Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, August 25, 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 12Cb/11/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814207193
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Matulák

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3814207193.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu pred sudcom JUDr.

Róbertom Matulákom, v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Nagano Office Center,
K Červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpeného
advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Gr?sslingova 4, 811 09 Bratislava, proti
žalovanej: C. H., nar. XX.X. XXXX, t. č. bytom H., Q. XX/X, občan Slovenskej republiky, o zaplatenie
zmenkovej sumy 641,17 eur, príslušenstva a zmenkovej odmeny 2,54 eur, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Dňa 28.3. 2013 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba na uplatnenie pohľadávky na tlačive podľa
nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo
veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). Žalobca sa uvedenou žalobou domáhal voči
žalovanej zaplatenia zmenkovej sumy 641,17 eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy
761,17 eur od 6.3. 2011 do 20.12. 2011, zo sumy 711,17 od 21.12. 2011 do 31.1. 2012, zo sumy 661,17
eurod1.2.2012do27.6.2012azosumy641,17eurod28.6.2012dozaplatenia,zaplatenia6%ročného
úroku z omeškania zo sumy 761,17 eur od 11.4. 2011 do 20.12. 2011, zo sumy 711,17 od 21.12. 2011

do 31.1. 2012, zo sumy 661,17 eur od 1.2. 2012 do 27.6. 2012 a zo sumy 641,17 eur od 28.6. 2012 do
zaplatenia,zaplateniazmenkovejodmenyvovýške1/3%zmenkovejsumy,teda 2,54euranáhradytrov
konania. Uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný
dňa 16.9. 2010 na zmenkovú sumu 761,17 eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo
výške 0,25 % denne od 6.3. 2011 do zaplatenia. Indosovaná zmenka je vistazmenkou s doložkou „na
platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Indosant predložil zmenku na zaplatenie, pričom
vystaviteľ doposiaľ na zmenkovú sumu uhradil 120 eur. Žalobca nežiadal nariadiť pojednávanie a k

žalobe pripojil listinné dôkazy a to výpis z obchodného registra a originál zmenky vystavenej žalovanou
zo dňa 16.9. 2010.

2. Súd príslušným tlačivom podľa nariadenia č. 861/2007 vyzval žalovaná na odpoveď k žalobe.
Žalovaná súdu nedoručila odpoveď na tlačivo C a pripojenú žalobu.

3. Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia, má konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu písomnú formu.

Súd nariadi ústne pojednávanie iba vtedy, ak to považuje za potrebné alebo ak to navrhnú účastníci,
príp. niektorý z nich.4. V súlade s článkom 19 Nariadenia ak Nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu sa riadi slovenským procesným právom. Procesný postup súdu je upravený v
článku 5 ods. 2 až 7, článku 6, 7, 8, 9, článku 12 ods. 2 Nariadenia, v ostatnom sa tento postup riadi

Občianskym súdnym poriadkom.

5. Kľúčovými cieľmi európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu stanovenými v článku 1
Nariadenia sú zrýchlenie, zjednodušenie konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu v cezhraničných
sporoch v rámci Európskej únie zníženie nákladov, čím sa zjednoduší prístup k spravodlivosti. Pri

plnení týchto cieľov majú súdy kľúčovú úlohu iniciovať kontroly a určovať postup, ktorý treba v rámci
európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu dodržiavať, ako aj primeraným spôsobom
uplatňovať vnútroštátne procesné právo, čo vyplýva z článku 19 Nariadenia. V zmysle bodu 9 preambuly
Nariadenia by mal súd rešpektovať právo na spravodlivý proces a zásadu kontradiktórneho procesu
najmä pri rozhodovaní o potrebe ústneho pojednávania, o dôkazných prostriedkoch a rozsahu, v akom
sa vykonávajú dôkazy. Povinnosť súdu kontrolovať a určovať postup v rámci európskeho konania

vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa posilňuje v zmysle článku 12 ods. 2 Nariadenia, ktorým sa
súdu ukladá povinnosť podporovať strany sporu, pokiaľ ide o procesnoprávne veci, a to poskytovaním
informácií o procesnoprávnych otázkach, pričom z odôvodnenia čl. 9 vyplýva, že súd musí v záujme
zabezpečenia spravodlivosti konania voči obidvom stranám sporu postupovať rovnakým spôsobom.
Povinnosť informovať strany o procesnoprávnych otázkach si súd môže v závislosti od vnútroštátnych

postupov plniť rôznym spôsobom.

6. V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora (ESD) je súd v každom štádiu konania a v
každom druhu konania povinný z úradnej povinnosti skúmať, či sa nejedná v danej veci o spotrebiteľský
právny vzťah a teda či sa na konkrétny právny vzťah použijú právne normy spotrebiteľského práva za

účelom zabezpečenia ochrany spotrebiteľa. Aj v tomto konaní bol súd povinný z úradnej moci skúmať,
či nejde o spotrebiteľský vzťah a to bez ohľadu na to, že sa v danom konaní uplatňuje právo zo
zmenky. Z činnosti súdu je pritom známe, že pôvodný remitent - spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, v prospech ktorého žalovaná zmenku vystavila, a ktorý predmetnú zmenku
od žalovanej prijal, sa zaoberá aj poskytovaním spotrebiteľských úverov a tento je taktiež vedený v

registri veriteľov a podregistri iných veriteľov, ktorý vedie Národná banka Slovenska ako iná spoločnosť
poskytujúca spotrebiteľské/iné úvery. Tiež bolo súdu známe z jeho činnosti, že na tunajšom súde
prebiehalo exekučné konanie proti žalovanej, na návrh spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.. Preto si súd
z tohto konania zabezpečil zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bola predmetná zmenka
vystavená a vykonal na pojednávaní dôkaz oboznámením tejto zmluvy a všeobecných obchodných

podmienok.

