Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 20, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9To/36/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113010543
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Farkaš
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8113010543.5

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Farkaša a sudcov JUDr.
Jaroslava Bugeľa a JUDr. Emila Dubňanského, na verejnom zasadnutí konanom dňa 20.11.2014, v
trestnej veci obžalovaného G. R., pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, 2 písm. b/,
d/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 140 písm. b/ Tr. zák., o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 6T/39/2013 zo dňa 11.07.2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného G. R..

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov napadnutým rozsudkom sp. zn. 6T/39/2013 zo dňa 11.07.2014 uznal obžalovaného
G. R. vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1, 2 písm. b/, d/ Tr.
zák. s poukazom na § 138 písm. c/ Tr. zák. a s poukazom na § 140 písm. b/ Tr. zák., na tom skutkovom
základe, že

po tom, čo sa dňa 6.8.2012 po predchádzajúcom dlhšiu dobu trvajúcom napätom vzťahu s poškodeným
M. H., nar. XX.XX.XXXX, z dôvodu striedavého partnerského vzťahu k N. L., pri priamej konfrontácii v
čase okolo 21.15 hod. za účasti poškodeného M. H. a N. L. od tejto dozvedel, že ona ho už nemiluje a
že miluje M. H., tak následne dňa 7.8.2012 v skorých ranných hodinách v čase medzi 01.00 - 01.40 hod.
na ceste tretej triedy číslo 543017 v smere jazdy od obce H. G. do obce O., vedľa objektu spoločnosti

IMUNA H. G., riadil osobné motorové vozidlo značky Suzuki Vitara čiernej farby, EVČ PO-910 CF, kde
na priamom úseku cesty cielene dostihol M. H. a G. G., nar. XX.X.XXXX, ktorí sa v tom čase po pravej
strane vozovky pri pravej krajnici vracali domov z baru K2 zo H. G., cielene zišiel ku krajnici na pravej
strane, kde vozidlo nasmeroval na chodcov M. H. a G. G. a odzadu do nich v rýchlosti okolo 25 km/
hod. narazil, následkom čoho G. G. spadol na zem a odplazil sa do priekopy na ľavej strane cesty
a M. H. bol odhodený do priekopy na pravej strane cesty, kde po tomto zastavil motorové vozidlo,

z ktorého vystúpil, podišiel k M. H. na miesto ležiace mimo cesty, ktorý na neho ešte kričal: „Ja ce
znam, ja ce poznam“ a tohto v úmysle usmrtiť a z pomsty za ukončenie jeho vzťahu s N. L. a prebratie
dievčaťa - N. L., presne nezisteným nožom, ktorý mal pri sebe, surovým spôsobom usmrtil tak, že M. H.
v priebehu asi dvoch minút opakovane a viackrát bodol do oblasti hlavy, krku, trupu a horných končatín,
pričom počas tohto útoku došlo k odlomeniu čepele noža, čím mu spôsobil v oblasti hrudníka dve hlboké
bodnorezné rany s hĺbkou bodných kanálov 12 cm a 9 cm s prebodnutím pohrudnice, pravých pľúc,

osrdcovníka a nabodnutím ľavých pľúc a pravdepodobne už s nožom s odlomenou čepeľou ďalších 48
prevažne povrchových bodnorezných rán, z toho 11 bodnorezných rán v oblasti krku, pričom tieto všetky
zranenia mu spôsobovali bolesti veľkej intenzity, ktoré sa zväčšovali, v dôsledku týchto poranení došlo k
vnútornému a vonkajšiemu krvácaniu, rozvinutiu šoku po krvácaní, čo viedlo k zlyhaniu srdcovocievnej
a dýchacej činnosti a bezprostredne k smrti poškodeného v priebehu desiatich až dvadsiatich minút,
smrti poškodeného by sa nedalo zabrániť ani poskytnutím adekvátnej zdravotníckej a odbornej lekárskej

pomoci.Za to mu súd uložil:

Podľa § 145 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. d/, j/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, 3, 8

Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 22 rokov.

Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona, v spojení s § 78 ods. 1 Trestného zákona ochranný dohľad na
3 roky.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť škodu vo výške
1.594,72 eur poškodenej A. H., nar. X.X.XXXX, trvale bytom O. č. XX a škodu vo výške 3,55 eur
poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s. so sídlom Bratislava, Mamateyova č. 17, IČO:

35937874 zastúpenej splnomocnenkyňou poškodeného C.. B. R..

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku poškodenú A. H., nar. X.X.XXXX, trvale bytom O. č. XX, so
zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Po vyhlásení rozsudku, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku, obžalovaný priamo do zápisnice
o hlavnom pojednávaní podal odvolanie. Odvolanie odôvodnil podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa
18.8.2014. Z odôvodnenia odvolania vyplýva, že obžalovaný sa v bode 1/ zaoberal pojmom surovým a
trýznivým spôsobom spáchania činu. V tejto súvislosti odcitoval závery znaleckého posudku z odboru
súdneho lekárstva N. L., MUDr. K. I., špecifikoval poranenia, ktoré boli spôsobené nárazom motorového

vozidla a následne spôsobené nožom a na základe toho hodnotil stav poškodeného po tomto útoku. V
tejto súvislosti zdôraznil, že po odchode obžalovaného poškodený ešte žil 20 minút, pričom v tento čas
sa svojpomocne premiestnil až o 100 m. Keďže mu nebola poskytnutá zdravotná pomoc, podľahol šoku
z vykrvácania. Rovnako poukázal na skutočnosť, že poškodený následkom zranení pociťoval bolesť,
ktorá bola tlmená koncentráciou alkoholu. V tejto súvislosti obžalovaný konštatuje, že zo znaleckého

posudku MUDr. N. V. vyplýva, že konanie obžalovaného nebolo chladnokrvné, nebolo plánované, nebol
to profesionálny nájomný vrah.

V ďalšom bode sa zaoberá pojmovým znakom pomsta. Tu poukazuje na znalecký posudok MUDr. N. V.,
že motiváciou činu bola žiarlivosť a poukazuje na záver, ktorý vyplýva z tohto znaleckého posudku, že

motiváciou bola taktiež kombinácia neistoty, frustrácie, emočnej žiarlivosti a osobnej nezrelosti. V tejto
súvislosti porovnáva závery znaleckého posudku Doc. PhDr. G. E. CSc. a PhDr. Y. W. práve v otázke
definície motívu tohto konania. Poukazuje na záver znalca PhDr. E., že nebolo jednoznačne definované,
že žiarlivosť bola motiváciou skutku, avšak to pripustil tak, ako to definovala znalkyňa MUDr. N. V..

