Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, August 30, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/271/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114217419
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114217419.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr.

Michala Boroňa a JUDr. Martina Kopinu v právnej veci žalobkyne: E.. P. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D. T. XXXX/X, H., právne zastúpenej JUDr. Martin Staroň, advokát, so sídlom Hlavná 89, Prešov, proti
žalovaným: 1. C.. H.. C. H., H.., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/XX, H., právne zastúpenej BENČÍK
& PARTNERS ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, s.r.o., Františkánske námestie 4, Prešov, 2. J. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. T. XXXX/X, H., 3. H. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. T. XXXX/X, H., o určenie,
že žalobkyňa nie je vydedená, o odvolaní žalovanej v 1/ rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.
k. 9C 125/2014-48 zo dňa 2. 3. 2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

1. P o t v r d z u j e sa rozsudok vo výroku II. a III.

2. Náhrada trov odvolacieho konania sa n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) žalobu v časti, že
žalobkyňa E. P. H., nar. XX.XX.XXXX nie je vydedená poručiteľom prof. H. H., C.., nar. XX.XX.XXXX,
zomrelým dňa XX.XX.XXXX zamietol. Určil, že žalobkyňa E.. P. H., nar. XX.XX.XXXX je dedičom po
poručiteľovi H. H. H., C.., nar. XX.XX.XXXX, zomrelým dňa XX.XX.XXXX. Ďalším výrokom vyslovil, že
žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Vo svojom rozhodnutí súd prvej inštancie okrem iného uviedol, že v prejednávanej veci mal súd
za to, prihliadajúc najmä na výpovede žalobkyne a jej súrodencov, žalovaných v 2. a v 3. rade, že
vo vzťahu poručiteľa k nim ako k vnukom, nedošlo nikdy k nadviazaniu bližšieho citového vzťahu aký
sa predpokladá vo vzťahu starého rodiča ku svojmu vnukovi. Aké-také styky boli medzi poručiteľom a
vnukmi udržiavané počas ich útleho detstva (za čias manželstva poručiteľovho syna a matky žalobkyne),
avšak súd zvýrazňuje, že aj v prípade, ak poručiteľ prišiel na návštevu k rodine, z ktorej pochádzajú

vnukovia, nevenoval svoj čas vnukom ale dospelí viedli debaty medzi sebou. Následne ani v ďalšom
období, keď vzhľadom na nízky vek, žalobkyňa mala obmedzené možnosti kontaktovať sa alebo stýkať
sa s poručiteľom, z jeho strany k žiadnemu takémuto kontaktu nedošlo. Ďalej treba dať za pravdu
žalobkyni aj v tom, že z dôvodu rozvodu jej rodičov a ťažkého zdravotného postihnutia jej matky,
musela sa starať predovšetkým o ňu, pričom treba negatívne vnímať skutočnosť, že im zo strany
poručiteľa nebola ponúknutá žiadna pomoc. Následne, keď došlo k rozvodu rodičov, a otec žalobkyne
sa presťahoval k poručiteľovi, teda, že akýmsi spôsobom sa oddelil od ich rodiny a vrátil sa do svojej

pôvodnej rodiny, znova nedochádzalo k tomu, aby poručiteľ nejakým spôsobom žalobkyňu ako svoju
vnučku kontaktoval a zaujímal sa o ňu.3. Nebolo vyvrátené ani to, že v prípade, ak žalobkyňa aj vo veku tínedžera chcela stráviť nejaký čas so
svojim starým otcom, teda poručiteľom, musel kontakt vychádzať z jej strany. Potom jej nemožno mať
za zlé, že o poručiteľa neprejavovala záujem spôsobom širším ako to vyplynulo z dokazovania, pričom

za logický možno považovať aj jej záver o tom, že jej v kontakte bráni žalovaná v 1. rade, ktorá akoby
náhodou pri dvoch pokusoch žalobkyne o stretnutie sa s poručiteľom vždy mala naporúdzi dôvod, pre
ktorý tento styk umožnený nebol. Čo sa týka možnosti kontaktovania poručiteľa žalobkyňou telefonicky,
tak vzhľadom na problémy so sluchom poručiteľa, tento styk možný nebol, zároveň nebol možný styk
ani prostredníctvom modernej elektronickej komunikácie. Zároveň však bolo preukázané, že žalobkyňa,

aj keď sa stretla s ďalším rodinným príslušníkom žijúcim v trvalej domácnosti s poručiteľom, pýtala sa na
stav poručiteľa, resp. sa pokúšala o ňom informovať aspoň nepravidelne prostredníctvom elektronických
komunikačných prostriedkov.