7. V písomnou vyjadrení žalobca uviedol, že mu nie je zrejmé, prečo konajúci súd nepostupuje
podľa procesných pravidiel Nariadenia a aplikuje prednostne vnútroštátne právo. Ďalej uviedol, že
ústne pojednávanie nie je nevyhnutné na zabezpečenie riadneho súdneho procesu, že nie sú splnené

podmienky na nariadenie ústneho pojednávania, podľa § 120 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „O.s.p.“), dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd
vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli.
Žalobca tiež uviedol, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah.
Žalobca v konaní uplatňuje bezpodmienečný záväzok žalovaného, že za zmenku zaplatí. Zmenka je

samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať
inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Zmenkový záväzok je priamy, bezpodmienečný,
nesporný, abstraktný a samostatný záväzok, celkom nezávislý aj od zabezpečovanej pohľadávky.
Žalobca takisto namietal, že podľa Nariadenia mal súd prvého stupňa rozhodnúť o nariadení ústneho
pojednávania formou uznesenia s riadnym odôvodnením tak, aby bolo poznateľné z akých dôvodov

považuje súd za potrebné vykonať ústne pojednávanie.

8. K argumentácii žalobcu, že súd mal postupovať podľa procesných pravidiel nariadenia č. 861/2007,
súd uvádza, že toto nariadenie v čl. 9 ods. 1 ustanovuje, že súd určí spôsob a rozsah vykonávania
dôkazov potrebných na rozhodnutie podľa pravidiel, ktoré sa vzťahujú na prípustnosť dôkazov. Keďže

nariadenie žiadne pravidlá o prípustnosti dôkazov neobsahuje, v súlade s ustanovením čl. 19 nariadenia
je potrebné riadiť sa procesným právom Slovenskej republiky. Súd zdôrazňuje, že povinnosťou
súdu je ex offo skúmať, či nejde o spotrebiteľský vzťah. Žiadne ustanovenie Nariadenia nevylučuje
takéto skúmanie spotrebiteľského charakteru právneho vzťahu, ktorý je predmetom konania, a to aj vprípade, ak je žalovaný prípadne nečinný a nedoručí súdu odpoveď na žalobný návrh. Pre taký prípad
čl. 7 ods. 3 Nariadenia ustanovuje len toľko, že súd má aj napriek nečinnosti žalovaného konať a
vydať rozsudok; to však neznamená, že vydaniu rozsudku nesmie predchádzať ex offo preskúmanie,

či nejde o spotrebiteľský vzťah. Cieľom Nariadenia je zjednodušiť a zrýchliť cezhraničné konania s
nízkou hodnotou sporu a na ne nadväzujúce vykonávacie konania, ale v žiadnom prípade nie vylúčiť v
konaniach s nízkou hodnotou sporu ochranu spotrebiteľa, keďže vysoká úroveň ochrany spotrebiteľov
je jedným zo základných princípov Európskej únie a je ustanovená aj v primárnom práve (Zmluva o
fungovaní Európskej únie, Charta základných práv Európskej únie). Súd preto dospel k záveru, že aj v

európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu je potrebné zachovať vysokú úroveň ochrany
spotrebiteľa, a to aj prostredníctvom vykonávania dôkazov ex offo na zistenie, či predmet konania
nesúvisí so spotrebiteľskými vzťahmi, ak to vnútroštátny procesný predpis umožňuje. Aj pri nečinnosti
spotrebiteľa musí súd dbať o to, aby nevedomosť spotrebiteľa nebola na jeho úkor a vyvažovať tak práva
a povinnosti oboch strán (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa
21.3.2012). Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia súd rozhoduje (vydáva uznesenie) v prípadoch nariadenia

pojednávania iba v prípade, ak o nariadenie ústneho pojednávania požiada niektorý z účastníkov
konania a súd túto jeho žiadosť odmieta, pretože sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu
ústne pojednávanie nie je zjavne pre spravodlivé vedenie konania potrebné. V danom prípade táto
procesná situácia nenastala. Nariadenie ústneho pojednávania na prejednanie veci samej sa vykoná
podľa podmienok vnútroštátneho procesného práva tak, že sudca prejednávajúci vec, ktorý po posúdení

všetkých výsledkov prípravy pojednávania dospeje k názoru, že vo veci je potrebné nariadiť ústne
pojednávanie, samostatné uznesenie nevydáva a na pojednávanie predvolá strany sporu (tak ako tomu
bolo i v tomto prípade). Verejné prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)
je premietnutím čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd.

9. V zmysle čl. 3 Nariadenia sa jedná o cezhraničný spor, keďže žalobca má sídlo v Českej republike,
teda v inom členskom štáte ako v členskom štáte súdu konajúceho vo veci.

10. Právomoc slovenských súdov na prejednanie a rozhodnutie daného sporu je daná podľa čl. 16

bod 2 nariadenia č. 44/2001 o príslušnosti, uznávaní a výkone súdnych rozhodnutí v občianskych a
obchodných veciach, podľa ktorého druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch
členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

11. Vecne príslušným súdom na prejednanie a rozhodnutie danej veci je v zmysle čl. 25 bod 1 písm. a)

nariadenia č. 861/2007 okresný súd, pretože táto skutočnosť bola oznámená Komisii.

