Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 18, 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 13C/127/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114214646
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Svediaková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5114214646.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v právnej veci žalobkyne:

P. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX/X, XXX XX Ž., proti žalovanému: Mesto Žilina, IČO: 00 321
796, so sídlom Námestie obetí komunizmu 1, 011 31 Žilina, práv. zast.: JUDr. Lukáš Bútora, advokát, so
sídlom Vojtecha Tvrdého 12, 010 01 Žilina, o určenie existencie nájomného vzťahu, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalovanému proti žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou domáhala, aby súd určil, že je nájomcom bytu č.X, nachádzajúceho sa vo
vchode č.XX na prízemí obytného domu č.s.XXXX na ul. F. v Ž., ktorý dom je postavený na pozemku

parc.č. KN-C XXXX/X a je zap- na LV č. XXXX v k.ú. Ž., a tiež sa domáhala náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnila najmä tým, že v predmetnom byte býva od svojho detstva s tým, že pôvodným
nájomcom bytu bola jej neb. matka G. W.E., ktorej bol byt pridelený na základe Rozhodnutia o pridelení
bytu zo dňa 08.08.1979 a Zápisu o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 05.09.1979.Nakoľko
sa matka dostala do omeškania s platením nájomného, žalovaný jej vypovedal nájom bytu výpoveďou
zo dňa 08.11.2006 a výpovedná doba uplynula dňa 28.02.2007. Po tomto dátume ostala v byte bývať

žalobkyňasjejmatkou,pričomžalovanýsanedomáhalnasúdevyprataniabytu.Vbytebývalažalobkyňa
už aj s jej deťmi, a to aj po smrti matky, ktorá zomrela dňa 29.07.2011. Tiež žalobu odôvodnila tým, že na
vyššie uvedenej adrese má ona, ako i jej maloleté deti B., nar. 26.11.1999, ako i D., nar. 17.12.2003 trvalý
pobyt. Žalobkyňa ďalej uviedla, že predmetný byt je v dezolátnom stave, zo strany žalovaného nebol ani
záujem riešiť havarijný stav, nakoľko dom je určený na asanáciu, žalovaný nedodáva už niekoľko rokov
do predmetného bytu teplú vodu, od októbra 2013 už ani studenú vodu, ani kúrenie. Keďže žalovaný
nedodávaldobytuuvedenézákladnéplneniapreriadnychoddomácnosti,usúdilaženiesúdanédôvody

na platenie akéhokoľvek nájomného, čo je zrejmé aj žalovanému, nakoľko ju nikdy o platenie nájomného
nepožiadal. Naliehavý právny záujme na žalobou požadovanom určení odôvodnila žalobkyňa tým, že
jej právne postavenie je neisté, nachádza v stave právnej neistoty, nakoľko žalovaný podal proti nej
na Okresnom súde Žilina žalobu o vypratanie predmetného bytu, ktoré konania sa vedie pod sp. zn.:
6C/50/2014.

3. Súd v prvom rade skúmal, či je na žalobkyňou požadovanom určení naliehavý právny záujem tak ako

ho v žalobe tvrdila, keďže sa v súdenej veci jedná o tzv. určovaciu žalobu.

4. Podľa § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku (CSP) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujemnie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Tento záujem bude spravidla daný v
prípade, ak sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak by právne postavenie žalobcu bez takéhoto
určenia bolo neisté. V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci má žalobkyňa

naliehavý právny záujem na žalobou požadovanom určení, nakoľko bez požadovaného určenia je jej
právne postavenie neisté, najmä i s poukazom na to, že proti žalobkyni sa vedie na Okresnom súde
Žilina konanie o vypratanie predmetného bytu pod sp. zn..6CD/50/2014, a to z dôvodu, že žalobkyňa
predmetný byt užíva bez právneho dôvodu, ako to vyplýva z pripojeného spisu. Súd preto pristúpil k
vecnému prejednaniu žaloby.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom procesných strán, oboznámením s listinnými dôkazmi
produkovanými procesnými stranami a s pripojeným spisom Okresného súdu Žilina sp.zn.: 6C/50/2014.

6. Žalobkyňa zotrvala na žalobe v celom rozsahu tak ako ju vymedzila písomne. Žalovaný zotrval
na svojom písomnom vyjadrení k žalobe, žiadal teda žalobu zamietnuť, poukazoval pritom na to,

že žalobkyňa užíva predmetný byt bez právneho dôvodu, čím zasahuje do jeho vlastníckeho práv,
a to preto, že ustanovenie § 706 ods.1 Občianskeho zákonníka o prechode nájmu bytu je daný
prípad neaplikovateľné, žalobkyňa nemá k predmetnému bytu platnú nájomnú zmluvu s tým, že po
prevzatí správy bytov a nebytových priestorov v roku 2012 spoločnosťou Žilbyt, s.r.o. bola žalobkyni
dňa 08.04.2013 zaslaná výzva na uvoľnenie bytu s tým, že táto bola zaslaná ešte p. G. W., keďže

spoločnosť bola v presvedčení, že výzvu posiela nájomcovi, keďže však na túto výzvu nikto nereagoval,
konatelia spoločnosti Ing. X. W. a JUDr. U. W. a technik spoločnosti F. P. vykonali osobnú návštevu v
mesiaci september 2013 a informovali žalobkyňu o postupoch, ktoré nastanú, ak nebude dobrovoľne
riešiť vzniknutý právny stav.