4. Odborná literatúra uvádza, že starí rodičia majú na vnúčatá vplyv. Starí rodičia vplývajú na vnúča
priamo i nepriamo. Priamo to môže byť vo forme dávania rád alebo rôzneho učenia. Kontakt so starým

rodičom tiež formuje jeho psychosociálne faktory, identitu a chápanie hodnôt. Starí rodičia spájajú
rodinnú minulosť a budúcnosť, čím dávajú vnúčaťu pocit kontinuity vlastného života. Nepriamy vplyv je
napríklad v tom, že môže byť dôležitým faktorom pri zmierovaní pri nezhodách vnúčaťa s rodičom. Starý
rodič je dôležitou súčasťou sociálneho sveta vnúčaťa. Možno mať teda za to, že poručiteľ ako starý
rodič svoju úlohu dôležitej súčasti života žalobkyne nesplnil. Vzhľadom na to, ako uviedla žalobkyňa

a jej sestra, nastavil pravidlá vzájomného vzťahu poručiteľ, a preto nemožno mať za to, že žalobkyňa
neprejavovala o neho opravdivý záujem, o ktorý by on stál a neprejavovanie, ktorého by ho citovo
zasahovalo, keďže tak sám nerobil v čase, keď tak robiť mal a mohol. Aj keď to nebolo v konaní výslovne
uvedené, súd nadobudol pocit, že poručiteľ svoj vzťah k žalobkyni a jej súrodencom formoval cez svoj
vzťah k matke žalobkyne, ktorý dobrý nebol, o čom jednoznačne svedčí neponúknutie pomoci pri jej

ťažkom zdravotnom postihnutí.

5. Z toho dôvodu mal súd prvej inštancie za to, že formálny vzťah žalobkyne a jej starého otca bol
zapríčinený predovšetkým správaním poručiteľa v čase jej detstva, ale aj v neskoršom čase, a jeho
výsledkom bol stav, že sa žalobkyňa o starého otca zaujímala spôsobom, ktorým sa o ňu zaujímal on,

teda iba zriedka. Dôvod na vydedenie ako sankcia pre žalobkyňu tak daný nebol a listina o vydedení
je v tejto časti neplatná.

6. V prejednávanej veci súdny komisár odkázal žalobkyňu na podanie žaloby nezodpovedajúcej §

175k ods. 2 O.s.p. Keďže však žalobkyňa aj bez poučenia podala žalobu aj s petitom správnym,
súd ju o nesprávnosti petitu, o ktorom bolo rozhodnuté vo výroku č. I. rozsudku nepoučoval (čo by
inak bolo jeho procesnou povinnosťou) ale tento bez ďalšieho zamietol pre nedostatok naliehavého
právneho záujmu, keďže určenie, že žalobkyňa vydedená nie je, je iba predbežnou otázkou k určeniu,
že žalobkyňa je dedičom po poručiteľovi. Pokiaľ žalovaná v 1. rade uvádzala, že žiada žalobu zamietnuť

a rešpektovať závet a že podanie žaloby je v rozpore s dobrými mravmi, k tomu súd uvádza, že v
rozpore s dobrými mravmi môže byť výkon práv a povinností z právneho vzťahu a nie procesný úkon -
podanie žaloby. Podanie žaloby urobené žalobkyňou je zákonom priamo stanovená možnosť jej ochrany
pred vydedením a aj z tohto pohľadu využitie procesnej ochrany proti nezákonnému postupu poručiteľa,
dobrým mravom odporovať nemôže. V konaní úspešnej žalobkyni súd náhradu trov konania nepriznal,

nakoľko ju nepožadovala a neúspešní žalovaní právo na náhradu trov konania nemajú.

7. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku II. podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná
v 1. rade. V odvolaní okrem iného uviedla, že enunciát napadnutého rozsudku je podľa jej názoru
nepreskúmateľný, zmätočný, kontradiktórny a obsahuje protirečenie v sebe samom. Notársky úrad D.. L.

A. ako súdny komisár vyzval žalobkyňu na podanie žaloby, že žalobkyňa nie je vydedená po poručiteľovi.
Výroková časť rozsudku nekorešponduje s výzvou notárskeho úradu na podanie žaloby, či žalobkyňa je
alebo nie je vydedená. Podľa názoru žalovanej v 1/ rade mal súd žalobu buď v plnom rozsahu zamietnuť,
resp. vyhovieť žalobe v obidvoch bodoch, resp. vyzvať notára ako súdneho komisára na podanie novej
výzvy na podanie žaloby so správnym žalobným petitom. Zamietnutie žaloby vo výroku I. rozsudku a

vyhovenie žalobe v II. výrokovej časti rozsudku je kontradiktórne, nezákonné a nepresvedčivé. Žalovaná
v 1/ rade namieta predimenzované používanie judikatúry zo strany zákonného sudcu. Okresný súd v
Prešove odkázal celkom na 5 rozsudkov Najvyššieho súdu Českej republiky, resp. Krajského súdu v
Českých Budějoviciach. Slovenský právny systém je založený na kontinentálnom právnom poriadku anie na precedensoch. Poručiteľ vydedil žalobkyňu a žalovaných v 2/ a 3/ rade ako svojich dedičov. Je
logické, že poručiteľ by právny krok nezrealizoval, keby sa necítil dotknutý nezáujmom vnukov o svoju
osobu, resp. keby naopak vzťah poručiteľa k potomkom bol ľahostajný. Poručiteľ notárskou zápisnicou

spísanou pred Notárskym úradom D.. R. M. pod č. k. N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX zo dňa 15. 6. 2009
uviedol, že jeho vnuci sa k nemu ako k starému otcovi nesprávali, nenazývali ho starým otcom, vôbec ho
nenavštevovali, osobne a ani telefonicky sa o neho nezaujímali. Poručiteľ konštatuje, že svojich vnukov
nevidel minimálne 10 rokov, napriek tomu, že trvalo žijú v H.. Absolútne ho nenavštevujú, ani nejavia
o neho žiadny záujem ako o starého otca, ani ako o osobu vôbec. Poručiteľ na druhej strane notárskej

zápisnice výslovne žiada svojich vnukov, aby závet a listinu o vydedení v plnom rozsahu rešpektovali.
Notárska zápisnica je pritom dokumentom najvyššej právnej sily. V notárskej zápisnici poručiteľ ustanovil
ako univerzálneho dediča svoju dcéru - žalovanú v 1/ rade. Podľa názoru žalovanej v 1/ rade sa
súd s notárskou zápisnicou obsahujúcou listinu o vydedení dostatočne nevysporiadal. Žalobkyňa na
súdnom pojednávaní nezdôvodnila, prečo napriek výslovnej žiadosti poručiteľa nerešpektuje poslednú
vôľu svojho starého otca. Je zaujímavé, že brat a sestra žalobkyne testament de facto akceptovali,

keďže nenapadli poslednú vôľu poručiteľa a listinu o vydedení tak, ako to urobila žalobkyňa. Žalobkyňa
sa o poručiteľa vôbec nestarala, nezaujímala a nepomáhala mu v chorobe ani v starobe. Žalobkyňu
a žalovanú v 2/ rade a žalovaného v 3/ rade vydedil ako svoje deti dokonca aj vlastný otec H.. H. H.,
ktorý si neželal, aby jeho vlastné deti boli na jeho pohrebe. Žalobkyňa nezasielala poručiteľovi žiadne
blahoželania na Vianoce, Veľkú noc, meniny, narodeniny, a to dokonca ani v prípadoch, keď oslavoval