12. Keďže ide o cezhraničný spor, bolo potrebné určiť rozhodné právo, ktorým sa daný spor má riešiť.
Súd dospel k záveru, že bez ohľadu na to, či bude toto konanie považovať za spor súvisiaci so
spotrebiteľskou zmluvou - v takom prípade je potrebné aplikovať čl. 6 ods. 1 nariadenia Európskeho

parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky - alebo výlučne za spor zo
zmenky-avtedyurčírozhodnéprávopodľa§10ods.1aods.3zákonač.97/1963Zb.omedzinárodnom
práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov (keďže nebolo preukázané ani tvrdené,
že by si žalobca a žalovaná zvolili rozhodné právo) - daný právny vzťah sa spravuje právnym poriadkom
Slovenskej republiky, pretože zmenka bola vystavená v Slovenskej republike, platobné miesto bolo v

Slovenskej republike a aj sídlo pôvodného remitenta bolo v Slovenskej republike. Až indosamentom sa
dostal do tohto právneho vzťahu cudzí prvok, čo však nemôže zmeniť uplatňované rozhodné právo,
ktorým bolo od začiatku právo Slovenskej republiky.

13. Podľa čl. 5 ods. 1 nariadenia č. 861/2007, je konanie písomné, pričom žalobca ani žalovaná netrvali

na nariadení ústneho pojednávania, avšak súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje
za potrebné. Zákonné ustanovenie § 295 CSP dáva súdu možnosť vykonať aj iné dôkazy ako tie, ktoré
navrhli strany sporu, za účelom zistenia skutkového stavu, zvlášť za situácie aká nastala v danom spore.
Ide vlastne o prelomenie zásady formálnej pravdy v sporovom konaní. Tento postup je výnimočný a je
možné ho využiť vtedy, keď je vykonanie nenavrhnutých dôkazov nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Súd mal zo žalobcom predloženej vlastnej zmenky preukázané, že pôvodným majiteľom zmenky bola
spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o., na rad ktorej vystavila dňa 16.9. 2010 žalovaná zmenku, na líci ktorej
sa nachádza číslo zmluvy 308000480.14. Práve tieto skutočnosti boli podkladom pre postup súdu podľa § 295 CSP, pretože
vznikli pochybnosti, či zmenka vystavená žalovanou má alebo nemá zabezpečovací charakter, či
zabezpečovala alebo nezabezpečovala plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, prípadne i zo zmluvy o

spotrebiteľskom úvere.

15. Súd pojednávanie v právnej veci nariadil, nakoľko to považoval za potrebné pre vykonanie
dokazovania - oboznámením so spisom Okresného súdu Prievidza sp.zn. 15Er/3458/2012 - zmluvou
o úvere č. 308000480 uzavretou medzi predchodcom žalobcu spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. a

žalovanou, vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru na zistenie, či predmet konania súvisí
so spotrebiteľskými vzťahmi s tým, aby sa strany sporu mohli vyjadriť ku všetkým dôkazom, ktoré sa
vykonali a mali možnosť navrhnúť dôkazy.

16. Súd upozornil žalobcu prostredníctvom právneho zástupcu a žalovanú na možné použitie právnych
predpisov o ochrane spotrebiteľa, pretože prvým majiteľom zmenky bola spoločnosť POHOTOVOSŤ

s.r.o., ktorá uzavrela so žalovanou zmluvu o úvere č. 308000480 zo dňa 16.9. 2010. Plnenie povinností
z tejto zmluvy bolo zabezpečené zmenkou, ktorú vystavila žalovaná a ktorá mala byť vyplnená v súlade
s dohodou o vyplnení zmenky podľa čl. 13 všeobecných podmienok poskytnutia úveru.

17. V priebehu konania vzal žalobca podaním zo dňa 22.12.2015 v časti o zaplatenie zmenkového úroku

vo výške 0,19% denne zo sumy 761,17 eur od 6.3. 2011 do 20.12. 2011, zo sumy 711,17 od 21.12.
2011 do 31.1. 2012, zo sumy 661,17 eur od 1.2. 2012 do 27.6. 2012 a zo sumy 641,17 eur od 28.6. 2012
do zaplatenia žalobu späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Akceptujúc dispozičnú vôľu žalobcu
s predmetom sporu, súd konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo
sumy 761,17 eur od 6.3. 2011 do 20.12. 2011, zo sumy 711,17 od 21.12. 2011 do 31.1. 2012, zo sumy

661,17 eur od 1.2. 2012 do 27.6. 2012 a zo sumy 641,17 eur od 28.6. 2012 do zaplatenia v zmysle
ustanovenia § 96 O.s.p. uznesením č. k. 12Cb/11/2014-41 z 20.1. 2016 konanie zastavil. Rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 21.6. 2016.

18. Žalobca a právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie nedostavili, ospravedlnili sa, preto súd podľa

§-u 180 CSP pojednával vo veci v ich neprítomnosti, prihliadol pritom na obsah spisu a vykonané
dokazovanie.

19. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že peniaze z úveru potrebovala na svoju osobnú potrebu. Pokiaľ
je v zmluve uvedené, že peniaze potrebovala na výkon zamestnania, pravda to nie je. Keď podpisovala

zmluvu o úvere, dali jej podpísať aj zmenku. Nevie, či jej povedali, čo podpisuje. Podpisovala viacero
papierov, nebol čas, aby sa s nimi riadne pred ich podpisom oboznámila.

