Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, March 24, 2017

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 20C/72/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8707203751
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Koman

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2017:8707203751.32

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobcov: X) W. Y.,

T.. X.X.XXXX, H. XXX XX T.Á. S., C. XXX/X, X) V.. W. Y., T.. XX.XX.XXXX, U. H. B.-C., Z. T. X, Č., zast.
spl. zástupkyňou N.. W.S. R., T.. XX.X.XXXX, H. T. S., B. XXX/XXX, 3) Z. Y., T.. X.X.XXXX, H. B.-W.,
Y.. S. XX, Č., proti žalovaným: X/ C. I., T.. XX.X.XXXX, H. C., Q. Y. XXXX/XX, pr. zast. JUDr. Martinom
Tomasom, advokátom AK Poprad, 1. mája 216/7, 2/ V.. C. F., T.. XX.X.XXXX, H. C., N. XXXX/XX, X/
R. F., T.. X.XX.XXXX, H. C., N. XXXX/XX, X/ V.. G. Č., T.. XX.X.XXXX, H. C., D. XXXX, X/ V.. C. Y., T..
X.X.XXXX, H. C., F. XXXX/X, X/ V.. I. Y., T.. XX.X.XXXX, H. C., F. XXXX/X, X/ V.. N. R., T.. XX.XX.XXXX,
H. C., I. XXXX/XX, X/ V. R., T.. XX.X.XXXX, H. C., I. XXXX/XX, odporcovia v 7. a 8. rade zast. JUDr.

Viktorom Novysedlákom, advokátom AK Poprad, L. Svobodu 2674/1, 9/. V.. N. N., T.. X.X.XXXX, H. C.,
S. XXXX/X, XX/ V.. W. F., T.. XX.X.XXXX, H. C., H. XXXX/XX, XX/ I. G., T.. XX.X.XXXX, H. C., F. XXXX/X,
XX/ N. G., T.. XX.X.XXXX, H. C., F. XXXX/X, odporkyne v 11. a 12. rade zast. JUDr. Jaroslavom Sidorom,
advokátom AK Poprad, Zdravotnícka 6, XX/ M. Y., T.. X.XX.XXXX, H. C., T. W. XXXX/X Z. XX/ G. Q.,
T.. X.XX.XXXX, H. C., Q. Y. XXXX/XX, odporcovia v 13. a 14. rade pr. zast. Mgr. Marošom Ježíkom,
advokátom AK Poprad, Nám. sv. Egídia 95, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaní v 1. až 14. rade majú právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným dňa 17.4.2007 sa žalobcovia domáhali vydania rozhodnutia, ktorým bude
určené, že nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX v k. ú. vedenom Správou katastra v Poprade, a to
pozemku parc. Č.. XXXX/XXX, C.. Č.. XXXX/XXX Z. C..Č.. XXXX D. Y..Ú.. G. G. C. S. S.G. C. T.. V.. Z. Y..
2. Dôvodom podania návrhu je skutočnosť, že na základe prídelového plánu obce Spišská G. boli
právnym predchodcom neb. manžela žalobkyne v 1. rade (V.. Z. Y.) Š. Y. Z. I. Ž. M.. H. pridelené pozemky
parc. č. XXXX - M. B. D. XXXX I. Z. C.. Č.. XXXX - M. B. D. XXXX I..

Podľa žalobcov, uvedené nehnuteľnosti neboli Š. Y. a manželke Ž. nikdy odňaté, vyvlastnené ani
iným spôsobom nedošlo k scudzeniu tretej osobe. V čase podania návrhu v W. Č.. XXXX bol ako
vlastník parcely č. XXXX B. D. XXXX I. Z. C.. Č.. XXXX/XXX B. D. XXXX I. Z. C.. Č..XXXX/XXX B.
D. XXX I. uvedený žalovaný v 1. rade, ktorý mal nehnuteľnosti nadobudnúť na základe kúpnych zmlúv
registrovaných Správou katastra v Poprade, pod sp. zn. V 2635/03, V 355/04 a V 1551/2004 ako aj
darovacej zmluvy V 2048/2004. Uvedené parcely boli podľa žalobcov vytvorené z parcely Č.. XXXX a
boli do vlastníctva žalovaného v 1. rade nadobudnuté v rozpore so zákonom.

3. Žalovaný v 1. rade sa k podanému návrhu písomne vyjadril a poprel nárok žalobcov v celom rozsahu,
nakoľko v podanom žalobnom návrhu neboli uvedené žiadne relevantné dôkazy, ktoré by potvrdzovali
žalobné tvrdenia. Žalovaný v 1. rade pôvodné parcely kúpil od I. W. v roku 2003 v dobrej viere. Ďalejuviedol, že dňa 28.12.2005 obdržal výzvu na usporiadanie vlastníckych vzťahov k parcele č. Y. XXXX,
zapísanej na W. Č.. XXXX Y..Ú.. G. G.. Na uvedenú výzvu reagoval žiadosťou o doloženie vlastníckeho
práva, potrebnými dokladmi, avšak na túto výzvu pôvodná právna zástupkyňa žalobkyne nereagovala.

