Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, April 24, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/5/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115010936
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3115010936.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr.
Ondreja Samaša a JUDr. Beáty Javorkovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 24. apríla 2017
prejednal odvolanie obžalovaného

O. R.nar. XX.XX.XXXX v N., trvale bytom J. B.., T. XXX/XX, t.č. v mieste bydliska,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp.zn. 6T/74/2015 zo dňa 11.11.2016 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 6T/74/2015 zo dňa 11.11.2016 bol obžalovaný O. R.
uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3písm. c) Tr. zák., pretože dňa
08.03.2015 v čase približne o 16.30 hod. v J. nad P. pri reštaurácii pod názvom J. chytil poškodeného

Y. X., bytom J. B. P., S. N. XX/XX za odev v oblasti jeho krku, zhodil ho na zem a poškodený dopadol
na kolená a na ruky, následne sa poškodený snažil postaviť, pričom obvinený ho nohou kopol do oblasti
hrudníka, v dôsledku čoho sa poškodený prevrátil a spadol dozadu hlavou na asfaltový povrch a utrpel
zlomeninu záhlavovej kosti a spodiny lebečnej, zlomeninu záhlavového výbežku, zmliaždenie mozgu
v čelovej oblasti, zmliaždenie hlavy v temenne - záhlavnej oblasti, zmliaždenie ľavej ruky, odreniny
chrbta, charakter poranení, ktoré poškodený utrpel si vyžiadal nutnosť hospitalizácie poškodeného

od 08.03.2015 do 15.03.2015, teda celkov 7 dní, počas ktorej bol obmedzený prakticky vo všetkých
oblastiach, ako v oblasti kontaktu so spoločenským prostredím, v oblasti komunikácie, v oblasti mobility
a oblasti nevyhnutných životných hygienických a stravovacích úkonov, po prepustení do ambulantnej
starostlivosti bol 3 týždne čiastočne obmedzený pri vykonávaní bežných životných činnosti a úkonov,
nakoľko ho bolela hlava a krčnú chrbticu mal fixovanú molitanovým golierom čo ho obmedzovalo
čiastočne pri celkovej hygiene, obliekaní príprave a zaobstarávaní si stravy, pričom celková doba

obmedzovania u poškodeného trvala 4 týždne.
Bol za to odsúdený podľa § 156 ods. 3 Tr. zákona s prihliadnutím na § 36 písm. l), písm. n) Tr. zákona,
§ 37 písm. m) Tr. zákona a za použitia § 38 ods. 3 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2
roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený
do ústavu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku súd uložil obžalovanému
povinnosť nahradiť poškodenému Y. X., bytom J. B. P., S. II XX/XX škodu vo výške 4.633,20 Eur v

lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože hneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní
zahlásil obžalovaný odvolanie proti výroku o treste. V písomných dôvodoch odvolania namietal, že na
hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine a v takýchto prípadoch sa znižuje trest o jednu tretinu,
čo súd v jeho prípade nezohľadnil. Poukazoval na to, že mal dve poľahčujúce okolnosti, a preto mu mal

súd uložiť trest miernejší. Na verejnom zasadnutí konaní o odvolaní poukázal tiež na svoju rodinnú
situáciu, keď družka, s ktorou žije v spoločnej domácnosti očakáva dieťa, pričom spolu sa už starajú odve maloleté deti. Taktiež je riadne zamestnaný a má trvalý príjem. Žiadal, aby odvolací súd zohľadnil
všetky tieto okolnosti a zmenil napadnutý rozsudok vo výroku o treste tak, že mu uloží peňažný trest vo
výmere 1.000 €, prípadne trest povinných prác v rozsahu 300 hodín.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní poukázal na správnosť a
zákonnosť napadnutého rozsudku a žiadal odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné
zamietnuť.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania podľa § 316 ods.
1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade

podaného odvolania vykonal verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
mu predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že podané odvolanie nie je dôvodné.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní pred súdom prvého stupňa vydal vyhlásenie o vine a odvolací
súd preskúmal dôkaznú situáciu najmä z hľadiska chýb, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por., pričom v tomto smere nezistil žiadne pochybenie, ktoré by odôvodňovalo

takýto postup. Okrem doznania sa obžalovaného sa v spisovom materiáli nachádza celá rada dôkazov
preukazujúcich spáchanie skutku, a teda jeho vyhlásenie o vine má oporu v dôkaznej situácii a bolo
ho možné prijať.

Odvolacísúdvšaknezistilanipochybenie zostranysúduprvéhostupňapri ukladanítrestu. Súdprvého

stupňa správne obžalovanému priznal dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l) a písm. n) Tr. zák. a
jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák. Za tejto situácie s prihliadnutím na ustanovenie
§ 38 ods. 3 Tr. zák. prichádzalo do úvahy u obžalovaného použitie trestnej sadzby vo výmere dva až
štyri roky odňatia slobody po znížení hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu. Súd prvého stupňa
potom nepochybil, pokiaľ obžalovanému uložil trest odňatia slobody úplne na spodnej hranici trestnej

sadzby § 156 ods. 3 Tr. zák. vo výmere dvoch rokov, avšak ako trest nepodmienečný. Obžalovaný
sa totižto skutku dopustil v čase podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody a podľa
ustanovenia § 49 ods. 2 Tr. zák. iný postup neprichádzal u neho do úvahy. Z uvedeného je totiž zrejmé,
že náprava obžalovaného na slobode jeho podmienečným prepustením z výkonu trestu odňatia slobody
nebola dovŕšená, tak ako to vyžaduje zákon a obžalovaný si toto dobrodenie zákona nevážil a dopustil

sa pomerne závažnej násilnej trestnej činnosti. Aj odvolací súd má odôvodnené pochybnosti, či by účel
trestu u tohto obžalovaného mohol byť naplnený uložením peňažného trestu, prípadne trestu povinných
prác, tak ako sa toho domáhal obžalovaný svojím odvolaním. Jeho predchádzajúca trestnosť ale aj
priestupkovosť voči majetku a občianskemu spolunažívaniu takýto záver nedovoľujú prijať. Súd prvého
stupňa prevahu poľahčujúcich okolností, ktoré si obžalovaný vytvoril tým, že sa k trestnej činnosti

doznal a túto oľutoval a že na hlavnom pojednávaní dal vyhlásenie o vine, vyhodnotil práve v tom, že
obžalovanému uložil trest odňatia slobody úplne na spodnej hranici trestnej sadzby, pretože v opačnom
prípade by u obžalovaného, vzhľadom na jeho predchádzajúcu trestnosť, prichádzalo do úvahy uloženie
trestu pomerne prísnejšieho, a to na hornej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby.

Keďžesúdprvéhostupňanepochybilanivtom,keďobžalovanéhopodľa§48ods.2písm.b)Tr.zák. pre
výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a nepochybil
ani vo výroku o náhrade škody, nepovažoval odvolací súd odvolanie obžalovaného za dôvodné a toto
potom podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.