20. Žalobca v písomnom podaní vyslovil názor, že súd postupuje mimo režimu Nariadenia a bez
akéhokoľvek vysvetlenia a nie je mu zrejmé, prečo súd nepostupuje podľa procesných pravidiel

Nariadenia a aplikuje prednostne vnútroštátne právo. Žiadal, aby súd v záujme podpory základných práv
a v záujme zásad uznaných v Charte základných práv Európskej únie rešpektoval právo na spravodlivý
proces a upozornil na možnosť vzniku škody na jeho strane v dôsledku nesprávneho úradného postupu.
Žalobca opätovne ako vo svojich predchádzajúcich písomných vyjadreniach poukázal na to, že podľa
jemu dostupných informácií účastníci nenavrhli dokazovanie zmluvou o úvere a ďalšími listinami. S

odkazom na znenie § 120, § 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p., zdôraznil, že v sporové konanie je ovládané
prejednávacou zásadou, ktorá úzko súvisí s povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou. Predmetom
konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať
inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Žalobca v tejto súvislosti opätovne poukázal na právne
názory vyjadrené v rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 22.8.2002, sp.zn. 25 Cdo

1839/2000 a v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 21.11.2013, sp.zn. 43CoZm/10/2013.
Ďalším podaním ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní, nežiadal pojednávanie odročiť,
súhlasil, aby súd otvoril pojednávanie avšak žiadal, v prípade námietok odporcu alebo ak súd vykoná
dôkazy bez návrhu účastníkov, aby navrhovateľa s dôkazmi oboznámil a umožnil mu sa k nim vyjadriť.

21. Súd nariadením verejného prejednania veci na pojednávaní umožnil obidvom účastníkom rovnako
pojednávania sa zúčastniť, vyjadriť sa k vykonaným dôkazom i navrhnúť prípadne ďalšie dôkazy.22. V podaní z 2.3. 2016 žalobca na výzvu súdu v zmysle § 79 ods. 3 O.s.p. odmietol doplniť návrh o
predloženie zmluvy o úvere s poukazom na to, že § 79 ods. 3 O.s.p. nemožno aplikovať na podania
podané pred účinnosťou novely č. 438/2015, zároveň opätovne poukázal na to, že predmetom konania

je len právo zo zmenky, nie z iného záväzkového vzťahu.

23.Súdnatietonámietkyuvádza,žeochranaspotrebiteľaakopovinnosťsúduvyplývanielenzpredpisov
hmotného práva, ale aj z práva Európskej únie. Ak zmenka vznikla na zabezpečenie splnenia dlhu zo
spotrebiteľskej zmluvy, ide o spotrebiteľskú zmenku, v rámci ktorej existujú odlišnosti oproti zmenke z

iného právneho vzťahu. Takýto výklad zákona je i v súlade so záverom Vrchného súdu v Prahe v konaní
sp.zn. 9Cmo/122/2013, podľa ktorého pre rozpor so zákonom je podľa § 39 Občianskeho zákonníka
neplatná zmenková dohoda, na základe ktorej spotrebiteľ podpísal v prospech podnikateľa zmenku na
rad, ktorá súvisela zo spotrebiteľským úverom. V tejto súvislosti treba poukázať na nález Ústavného
súdu ČR, sp. zn. IV.ÚS 457/10 zo dňa 18.07.2013, v ktorom je okrem iného riešená otázka stretu
zákona zmenkového a šekového so spotrebiteľským prvkom, otázka uplatnenia námietok po indosácii

zmenky, otázka zákazu zneužívacieho výkonu práva a ďalšie otázky, ktoré úzko súvisia aj so súdenou
vecou. Rovnako k tomu treba uviesť, že v obdobnej právnej veci bola aj Európskemu súdnemu dvoru
položená prejudiciálna otázka Krajským súdom v Prešove s tým, že z doteraz dostupných dokumentov
vyplýva, že Európska komisia navrhla, aby Súdny dvor poskytol na predloženú prejudiciálnu otázku túto
odpoveď:„Článok6smerniceRady93/13/EHSz05.04.1993onekalýchpodmienkachvspotrebiteľských

zmluvách a články 4, 9 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácií zákonov, iných
právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru, sa
majú vykladať v tom zmysle, že im odporuje právna úprava členského štátu, ako je právna úprava
dotknutá vo veci samej, ktorá vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu o právach z indosovanej zmenky
neumožňuje v zásade v žiadnej fáze konania ex offo preskúmať zmluvu a kauzu právneho vzťahu a

prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tiež prípadné porušenie zákona upravujúceho dôsledky
neuvedenia ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve o spotrebiteľskom úvere, z ktorej zmenka
vznikla“.

24. Jednou z odlišnosti spotrebiteľskej zmenky je teda zohľadnenie kauzy právneho vzťahu, z ktorého

zmenka vznikla. Ďalšou odlišnosťou spotrebiteľskej zmluvy je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti
podmienok zmluvy, z ktorej zmenka vznikla a zmluvných podmienok jej vyplnenia. To platí aj v právnych
veciach podľa Nariadenia, v ktorých má žalovaný postavenie spotrebiteľa. Súdny dvor Európskej únie
vo viacerých rozsudkoch týkajúcich sa smernice 93/13/EHS (C-240-244/98, Oceano Grupo Editorial,
C-243/08, Pannon GSM) vyslovil, že národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky

v spotrebiteľských zmluvách ex offo, neskôr (C-137/08, VB Pénzügyi Lízing) dokonca vyslovil, že ich
musí skúmať ex offo a (C-618/10, Banco Espanol de Credito), že odporuje európskemu právu, ak ich
súd nemôže skúmať a limine (t.j. ak ich môže skúmať len ex post). V takých prípadoch musí národný
súd vykladať národné procesné i hmotné právo konformne s právom Európskej únie. Z ustanovenia § 17
zákona č. 191/150 Zb. nevyplýva zákaz skúmania kauzálnych námietok ex offo. Nariadenie neobsahuje

žiadne ustanovenie, ktoré by zakazovalo alebo neumožňovalo súdu skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých
zabezpečenie bola vystavený zmenka.

