Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, April 25, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/14/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115010923
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3115010923.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr.
Ondreja Samaša a JUDr. Beáty Javorkovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 25. apríla 2017
prejednal odvolania prokurátorky Okresnej prokuratúry v Trenčíne v trestnej veci obžalovaného

V. O.

nar. XX.X.XXXX v G., trvale bytom M. XXX, t.č. v mieste bydliska,

ktoré podala proti rozsudku T. súdu Trenčín, sp. zn. 6T/70/2015 zo dňa 4.10.2016 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e) Tr. por. z r u š u j e sa v napadnutom rozsudku celý výrok o treste.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný pri nezmenenom výroku o vine o d- s u d z u j e podľa §
158 Tr. zák., § 36 písm. j), l), n) Tr. zák., za použitia § 38 ods. 3 Tr. zák., § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.,
k peňažnému trestu vo výške 1.000 (jedentisíc) €.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, sa
obžalovanému ustanovuje náhradný trest odňatia slobody na 2 (dva) mesiace.

Výroky o náhrade škody zostávajú týmto zrušením nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný V. O. bol rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 6T/70/2015 zo dňa 4.10.2016 uznaný
vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák. pretože dňa 02.12.2014 v čase o 17:05 hod.

viedol osobné motorové vozidlo zn. T. F., S.: TN XXX DV po ulici Q. M. v G. smerom od obchodného
centra pod názvom V. do centra G., plne sa nevenoval vedeniu motorového vozidla a nasledoval situáciu
v cestnej premávke, nevšimol si cez prechod pre chodcov prehádzať chodkyňu E. N., bytom G., Y.
XXXX/X, prednou časťou svojho vozidla do nej narazil, pričom chodkyňa utrpela pri kolízii s vozidlom
obvineného zmliaždenie hlavy v záhlavovej oblasti, zmliaždenie a krvný výron v oblasti bedrového kĺbu
vpravo, pretrhnutie predného skríženého väzu pravého kolena, natiahnutie vnútorného postranného

väzupravéhokolena,poškodeniezadnéhorohuvnútornéhomeniskupravéhokolenaII.stupňa,zranenie
ktoré poškodená utrela ju obmedzovalo pri vykonávaní bežných životných činnosti a úkonov počas
fixácie dolnej končatiny ortézou s nutnosťou odľahčovať poranenú končatinu, a to 1 mesiac, obmedzená
počas ktorého bola obmedzená v mobilite a v zaobstaraní si stravy, pričom obvinený svojim konaním
porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c), písm. f), § 137 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke.

Bol za to odsúdený podľa § 158 Trestného zákona a § 353 odsek 2 písmeno a) Tr. poriadku s
prihliadnutím na § 36 písmeno j), písmeno l) Trestného zákona a za použitia § 38 odsek 3 Trestnéhozákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace. Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) a § 50 odsek
1 Trestného zákona súd obvinenému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú
dobu v trvaní 1 roka. Podľa § 287 odsek 1 Tr. poriadku súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť

poškodenej E. N., bytom Y. XXXX/X, G., škodu vo výške 2224,80 Eur, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku súd odkázal poškodenú E. N., bytom Y. XXXX/
X, Trenčín so zvyškom nároku na náhradu škody na civilné sporové konanie. Podľa § 288 odsek 1
Trestného poriadku súd odkázal poškodeného O., a. s. W. XX, XXX XX Z., IČO: 35937874 s nárokom
na náhradu škody na civilné sporové konanie.

Proti tomuto rozsudku hneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní podala odvolanie prokurátorka
okresnej prokuratúry a to do výroku o treste z dôvodu neuloženia trestu zákazu činnosti riadiť motorové
vozidlá. V písomných dôvodoch odvolania namietala, že sa nestotožňuje s úvahami súdu uvedenými
v odôvodnení napadnutého rozsudku, pre ktoré neuložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti riadiť
motorové vozidlá. Obžalovaný nedostatočne sledoval cestnú premávku a nedal prednosť chodkyni,

ktorá prechádzala cez priechod pre chodcov a zapríčinil kolíziu, v dôsledku ktorej chodkyňa utrpela
zranenia. Obžalovaný svojím spôsobom jazdy zásadne porušil pravidlá cestnej premávky, čo považuje
za skutočnosť, ktorá odôvodňuje uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu.
Žiadala preto, aby odvolací súd zrušil v napadnutom rozsudku podľa § 321 ods. 1 písm. d), e) Tr. por.
výrok o treste a obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu v dolnej

polovici zákonnej trestnej sadzby.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní zotrvala na dôvodoch
odvolania a žiadala po zrušení napadnutého rozsudku vo výroku o treste uložiť obžalovanému okrem
trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí opätovne oľutoval spáchanie skutku a uviedol, že vodičské
oprávnenie potrebuje kvôli výkonu svojej živnosti, keďže pracuje ako murár.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania podľa § 316 ods.