Obžalovaný poukazuje na závery znalcov MUDr. N. V., PhDr. Y. W., ktorí dospeli k záveru, že
motívom bola žiarlivosť. Na druhej strane poukazuje na záver Doc. PhDr. G. E. CSc. pri vyjadrení v
jeho znaleckom posudku. Ten konštatuje, že čo sa týka motivácie skutku, táto nebola jednoznačne
definovaná. Dáva do vzájomnej súvislosti aj výpoveď svedkyne L., ktorá konštatovala, že ona nevie
o pomste či pomstychtivosti obžalovaného. Táto skutočnosť nevyplynula ani z výpovede ostatných

svedkov. Poukázal na výpovede svedkov A., G., T., L., G., z ktorých vyplynulo, že L. chodila s každým,
kto bol po ruke. Svojich priateľov klamala, podvádzala a zdôrazňuje, že ak by obžalovaný konal s
motívom pomsty, tak by tak musel konať aj v prípade jej predchádzajúcich priateľov. Zaoberá sa úvahami
úmyselného usmrtenia. Zdôrazňuje, že vedel, že poškodený žije po skutku, no on skutok nedokonal,
aj napriek tomu, že nič mu v tom nebránilo. Za podmienok na mieste nebolo možné predpokladať,

že poškodený poraneniam podľahne. Prvotné zranenia boli spôsobené nárazom brzdiaceho vozidla a
počas konfliktu obžalovaný útočil rúčkou noža. Nemal vedomosť, že tam sa nachádza čepeľ. Jedna
z dvoch bodnorezných rán na hrudníku bola spôsobená pádom počas konfliktu, pričom práve toto
poranenie mohlo byť smrteľné a obžalovaný zdôrazňuje, že to nevedel.

V ďalšom bode obžalovaný vyjadruje svoje úvahy nad plánovaním trestného činu. Poukazuje práve
na výpovede T., A., z ktorých vyplynulo, že mal v čase okolo 22.30 hod. sa nachádzať v O.. Dáva
do súvislosti s ich výpoveďami výpovede svedkov G., L., G., G., ktorí v tomto časovom rozmedzí
videli obžalovaného v bare K2 H. G., v ktorom sa nachádzal taktiež poškodený, ktorého mal údajnehľadať u neho doma. Zdôraznil, že svedok T. pri identifikácii motorového vozidla mal vychádzať iba
z toho, čo mu povedal svedok A.. Nevedel bližšie špecifikovať motorové vozidlo. Rovnako svedok A.
nevedel určiť špecifické znaky vozidla. Neopoznal evidenčné číslo motorového vozidla. Nevedel určiť

vodiča. Svedok A. konštatoval, že auto stojace v O. so spolujazdcom mu pripomínalo, že sa jedná
o obžalovaného so spolujazdcom. Táto okolnosť nebola zistená. Naopak, bola vyvrátená skutočnosť,
že by sledoval poškodeného v bare, či už v čase jeho odchodu, či cestou, ktorou mal ísť do O..
Poukázal na záver MUDr. V., ktorý vyplýva z jej znaleckého posudku, že nebolo konanie obžalovaného
plánované. V tomto konaní nebolo preukázané, že obžalovaný mal úmysel nasmerovať vozidlo na

poškodených. Táto skutočnosť mala vyplynúť iba z výpovede poškodeného G., ktorý uviedol, že to vie
podľa toho, že ich viac osvetlilo svetlo vozidla a počul vyššie otáčky. V tejto súvislosti dáva do pozornosti
znalecký posudok Ing. G. H. z odboru cestnej dopravy, ktorý konštatoval, že mal k dispozícii len
brzdné stopy, preto spracoval iba koridor pohybu motorového vozidla pred nehodovým dejom. Znalecký
posudok vypracoval iba na základe výpovede svedka G.. Podľa jeho názoru, tento svedok uvádzal
nepravdivé okolnosti nehodového deja a to, že vozidlo malo pridať pred zrážkou, že bol odhodený

do čelného skla, čo bolo vyvrátené stopami na mieste samom. Tento svedok mal klamať už tým, že
tvrdil po nehode, že bol v bezvedomí asi 30 minút a že bol po nehode odhodený na tú istú stranu
ako poškodený H. a následne až na opačnú stranu. Poukazuje na popis, ktorý podal tento svedok,
popis oblečenia obžalovaného, ktorý bol nesprávny. Rovnako dáva do súvislosti nález šľapky tohto
svedka a jednoznačne konštatuje, že tento svedok klame. Zdôrazňuje, že bolo vierohodne potvrdené,

že chodci boli pod vplyvom alkoholu. Išli po vozovke bez reflexných prvkov, nestabilnou chôdzou. Išli v
jazdnom pruhu motorového vozidla, teda po nesprávnej strane. Podľa jeho vyjadrenia, výpoveď tohto
svedka je nedôveryhodná. Vo vzťahu k tomuto svedkovi poukazuje na závery znalca PhDr. C. L., z
odboru psychológie, kde bolo konštatované, že požitie alkoholu narušili jeho schopnosti vnímať, čo
mohlo mať za následok skresľovanie. Obžalovaný poukazoval na rozpory vo výpovediach tohto svedka.

V ďalšom bode sa zaoberá vyhrážkami. Konštatuje, že on sa nevyhrážal O.. Tvrdenia, že sa vyhrážal
poškodenému pred skutkom cez telefón, je nepravdivé. Iba svedok A. vo svojej prvotnej výpovedi
uvádzal, že mu to povedal nebohý H., no v druhej výpovedi pred súdom si to svedok rozmyslel. Uviedol,
že on to osobne počul cez hlasitý odposluch počas telefonátu. Toto klamstvo svedka vyvracia svedecká
výpoveď L., ktorá potvrdzuje prvotnú výpoveď svedka o tom, že im to slovom iba povedal H., avšak

skutočne nevedia, či takýto telefonát vôbec bol s takýmto kontextom.

