Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Jana Burešová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/261/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713217451
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8713217451.1
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľov 1/ V. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom V., XX. U. XXX/XX,
2/ J. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., ul. XX. U. XXX/XX, obaja zastúpení JUDr. Milanom Štefaňakom,
advokátom, advokátska kancelária Poprad, Bajkalská 2338/4, proti odporcovi Y. Z., nar. X.X.XXXX,
bytom V., T. XXXX/XX, zast. JUDr. Jozefom Furčákom, advokátom, advokátska kancelária Vranov nad
Topľou, Puškinova 856/4, Vranov nad Topľou, o zaplatenie 20.000,- eur s prísl. o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného Poprad č.k. 20C/210/2013-97 zo dňa 30.9.2014 jednohlasne takto
r o z h o d o l :
Z r u š u j e rozsudok súdu prvého stupňa a vracia vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľom sumu
20.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 29.10.2011 do zaplatenia, to všetko
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Rozhodol, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Prvostupňový súd tak rozhodol o návrhu navrhovateľov, ktorí tvrdili, že predali odporcovi byt na ulici
29. augusta 167/43, blok Abov, v V., za sumu 31.000,- eur, pričom sumu 11.000,- eur poskytol odporca
navrhovateľom ako pôžičku na úhradu ich záväzku voči spoločnosti EX CREDIT a.s. v hotovosti a zvyšok
mal uhradiť po podpise zmluvy. Keďže k úhrade tejto sumy nedošlo, uplatňujú si sumu 20.000,- Sk ako
nedoplatok z titulu kúpnej zmluvy.
Prvostupňový súd po vykonanom dokazovaní zistil, že dôkazné bremeno zaťažuje odporcu, ktorý je
povinný preukázať uhradenie kúpnej ceny v zmysle uzavretej kúpnej zmluvy, k čomu nedošlo. Je
nelogické tvrdenie odporcu, že uhradil zvyšok kúpnej ceny pred budovou Správy katastra Poprad,
pokiaľ len pár minút predtým bol s navrhovateľmi osvedčiť podpisy na kúpnej zmluve a mohol kúpnu
cenu uhradiť k ich rukám pri podpise zmluvy bez potreby zabezpečovať si ochranný sprievod svedka
O.. Prvostupňový súd zistil, že dňa 28.10.2011 uzavreli navrhovatelia ako kupujúci so spoločnosťou
EX CREDIT a.s. ako predávajúci kúpnu zmluvu, ktorou predmetný byť spätne odkúpili do svojho
bezpodielového vlastníctva manželov za kúpnu cenu 8.222,32 eur s tým, že k uvedenej zmluve bol
podaný návrh na vklad vlastníckeho práva dňa 28.10.2011, teda k úhrade kúpnej ceny muselo dôjsť pred
podaním uvedeného návrhu. Bolo teda nepravdivé tvrdenie odporcu a svedka O., že navrhovateľom
odporca odovzdal hotovosť vo výške viac ako 30.000,- eur.
Preto prvostupňový súd skonštatoval, že odporca neuniesol dôkazné bremeno a návrhu vyhovel.
Zároveň priznal navrhovateľom aj úroky z omeškania vo výške 9,5 % ročne podľa § 517 Občianskeho
zákonník a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. O trovách konania rozhodne až po právoplatnosti vo
veci samej podľa § 151 ods. 3 O.s.p.Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca. Namietal rozhodnutie
súdu prvého stupňa a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrh
zamietol alebo aby rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Prvostupňový súd sa nedostatočne vysporiadal s predloženými dôkazmi, nedostatočne zistil
skutkový stav veci. Odporca sa nevyjadril, že vyplatil žalovaným len sumu 20.000,- eur v hotovosti.
Naopak, celková suma vyplatená navrhovateľom bola ustálená na výške 31.000,- eur, čo potvrdili
priamo aj nepriamo svedkovia účastní na pojednávaniach. Naviac, dôkazná povinnosť je na odporcovi,
pričom odporca navrhoval vykonať dôkaz, a to vypočuť zamestnanca spoločnosti EX CREDIT, a.s.,
ktorý by objasnil proces spätnej kúpy predmetného kúpy bytu navrhovateľov do svojho bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, prípadne aký spôsob obvykle volí alebo aké sú možnosti spätnej kúpy bez
ohľadu na osoby, či si zamestnanci predmetnej spoločnosti spomínajú alebo nie na mená alebo na
iné presné okolnosti. Súd sa uspokojil s písomným vyjadrením spoločnosti EX CREDIT, a.s. Tvrdenia
súdu, že k úhrade kúpnej ceny muselo dôjsť pred podaním uvedeného návrhu a že tvrdenie odporcu
a svedka nemôžu byť pravdivé, sú ničim nepodložené a nevyplývajú z vykonaného dokazovania. Zo
strany odporcu bolo dostatočne preukázané, že došlo k vyplateniu finančnej sumy za kúpnu zmluvu a
prípadným ďalším konaním sa toto tvrdenie len preukáže.
K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrili žalobcovia, ktorí žiadali rozsudok súdu prvého stupňa ako
vecne správny a preukázaný potvrdiť.
Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212
O.s.p., vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 O.S.P. a zistil,
že rozsudok súdu prvého stupňa bol vydaný na základe procesu dokazovania, ktorý nie je v súlade so
zákonom.
Najskôr však odvolací súd upozorňuje prvostupňový súd na to, že predmet uplatneného nároku je
špecifikovaný v žalobe, kde navrhovatelia žiadajú od odporcu uhradiť čiastku 20.000,- eur spolu s
úrokom z omeškania od 29.10.2011 do zaplatenia a trovy právneho zastúpenia.
Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že navrhovatelia, sú manželia, existuje medzi nimi majetkové
spoločenstvo a v prejednávanej veci ide o nerozlučné spoločenstvo účastníkov konania, ktoré spočíva
v tom, že úkony jedného účastníka v zásade zaväzujú každého ďalšieho účastníka, ktorý je členom
procesného spoločenstva. Rozhodnutie sa musí vzťahovať na všetkých účastníkov tvoriacich procesné
spoločenstvo na jednej strane, pričom ich spoločenstvo má charakter spoločné a nerozdielne konanie.
Z predmetu uplatneného nároku však vyplýva, že uplatnený nárok navrhovateľov je samostatným v
rozsahu, kde plnenie je možné poskytnúť ktorémukoľvek z navrhovateľov a v rozsahu plnenia povinnosť
odporcu voči druhému z navrhovateľov zaniká.
Naviac, predmetom uplatneného nároku sú aj úroky z omeškania od 29.10.2011. v obsahu návrhu na
začatie konania však nie je možné zistiť, v akej výške si navrhovatelia uplatňujú úroky z omeškania.
Bolo povinnosťou prvostupňového súdu s poukazom na § 79 O.s.p. a § 43 ods. 2 O.s.p. vyzvať
navrhovateľov na doplnenie, resp. opravu uvedeného návrhu na začatie konania, čo sa však nestalo.
Prvostupňový súd teda konal o návrhu, ktorý nespĺňa kritériá vyplývajúce z ust. § 79 O.s.p., a nie je
jednoznačne jasné a zistiteľné, v akom rozsahu si navrhovatelia uplatňujú úroky z omeškania a aké
procesné spoločenstvo na strane navrhovateľov v danom prípade je uplatňované už aj s poukazom na
existujúce bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Ďalej z obsahu spisového materiálu vyplýva, že v návrhu na začatie konania navrhovatelia žiadali priznať
oslobodenie od platenia súdneho poplatku zo sociálnych dôvodov. Aj keď prvostupňový súd skúmal
pomery účastníkov konania, zisťoval ich zárobkové, majetkové a sociálne pomery, o ich žiadosti podľa
§ 138 O.s.p. doposiaľ nerozhodol.
V priebehu odvolacieho konania o oslobodenie od platenia súdneho poplatku požiadal aj odporca.Keďže v prejednávanej veci odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil, bude povinnosťou
prvostupňového súdu sa zaoberať týmito návrhmi na oslobodenie od platenia súdneho poplatku u
každého z účastníkov konania samostatne vrátene navrhovateľov a o týchto návrhoch rozhodnúť.
Ďalej odvolací súd zistil, že prvostupňový súd v prejednávanej veci nedostatočne zistil skutkový stav,
keď nevykonal všetky navrhnuté dôkazy, resp. nerozhodol o tom, či uvedené dôkazy vykoná alebo nie
a z uvedenými skutočnosťami sa nevysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku.
Naviac, prvostupňový súd svoje skutkové zistenia zisťoval z obsahu listinných dôkazov, a to kúpnej
zmluvy (bližšie nešpecifikovanej, aj napriek tomu, že v spise sa nachádzajú viaceré kúpne zmluvy).
Z obsahu zápisníc z pojednávania nie je možné zistiť, ako prvostupňový súd zmluvami o kúpe
nehnuteľností vykonal dokazovanie. Dokazovanie listinami sa totiž vykonáva podľa § 129 ods. 1 O.s.p.,
kedy predseda senátu alebo samosudca na pojednávanie listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi
jej obsah.
Z obsahu ani jednej zápisnice z pojednávania nevyplýva, že by sa uvedené listiny prvostupňovým
súdom čítali, že by k prečítaným listinám sa mohli vyjadriť účastníci konania. Keďže prvostupňový súd
pre skutkové zistenia nemal dostatočné podklady, tieto skutkové zistenia nie sú úplné, preto nemohol
prvostupňový súd ani zákonným spôsobom a spravodlivo vo veci rozhodnúť.
Prvostupňový súd v prejednávanej veci vychádzal zo skutočností, že odporca, u ktorého existovala
dôkazná povinnosť, neuniesol toto dôkazné bremeno o tom, že uhradil kúpnu cenu za predaný byt.