7. V konaní nebolo sporné, že pôvodným nájomcom bytu bola neb. matka žalobkyne p. G. W., ktorej bol
bytpridelenýnazákladeRozhodnutiaoprideleníbytuzodňa08.08.1979aZápisuodohodeoodovzdaní
a prevzatí bytu zo dňa 05.09.1979.Nakoľko sa dostala do omeškania s platením nájomného, žalovaný
jej vypovedal nájom bytu výpoveďou zo dňa 08.11.2006 a výpovedná doba uplynula dňa 28.02.2007, a
teda dňom 28.02.2007 sa skončil nájom predmetného bytu. Po tomto dátume ostala v byte bývať naďalej

matka žalobkyne, žalobkyňa a jej maloleté deti. Matka žalobkyne zomrela dňa 29.07.2011, teda v čase
keď nájom predmetného bytu už netrval.

8. Podľa § 706 ods.1 Občianskeho zákonníka ak nájomca zomrie a ak nejde o byt v spoločnom nájme
manželov, stávajú sa nájomcami (spoločnými nájomcami) jeho deti, vnuci, rodičia, súrodenci, zať a

nevesta, ktorí s ním žili v deň jeho smrti v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt. Nájomcami
(spoločnými nájomcami) sa stávajú aj tí, ktorí sa starali o spoločnú domácnosť zomretého nájomcu alebo
na neho boli odkázaní výživou, ak s ním žili v spoločnej domácnosti aspoň tri roky pred jeho smrťou a
nemajú vlastný byt.

9. Toto ustanovenie možno však aplikovať iba vo vzťahu k nájomcovi, ktorému ku dňu jeho smrti svedčilo
právo užívať predmetný byt. Ustanovenie o prechode nájmu bytu nemožno použiť v prípade smrti osoby,
ktorej nájomný pomer k bytu skončil a ktorá mala právo bývať v byte len do posledného dňa lehoty na
vypratanie bytu. V súdenej veci nebolo sporné, že p. G. W. ako pôvodný nájomca a ktorej nájomný
pomer k predmetnému bytu skončil, mala právo bývať v tomto byte len do posledného dňa lehoty na

vypratanie bytu, t.j. do dňa 28.02.2007 a teda ku dňu jej smrti, t.j. ku dňu 29.07.2011 jej právo užívať
predmetný byt nesvedčilo, preto aplikácia ustanovenia § 706 ods.1 Občianskeho zákonníka do úvahy
neprichádza. Žalobkyňa sa teda nestala nájomcom predmetného bytu v dôsledku prechodu nájmu bytu
podľa citovaného ustanovenia § 706 ods.1 Občianskeho zákonníka.

10. Podľa § 685 ods.1 Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou
prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez
určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.
Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v
zákone. Právny vzťah nájmu bytu medzi prenajímateľom a nájomcom je občianskoprávnym vzťahom

založeným na nájomnej zmluve. V súdenej veci však k uzatvoreniu novej nájomnej zmluvy k
predmetnému bytu medzi žalovaným ako prenajímateľom a žalobkyňou ako nájomcom nedošlo, t.j.
nevznikol ani nový nájomný vzťah k predmetnému bytu založený na nájomnej zmluve medzi žalovaným
ako prenajímateľom a žalobkyňou ako nájomcom.11. Pre úplnosť dôvodov súd uvádza, že pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že žalovaný sa po dátume 28.02.2007
žalobou nedomáhal vypratania predmetného bytu, k tomuto tvrdeniu je nutné uviesť, že v zmysle ust.

§ 710 ods. 2, veta druhá Občianskeho zákonníka, neplatí pre zánik bytu ustanovenie § 676 ods.2
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti
tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa
nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na
dobudlhšiuakoroksaobnovujevždynarok,nájomdojednanýnakratšiudobusaobnovujenatútodobu.

12. Z dôvodov uvedených v odsekoch 9., 10. a 11. súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
13. O náhrade trov konania súd rozhodol na základe ust. § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná
stranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnev
zmysle ust. § 262 ods.2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným
uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu súd proti

žalovanej s poukazom na citované ustanovenia CSP priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% s
tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.