1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade
podaného odvolania vykonal verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
mu predchádzalo, pričom prihliadol aj k vadám, ktoré odvolaním vytýkané neboli. Uvedeným postupom
zistil, že výrok o treste rozsudku súdu prvého stupňa trpí vadami, pre ktoré ho je potrebné zrušiť a

vo veci znova rozhodnúť.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní pred súdom prvého stupňa vydal vyhlásenie o vine a odvolací
súd preskúmal dôkaznú situáciu najmä z hľadiska chýb, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por., pričom v tomto smere nezistil žiadne pochybenie, ktoré by odôvodňovalo

takýto postup. V spisovom materiáli sa nachádza celá rada dôkazov preukazujúcich trestnú činnosť
obžalovaného, a teda jeho vyhlásenie o vine má oporu v dôkaznej situácii a bolo ho možné prijať.

V rámci prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa pri ukladaní trestu pochybil,
pokiaľ u obžalovaného aplikoval aj ustanovenie § 353 ods. 2 písm. a) Tr. por., ktoré ustanovenie sa

vzťahuje na ukladanie trestu trestným rozkazom a nie rozsudkom. Ďalej súd prvého stupňa pochybil
v tom, keď pri ukladaní trestu neprihliadol aj k poľahčujúcej okolnosti spočívajúcej v napomáhaní pri
objasňovaní trestnej činnosti v zmysle § 36 písm. n) Tr. zák., vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného na
hlavnom pojednávaní o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. Z uvedených dôvodov preto odvolací
súd zrušil napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. d ), e) Tr. por. vo výroku o treste a keďže mu

v tom nebránilo ustanovenie § 322 ods. 3 Tr. por., rozhodol vo veci rozsudkom sám.

Vzhľadom k tomu, že v prospech obžalovaného odvolací súd vyhodnotil aj ďalšiu poľahčujúcu okolnosť
podľa § 36 písm. n) Tr. zák., prichádzalo u neho do úvahy uloženie miernejšieho trestu, než aký mu
bol uložený súdom prvého stupňa. Za takýto trest potom odvolací súd považoval trest peňažný vo

výške 1.000 €. Podľa názoru odvolacieho súdu, takýto trest je u obžalovaného ako u prvotrestanej
osoby pre skutok spáchaný z nedbanlivosti dostačujúci k splneniu účelu trestu tak, ako to má na
mysli ustanovenie § 34 Tr. zák. Pre prípad úmyselného zmarenia tohto trestu považoval odvolací súd
ustanovenie náhradného trestu odňatia slobody vo výmere 2 mesiacov za primerané.Pokiaľ sa prokurátorka domáhala svojím odvolaním aj uloženia trestu zákazu činnosti riadiť motorové
vozidlá všetkého druhu, tento trest odvolací súd obžalovanému neuložil. Nepovažoval ho totiž za účelný

vzhľadom k tomu, že obžalovaný bol pred spáchaním skutku postihnutý za priestupky v doprave iba
v troch prípadoch, aj to za drobné nepodstatné porušenie povinností vodiča. Keďže od spáchania
skutku, ktorý je predmetom tohto konania uplynula doba takmer dva a pol roka a odvolateľ k odvolaniu
nedoložil a ani neargumentoval ďalšie prípadné postihnutie obžalovaného za priestupky v doprave v
priebehu tejto doby, nepovažoval odvolací súd za potrebné pôsobiť na jeho prevýchovu aj uložením

trestu zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá.

Z takto uvedených dôvodov rozhodol preto odvolací súd tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto
rozsudku. Výroky o vine a náhrade škody zostali týmto rozhodnutím nedotknuté.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný

prostriedok.