Rovnako obžalovaný konštatuje, že tvrdenia, že sa dohodli ohľadne dievčaťa, sú nepravdivé. Túto
skutočnosť vyvracia výpoveď svedka G., ktorý konštatoval, že k žiadnej dohode nedošlo, okrem
podania rúk s tým, že sa nebudú hádať. Rovnako je nepravdivé tvrdenie, že sa mal snažiť dostať

do blízkosti poškodeného. S poškodeným sa poznali už tri roky. Z výpovede svedka A. vyplynulo, že
mali kamarátsky vzťah. Sem-tam sa pohádali. V daný deň obžalovaný nevyhľadával poškodeného.
Poškodený H. pred skutkom chodil so sestrou obžalovaného. Nebolo preukázané, že by obžalovaný si
spôsobil sám poranenia. Táto skutočnosť bola vyvrátená aj DNA analýzou stôp, ktoré boli zaistené v
štádiuprípravnéhokonania.ZvýpovedesvedkovG.,R.,U.vyplýva,ževprvotnomkontaktebolzmätený,

vystrašený a rozrušený, keď prišli na miesto samé. Nevedel si spomenúť na dátum narodenia, čo malo
za následok prvotné popísanie skutku. V závere konštatuje, že okresný súd pripustil, že osobitný motív
skutkubolažiarlivosť,žesaprejavujevyššístupeňplánovania,pripravenostiažemožnotopovažovaťza
pomstu.Takýtopostupsúdu,podľanázoruobžalovaného,jenelegálny.Súdneboloprávnený,podľajeho
názoru, riešiť, či skutok mal či nemal znaky vopred uváženej pohnútky. Ak súd k takémuto rozhodnutiu

dospel, mal to postúpiť špecializovanému súdu, ako vecne príslušnému, no touto problematikou sa už
zaoberal Najvyšší súd SR, ktorý vo svojom rozhodnutí sp. zn. 4Ndt 20/2013 zo dňa 30.12.2013 dospel k
záveru, že úvahy o konaní obžalovaného s vopred uváženou pohnútkou boli založené na nepodložených
skutočnostiach a nariadil okresnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol, aby bol zistený skutkový
stav, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, najmä v tak jemnej, ale závažnej otázke, ako je posúdenie, či

inkriminovaný skutok vykazuje znaky danej trestnej sadzby. A ak by okresný súd to zistil, má to postúpiť
vecne príslušnému špecializovanému súdu. Takéto úvahy o vopred uváženej pohnútke sú hypotetické.

Obžalovaný zdôraznil, že na hlavnom pojednávaní svoj skutok oľutoval. Aj zo znaleckého posudku PhDr.
Y. W. vyplynulo, že u obžalovaného zachytili emócie, ktoré nebol schopný emocionálne uviesť. Rozoberá

úvahy,žesapriznalkuskutku,nonepriznalsaibaklživýmskutočnostiam,ktorévovýpovediachsvedkov.
Nesúhlasí s právnou kvalifikáciou a zdôrazňuje, že ani ľútosť ani priznanie nepatrí medzi priťažujúce
okolnosti. Zdôrazňuje, že je prvotrestaný, vo veku blízkom mladistvého. Jeho vek má vplyv na rozumovúa vôľovú spôsobilosť pre úspešnú resocializáciu, čo predpokladajú aj znalci vo svojich znaleckých
posudkoch.

Odvolanie odôvodnil obhajca obžalovaného podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa 02.09.2014.
Konštatuje, že podľa názoru súdu, má byť obžalovaný usvedčovaný výpoveďami svedkov G. G., N.
L., D. A., C. T.. E. G. mal dosvedčiť, že jeho a nebohého M. H. zrazilo motorové vozidlo, ktoré malo
najprv spomaliť, potom pridať, naraziť do nich. G. po odhodení vozidlom sa mal odplaziť iba niekoľko
metrov od miesta nehody a videl vystúpiť obžalovaného z vozidla. Pritom mal počuť kričať M. H., že

ho pozná a po nastúpení mal odísť z miesta. Konštatuje, že svedok G. vypovedal, no tieto skutočnosti
neusvedčujú ho zo spáchania vraždy. Jeho výpoveď ho usvedčuje iba z toho, že do nich narazil. Svedok
sa snaží vo výpovedi naznačiť, že úmyselne, no to nie je pravdou. Po náraze mal počuť nejaké zvuky
a výkriky nebohého, že pozná útočníka. Túto výpoveď považuje za nepravdivú. Zdôrazňuje, že v ten
večer svedok bol podnapitý. Nepresne si zapamätal, čo v tú noc sa stalo. Niektoré časti výpovede sú
len domnienkami. Vzhľadom na to, že bol kamarát s nebohým, podľa jeho názoru, chce obžalovanému

niektorými týmito tvrdeniami iba poškodiť. Tento svedok mal po príchode polície tvrdiť, že po náraze
odpadol a bol v bezvedomí. Bezvedomie malo trvať zhruba pol hodiny. Niečo na tejto prvotnej výpovedi
je pravdivé. Tento svedok nesprávne uvádzal časové súvislosti. Ak by celý čas bol pri vedomí, musel
by vidieť nebohého odchádzať z miesta v priekope, kde došlo k bitke, pretože tento svedok od miesta
bol vzdialený asi 14 m. Podľa stôp, ktoré sa zistili po nájdení nebohého, nebohý prechádzal popred

neho, smerom k závodu Imuna H. G.. Išlo o takú vzdialenosť, že je vylúčené, aby svedok zraneného
prechádzajúceho popred neho nezaregistroval. Táto výpoveď svedka nemôže byť vierohodná do takej
miery, aby bolo možné povedať, že treba veriť jeho výpovedi a nie výpovedi obžalovaného.
Následne hodnotí stav obžalovaného, ktorý v tom čase nebol pod vplyvom alkoholu. Presne popísal
spôsob nárazu do chodcov, priebeh bitky s nebohým M. H., aj to, že keď od neho odchádzal, M. H. ešte

žil, kričal za ním, že ho pozná. Ak by skutočne chcel H. usmrtiť, po takýchto výkrikoch, či po zistení, že
javí známky života, by sa k nemu predsa mohol vrátiť, aby svoj skutok, resp. úmysel dokonal. Vyjadril
sa, že je mu ľúto, čo sa stalo. Bol to zhluk náhodných udalostí a situácií, pri ktorých aj z jeho strany
došlo k nesprávnej reakcii, no vyhlásil, že nikdy nechcel a nemal úmysel M. H. zabiť. Vzhľadom na stav
alkoholického opojenia svedka G. vyjadril názor, že neskorším častým opakovaním a spomínaním si na

túto udalosť pridával k nej neprežité udalosti a sám presvedčil seba, že sa celý skutok odohral podľa
jeho predstavivosti.