jubilejných 80, resp. 85 rokov. Žalovaná v 1/ rade konštatuje, že v súdnom konaní zaťažuje dôkazné
bremeno žalobkyňu, t.j. žalobkyňa musí preukázať všetky skutočnosti uvedené v žalobe. Žalovaná v 1/
radenebránilažalobkyni,abynavštevovalaporučiteľatakčasto,akolenchce.Ajvprípadeneprítomnosti
žalovanej v 1/ rade žalobkyňa mohla svojho starého otca navštíviť. Poručiteľ mal reálne, objektívne a
relevantné dôvody na vydedenie svojich vnukov. Nie je pravdou, že poručiteľ neprejavoval o svojich

vnukov záujem, pretože im poskytoval finančnú a materiálnu podporu, dával im darčeky a podobne až
do času, pokiaľ mu to jeho komplikovaný zdravotný stav dovoľoval. Žalobkyňa sa vyhýba posledným
10 rokom pred spísaním závetu, o ktorých sa v listine o vydedení výslovne hovorí. Poručiteľ v časovom
rozpätí 77 - 87 rokov veku nevládal „behať“ za vnukmi, pričom vnuci sa vôbec neunúvali za poručiteľom
prísť z vlastnej iniciatívy. Ani jeden vnuk nebol ani na pohrebe poručiteľa. Listina o vydedení bola

korektná a zákonná, pričom ju spisovala súdna komisárka D.. R. M. ako notárka s dlhoročnou právnou
praxou. V žiadnom prípade nie je pravda, že pravidlá vzájomného vzťahu poručiteľa a vnukov nastavil
poručiteľ. Bolo to práve naopak - potomkovia poručiteľa do veľkej miery zapríčinili zmrazenie vzťahov s
poručiteľom. Nerešpektovali žiadne mravné, etické ani ľudské princípy vo vzťahu k rodine H.. Žalobkyňa
nerešpektovala poslednú vôľu svojho starého otca z finančných dôvodov. Žalobkyňa a žalovaní v 2/

a 3/ rade nevstupujú do pozície dediča po poručiteľovi primárne, ale sekundárne na základe toho, že
ich otec zomrel ešte pred smrťou poručiteľa. Žalovaná v 1/ rade konštatuje, že sa so svojím nebohým
bratom H.. H. H. dohodla, že namiesto neho zdedí jeho dedičský podiel po poručiteľovi. Výmenou na
to previedla žalovaná v 1/ rade ako darkyňa svojmu bratovi ako obdarovanému na základe darovacej
zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 24. 6. 2004 nehnuteľnosť. Predmetom darovania bol X izbový

byt č. XX nachádzajúci sa na adrese H. XX, XXX XX H.. Ako finančnú kompenzáciu za darovanie bytu
prisľúbil brat žalovanej v 1/ rade vzdanie sa dedičského podielu po poručiteľovi na rodinnom dome
situovanom na adrese W. XX, XXX XX H.. Žalovaná v 1/ rade dopĺňa odvolacie dôvody o tretí odvolací
dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. e) O.s.p. vzhľadom k tomu, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené. Na základe vyššie

uvedených skutočností žiadala, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil mu vec
na ďalšie konanie, alebo alternatívne aby zmenil napadnutý rozsudok tak, že určí, že žaloba sa v celom
rozsahu zamieta.

8. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č.

160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez
nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

9. Výrok I. a II. rozsudku môže na prvý pohľad pôsobiť rozporuplne. Súd prvej inštancie však ozrejmil,

z akého dôvodu návrh žalobkyne na určenie, že nie je vydedená, zamietol. Aj odvolací súd má za to,
že vyriešenie tejto otázky má len povahu otázky prejudiciálnej, ktorú bolo potrebné zodpovedať pred
samotným rozhodnutím o tom, či žalobkyňa je alebo nie je dedičkou po poručiteľovi. Z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa vydedená nieje, následkom čoho bolo rozhodnutie premietnuté do výroku II., ktorým bolo žalobe žalobkyne vo vzťahu
k určeniu, že je dedičkou po poručiteľovi vyhovené. Pokiaľ žalovaná v 1. rade tvrdí, že ak výzva notára
nezodpovedala zákonu, bolo potrebné, aby súd notára vyzval na podanie novej výzvy, tu je potrebné

uviesť, že takýto postup by za situácie, kedy žalobkyňa podala žalobu so správnym znením petitu,
nesledoval záujem hospodárnosti, efektívnosti konania.

