Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Jana Burešová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/125/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713217451
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8713217451.2
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu
JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Karola Krochtu, v spore žalobcov 1/ V. Y., K.. XX.X.XXXX, O. V., XX. U.
XXX/XX a 2/ J. G., K.. XX.XX.XXXX, O. B. J., T.. S. XX, obaja zastúpení JUDr. Milanom Štefaňakom,
advokátom, Advokátska kancelária Poprad, Bajkalská 2338/4, proti žalovanému Y. Z., K.. X.X.XXXX, O.
V., T. XXXX/XX, zast. JUDr. Jozefom Furčákom, advokátom, advokátska kancelária Vranov nad Topľou,
Puškinova 856/4, Vranov nad Topľou, o zaplatenie 20.000,- eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného Poprad č.k. 20C/210/2013-170 zo dňa 21.3.2016 takto
r o z h o d o l :
Zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie a vracia vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľom sumu
20.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 29.10.2011 do zaplatenia, všetko do 3
dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej. Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe, kde sa žalobcovia domáhali zaplatenia sumy
20.000 eur spolu s úrokom z omeškania, pretože so žalovaným uzatvorili kúpnu zmluvu o prevode
nehnuteľností - bytu č. XX na X. poschodí bytového domu v Poprade, blok U.B., na T. XX. U. XXX/XX
za sumu 31.000 eur s tým, že žalovaný mal žalobcom poskytnúť sumu 11.000 eur na úhradu dlhu vo
vzťahu k spoločnosti Ex Credit, a.s. Zvyšnú časť 20.000 eur im nevyplatil.
Prvoinštančný súd konštatoval obsah písomného vyjadrenia žalovaného a obsah výsluchov svedkov H..
X. F., P. O. U. Q.Š. Q.. Následne vec právne posúdil podľa § 3 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 588
Občianskeho zákonníka a § 591 Občianskeho zákonníka a ust. § 101 O.s.p.
V právnom odôvodnení rozhodnutia prvoinštančný súd opätovne skonštatoval, že sa javí nelogickým
tvrdenie, že žalovaný uhradil zvyšok kúpnej ceny pred budovou Správy katastra Poprad, pokiaľ len pár
minút pred tým bol s navrhovateľmi osvedčiť ich podpisy na kúpnej zmluve a mohol kúpnu cenu uhradiť
k ich rukám pri podpise zmluvy bez potreby zabezpečovať si ochranný sprievod svedka O..
V tomto smere prvoinštančný súd poukázal na skutočnosť, že v uvedený deň, t.j. 28.10.2011 uzavreli
žalobcovia ako kupujúci so spoločnosťou Ex Credit, a.s. ako predávajúcim kúpnu zmluvu, ktorou
predmetný byt spätne odkúpili do svojho bezpodielového spoluvlastníctva manželov za kúpnu cenu
8.222,32 eur s tým, že aj k uvedenej zmluve bol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva dňa
28.10.2011, teda úhrade kúpnej ceny muselo dôjsť pred podaním uvedeného návrhu a nemôže byť
pravdivým tvrdenie žalovaného a svedka O., že žalobcom žalovaný odovzdal hotovosť vo výške viac
ako 30.000 eur.
Následne prvoinštančný súd vychádzal z ust. § 120 ods. 1 O.s.p., § 153 ods. 1 O.s.p. a mal za to, že
žalovaný vo veci dôkazné bremeno neuniesol, žalovaný nepreukázal odovzdanie hotovosti žalobcom,
nenavrhol a nepredložil v tomto smere žiaden dôkaz.
Dospel k záveru, že nárok žalobcov je dôvodný, a preto priznal žalobcom aj úroky z omeškania.
O trovách konania rozhodne podľa § 151 ods. 3 O.s.p. po právoplatnosti konania vo veci samej.2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný, ktorý namietal
postup prvoinštančného súdu. Prvoinštančný súd nedostatočne zistil skutkový stav veci, nevysporiadal
sa s predloženými dôkazmi, nesprávne rozhodol vo veci a nevykonal dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností. Prvoinštančný súd si opätovne osvojil tvrdenia v odôvodnení ktoré neboli
nikdy ani vypovedané a ani nijak zdokumentované, a to najmä, že žalovaný počas celého konania
nikdy neuviedol, že odovzdal len sumu 20.000 eur, ale vyplatil sumu 31.000 eur s popisom, ako
došlo k odovzdaniu peňazí na pojednávaní dňa 1.4.2014. Prvoinštančný súd nesprávne a neúplne
cituje svedka O. a nesprávne hodnotí tento dôkaz, keďže tento sa na pojednávaní dňa 1.7.2014
vyjadril a potvrdil odovzdanie peňazí a veľmi podrobne popísal celý proces tejto transakcie. Sudca
sa nevysporiadal so spätným odkúpením, resp. vyplatením sumy spoločnosti Ex Credit, nevypočul
osobu prítomnú pri spätnom odovzdaní a vyplácaní dlhu, nevykonal navrhovaný dôkaz. Nebral do
úvahy rozpory v tvrdeniach žalobcov a zástupcov spoločnosti Ex Credit, nevysporiadal sa s ďalšími
okolnosťami, vôbec náležitým spôsobom nevyhodnotil výsluch H.. Y. zo dňa 18.11.2015, súd vôbec sa
nevysporiadal so svedeckou výpoveďou H.. F., a opätovné konštatovanie súdu o nelogickom tvrdení
o žalovanom uhradení zvyšku pred budovou správy katastra a celé zdôvodnenie súdu je nelogické
a ničím nepodložené. Žalovaný dokonca riadne preukázal disponibilitu finančných prostriedkov, svoje
tvrdenia riadne preukázal, mal záujem na objasnení veci. Prvoinštančný súd sa však neriadil zrušujúcim
rozsudkom odvolacieho súdu. Prvoinštančný súd sa nevysporiadal ani s tým, že rozsudok je odlišný od
návrhu, a keďže došlo k úhrade finančnej čiastky zo strany žalovaného žalobcom, je dôvod, aby odvolací
súd zmenil prvoinštančný rozsudok a žalobu zamietol.
3. Žalobcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedli, že svedok P. O. v priestoroch pri budove
Katastrálneho úradu v Poprade dňa 28.10.2011 vôbec nebol, žalobcovia nevedia stotožniť túto osobu s
osobou, ktorá na uvedenom mieste bola a preto nie je možné dať návrh na vykonanie takéhoto dôkazu.
Žiadali rozsudok prvoinštančného súdu potvrdiť.
4. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok
prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne a je potrebné ho
podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5.Prvoinštančnýsúdvovecikonalvčase,keďzákladnýmprocesnýmpredpisomprekonaniepredsúdmi
bol Občiansky súdny poriadok. Občiansky súdny poriadok bol zrušený a od 1.7.2016 bol nahradený
novým procesným predpisom, a to Civilným sporovým poriadkom, účinným od 1.7.2016.
Podľa § 470 ods. 1 CSP platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.
Citované zákonné ustanovenia udávajú základné princípy, ktorými je potrebné sa v medziobdobí
medzi platnosťou a účinnosťou starého a nového procesného predpisu riadiť. Zásadne platí princíp
okamžitej aplikability nového procesného predpisu. Platí však aj princíp justifikácie účinkov procesných
úkonov, ktorý princíp znamená, že procesné úkony subjektu ( strán sporu aj súdu) civilného súdneho
konania vykonané počas platnosti a účinnosti skoršieho procesného predpisu sa vo sfére svojich
účinkov prejavujú s relevanciou pre konanie samotné aj počas účinnosti nového procesného predpisu.
Teda všetky procesné úkony vykonané prvoinštančným súdom vrátane písomného vyhotovenia
rozsudku je potrebné posudzovať podľa procesného predpisu platného v čase konania a rozhodovania
prvoinštančného súdu.
Vzhľadom na odvolacie námietky žalovaného odvolací súd skúmal napadnutý rozsudok
prvoinštančného súdu a zistil, že v priebehu konania prvoinštančného súdu po tom, čo už raz odvolací
súd prvoinštančnému súdu rozsudok zrušil, zo strany žalobcov došlo podanie, ktoré sa nachádza na
čl. 163 súdneho spisu, kde žalobcovia nielenže oznamujú zmenu priezviska na strane žalobkyne v
2/ rade, ale aj svojim procesným návrhom žiadajú pripustiť zmenu návrhu na začatie konania v časti
petitu, pretože medzi žalobcami došlo k rozvodu manželstva a uplatňovaný nárok chcú, aby im bol
priznaný každému samostatne v polovici, vrátane úrokov z omeškania. Zástupca žalobcov na túto
situáciu dokonca prvoinštančný súd upozorňoval aj na pojednávaní dňa 4.3.2016. Prvoinštančný súdvšak bez ďalšieho vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcov nezaujal žiadne procesné stanovisko, o
zmenenávrhuvrozsahuuplatnenéhopetitužiadnymspôsobomnerozhodol,čímsadopustilpochybenia,
ktoré má za následok odňatie práva konať sporovým stranám a porušenie ich práva na spravodlivý
súdny proces.
Prvoinštančný súd nemôže ani za aktuálneho procesného predpisu, ale ani v minulosti podľa O.s.p.
konať o uplatnenom nároku tak, že je priznaný nárok žalobcom spôsobom a v rozsahu, ktorý žalobcovia
nežiadajú. Tým prvoinštančný súd prekročil uplatnené nároky žalobcov a uvedený dôvod je jedným z
dôvodov pre zrušenie rozsudku prvoinštančného súdu (konanie ultra petit).