25. Čl. 7 ods. 3 Nariadenia stanovuje, že súd v prípade pasivity žalovaného len „vydá rozsudok“,
nestanovuje,žesúdžalobemusívyhovieť.Súdjetohonázoru,ževdanomprípademuničnebránilo,aby

z úradnej povinnosti skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje
neprijateľné zmluvné podmienky. Pripojením zmluvy o úvere a všeobecných podmienok poskytnutia
úveru nedošlo k porušeniu koncentračnej zásady a tým, že súd oboznámil na pojednávaní pripojené
listiny, a tieto posúdil ako dôkazy na zistenie skutkového stavu, neporušil ani princíp kontradiktórnosti
súdneho konania a ani rovnosť účastníkov konania.

26. Podľa judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, ak sa spotrebiteľ, či už z dôvodu nevýhodnej
vyjednávacej pozície alebo z dôvodu neinformovanosti, dostáva do nevýhodnejšieho postavenia, túto
nerovnováhu súd môže odstrániť ex offo zbavením účinku nečestných zmluvných podmienok (porov.
Océano Gruppo editoriale spojené prípady C-240 až C-244/98). Súdny dvor zároveň judikoval, že

existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nedokáže poukázať na nekalú
povahu zmluvnej podmienky (spojené prípady C-240 až C-244/98). Smernica indikatívnym spôsobom
vypočítava, čo všetko sa má pritom zohľadniť (posúdenie zmyslu posudzovanej klauzuly, posúdenie
ostatnýchzmluvnýchpodmienok,ichporovnaniesostatnýmizmluvami,vyhodnotenievšetkýchokolnostiprípadu a iných; čl.4 ods.1 smernice). Súdny dvor stanovil jasnú požiadavku na ochranu pred
nečestnými klauzulami pri štandardných produktoch obdobne ako vyžadujú vnútroštátne pravidla
verejného poriadku, teda vždy za každých okolností (porov. C-76/10 POHOTOVOSŤ/P., bod 50,51).

27. Súd vykonal na pojednávaní, na ktoré predvolal strany sporu, dokazovanie vypočutím žalovanej,
oboznámením sa s obsahom žaloby, vlastnou zmenkou vystavenou žalovanou dňa 16.9. 2010 a
zmluvou o úvere č. 308000480 vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru a zistil tento
skutkový stav veci:

28. Dňa 16.9. 2010 uzatvorila spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. s žalovanou na predtlačenom formulári
Zmluvu o úvere č. 308000480, podľa ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 300 eur (ďalej len
„zmluvaoúvere“).Žalovanásazaviazalapožičanúsumuzaplatiť zvýšenúopoplatok 272eur,spolu 572
eur v 11 mesačných splátkach po 52 eur počnúc dňom 20.10. 2010. V zmluve o úvere nie sú uvedené
úroky z úveru, ani priemerná RPMN a RPMN. Žalovaná podpisom v osobitnom rámčeku formulára

zmluvy o úvere potvrdila prevzatie peňažnej hotovosti uvedenej v zmluve o úvere v ten istý deň. V
bode 13 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvoria súčasť úverovej zmluvy, je obsiahnutá
dohoda o vyplnení zmenky, podľa ktorej na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka vyplývajúceho
z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi vystavil dlžník (vystaviteľ) zmenku, v ktorej nie sú vyplnené
zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú

sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa stane celý dlh splatný okamžite, zmenková suma
bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú
ku dňu vyplnenia zmenky a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak,
že ním bude deň, kedy sa stal splatný celý dlh.

29. Zo zmenky vystavenej žalovanou dňa 16.9. 2010 na rad POHOTOVOSŤ, s.r.o. súd zistil, že do
zmenky bola vpísaná suma 761,17 eur a zmenkový úrok 0,25% denne od 6.3. 2011, zmenka bola
splatná pri predložení (vistazmenka) s doložkami „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4
rokov od vystavenia“. V pravom hornom rohu zmenky sa v rámčeku nachádza číslo zmluvy 308000480.
Zároveň súd zistil, že práva vyplývajúce z predmetnej zmenky boli spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o.,

prevedené rubopisom na žalobcu.

30. V exekučnom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 15Er/3458/2012 bola predložená
úverová zmluva č. 308000480 spolu so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru.

31. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o
úvere, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom

je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

32. Podľa § 53 ods. 4 písm. k), l) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku;
obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana.

33. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

34. Podľa § 2 písm. a/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná
v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.35. Podľa § 2 písm. b/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

36. Podľa § 17 odsek 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského
úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom.
37. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

38. Podľa § 5b Zákona č. 250/ 2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
39. Podľa § 265 Obchodného zákonníka výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého

obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

40. Podľa čl. I § 77 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákona zmenkového a šekového v znení neskorších
predpisov, pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu
zmenku o indosamente (§§ 11 až 20), zročnosti (§§ 33 až 37), platení (§§ 38 až 42), postihu pre

neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení pre česť (§§ 55, 59 až 63), odpisoch (§§ 67 a 68), zmenách (§
69),premlčaní(§§70a71),dňochpracovnéhopokoja,počítanílehôtazákazudníodkladu(§§72až74).

41. Podľa čl. I § 77 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb. pre vlastnú zmenku platia ďalej ustanovenia o cudzích
zmenkách splatných u tretej osoby alebo v inom mieste než je bydlisko zmenečníka (§§ 4 a 27), o

úrokovej doložke (§ 5), o nezrovnalostiach v údajoch zmenkovej sumy (§ 6), o následkoch podpisu
zmenky za podmienok § 7, o následkoch podpísania osobou, ktorá konala bez oprávnenia zastupovať
alebo ktorá prekročila takéto oprávnenia (§ 8) a o blankozmenke (§ 10).

42. Podľa čl. I § 10 zákona č. 191/1950 Zb. ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená

tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané,
okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou
nedbanlivosťou.