10. Uvádzanie odkazov na judikatúru v rozhodnutí nie je možné vnímať ako negatívny aspekt
rozhodnutiasúdu,právenaopak,uvedenáskutočnosťsvedčíozodpovednomaprofesionálnomprístupe

súdu prvej inštancie k prejednávanej veci, o zohľadňovaní rozhodovacej činnosti tak, ako to predpokladá
aj CSP (čl. 2 ods. 2, § 220). Na veci nič nemení ani skutočnosť, že pôvodcom judikatúry citovanej v
odôvodnení rozhodnutia sú súdy Českej republiky, a to vzhľadom na príbuznosť českej a slovenskej
právnej úpravy vydedenia. Odôvodnenie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám stanoveným v §
220 CSP (do 30.06.2016 túto problematiku upravovalo ust. § 157 ods. 2 O.s.p.), nie je postavené výlučne
na judikatúre iných súdov, sú v ňom náležite vyjadrené úvahy súdu prvej inštancie a presvedčivé právne

posúdenie veci.

11. Listina o vydedení bola spísaná súčasne so závetom vo forme notárskej zápisnice, ktorá je listinou
verejnou, pričom v konaní nebola spochybnená jej platnosť, pokiaľ ide o jej formálnu stránku. Je zrejmé,
že ak poručiteľ spísal listinu o vydedení a závet, chcel, aby takto prejavená vôľa bola rešpektovaná, čo

však neznamená, že každý závet či listina o vydedení je automaticky spôsobilá vyvolať želané právne
účinky tak, ako to poručiteľ zamýšľal. Za týmto účelom je potrebné, aby právny úkon poručiteľa spĺňal
podmienky stanovené zákonom, pričom žalobkyňa naplnenie hmotnoprávnych dôvodov vydedenia (§
469a ods. 1 Občianskeho zákonníka) poprela.

12. Vo vzťahu k cit. rozsudku Najvyššieho súdu ČR 21 Cdo/48/2000 odvolací súd uvádza, že ak
vydedenie prichádza do úvahy iba tam, kde poručiteľ stojí o blízky príbuzenský vzťah s potenciálnym
dedičom (t.j. za situácie, kedy poručiteľ pociťuje nezáujem dediča ako ujmu, krivdu), tým skôr dôvodom
vydedenia nie je stav, kedy sú osoby prichádzajúce do úvahy ako dedičia poručiteľovi ľahostajné.
Skutočnosť, že poručiteľ spísal listinu o vydedení sama o sebe bez ďalšieho neodôvodňuje záver o tom,

že poručiteľ sa cítil dotknutý nezáujmom vnukov. V konaní nebolo tvrdené ani preukázané, že poručiteľ
sa o žalobkyňu a jej súrodencov zaujímal z vlastnej iniciatívy, že by niekedy prejavil vôľu kontaktovať
ich čo i len písomne, pozval ich na návštevu, dožadoval sa ich pomoci a pod..

13. Pri úvahe, či ide o neprejavenie opravdivého záujmu v zmysle ustanovenia § 469a ods. 1 písm.

b/ Občianskeho zákonníka, sa považuje za významný vzťah medzi poručiteľom a potomkom, najmä,
či tento vzťah mal charakter skutočného vnútorného vzťahu a nielen predstieraného, formálneho.
Existenciu takéhoto kvalifikovaného vzťahu možno vyvodiť z rozličných vonkajších prejavov, napr. z
osobného, prípadne písomného styku, zo vzájomnej starostlivosti potomka a poručiteľa a pod., pričom
pri posudzovaní otázky, či existuje dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho

zákonníka,nemožnoopomenúťanikonkrétnemožnostidedičaprejavovaťtakýtozáujematiežokolnosti,
za ktorých k vydedeniu došlo, najmä, či potomkovi v prejavovaní opravdivého záujmu o poručiteľa
nebránili objektívne okolnosti, prípadne, či zo strany potomka nejde o nezavinené neprejavenie takéhoto
kvalifikovaného záujmu. Zákonný dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho
zákonníka totiž vyžaduje, aby neprejavenie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len

samotná existencia takéhoto stavu (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 239/2009, zo dňa
24. februára 2010).

