,80 EUR

- náhrada za stratu času 2 1 hodiny x 13,40 € 26,80 EUR

Celkom spolu: 613,02 EUR

Súd priznal navrhovateľovi trovy konania v celkovej výške 778,99 € ako účastníkovi, ktorý bol v spore

celkom úspešný. Tieto trovy konania je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi v lehote troch dní od
právoplatnosti rozsudku.
Súdodporcovivrade2/MinisterstvuvnútraSlovenskejrepublikynáhradutrovkonanianepriznal,pretože
si náhradu trov konania neuplatnil ( § 151 ods. 1 O.s.p. ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Podľaust.§205ods.3O.s.p.rozsah,vakomsarozhodnutienapádaadôvodyodvolaniamôžeodvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na začatie
exekúcie.