Svedkyňa L. mala dosvedčiť, že v telefóne mal povedať, že zabije M.. Toto isté tvrdenie mal interpretovať
svedok A., ktorý tvrdil, že nebohý M. pri tomto telefóne dal telefón na hlasitý odposluch. Okrem

samotného M. H. sa mal vyhrážať aj A. či T.. Rovnako tieto výpovede považujú za nepravdivé. Sú to
kamaráti nebohého. Snažia sa mu iba priťažiť takýmito výpoveďami. Ak by bolo preukázané, že sa
skutočne vyhrážal zabitím niektorému z týchto svedkov, isto by to neostalo bez dohry na polícii, resp. v
priestupkovom konaní. Rovnako sú pochybné tvrdenia, že mal sa vyjadrovať, že pozná nejakých ľudí,
čo sú vo výkone či po výkone trestu. Takéto tvrdenia považuje za zavádzajúce. Napriek tomu, že došlo

k usmrteniu M. H., nemôže to preukazovať úmysel zabiť M. H.. Podľa takýchto tvrdení by potom mal
zabiť aj A. aj T., no s nimi nikdy konflikt nemal. Namieta rovnako tvrdenia A. a T., že videli auto jeho
otca, ktoré používal v čase okolo 22.10 hod. až 22.15 hod. v O..

Konštatuje, že súd vo svojom rozhodnutí vyberá iba časť výpovedí, ktoré vyhovujú odôvodneniu jeho

viny, no z výpovede samotnej N. L. vyplýva, že v čase okolo 21.30 hod. až 22.00 hod. prišla s M.
do baru, kde bol už so svojou sestrou. Nemá to logiku, že by išiel hľadať M. do obce O., keď sedel
s N. v bare K2 a on tam sedel so svojou sestrou. Má podozrenie, že súd pri takomto hodnotení má
snahu dokazovať, že hľadal v ten večer M. H., aby sa mu mohol podľa súdu pomstiť. Svedkovia síce
videli auto podobné, no nevideli vodiča ani spolujazdca. Obhajoba obžalovaného, že po vyjdení z auta

smerom ku priekope, došlo k situačnému konfliktu medzi ním a M. H., nebola vyvrátená. Ak by v ten
večer hľadal M. H. a chcel s ním rozprávať, ak by ho napokon aj našiel a došlo by k nezhode, to
nezakladá dôkaz o tom, že ho chcel zabiť. Hodnotil vzťahy z minulosti medzi M. H. a obžalovaným.
Jeden čas dokonca nebohý chodil s jeho sestrou. V kritický deň chceli zabudnúť na staré konflikty,
na N. L.. Ukazovali si vzájomne SMS-ky, ktoré im posielala N.. Zdôraznil, že aj znalkyňa MUDr. V.

uviedla, že vzťah medzi obžalovaným a nebohým bol ambivalentný. Chvíľu boli kamaráti, chvíľu rivali.
Znalkyňa konštatovala, že by neakceptovala žiarlivosť ako jediný dôvod, čo sa stalo, že motivácia
bola založená z kombinácie zložitého vzťahu, frustrácie, neuspokojeného vzťahu, neistoty, frustrácie z
opustenia, objavenie rivala, emočnej žiarlivosti ako osobnostnej nezrelosti. Takéto konanie nevykazujepodľa znalkyne znaky chorobného afektu v zmysle nezrozumiteľnosti. Bolo to ľudsky zrozumiteľné,
nebolo to chladnokrvné a ani plánované. Táto časť výpovede sa v zdôvodnení rozsudku nespomína.
Nevysporiadal sa s tvrdeniami tejto znalkyne. Vyzerá to tak, že súd zdôrazňoval iba dôkazy, ktoré sú v

jeho neprospech, no nevysporiadal sa so skutočnosťami, ktoré potvrdzujú jeho obhajobu. Prvostupňový
súd konštatuje, že skutok bol spáchaný z pomsty, že poškodeného vnímal ako svojho soka. Skutočnosti
vyplývajúce zo znaleckých posudkov z odboru psychológie nemožno hodnotiť ako pomstu v zmysle
právnej kategórie. Podľa ustálenej judikatúry, o pomstu ide vtedy, ak takáto emócia sa prejavuje vyšším
stupňom plánovania a pripravenosti trestného činu. Za pomstu nemožno hodnotiť konanie, že dôjde

k nezhode medzi dvomi ľuďmi. O to isté ide aj v jeho prípade. Popísal atak, ku ktorému došlo, a
konštatuje, že keď zistil, že sa odlomila čepeľ noža, bil sa s týmto predmetom v dlani, čo vysvetľuje
vznik bodnorezných rán, pretože nevediac o tom, že z rúčky trčí časť odlomenej čepele, zasiahol
nebohého. Jeho úmysel nesmeroval k spôsobeniu surovosti a to, že v trinástich prípadoch bol použitý
ťah zdôvodňuje tým, že údery rozdával neadresne, bez nejakého zmyslu, len v rámci bitky. V žiadnom
prípade nešlo o proces usmrcovania, ako to už uvádza prvostupňový súd. Príčinou smrti bol šok z

vykrvácania spôsobený dvomi hlbokými bodnými ranami. Bodnorezné rany boli iba povrchové. Samy
o sebe by neboli spôsobilé usmrtiť poškodeného. To konštatuje aj znalec z odboru súdneho lekárstva.
Považuje za nesprávnu právnu kvalifikáciu skutku. V priebehu konania, podľa jeho názoru, nebol
preukázaný úmysel smerujúci k úmyselnému usmrteniu M. H.. Súd vyhodnotil dôkazy neobjektívne,
porušiljednuzozákladnýchzásadtrestnéhokonania,pretožemalhodnotiťdôkazynielenvprospech,ale

aj v neprospech obžalovaného. Na základe nesprávneho hodnotenia dôkazov súd dospel k nesprávnym
záverom a k nesprávnej právnej kvalifikácii a na základe toho uložil aj neprimeraný trest. V tejto súvislosti
poukázal na obdobné prípady a konštatuje, že súdy podľa jedného trestného kódexu mali by postupovať
jednotne, primerane a proporcionálne. Pre ilustráciu pripojil aj články z jednotlivých novín.