Úvaha prvostupňového súdu o logickom postupe účastníkov konania v súvislosti s podpisovaním kúpnej
zmluvy a úhradou zvyšku kúpnej ceny nemá zatiaľ oporu vo vykonanom dokazovaní. Je pravdou to,
čo uviedol prvostupňový súd vo svojom napadnutom rozsudku, že nie je možné od navrhovateľov
požadovať preukazovanie negatívnych skutočností. Ide o tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, ktorá vychádza
z tvrdenia, že nemožno od účastníka spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej
právnej skutočnosti. Ide len o logickú požiadavku, na základe ktorej dochádza k preneseniu dôkazného
bremena v prejednávanej veci na odporcu.
Platí totiž, že podľa § 120 O.s.p. na to, aby prvostupňový súd mohol náležitým spôsobom zistiť skutkový
stav, musí vychádzať aj z vyjadrenia účastníkov konania, ktorí účastníci konania sú povinní tvrdiť určité
skutočnosti, ale musia tieto tvrdené skutočnosti vedieť aj preukázať. Povinnosť tvrdenia znamená,
že účastník musí uviesť skutkové tvrdenia jasne, úplne a zrozumiteľne, aby súd vedel, na základe
akých okolností účastníkovi vyplýva jeho právo. Nasleduje potom dôkazná povinnosť, ktorá znamená,
že účastník musí na preukázanie svojich tvrdení označiť dôkazy. Každý účastník konania je povinný
tvrdiť a povinný preukázať svoje tvrdenia. Teda ak navrhovatelia tvrdia, že uzatvorili s odporcom kúpnu
zmluvu na nehnuteľnosť a to za dohodnutú kúpnu cenu 31.000,- eur, časť tejto kúpnej ceny mala byť
zaplatená vo výške 11.000,- eur v prospech spoločnosti EX CREDIT a suma 11.000,- eur bola aj ako
pôžička, je povinnosťou navrhovateľov tieto tvrdenia preukázať. Pokiaľ odporcu v rámci tzv. negatívnej
dôkaznej teórie musí preukázať svoje tvrdenie, že kúpnu cenu zaplatil, je dôležité, aby uviedol konkrétne
skutočnosti a okolnosti svedčiace o tom, kedy, akým spôsobom, v akej sume, komu, za akých okolností
odovzdal kúpnu cenu vo výške 31.000,- eur, kedy, akým spôsobom časť tejto kúpnej sumy vo výške
11.000,- eur uhradil v prospech spoločnosti EX CREDIT a ako naložil so sumou 20.000,- eur. Bude
úlohou odporcu preukázať aj reálnu existenciu týchto finančných prostriedkov, teda že mal k dispozícii v
uvedený deň, kedy bola uzavretá kúpna zmluva na byt, sumu 31.000,- eur. V danom prípade sa dôkazné
bremeno presúva na odporcu, ktorého povinnosťou je preukázať, že kúpna cena bola zaplatená.
Je pravdou, že súd môže rozhodnúť, ktoré dôkazy v prejednávanej veci vykoná a ktoré nie je potrebné
pre zistenie dôležitých okolností v prejednávanej veci vykonať. Musí však rozhodnúť, pokiaľ sa rozhodne
niektorý z dôkazov nevykonať, o tomto na pojednávaní a svoje rozhodnutie v rozsudku musí odôvodniť,
v opačnom prípade dochádza k odňatiu práva konať účastníkom konania.
Keďže v prejednávanej veci prvostupňový súd nedostatočne zistil skutkový stav veci, už aj s poukazom
na to, že medzi účastníkmi konania mali byť uzatvorené 2 zmluvy, a to jedna zmluva ako pôžička vo
výške 11.000,- eur a ďalšia kúpno-predajná zmluva na byt, ktorá mala byť len zabezpečením dlhu vo
výške 11.000,- eur, prvostupňový súd sa nezaoberal platnosťami týchto úkonov, nezistil, komu, v akej
výške a aká suma bola ktorým subjektom uhrádzaná, ako odporca reagoval na výzvu navrhovateľov naúhradu dlhu, prečo navrhovatelia vyzývali na úhradu dlhu až takmer po dvoch rokoch, nebolo zistené,
či reálne odporca disponoval sumou 31.000,- eur, ako aj ďalšie okolnosti dôležité pre rozhodnutie súdu
prvého stupňa. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako predčasný zrušil a vrátil
na ďalšie konanie a rozhodnutie (§ 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p.).
Bude úlohou prvostupňového súdu vyvarovať sa v ďalšom konaní všetkých pochybení, ktoré sú mu
vytýkané v tomto rozhodnutí odvolacieho súdu, vyzve navrhovateľov na upresnenie žalobného návrhu,
rozhodne o uplatnených nárokoch podľa § 138 O.s.p., v prejednávanej veci si ozrejmí, čo je predmetom
konania, kto, akým spôsobom a aké okolnosti musí preukázať, bude vykonávať na pojednávaní
dokazovanie tak, aby bol čo najúplnejšie zistený skutkový stav a až po tom, čo bude mať skutkový stav,
zákonným spôsobom a v maximálnej možnej miere zistený, bude môcť vo veci aj spravodlivo rozhodnúť.
V konečnom rozhodnutí o veci prvostupňový súd rozhodne aj o trovách účastníkov konania podľa § 223
ods. 3 O.s.p. v odvolacom konaní.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.