43. Podľa čl. I § 11 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno

previesť indosamentom (rubopisom).

44. Podľa čl. I § 14 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.

45. Podľa článku I § 17 zmenkového zákona, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi

námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom,
okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.
46. Podľa čl. I § 5 ods. 1, 2, 3 zákona č. 191/1950 Zb. v zmenke zročnej na videnie alebo na určitý
čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka
za nenapísanú. Úrokovú mieru treba udať v zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za

nenapísanú. Úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.
47. Podľa čl. I § 48 ods. 1 bod 2 zákona č. 191/1950 Zb. majiteľ môže postihom žiadať šesťpercentné
úroky odo dňa zročnosti.

48. Vzhľadom na vyššie citované ustanovenia bodu 13 všeobecných podmienok poskytnutia úveru

(dohoda o vyplnení zmenky), ako aj vzhľadom na zhodu čísla uvedeného na zmenke s číslom
zmluvy o úvere, zhodu údajov o vystaviteľovi a pôvodnom remitentovi zmenky s údajmi o veriteľovi
a dlžníkovi v zmluve o úvere a na zhodu dátumu vystavenia zmenky s dátumom podpisu zmluvy
o úvere súd dospel k jednoznačnému záveru, že zmenka predložená žalobcom bola vystavená
žalovaným ako zabezpečovacia zmenka k zmluve o úvere, pričom bola vystavená v súlade s bodom

13 všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako blankozmenka. Zmenková suma a dátum začiatku
úročenia zmenkovej sumy bol do zmenky doplnený dodatočne, o čom svedčí aj iný spôsob vyplnenia
týchto údajov (písané technickými prostriedkami) v porovnaní s údajmi o vystaviteľovi, mieste a dátume
vystavenia zmenky (písané rukou).49. Vo všeobecnosti môže mať zmenka vystavená dlžníkom pri podpise úverovej zmluvy resp. pri
prevzatí úveru buď uhradzovaciu alebo zabezpečovaciu funkciu. V danom prípade, keďže ide o

spotrebiteľský úver, je však uhradzovacia aj zabezpečovacia funkcia vylúčená vzhľadom na výslovný
zákazsplneniadlhuzmenkoualebošekomustanovenýv§17ods.3Zákonaospotrebiteľskýchúveroch.

50. Predmetom tohto konania je teda nárok žalobcu vyplývajúci z vlastnej vistazmenky vystavenej
žalovanou pôvodne vo forme blankozmenky na zabezpečenie nárokov spoločnosti POHOTOVOSŤ,

s.r.o. zo zmluvy o úvere.

51. V prvom rade súd považoval za potrebné posúdiť, či zmluva, na základe ktorej vznikla pohľadávka
zabezpečená zmenkou, je platná a teda či vôbec vzniklo právo na vyplnenie blankozmenky.

52. Prieskumu zmenky nebránia ani ustanovenia zákona č. 191/1950 Zb., najmä čl. I § 10 a § 17

tohto zákona. Aj keď dlžník - spotrebiteľ nevznesie námietky proti zmenke, resp. jej vyplneniu, prípadne
uplatneniu práv zo zmenky podľa zákona č. 191/1950 Zb., je súd oprávnený a povinný skúmať platnosť
zmenky, zmenkovej zmluvy, dohody o jej vyplnení, aktívnu legitimáciu majiteľa zmenky, oprávnenosť
postupu pri vypĺňaní blankozmenky a tiež nekalú povahu zmluvných podmienok dohodnutých v
spotrebiteľskej zmluve, na základe ktorej vznikol záväzok, ktorý zmenka zabezpečuje a ktorou bolo

vydanie zmenky predvídané.

53. Uvedená Zmluva o úvere č. 308000480 je spotrebiteľskou zmluvou, keďže napĺňa znaky
spotrebiteľskej zmluvy uvedené v § 52 Občianskeho zákonníka. Ide o predtlačenú formulárovú
(typovú) zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať jej obsah. Zmluvnými stranami

sú POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľ (dodávateľ), ktorý pri uzatváraní zmluvy koná v rámci svojej
podnikateľskej činnosti, a žalovaný ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, je teda spotrebiteľom. Podľa
názoru súdu sa v danom prípade jedná o spotrebiteľský úver upravený Zákonom o spotrebiteľských
úveroch, a to napriek tomu, že v zmluve o úvere je zaznačená kolónka účelu úveru „na výkon

zamestnania“. Z úradnej činnosti sú súdu známe zmluvy uvedeného veriteľa (v počte niekoľkých
desiatok) a takmer v každej takejto zmluve uzatváranej v danom období (2008-2010) je pri dlžníkovi,
ktorý nie je podnikateľ, uvedený účel na výkon povolania alebo zamestnania. Pritom v iných konaniach
(najmä v exekučnom konaní) boli mnohé tieto zmluvy už právoplatnými rozhodnutiami súdu označené
za zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čo sa stalo v tomto prípade i v súvisiacom exekučnom konaní. Preto

má súd dôvodné pochybnosti o skutočnom účele poskytnutia úveru. Keďže pri pochybnostiach o obsahu
zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší, súd musel dospieť k záveru, že dôkazné bremeno na
preukázanie toho, že úver bol v danom prípade poskytnutý na výkon povolania, zaťažuje toho, kto takúto
skutočnosť tvrdí. Keďže účel vyznačený v zmluve („na výkon zamestnania“) súdu preukázaný nebol,
súd vychádza z toho, že uvedený úver bol poskytnutý na súkromné účely (teda na iný účel ako na výkon

povolania, zamestnania, podnikania). V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má
dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ).