Žalovaní v 2. a 3. rade sa k podanému návrhu písomne vyjadrili a uviedli, že parcelu č. XXXX/XXX
odkúpili od V.. N. N., žalovaného v 9. rade, v dobrej viere, kúpnou zmluvou zo dňa 9.5.2008. Uvedená
parcela bola vytvorená geometrickým plánom č. 25/2008.
Žalovaný v 4. rade sa k podanému návrhu písomne vyjadril a uviedol, že pokiaľ sa žalobcovia domáhajú
určenia vlastníckeho práva k parcelám Č.. XXXX/XXX, C.. Č.. XXXX/XXX Z. C.. Č.. XXXX, Y. G. D. T.

W. Č.. XXXX, ako výlučný vlastník uvedených parciel je na predmetnom LV vedený žalovaný v 1. rade
a teda žalovaný v 4. rade namietol pasívnu legitimáciu v spore.
Žalovaní v 5. a 6. rade sa k podanému návrhu písomne vyjadrili a zhodnou argumentáciou ako žalovaný
v 4. rade vzniesli námietku nedostatku pasívnej legitimácie v spore.
Žalovaní v 7. a 8. rade sa prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu písomne vyjadrili a uviedli,
že pozemok parc. č. XXXX/XXX nadobudli od žalovaného v 1. rade kúpnou zmluvou zo dňa 7.4.2009.

Poukázali na skutočnosť, že pravdepodobne boli žalovaným v 1. rade uvedení do omylu ohľadom jeho
vyhlásenia podľa čl. 3 bod 2 kúpnej zmluvy, v ktorom vyhlásil, že je výlučným vlastníkom pozemkov a
na predmete kúpy neviaznu žiadne ťarchy, dlhy, nevedie sa súdny spor a nie sú tu iné prekážky, ktoré
by bránili nadobudnutiu vlastníckeho práva. V čase uzavretia zmluvy musel žalovaný v 1. rade vedieť
o existencii sporu. Namietli ďalej vlastnícke právo žalobkyne v 1. rade s tým, že pokiaľ ho odvodzuje

z výmeru o vlastníctve pôdy, všetky verejné listiny vydané do 31.12.1950, ktoré sa týkali vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam, vyžadovali vykonanie zápisu v pozemkovej knihe. Prečo nebol výmer na
základe ktorého sa žalobkyňa v 1. rade vlastníckeho práva domáha zapísaný do evidencie nehnuteľností
žalovaní nevedia.
Žalovaný v 10. rade sa k podanému návrhu písomne vyjadril a uviedol argumentáciu zhodnú ako

žalovaní v 4. až 6. rade.
Žalované v 11. a 12. rade sa k podanému návrhu písomne vyjadrili, namietali neosvedčenie nároku,
a to z toho dôvodu, že žalobcovia v spore neosvedčili ani svoju aktívnu legitimáciu na podanie žaloby
o určenie vlastníckeho práva, nepreukázali prechod vlastníckeho práva dedením ani iným spôsobom
a navyše výmer o vlastníctve pôdy č. XXXXX/XX, ktorým mali byť rodičom manžela žalobkyne v 1.

rade pridelené pozemky, o. i. aj parcelu č. XXXX neobsahuje neoddeliteľnú súčasť, a to výkaz výmer s
uvedením čísiel parciel, výmery a kategórie. Taktiež navrhli žalobu zamietnuť.

4. Rozsudkom súdu I. stupňa zo dňa 20.12.2010 bol návrh žalobkyne v 1. rade zamietnutý z dôvodu
nedostatku aktívnej legitimácie pre podanie návrhu a určenie výlučného vlastníctva k predmetu sporu.

Po odvolaní podanom navrhovateľkou a návrhu na pripustenie vstupu ďalších účastníkov na strane
žalobcov žalobcovia navrhli zmenu žalobného petitu návrhu a uznesením Krajského súdu v Prešove zo
dňa 15.6.2011 odvolací súd pripustil zmenu žaloby a rozsudok súdu I. inštancie zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie.

5. Rozsudkom zo dňa 13.2.2012 súd návrhu v celom rozsahu vyhovel. Po odvolaní podanom žalovanými
Krajský súd Prešov uznesením zo dňa 18.11.2013 rozsudok súdu I. inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie. V zmysle pokynu odvolacieho súdu bolo úlohou súdu I. inštancie opakovane ustáliť či nárok
tak ako je uplatnený má vecnú legitimáciu, nakoľko žalobcovia nepredložili dôkaz, že ich nebohý právny
predchodca od svojich rodičov spornú nehnuteľnosť nadobudol. Odvolací súd konštatoval pochybnosti o

tom, že právny predchodca žalobcov spornú nehnuteľnosť nadobudol po Š. Y. Z. Ž. Y.. Súčasne mal súd
rozhodnúť či listinný dôkaz v podobe výmeru o vlastníctve pôdy spĺňa podmienku titulu pre nadobudnutie
vlastníckeho práva a ustáli do kedy právny predchodcovia žalobcov nehnuteľnosti užívali, prípadne či
došlo k prechodu užívania na tretie osoby.