14. Narušený vzťah a z toho vyplývajúce obmedzenie kontaktu medzi poručiteľom a žalobkyňou nemôže
byť pričítané na vrub žalobkyne, ak to bol práve poručiteľ, ktorý svojím konaním, resp. nekonaním v

značnom rozsahu prispel k takémuto stavu a nemal snahu prehlbovať väzby, ktorých existencia sa
medzi blízkymi príbuznými predpokladá. Vykonaným dokazovaním nebolo vyvrátené, že iniciatíva ku
kontaktu už od útleho detstva žalobkyne nikdy nevychádzala od poručiteľa, stretnutia so žalobkyňou a jej
súrodencami boli uskutočnené na podnet ich rodičov a neskôr, po rozvode rodičov, smrti otca žalobkyne
na podnet žalobkyne. Žalobkyňa sa s poručiteľom v období r. 1999-2009 stretla niekoľkokrát, nie je teda

pravdivýmtvrdenieuvedenévlistineovydedeníspísanejdňa15.06.2009,žeporučiteľžalobkyňunevidel
minimálne 10 rokov. Uvedené bolo potvrdené výpoveďou žalovanej v 2. rade. Zároveň svedok Q. H.
potvrdil, že žalobkyňa sa na poručiteľa pýtala, on ani žalovaná v 1. rade však žalobkyňu o zdravotnom
stave poručiteľa neinformovali, z čoho vyplýva, že žalobkyňa vedomosť o stave poručiteľa nemala.15. Žalovaná v 1. rade na jednej strane tvrdila, že by pomoc pri starostlivosti o poručiteľa, ktorý
trpel zdravotnými problémami privítala, na druhej strane však žalobkyňu s jeho zdravotným stavom

neoboznámila. Zároveň v odvolaní uviedla, že v prípade jej neprítomnosti v bydlisku, kde žila spolu
s poručiteľom žalobkyni nebolo bránené poručiteľa navštíviť, na výsluchu pred súdom prvej inštancie
vypovedala v tom smere, že jeden z pokusov žalobkyne o návštevu poručiteľa bol zmarený v dôsledku
toho,žežalovanáv1.rademalaprednáškynafakulteapotrebovaladomuzavrieť.Uvedenévkonečnom
dôsledku vyznieva rozporuplne. Skutočnosti, ktoré by svedčili o nerešpektovaní mravných, etických,

ľudskýchprincípovzostranyžalobkynevovzťahukporučiteľovivykonanýmdokazovanímzistenéneboli.

16. Pokiaľ žalovaná v 1. rade tvrdí, že ako finančnú kompenzáciu za darovanie bytu svojmu bratovi
(otcovi žalobkyne) tento žalovanej v 1. rade prisľúbil vzdanie sa dedičského podielu po poručiteľovi na
rodinnom dome, k tomuto odvolací súd uvádza, že predmetná skutočnosť nemá vplyv na posúdenie
otázky, ktorá je predmetom tohto konania, t.j. či žalobkyňa je alebo nie je dedičkou po poručiteľovi. Otec

žalobkyne zomrel pred poručiteľom (r. 2006), preto možnosť odmietnuť dedičstvo po poručiteľovi resp.
prenechať dedičstvo žalovanej v 1. rade nemal.

17. Za daného stavu odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že podmienky
vydedenia žalobkyne poručiteľom v zmysle § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka splnené neboli,

žalobkyňa nebola platne vydedená a preto je dedičkou po poručiteľovi. Z uvedeného dôvodu rozsudok
vo výroku II. a v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s §
396 ods. 1 CSP, tak, že náhrada trov odvolacieho konania sa nepriznáva, keďže v odvolacom konaní

úspešná žalobkyňa si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila a žalovaní v odvolacom konaní
úspešní neboli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).