Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 6, 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12C/86/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216203331
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2216203331.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v právnej veci žalobcu: Orange

Slovensko, a. s., Bratislava, Metodova 8, IČO 35 697 270, zastúpeného advokátskou kanceláriou:
Bobák, Bollová a spol., s. r. o., Bratislava, Dr. V. Clementisa 10, proti žalovanému: D. D., E..
XX.XX.XXXX, J. I. B. S., E.. Z. XXXX/XX, o zaplatenie 336,58 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 126,23 eur s 5,15% úrokom z omeškania ročne z istiny
11.07.2014 od do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

(1) Žalobou zo dňa 07.03.2016 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny vo výške 336,58
eur, a to titulom náhrady škody vo výške 210,35 eur a titulom nezaplatenej ceny za poskytnuté
telekomunikačné služby vo výške 126,23 eur spolu s úrokom z omeškania a náhradou trov konania.
Nárok odôvodnil tým, že žalovaný uzavrel so žalobcom zmluvy, predmetom ktorých bolo poskytovanie
telekomunikačných služieb cez vypožičané SIM karty. V prípade nedodržania zmluvných povinností -
doby viazanosti vznikla žalobcovi škoda, pričom pri jej výpočte žalobca zohľadnil počet celých mesiacov,

ktoré uplynuli od uzavretia zmluvy do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného.
Žalobca sa domáha nároku vo výške škody, ktorá škoda vo výške 210,35 eur predstavuje rozdiel
medzi predajnou cenou telekomunikačného zariadenia zn. Sony Xperia za zvýhodnenú cenu oproti cene
trhovej, a ktorá škoda mu vznikla tým, že žalovaný získal telekomunikačné zariadenie za zvýhodnenú
cenu a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti a
platiť riadne a včas za poskytnuté služby. Okrem toho si uplatnil žalobca nárok na nezaplatenú cenu
telekomunikačných služieb za obdobie február až apríl 2014 vo výške 126,23 eur. Úrok z omeškania z

dlžnej sumy žiadal žalobca priznať vo výške 5,15% ročne od 11.07.2014, teda odo dňa nasledujúceho
po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku.

(2) Žalovanému bola žaloba riadne doručená dňa 23.06.2016, k žalobe sa napriek výzve súdu nevyjadril.

(3) Podľa § 297 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - CSP) súd na
prejednanie /spotrebiteľského/ sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak

a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.(4) Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd

jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

(5) Súd vo veci vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav
veci:

(6) Žalobca uzavrel so žalovaným dňa 21.01.2014 pod č. A7488423 s dodatkom z rovnakého dňa a č.
A7488434 zmluvy o poskytovaní verejných služieb, v zmysle ktorých bol žalobca povinný poskytovať
žalovanému telekomunikačné služby a žalovaný bol povinný platiť žalobcovi za využívanie týchto
služieb cenu. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné podmienky, Cenník služieb a informácie
o poskytnutých službách. Zároveň podľa zmluvy žalobca žalovanému poskytol SIM karty, ktoré mu
umožňovali telekomunikačné služby poskytované žalobcom využívať. V čl. 1. ods. 2 dodatku k zmluve

odpredal žalobca žalovanému koncové telekomunikačné zariadenie s definovaným výrobným číslom
so zľavou z ich spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu s DPH vo výške 0,50 eur. V zmysle čl. 2. ods. 3
písm. a) dodatku sa žalovaný zaviazal, že po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia dodatku zotrvá v
zmluvnom vzťahu so žalobcom podľa zmluvy v znení tohto dodatku ako účastník služieb poskytovaných
jej žalobcom prostredníctvom SIM karty a že po celú túto dobu bude bez prerušenia tieto služby

využívať, a to v súlade s jeho záväzkami a zároveň neuskutoční žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k
ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím
doby viazanosti, bez ohľadu na skutočné právne následky uvedeného úkonu. V zmysle čl. 2. ods.
3 písm. b) dodatku sa žalovaný zaviazal, že nepožiada o vypojenie z prevádzky, alebo o dočasnú
deaktiváciu SIM karty, pokiaľ mu takáto povinnosť nevyplýva zo zmluvy, pričom v takom prípade je

povinný bez zbytočného odkladu pokračovať v užívaní služieb prostredníctvom inej SIM karty, ktorá
nahradí vypojenú, resp. deaktivovanú SIM kartu. V zmysle čl. 2. ods. 3 písm. c) dodatku sa žalovaný
taktiež zaviazal, že sa nedopustí takého konania, alebo nedá svojím konaním žiaden taký podnet a ani
neumožní také konanie, na základe ktorého by žalobcovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo
vypovedať zmluvu z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany účastníka, ku ktorým sa

zaviazal v tomto dodatku alebo v zmluve, alebo na základe ktorého by bol žalobca oprávnený mu v
dobe viazanosti dočasne obmedziť alebo prerušiť poskytovanie služieb. V zmysle čl. 2. ods. 3 písm. d)
dodatku sa žalovaný zaviazal, že bude mať na SIM karte aktivovaný taký účastnícky program (resp. taký
variant účastníckeho programu) alebo takú kombináciu účastníckych programov v bode 2.2 písmeno b)
uvedených kategórií služieb, že nedôjde k porušeniu záväzku účastníka uvedeného v bode 2.2 tohto