Zdôraznil, že v čase spáchania skutku obžalovaný mal 19 rokov. Bol blízky veku mladistvého a nie je
čudné, ba naopak je ľudské, že policajtom klamal o odcudzení vozidla, pretože bol v strese, bol vyľakaný.
Dúfal, že sa nepríde na to, čo spravil. To nemôže byť priťažujúcou okolnosťou. Súd pri ukladaní trestu by
mal zhodnotiť aj to, že nebol doposiaľ súdený a obdobne považuje za neprimerané zaradenie do skupiny
s maximálnym stupňom stráženia. Obhajca navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok vo

výroku o vine a treste, skutok upravil podľa vykonaných dôkazov a kvalifikoval ho ako trestný čin zabitia
podľa § 347 ods. 1 Tr. zák. a uložil mu trest odňatia slobody v prvej polovici zákonom stanovenej trestnej
sadzby so zaradením do výkonu trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Na základe riadne a včas podaného odvolania krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal

zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe tohto
preskúmania krajský súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa v rámci hlavných pojednávaní postupoval tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o
ktorom nie sú dôvodné pochybnosti v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. S rovnakou starostlivosťou
objasňoval okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti svedčiace v jeho prospech. V tomto
smere vykonával dôkazy tak, aby umožnili spravodlivé rozhodnutie. Takýmto postupom plne aplikoval
základnú zásadu vyjadrenú v § 2 ods. 10 Tr. por.

Súd prvého stupňa hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom a podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne,
nezávisle od toho, či ich zaobstaral súd, orgán činný v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Takýmto
postupom súdu došlo k naplneniu základnej zásady vyjadrenej v § 2 ods. 12 Tr. por.

Na hlavných pojednávaniach súd prvého stupňa vykonal rozsiahle dokazovanie a to výsluchom
obžalovaného G. R., výsluchom svedkov poškodených G. G. a A. H., výsluchom svedkov N. G., N.
L., C. T., A. G., H. L., H. Q., F. I., K. T., L. G., MUDr. M. U., B. N., G. T., G. O., F. R., C. Y., F.
D., D. A., G. T. a K. T., výsluchom znalcov MUDr. N. L., MUDr. G. L., Ing. G. H., MUDr. N. V. H.,

PhDr. C. L., PhDr. Y. W. a Doc. PhDr. G. E. CSc., vykonaním konfrontácií medzi obžalovaným G.
R. a svedkom poškodeným G. G. a medzi obžalovaným G. R. a svedkyňou N. L., čítaním výpovedí
svedkov W. D., Mgr. H. H., K. R., F. R., práp. C. D., práp. G. W., JUDr. B. R. a C. M., čítaním
znaleckých posudkov KEÚ PZ Košice, znalca Ing. E. H. a znalca Ing. C. E., čítaním listinných dôkazova to zápisnice o previerke výpovedí na mieste s fotodokumentáciou, zápisnice o vykonaní prehliadky
iných priestorov, alebo pozemkov s fotodokumentáciou, zápisnice o rekonštrukcii s fotodokumentáciou,
zápisníc o vyšetrovacom pokuse s fotodokumentáciou, uznesení o vrátení veci, správ mobilných

operátorov, zápisnice o prehliadke tela obžalovaného s fotodokumentáciou, zápisnice o prehliadke tela
G. G. s fotodokumentáciou, zápisníc o vydaní vecí, fotodokumentácie vecí vydaných osobou G. R.,
zápisnice o zaistení veci, zápisnice o prevzatí zaistenej veci, fotodokumentácie vydanej veci, zápisnice
o vydaní veci, zápisníc o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou, zápisníc o dodatočnej obhliadke
miesta činu s fotodokumentáciou, zápisnice o obhliadke motorového vozidla s fotodokumentáciou,

zápisnice o obhliadke s fotodokumentáciou, prepisu telefonického hovoru linky 158 obvineného G.
R., prepisu telefonického hovoru linky 158 p. M., rozhodnutí o oslobodení od povinnosti mlčanlivosti,
výsledkov toxikologických vyšetrení, záznamu o zhodnotení zdravotného stavu osoby, lekárskych
správ, súhlasu na pochovanie, úmrtného listu, zápisu o dychovej skúške, výtlačku facebookového
profilu G. R., správ a charakteristík, odpisu z registra trestov obžalovaného, dokladov súvisiacich
s pohrebom predložených poškodenou, zápisnice o prehliadke tela a obdobných úkonov nebohého

M. H. s fotodokumentáciou, správy Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie
Sabinov a správy Centra špeciálneho pedagogicko-psychologického poradenstva Lipany, vykonaním
obrazovozvukového záznamu z rekonštrukcie a zvukových záznamov telefonického hovoru zločinu
vraždy medzi obžalovaným G. R. a operačným pracovníkom linky 158 a 112 a telefonického hovoru
zločinu vraždy medzi pani M. a operačným pracovníkom linky 158 a na základe takto vykonaného

dokazovania dospel súd k záveru, že skutok sa stal tak, ako je to uvedené vo výroku napadnutého
rozsudku, tento je trestným činom a spáchal ho obžalovaný G. R..

Súdprvéhostupňavosvojomrozhodnutípodrobnerozobraljednotlivédôkaznéprostriedkyaskutočnosti
vyplývajúce z týchto dôkazných prostriedkov.

Tak v odvolaní obžalovaného ako aj v odôvodnení odvolania obhajcom obaja zhodne spochybňujú
skutočnosti vyplývajúce zo svedeckej výpovede svedka G. G.. Obžalovaný tvrdí, že tento svedok klamal.
Obhajca konštatuje, že svedok sa snaží vo svojej výpovedi naznačiť, že išlo o konanie úmyselné, no to
nie je pravdou. Tak obžalovaný, ako aj obhajca vo vzťahu k tomuto svedkovi konštatuje, že pri prvotnej

výpovedi tvrdil policajtom, ktorí prišli na miesto skutku, že bol v bezvedomí. Následne začal popisovať
udalosti tak, ako ich vnímal.