54. Okrem toho aj žalovaná uviedla, že si brala úver na osobnú potrebu.

55. Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená,
že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim
odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť - resp. nie je len všeobecný údaj
o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, ktorý
neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie odberateľa a aký konkrétny súvis s takýmto povolaním

či predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má.

56. Súd je taktiež názoru, že v danom prípade sa nejedná pojmovo o zmluvu o úvere podľa §
497 Obchodného zákonníka, keďže zo zmluvy jednoznačne vyplýva, že finančné prostriedky boli
veriteľom dlžníkovi fakticky odovzdané a prevzaté po podpise zmluvy, teda sa jedná o zmluvu o

pôžičke. Zámer zosnovateľa zmluvy uzavrieť túto zmluvu výslovne podľa Obchodného zákonníka a
dať jej režim „absolútneho obchodu“ podľa § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka je vedený úmyslom,
aby sa nemohli uplatniť ustanovenia chrániace spotrebiteľa, či už v Zákone o ochrane spotrebiteľa,
Zákone o spotrebiteľských úveroch alebo Občianskom zákonníku. V tejto súvislosti súd poukazuje narozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 25.1.2011, sp. zn. 5 MCdo 20/2009, podľa ktorého sa za neprijateľnú
podmienku považuje aj dohoda o uplatnení Obchodného zákonníka. Aj keby však zmluvné strany
uzatvorili predmetnú zmluvu o úvere ako „absolútny obchod“ podľa príslušných ustanovení Obchodného

zákonníka, nie je táto skutočnosť prekážkou prednostnej aplikácie príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. V danom prípade, ako bolo už vyššie uvedené, však ide nielen
o spotrebiteľskú zmluvu, ale aj o spotrebiteľský úver podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmluve
o úvere nie je uvedený údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN), ani o priemernej RPMN, čo
boli v čase uzatvárania tejto zmluvy povinné údaje vyžadované Zákonom o spotrebiteľských úveroch.

Ich neuvedenie má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatku.

57. Po preskúmaní celej zmluvy o úvere, vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru, dospel
súd k záveru, že zmluva je koncipovaná tak, že je v nej hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi
právami a povinnosťami zmluvných strán, a to najmä (ale nielen) v ustanoveniach o zabezpečovacích
prostriedkoch (niekoľkonásobné zmluvné pokuty, blankozmenka) a zároveň sú celá zmluva a všeobecné

podmienky koncipované výlučne na prospech veriteľa, obsahujú prakticky len povinnosti dlžníka a práva
a výhody veriteľa. Vzhľadom na nerovnosť podmienok účastníkov zmluvy vyjadrenú v takmer všetkých
ustanoveniach zmluvy sa celá zmluva (jej obsah i účel) prieči dobrým mravom a je v rozpore so zásadami
poctivého obchodného styku. Skutočnosť, že sa zmluva prieči dobrým mravom spôsobuje jej absolútnu
neplatnosť.

58. Z toho dôvodu nemohlo spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ako veriteľovi z uzatvorenej zmluvy
o úvere vzniknúť ani právo na vyplnenie blankozmenky podľa bodu 13 všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, z čoho vyplýva, že ak zmenka vyplnená bola (napriek tomu, že právo na jej
vyplnenie remitentovi nevzniklo), nie je možné sa na základe takto vyplnenej zmenky úspešne domáhať
akýchkoľvek práv. Pri konštatovaní nemožnosti vzniku práva na vyplnenie blankozmenky na základe

neplatnosti zmluvy o úvere z vyššie uvedených dôvodov súd vychádzal aj z rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR zo dňa 6.5.2008 sp. zn. 4 Obo 161/2007.

59. Súd je toho názoru, že aj keby nebola neplatná celá zmluva o úvere, právo na vyplnenie
blankozmenky nemohlo vzniknúť aj z toho dôvodu, že dohoda o vyplnení zmenky ako súčasť

všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktorých obsah a ani konkrétne znenie nebolo so
spotrebiteľom individuálne dohodnuté, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a z toho dôvodu je
neplatná. Hoci použitie zmenky ako uhradzovacieho ako aj zabezpečovacieho prostriedku v súvislosti
so spotrebiteľskými úvermi bolo zákonom zakázané až s účinnosťou od 1.1.2011, to neznamená, že
v spotrebiteľských zmluvách uzavretých pred týmto dátumom nemožno zmluvné ustanovenia o použití

zmenkyvyhlásiťzaneprijateľnúzmluvnúpodmienku.Vdanomprípadepovažujesúddojednaniedohody
o vyplnení zmenky za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho
zákonníka, pretože ide o podmienku, ktorá za nesplnenie záväzku pripúšťa možnosť veriteľa domáhať
sa od spotrebiteľa zaplatenia neprimerane vysokej sumy (úrok 0,25 % denne) ako sankcie spojenej s
nesplnením záväzku. Takisto sa jedná o neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. l) Občianskeho

zákonníka, pretože prijatím zmenky ako zabezpečovacieho prostriedku preniesol dodávateľ povinnosť
niesť dôkazné bremeno na spotrebiteľa (napr. v súvislosti s čl. I § 10, § 17 zákona č. 191/1950 Zb.). Na
rozdiel od situácie, ktorú predvída ustanovenie čl. I § 10 zákona č. 191/1950 Zb. (vyplnenie zmenky v
rozpore s tým, čo bolo dojednané), v danom prípade je celá dohoda o vypĺňacom práve blankozmeniek
neplatná, čo má taký istý právny dôsledok, ako keby nebolo dojednané vôbec nič. Za takýchto okolností