článku.Včl.2.ods.5dodatkusiúčastnícidohodlipreprípadporušenianiektorejzpovinnostížalovaného
uvedenej v čl. 2, ods. 3 alebo 4 zmluvnú pokutu vo výške 219,50 eur.

(7) Pokusom o pokonávku zo dňa 26.06.2014 žalobca vyzval žalovaného k zaplateniu pohľadávok za
poskytnuté elektronické komunikačné služby v celkovej sume 126,23 eur za (zúčtovacie) obdobie od

februára do apríla 2014. Zároveň žalovaného vyzval k zaplateniu zmluvnej pokuty vo výške 219,50 eur,
všetko najneskôr do 10.07.2014.

(8) Faktúrami vystavenými dňa 08.02.2014 (č. 5238130002, č. 5238130428, č. 5238126167),
08.03.2014 (č. 5241865304, č. 5241865643, č. 5241861181) a 08.04.2014 (č. 5245636021) vyúčtoval

žalobca žalovanému postupne čiastky k úhrade vo výške spolu 148,23 eur za mesačné poplatky a
poskytované hlasové a nehlasové služby.

(9) Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z. z. zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách
(účinného od 01.01.2012) zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi

zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať
všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je
písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych
automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je
možnémeniťajinouakopísomnouformou,aksanatomzmluvnéstranydohodnú;toneplatíprezáväzky

účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. Podľa ods. 8
písm. b/ podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu
za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.(10) Podľa § 43 ods. 1 písm. a/ tohto zákona podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa ods. 12 písm. a/ a b/ účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom
a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o

poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

(11) Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 2 (v znení účinnom
od 01.05.2014) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.

(12) Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 4 písm. k/ za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil

svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

(13)Podľa§54ods.1OZzmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžuodchýliťod
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré

mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

(14) Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

(15) Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa
§ 3 ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu.

(16) Pre možnosť konštatovania vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu musia byť splnené
nasledujúce predpoklady: a) porušenie právnej povinnosti, b) existencia alebo vznik škody, c) existencia
príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a d) zavinenie. Na vznik

zodpovednosti za škodu musia byť uvedené predpoklady splnené kumulatívne. Prvé tri predpoklady sú
objektívneho charakteru, majú skutkovú povahu a dôkazné bremeno ohľadne ich preukázania leží na
poškodenom, v danom prípade žalobcovi. Zavinenie má subjektívnu povahu a jeho existencia vo forme
nevedomej nedbanlivosti sa predpokladá (prezumované zavinenie) - dôkazné bremeno o tom, že tento
vnútorný vzťah škodcu k jeho objektívnemu konaniu nebol daný, je na škodcovi.

(17) Vo vzťahu k prvému predpokladu žalobca uvádzal, že žalovaný porušil záväzky vyplývajúce zo
zmlúv, konkrétne Dodatkov k zmluve o pripojení zotrvať v zmluvnom vzťahu a platiť riadne a včas cenu
za poskytované služby. Aj porušenie kontraktuálnej povinnosti je porušením právnej povinnosti a môže
založiť zodpovednosť za škodu podľa § 420 ods. 1 OZ.

Súd mal za preukázané, že žalovaný porušil povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby,
keď žalobcovi neuhradil faktúry, ktorými mu túto cenu vyfakturoval.

(18) Keďže prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu - porušenie právnej povinnosti mal súd
preukázaný, skúmal, či sú splnené aj ďalšie dva objektívne predpoklady pre vznik zodpovednosti za

škodu, a to vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody.

(19) Škodu možno vnímať ako objektívnu kategóriu - zmenšenie majetku poškodeného, alebo ako
právnu kategóriu. O škode ako právnej kategórii možno hovoriť vtedy, ak k určitému zmenšeniu majetkupoškodeného dôjde v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním škodcu. Súd riešil otázku
existencie škody ako právnej kategórie, a teda súčasne skúmal existenciu zmenšenia majetku žalobcu
(poškodeného) a to, či toto zmenšenie bolo vyvolané (či bolo v príčinnej súvislosti s) porušením právnej

povinnosti žalovaným.