Krajský súd konštatuje, že tento svedok vo svojej výpovedi popísal nielen vzťah poškodeného k N.
L., ale hodnotil aj vzťah nebohého k obžalovanému. Je potrebné uviesť, že svedok tak v prípravnom

konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní popísal cestu, ako kráčal s nebohým M. H. z baru, popísal
náraz motorového vozidla do nich a následné udalosti po tom, keď vodič motorového vozidla vystúpil
a počul hlas M., ktorý na neho kričal: „ja ce znam, ja znam, kto si.“ Súd prvého stupňa sa zaoberal aj
rozporom, ktorý vzniká v tejto výpovedi svedka poškodeného G. G., ktorý po príchode policajnej hliadky
tejto tvrdil, že bol v bezvedomí. Následne začal uvádzať tieto skutočnosti. Vzhľadom na situáciu, ktorá

tam vznikla, je prirodzené a pochopiteľné vysvetlenie, ktoré uvádzal na odstránenie svojich rozporov vo
výpovediach. Vzhľadom na okolnosti prípadu, útok autom na telesnú integritu, je plne akceptovateľné
jehovysvetlenie,žesabál.Bálsauvádzaťskutočnosti,ktoréprežil,pretoprirodzenouobrannoureakciou
je práve konštatovanie, že bol v bezvedomí, teda že si nepamätá. Pri hodnotení výpovede tohto svedka,
ktorý je jediným svedkom útoku, obžalovaný zdôrazňuje, že aj znalec z odboru psychológie PhDr. C.

L. vo svojom znaleckom posudku konštatoval, že požitie alkoholu narušili jeho schopnosti vnímať, čo
mohlo mať za následok skresľovanie. Tu je potrebné uviesť, že obžalovaný pri tejto argumentácii sa
snaží prispôsobiť závery znaleckého posudku PhDr. C. L., ktorý okrem osobnostnej charakteristiky
svedka G. G. konštatuje, že tento svedok v čase činu netrpel žiadnym psychopatologickým definovaným
stavom, ktorý by mu bránil správne vnímať, zapamätať si, reprodukovať udalosti, teda aspoň v hlavnej

dejovej línii. Netrpel halucionatórnym syndrómom. Znalec vo svojom znaleckom posudku sa zaoberal
špecifickosťou tejto situácie. Pripustil, že nezrovnalosti mohli vzniknúť vzhľadom k vysokej emocionálne
napätejsituácii.Vplyvomtýchtoemóciímohlamučasťprežitéhodejavypadnúť,nohlavnádejováosnova
udalostí je zachovaná. Aj znalec konštatoval, že tento svedok vypovedal jasne, v podstatných rysoch.
Všeobecná vierohodnosť je vysoká, no u tohto svedka, vzhľadom na emočne nabitú situáciu zo strachu,

dochádza k mechanizmom vytesňovania. Znalec to vysvetlil, že nie je to jav, že si nechcel pamätať. Je to
jednoducho fyziologický proces, kedy nepríjemné obsahy, traumatizujúce, ktoré obťažujú organizmus,
sú vytesňované a svedok sa snaží na ne zabudnúť. Znalec sa zaoberal aj vysvetlením rozporov vo
výpovedi tohto svedka, na ktoré poukazuje obžalovaný a rovnako dospel k záveru, že prvotný údaj, žesa dostal do bezvedomia, bol ovplyvnený emóciami, ktoré môžu urobiť aj to, že to vytesní. To môže
spôsobovať aj strach. Tu hodnotil aj vzťah tohto svedka k nebohému.

Rovnako znalec hodnotil aj vzťah k obžalovanému. U tohto svedka nezistil snahu poškodiť
obžalovanému R.. Znalec skonštatoval, že tento svedok vypovedal to, čo videl. Znalec sa zaoberal
aj otázkou vplyvu alkoholických nápojov na svedka tak, ako na to poukazoval obžalovaný v rámci
svojho odvolania. Tu je potrebné uviesť, že znalec skonštatoval, že množstvo alkoholu mohlo vplývať
na reprodukčné schopnosti a schopnosti zapamätať si iba minimálne. Znalec zhodnotil aj lži skóre ako

minimálne a rovnako nezistil snahu poškodeného javiť sa v lepšom svetle.

Obžalovaný ako odvolateľ vo vzťahu ku skutočnostiam, ktoré svedok G. uvádzal, keď popisoval
nehodový dej - náraz motorového vozidla, tento svedok mal klamať.

Výpoveď svedka G. G. ohľadne nárazu do chodcov je podporovaná závermi znaleckého posudku

Ing. G. H. z odboru cestnej dopravy. Tieto závery súd prvého stupňa uvádza vo svojom rozhodnutí a
krajský súd v tejto súvislosti iba zdôrazňuje, že znalec ustálil, že nehodová situácia sa vyznačovala
tým, že vodič bezprostredne pred zrážkou natočil vozidlo vpravo a pravými kolesami sa pohyboval od
stopy č. 1 po trávnatom povrchu. Z technického hľadiska nebola rýchlosť príčinou dopravnej nehody,
ale nesprávna technika jazdy. Znalec konštatuje, že nebol dodržaný bezpečný odstup, ktorý by bol

dodržaný premiestnením vozidla dvojitým oblúkom vľavo, ale v tomto prípade vodič vozidla z technicky
nevysvetliteľných dôvodov vozidlo premiestnil dvojitým oblúkom vpravo, čím došlo k zrážke chodcov.
Krajský súd dospel k záveru, že práve výsledky znaleckého dokazovania podporujú výpoveď svedka G.
a neznižujú jej vierohodnosť, ako sa to snaží spochybniť obžalovaný pri svojej argumentácii.

Krajský súd je toho názoru, že obhajoba obžalovaného spočívajúca v tom, že slová, ktoré mal nebohý
povedať, boli povedané až po útoku a nie pred útokom, bola vyvrátená. V podstate takýmto postupom
obžalovaný snaží sa modifikovať dej vo svoj prospech. Súd prvého stupňa správne postupoval, keď pri
svojom rozhodovaní vychádzal práve z výpovede svedka G., ani krajský súd nezistil okolnosti, ktoré by
spochybňovali výpoveď svedka.

Odvolateľ vo svojom odvolaní namieta tú okolnosť, že by s nebohým sa mal dohodnúť ohľadne dievčaťa.
O tejto skutočnosti vypovedali svedkovia, ktorí strávili kritický deň spolu tak s obžalovaným ako aj s
poškodeným. Je zrejmé, že v kritický deň obžalovaný a nebohý M. H. sa snažili vyriešiť vzťah s N.
L.. Z výpovede samotnej N. L. vyplynulo, že s obžalovaným chodila ako s prvým. Normálne sa rozišli.