6. Rozhodnutie prvoinštančného súdu tak, ako bolo písomne vyhotovené, je rozhodnutie, ktoré je v
odvolacom konaní nepreskúmateľné. Odvolací súd je totiž zisteným skutkovým stavom prvoinštančného
súdu viazaný (§ 383 CSP). Z obsahu rozsudku súdu prvého stupňa však nie je jasne zistený skutkový
stav. Skutkový stav v rozsudku sa zisťuje tak, že prvoinštančný súd najskôr musí uviesť, ktoré skutkové
tvrdenia na základe vykonaných dôkazov považuje za nesporné, ktoré skutkové tvrdenia sú sporné a
ktoré zo sporných skutkových tvrdení sú rozhodné pre spravodlivé rozhodnutie v prejednávanej veci.
Uvedie, aké dôkazy na preukázanie rozhodujúcich skutkových okolností boli vykonané a ako tieto
dôkazy vyhodnotil. Následne tieto čiastkové skutkové zistenia prvoinštančný súd zhrnie do celkového
skutkového stavu, ktorý skutkový stav má predstavovať skutkovú situáciu predvídanú v hypotéze
aplikovateľnej právnej normy.
Pri zisťovaní skutkového stavu prvoinštančný súd musí vo vzájomnej súvislosti a jednotlivo vyhodnotiť
všetky dôkazy, ktoré v prejednávanej veci vykonal a nie tak, ako to správne namietal žalovaný vo
svojom odvolaní, že prvoinštančný súd si vybral len niektoré svedecké výpovede a len niektoré časti
zo svedeckých výpovedí. Prvoinštančný súd vyhodnotí všetky dôkazy, ktoré vo veci vykonal s tým, že
dôkazy, z ktorých skutkové zistenia nemajú vplyv na správnosť zisteného skutkového stavu, označí
v odôvodnení, s tým, že uvedie, že tieto skutkové zistenia sú pre rozhodnutie v prejednávanej veci
nevýznamné. Ďalej prvoinštančný súd musí uviesť, prečo niektoré dôkazy, ktoré žiadali vykonať strany
sporuvovecinevykonal,ktorédôkazyvovecivykonalaktoréskutkovétvrdeniastránbolitýmitodôkazmi
potvrdené alebo vyvrátené. Je potrebné tak, ako to odvolací súd už v minulosti niekoľkokrát vo svojich
rozhodnutiach konštatoval, aby prvoinštančný súd neopisoval obsah dôkazov. Hodnotenie dôkazov sa
nevykonáva opisovaním obsahu dôkazu, ale vyhodnotením dôkazu a opísaním úvahy súdu o tom, ktorý
dôkaz považuje za hodnoverný a ktorý nie a aké zistenia z jednotlivých dôkazov vyvodil. Prvoinštančný
súd pri hodnotení dôkazov nemôže vychádzať z predpokladaných udalostí, ktoré ani neboli v priebehu
prvoinštančného konania zistené. Prvoinštančný súd nemôže dokonca ani svoje rozhodnutie odôvodniť
dohadmi, ktoré sa jemu javia logické, pokiaľ na tieto konštatovania nemá vykonané žiadne dôkazy a
pokiaľ tieto konštatovania vôbec nevyplývajú z obsahu dôkazov.
Prvoinštančný súd sa musí vyvarovať neopodstatnenému výberu dôkazov smerujúcich k jednostranným
záverom.
Keďže prvoinštančné rozhodnutie nemá základnú časť rozhodnutia spočívajúcu v náležitom zistení
skutkového stavu, rozhodnutie prvoinštančného súdu je nepreskúmateľné.
Naviac, prvoinštančný súd aplikoval pri svojej rozhodovacej činnosti hmotnoprávne zákonné
ustanovenia, ktorých aplikáciu vôbec vo svojom rozhodnutí ani neodôvodnil, ba dokonca niektoré
zákonné ustanovenia sa na danú situáciu vôbec nevzťahujú.
Vzhľadom na uvedené okolnosti odvolaciemu súdu neostávalo nič iné, než napadnutý rozsudok
prvoinštančného súdu zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. Úlohou prvoinštančného súdu v ďalšom bude náležitým spôsobom sa vysporiadať s procesným
úkonom žalobcov z čl. 163 súdneho spisu, prvoinštančné rozhodnutie zákonným spôsobom náležitým
spôsobom odôvodniť tak, aby bolo jednoznačne zistené, čoho sa sporové strany domáhajú, aké sú ich
vzájomné vyjadrenia, aký je skutkový stav, na základe čoho prvoinštančný súd dospel k skutkovému
stavu, prvoinštančný súd zákonným spôsobom vyhodnotí všetky dôkazy, ktoré v prejednávanej veci
vykonal, či súvisia alebo nesúvisia s prejednávanou vecou, na základe zisteného skutkového stavu
prvoinštančný súd správne bude aplikovať hmotnoprávnu normu a až potom bude môcť prvoinštančný
súd zákonne a spravodlivo rozhodnúť. Prvoinštančný súd v svojom rozhodnutí rozhodne aj o trovách
odvolacieho konania.
8. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.