(20) Povinnosť žalovaného zaplatiť, alebo vrátiť žalobcovi poskytnutú zľavu z kúpnej ceny v prípade
porušenia povinnosti uhrádzať cenu za poskytnuté služby riadne a včas nielenže nevyplýva priamo
z dodatku alebo všeobecných podmienok, ale ju nemožno vyvodiť ani z titulu náhrady škody. Zľava

z kúpnej ceny mobilného telefónu, totiž nepredstavuje škodu, ktorá žalobcovi vznikla v súvislosti s
porušením tejto povinnosti žalovaného. Zmenšenie majetku žalobcu o hodnotu zľavy z kúpnej ceny,
ktorú žalovanému pri kúpe mobilného zariadenia poskytol, nie je následkom porušenia povinnosti
žalovaného platiť žalobcovi za poskytované služby, ale následkom vôle žalobcu (ako výsledku jeho
myšlienkového a rozhodovacieho procesu) vyjadrenej v zmluve v rámci jeho zmluvnej voľnosti. Inak
povedané, k zmenšeniu majetku žalobcu nedošlo v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti

žalovaného platiť riadne a včas cenu za poskytované služby počas celej doby viazanosti, ale len na
základe jeho slobodnej a vážnej vôle vyjadrenej v tejto zmluve. Akými očakávaniami bola vôľa žalobcu
pri uzatváraní zmluvy riadená a ovplyvnená, a teda ako uviedol, žalovanému poskytol zľavu z kúpnej
ceny len z toho dôvodu, že sa zaviazal platiť mu za služby počas celej doby viazanosti, nemá na vyššie
uvedený záver žiadny vplyv, ani s ním právne nesúvisí. Na formovaní vôle žalobcu, ako aj žalovaného pri

uzatváraní dodatkov k zmluve o pripojení mali určite vplyv mnohé faktory, ako sú na strane žalovaného
napr. ponuky iných mobilných operátorov, jeho majetkové pomery, potreba nového mobilného telefónu,
predpokladaný rozsah využívania služieb mobilného operátora a na strane žalobcu snaha získať nového
klienta alebo podržať si starého klienta, predpokladaný zisk zo zvoleného účastníckeho programu, atď.
Je len samozrejmé, že aj z dôvodu predpokladaného zisku v podobe pravidelných mesačných platieb

za poskytované služby po dobu viazanosti urobil žalobca rozhodnutie, výsledkom ktorého bola ním
vyjadrená vôľa v zmluve odpredať žalovanej mobilné zariadenia so zľavou. Avšak jediným možným
následkom porušenia povinnosti žalovaného platiť riadne a včas cenu za poskytované služby by bolo
nenadobudnutie práve tohto očakávaného brutto zisku v podobe mesačných platieb žalovaného za
aktivovaný mesačný program. Zmenšenie majetku žalobcu o poskytnutú zľavu z kúpnej ceny mobilného

telefónu takýmto následkom nie je.

(21) Vzhľadom na uvedené má súd za to, že vznik škody v danom prípade nebol preukázaný, čím neboli
splnené ani ďalšie predpoklady vzniku zodpovednosti za škody, a to existencia príčinnej súvislosti medzi
porušením právnej povinnosti a vznikom škody a zavinenie.

(22) Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nárok žalobcu nie je
oprávnený v plnom rozsahu. K nároku žalobcu na zaplatenie vyúčtovaných služieb súd uvádza, že
túto povinnosť žalovaného upravuje čl. 6 v bode 2 písm. b/ „Všeobecných podmienok poskytovania
verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti

Orange Slovensko, a. s.“ (VP), zmysle ktorého je účastník povinný platiť cenu za poskytnuté služby.
Žalobca služby jednoznačne dodal, žalovaný ich prijal. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaný neuhradil ceny
za poskytnuté telekomunikačné služby vo výške 126,23 eur. Tento nárok žalobcu mal súd v konaní
preukázaný, a žalovaný ani po skutkovej (vecnej), ani po právnej stránke nárok žalobcu nesporoval.
Súd preto priznal žalobcovi nárok na zaplatenie neuhradenej ceny poskytnutých služieb. Súd priznal

zároveň žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania (priznaný v zmysle platnej právnej úpravy) z priznanej
čiastky odo dňa navrhovaného žalobcom, keďže žalovaný sa s platením služieb preukázateľne dostal
do omeškania. Vo zvyšku súd žalobu zamietol, nakoľko nárok na náhradu škody žalobca nijako
nepreukázal.

(23) Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

(24) Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,

prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

(25) Žalovaný má ako úspešnejšia strana sporu nárok na náhradu trov konania, podľa obsahu spisu mu
v spore žiadne trovy nevznikli.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa popri

všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací
návrh). (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)