vôbec nevzniklo pôvodnému remitentovi právo na vyplnenie blankozmenky, a teda blankozmenka sa
vôbec nestala zmenkou a pôvodný remitent nemal práva a povinnosti zo zmenky, preto ich ani nemohol
indosamentom previesť (čl. I § 14 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb.) na navrhovateľa. Ak by súd pripustil,
že neexistencia dohody o vypĺňacom práve blankozmenky nemá takéto právne dôsledky, ale naopak
znamená právo majiteľa zmenky vyplniť blankozmenku ľubovoľne, bez akýchkoľvek obmedzení, potom

by súd musel konštatovať, že konanie veriteľa (ktorý je spoločnosťou zaoberajúcou sa poskytovaním
úverov v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda spoločnosťou, ktorá by mala poznať právo v tejto
oblasti a mala by tiež postupovať s náležitou starostlivosťou), keď od spotrebiteľa prijme zmenku
s vedomím, že ju môže vyplniť bez akýchkoľvek obmedzení a bez ohľadu na skutočnú výšku dlhu
spotrebiteľa, je možné nepovažovať za zlomyseľnosť alebo aspoň za hrubú nedbanlivosť (čl. I § 10

zákona č. 191/1950 Zb.).

60.SúdpoukazujeinarozhodnutieKrajskéhosúduvTrenčínesp.zn.16CoE/164/2011-24z29.2.2012,v
ktorom sa už zaoberal dohodou o vyplnení zmenky uvedenou vo všeobecných podmienkach poskytnutiaúveru spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., a v ktorom vyslovil, že táto dohoda je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. k) a o) Občianskeho zákonníka, ktorá stavia spotrebiteľa do
výrazne nevýhodného postavenia a sleduje cieľ obísť právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa.

Predmetná dohoda poskytuje veriteľovi neprimeranú výhodu v tom, že hoci je limitovaný vo výške
zmenkovej sumy, je len na ňom, aby určil, aká je výška jeho nárokov voči dlžníkovi ku dňu vyplnenia
zmenky. Takýmto spôsobom môže veriteľ v podstate jednostranne určiť výšku dlhu dlžníka bez toho, aby
bolatátovýškapreskúmateľná,keďžezmenkajeabstraktnýprávnyúkon,čosúdpovažovaljednoznačne
za bezdôvodné zvýhodnenie veriteľa na úkor dlžníka a obchádzanie predpisov chrániacich spotrebiteľa

v spotrebiteľských právnych vzťahoch.

61. Súd napokon poukazuje na to, že i v prípade, keby nedospel k záveru o neplatnosti zmluvy o úvere
resp. dohody o vypĺňacom práve blankozmeniek a následnej nemožnosti vzniku práva na vyplnenie
blankozmenky, nemohol by priznať plnenie, ktorého sa navrhovateľ domáhal. Keďže v danom prípade
ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 Občianskeho zákonníka, súd sa zaoberal aj samotnou zmenkou

(hoci právo na jej vyplnenie ani nevzniklo) a zistil, že predloženú zmenku veriteľ nemohol podľa § 17
ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch prijať ani ako zabezpečovací inštitút.

62. Zmenky indosované na žalobcu majú priamy odkaz na zmluvy o úvere. Žalobcovi zo zmenky
nevzniklo právo na žiadne plnenie. Žalobca, ktorý nadobudol zmenku rubopisom (indosamentom) na

škodu dlžníka, sa nemôže úspešne domáhať plnenia titulom zmenky prijatej a vyplnenej v rozpore s
hmotným právom, pretože ide o výkon práva, ktorý nepožíva právnu ochranu ako konanie v rozpore s
dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

63. Vzhľadom k tomu, že pôvodného remitentovi nevzniklo právo zmenku prijať, ani právo zmenku

vyplniť, nevzniklo mu z takejto zmenky ani právo na žiadne plnenie. Preto ani žalobca, ktorý nadobudol
rubopisom zmenku, na ktorej vyplnenie právo nevzniklo, a ktorá ani nemohla byť vôbec od dlžníka
prijatá,sanemôženazákladetakejtozmenkysúspechomdomáhať vyplateniazmenkovejsumy(641,17
eur) a zmenkového úroku 0,25% denne resp. ani 6% ročného úroku zo zmenkovej sumy, zmenkovej
odmeny tak, ako sú špecifikované v žalobe. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov súd dospel

k jednoznačnému záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť a preto ho zamietol.

64. Na záver súd ešte uvádza, že žalobca sa pri nadobudnutí zmenky dopustil hrubej nedbanlivosti
v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa aj tým, že si neoveril, aký právny vzťah predmetná zmenka
zabezpečovala, hoci zmenku, spoločne s ďalšími zmenkami, nadobudol od veriteľa POHOTOVOSŤ,

s.r.o., o ktorom je všeobecne známe, že predmetom jeho činnosti je poskytovanie úverov spotrebiteľom.
Indosamentom zmenky došlo v tomto prípade k podstatnému sťaženiu právneho postavenia dlžníka
(spotrebiteľa) aj z dôvodu, že postúpené boli len práva zo zabezpečovacej zmenky bez pohľadávky zo
zmluvného vzťahu, pri uplatnení ktorých je spotrebiteľ povinný niesť dôkazné bremeno (čl. 1 § 10 a § 17
zákona č. 191/1950 Zb.), ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi kauzálny vzťah zo zmluvy o úvere, mal

niesť veriteľ, resp. postupník v prípade postúpenia pohľadávky

65. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Náhradu trov si v konaní uplatnil len
žalobca, ktorý však bol v konaní v celom rozsahu neúspešný. Úspešná žalovaná si náhradu trov konania
neuplatnila a preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v dvoch rovnopisoch.

Odvolanie musí okrem všeobecných náležitostí /označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku súdu/ obsahovať oznámenie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje
za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len
skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1 a 2 CSP.