Nakoniec vznikol jej vzťah k nebohému M. H.. Táto svedkyňa potvrdila, že sa rozišla s obžalovaným a
vo vzťahu preferovala práve M. H.. Táto svedkyňa N. L. potvrdila, že v dôsledku tohto rozchodu došlo
aj k telefonátu, obsah ktorého vie iba sprostredkovane, že obžalovaný sa mal vyhrážať M. H.. Túto
skutočnosť potvrdil aj D. A..

Obhajoba pri hodnotení výpovedí, predovšetkým svedkov A., T., poukazuje na to, že títo svedkovia
sú kamaráti nebohého. Snažia sa priťažiť obžalovanému. Súd prvého stupňa sa podrobne zaoberal
skutočnosťami, ktoré vyplynuli tak zo svedeckých výpovedí svedkov a krajský súd sa stotožnil s tým,
vzhľadom na osobnostnú charakteristiku obžalovaného, že po tom, čo došlo k rozchodu obžalovaného
s N. L., navonok už deklaroval, že sa pomstí M. H..

Vzhľadom na vyššie uvedenú skutočnosť odvolatelia poukazujú na znalecký posudok MUDr. V. z odboru
psychiatrie a rozoberajú svoju úvahu, či v danom konaní išlo o pomstu zo strany obžalovaného vo vzťahu
k nebohému M. H.. V tejto súvislosti poukazujú, že pri hodnotení pomsty ako kategórie právnej, sa musí
prejaviť vyšší stupeň plánovania, pripravenosti trestného činu. Samotný vznik nezhody medzi dvoma

ľuďmi nemožno hodnotiť ako pomstu.

Z pohľadu právnej kvalifikácie formulácia „z pomsty“ v skutkovej vete popísaná tak, že „ po
predchádzajúcomdlhšiudobunapätomvzťahuspoškodenýmM.H.,zdôvodustriedavéhopartnerského
vzťahu k N. L., pri priamej konfrontácii v čase okolo 21.15 hod. za účasti poškodeného M. H. a N. L.,

od tejto sa dozvedel, že už ho nemiluje a miluje M. H.“, vyjadruje úmysel usmrtiť M. H. preto, že N. L.
sa s ním rozišla. V tejto súvislosti krajský súd zdôrazňuje, že tento osobitný motív páchateľa, pomsta, je
vlastne reakcia páchateľa na nejakú udalosť, ktorá priamo súvisí s obeťou. Touto udalosťou bol rozchod
N. L. s obžalovaným a skutočnosť, že táto dala prednosť pred ním nebohému M. H.. Tento záver súduprvého stupňa vyplynul aj zo znaleckých posudkov z odboru psychológie, ktoré spracovali PhDr. Y. W.,
Doc. PhDr. G. E. a zo znaleckého posudku z odboru psychiatrie, ktorý spracovala MUDr. N. V..

Vychádzajúc z osobnostnej charakteristiky obžalovaného, kde sa znalci z odboru psychológie zhodli,
konštatujú, že stav agresivity bol zvýšený, nachádzal sa v aktuálnom psychickom stave, ktorý bol
sprevádzaný pocitmi ľútosti, prehry, sklamania, osamelosti a nepochopenia. Závery znalcov z odborov
psychológie podporuje aj znalecký posudok z odboru psychológie, kde znalkyne konštatujú emočnú
nezrelosť, úzkosť. Táto emocionálna nezrelosť má blízko k agresii. Aj keď znalkyňa MUDr. V.

skonštatovala, že žiarlivosť by neakceptovala ako jediný dôvod motivácie činu, bola tam založená zložitá
kombinácia vzťahu. Bola tam frustrácia z neuspokojeného vzťahu, neistota, že ho opustí. Objavenie sa
rivala a samotný rival zakladá emočnú žiarlivosť. Znalkyňa skonštatovala, že nejednalo sa o chorobný
anipatickýafekt,nonadruhejstranekonanieobžalovanéhonebolochladnokrvné.Priebehtohtokonania
nevykazoval ani známky chorobného afektu. Nebolo to plánované a nehodnotí obžalovaného ako
profesionálneho vraha.

Podľa názoru krajského súdu, práve tieto osobnostné charakteristiky sú v súlade so situáciou, ktorá
vznikla, a krajský súd konštatuje, že bol preukázaný osobitný motív páchateľa a to pomsta tak, ako to
už vyššie vyjadril, teda reakcia na nejakú udalosť súvisiacu priamo s osobou nebohého M. H..

Tak obžalovaný ako aj obhajca v rámci odôvodnenia odvolaní namietajú záver súdu prvého stupňa,
že trestný čin bol spáchaný obzvlášť závažnejším spôsobom konania, a to surovým spôsobom. K
tejto okolnosti obžalovaný dáva do vzájomnej súvislosti závery znalca z odboru súdneho lekárstva
a znalkyne z odboru psychiatrie MUDr. V., ktorá konštatovala, že obžalovaný nebol profesionálnym
nájomným vrahom, jeho konanie nebolo chladnokrvné a plánované a zároveň znalci z odboru súdneho

lekárstva konštatovali, že bolesť u nebohého bola tlmená koncentráciou alkoholu, keďže poškodený bol
pod vplyvom alkoholu. Obhajca k tejto argumentácii konštatuje, že úmysel obžalovaného nesmeroval
k spôsobeniu surovosti, pretože došlo k odlomeniu noža a obžalovaný bil predmetom, ktorý mu ostal v
dlani, čo vysvetľuje vznik bodnorezných rán, nevediac o tom, že z rúčky trčí časť odlomenej čepele. Tak
zasiahol aj nebohého. To v trinástich prípadoch zdôvodňuje, že bol použitý aj ťah, teda údery rozdával

neadresne, bez nejakého úmyslu, len v rámci bitky.

Podľa názoru obhajcu, nešlo o proces usmrcovania. Tak, ako to uvádza súd prvého stupňa, príčinou
smrti bol šok z vykrvácania spôsobený dvoma hlbokými bodnými ranami. Bodnorezné rany boli iba
povrchové, samy o sebe neboli spôsobilé usmrtiť poškodeného. Teda namieta nesprávnu právnu

kvalifikáciu konania obžalovaného.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že bol spracovaný rozsiahly znalecký posudok z odboru súdneho
lekárstva. Znalci z odboru súdneho lekárstva špecifikovali poranenia, ktoré boli spôsobené nárazom
motorového vozidla do tela nebohého a následne popísali poranenia, ktoré boli zistené na tele nebohého

a boli spôsobené nožom a následne po odlomení čepele zvyškom tejto čepele na tele nebohého. Znalci
skonštatovali, že na tele nebohého zistili 50 bodnorezných rán. Útok smeroval hlavne na hornú časť tela,
na krk, hrudník. Zistili 2 bodnorezné rany. Tieto rany nevznikli nabodnutím. Útok bol vedený spočiatku
väčšouažveľkousilouanásledneviacnásobnýútokbolvedenýprevažnemenšousilou,pravdepodobne
odlomenou čepeľou. V trinástich prípadoch zistili aj ťah, ktorý sa prejavil na vzniku týchto rán.

Znalci charakterizovali aj mechanizmus vzniku týchto poranení. Dospeli k záveru, že bodnorezné rany
vznikli s najväčšou pravdepodobnosťou v čase, keď poškodený ležal na zemi a pri zmene polohy na
bočnú, zadnú a prednú plochu tela poškodeného v snahe poškodeného vyhnúť sa viacerým bodnutiam
pred útočiacou osobou. Znalci sa zaoberali bezprostrednou príčinou smrti M. H. a skonštatovali, že bol

to šok po vykrvácaní pri viacerých bodnorezných a rezných poraneniach tváre, krku, trupu, horných
končatín a najmä hlbokých bodnorezných rán hrudníka prenikajúcich do hrudnej dutiny s prebodnutím
pohrudnice, pravých pľúc, osrdcovníka, nabodnutím ľavých pľúc. Smrť nastala za krátku dobu, po
smrteľných poraneniach v oblasti hrudníka prenikajúcich do pľúc, približne za 15 až 30 minút. V doplnku
tohto znaleckého posudku znalci konštatujú, že nebohý od vzniku poranení ostrým predmetom pociťoval

výrazné bolesti až do doby, kedy upadol do bezvedomia v dôsledku šoku po poraneniach a krvácaní.
Tento čas odhadli na 10 až 20 minút. Zaoberali sa otázkou, či mohol nebohý ešte upozorniť svedka
G. krikom, no dospeli k záveru, že v dôsledku poranení sila hlasu mohla sa výrazne znížiť v dôsledku
bodných poranení oboch pľúc. Súd prvého stupňa závažnejší spôsob spáchania trestného činu a tosurový odôvodňoval práve mechanizmom vzniku jednotlivých poranení. Použil tam aj slovné spojenie,
že malo ísť o proces usmrcovania. Krajský súd k tejto argumentácii uvádza, že znalci podrobne rozobrali
mechanizmus vzniku jednotlivých poranení a je potrebné konštatovať, že z pohľadu tohto mechanizmu

vzniku poranení nebohý M. H. bol vystavený mimoriadnym fyzickým útrapám, ktoré prekračujú bežné
útrapy obete pri takomto druhu trestného činu. Krajský súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa,
ktorý ustálil, že tento skutok bol spáchaný závažnejším spôsobom konania - surovým spôsobom.

Na základe týchto skutočností krajský súd dospel k záveru, že odvolateľ v rámci podaného odvolania

používa argumentáciu, ktorá bola prednesená aj ako obrana v rámci konania na súde prvého
stupňa. Súd prvého stupňa sa podrobne jednotlivými okolnosťami zaoberal. Detailne poukazoval na
skutočnostivyplývajúcezjednotlivýchdôkaznýchprostriedkov.Krajskýsúdjetohonázoru,ženazáklade
vykonaného dokazovania súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, keď konanie obžalovaného,
ktoré je uvedené v skutkovej vete rozsudku, právne kvalifikoval ako obzvlášť závažný zločin vraždy
podľa § 145 ods. 1, 2 písm. b/, d/ Tr. zák., teda že tento trestný čin bol spáchaný z osobitného motívu

a to z pomsty podľa § 140 písm. b/ Tr. zák. a závažnejším spôsobom konania podľa § 138 písm. c/ Tr.
zák. - surovým spôsobom.

Súdprvéhostupňavyslovilsprávnynázor,žedošloknaplneniutakobjektívnejstránkyakoajsubjektívnej
stránky tohto obzvlášť závažného zločinu s úmyslom priamym podľa § 15 písm. a/ Tr. zák.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prvého stupňa sa plne riadil základnými zásadami
vyjadrenýmiv§34Tr.zák.Ustálilpomerpoľahčujúcichokolností.Priťažujúceokolnostinezistil.Zhodnotil
osobu obžalovaného. Odvolateľ vo svojom odvolaní práve poukazoval na vek obžalovaného, kedy došlo
kspáchaniuskutku.Krajskýsúdzdôrazňuje,žetútoskutočnosťmalsúdprvéhostupňanazreteli,pretože

to hodnotil ako poľahčujúcu okolnosť. Stotožňuje sa so záverom, že vzhľadom na všetky okolnosti
prípadu, účel trestu vyjadrený v § 34 ods. 1 Tr. zák. sa dosiahne trestom odňatia slobody nad dolnou
hranicou zákonom stanovenej trestnej sadzby, teda v trvaní 22 rokov.

Obžalovaný G. R. spáchal obzvlášť závažný zločin. Pri obzvlášť závažnom zločine trestný zákon

obligatórne upravuje, že páchateľ takéhoto zločinu pre výkon trestu odňatia slobody sa zaraďuje
do ústavu s maximálnym stupňom stráženia. Odvolateľ v rámci odvolania namieta toto zaradenie.
Poukazuje, že zaradenie pre výkon trestu do ústavu s maximálnym stupňom stráženia je neprimerane
prísne. Krajský súd sa s týmto názorom odvolateľa nestotožnil. Vzhľadom na osobnostnú charakteristiku
obžalovaného, spôsob spáchania tohto zločinu, krajský súd je toho názoru, že súd prvého stupňa

postupoval správne, ak rozhodol o zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trestu s maximálnym
stupňom stráženia. Krajský súd nezistil okolnosti, ktoré by odôvodňovali použitie § 48 ods. 4 Tr. zák., kde
sa má zohľadňovať predovšetkým závažnosť trestného činu a miera narušenia. V tejto súvislosti krajský
súd zdôrazňuje vysokú závažnosť trestného činu, s ohľadom na všetky okolnosti a predovšetkým s
ohľadom na spôsob spáchania tohto trestného činu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je
dôvodné, preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.