6. Rozsudkom zo dňa 29.12.2014 súd návrhu opätovne v celom rozsahu vyhovel. Po odvolaní podanom
žalovanými Krajský súd Prešov ako súd II. inštancie uznesením zo dňa 26.9.2016 rozsudok súdu I.
inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V zmysle pokynu odvolacieho súdu bolo úlohou súdu I.
inštancieopätovneustáliť,čimápodanýnávrhvecnúlegitimáciu,nakoľkopodľanázorusúduII.inštancie
žalobcovia nepreukázali aktívnu vecnú legitimáciu v spore a v prípade, že žalobcovia zotrvajú na žalobe

bez zmien, je na mieste žalobu zamietnuť.

7. Po vrátení veci súd doplnil dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, z čoho zistil tento
skutkový stav:8. Žalobcovia sa domáhali určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedeným na W. Č.. XXXX D.
Y..Ú.. vedenom Správou katastra v Poprade, pre k.ú. G. G.. Podaný návrh odôvodnili tvrdením, že na

základe prídelového plánu obce Spišská Sobota boli ich právnym predchodcom, a to Š. Y. Z. I. Ž. M.. H.,
pridelené pozemky parc. č. XXXX - M. B. D. XXXX I. Z. C.. Č.. XXXX - M. B. D. XXXX I.. Vzhľadom na to,
že uvedený majetok nebol Š. Y. a manželke Ž. nikdy odňatý, vyvlastnený ani iným legálnym spôsobom
nedošlo k scudzeniu tretej osobe, domáhali sa žalobcovia určenia, že pozemky patria do dedičstva po
neb. V.. Z. Y., jedinom synovi Š. Z. Ž. Y., t.j. bývalom manželovi žalobkyne v 1. rade a otcovi žalobcov

v 2. a 3. rade.

9.Žalovaníspodanýmnávrhomnesúhlasilianavrhlinávrhzamietnuťprenedostatokaktívnejlegitimácie
žalobcov a tiež nedostatky výmeru o vlastníctve pôdy č. XXXXX/XX, ktorým mali byť právnym
predchodcom žalobcov pridelené pozemky. Nakoľko došlo k rozdeleniu žalovaných parciel a prevodu
vlastníckeho práva k ním na ďalšie osoby, uznesením zo dňa 7.12.2009 súd do konania pripustil vstup

žalovaných v 2 až 14. rade.
Žalovaný v 1. rade poprel nárok žalobcov v celom rozsahu, nakoľko v podanom žalobnom návrhu neboli
uvedené žiadne relevantné dôkazy, ktoré by potvrdzovali žalobné tvrdenia. Žalovaný v 1. rade pôvodné
parcely kúpil od I. W. v roku 2003 v dobrej viere. Ďalej uviedol, že dňa 28.12.2005 obdržal výzvu na
usporiadanie vlastníckych vzťahov k parcele č. KNE XXXX, zapísanej na LV č. XXXX Y..Ú.. G. G.. Na

uvedenú výzvu reagoval žiadosťou o doloženie vlastníckeho práva, potrebnými dokladmi, avšak na túto
výzvu pôvodná právna zástupkyňa žalobkyne nereagovala.
Žalovaní v 2. a 3. rade uviedli, že parcelu č. XXXX/XXX odkúpili od V.. N. N., žalovaného v 9. rade, v
dobrej viere, kúpnou zmluvou zo dňa 9.5.2008. Uvedená parcela bola vytvorená geometrickým plánom
č. 25/2008.

Žalovaný v 4. rade uviedol, že pokiaľ sa žalobcovia domáhajú určenia vlastníckeho práva k parcelám č.
XXXX/XXX, C.. Č.. XXXX/XXX Z. C.. Č.. XXXX, ktoré sú vedené na LV č. XXXX, ako výlučný vlastník
uvedených parciel je na predmetnom LV vedený žalovaný v 1. rade a teda žalovaný v 4. rade namietol
pasívnu legitimáciu v spore.
Žalovaní v 5. a 6. rade zhodnou argumentáciou ako žalovaný v 4. rade vzniesli námietku nedostatku

pasívnej legitimácie v spore.
Žalovaní v 7. a 8. rade sa uviedli, že pozemok parc. č. XXXX/XXX nadobudli od žalovaného v 1. rade
kúpnou zmluvou zo dňa 7.4.2009. Poukázali na skutočnosť, že pravdepodobne boli žalovaným v 1. rade
uvedení do omylu ohľadom jeho vyhlásenia podľa čl. 3 bod 2 kúpnej zmluvy, v ktorom vyhlásil, že je
výlučným vlastníkom pozemkov a na predmete kúpy neviaznu žiadne ťarchy, dlhy, nevedie sa súdny

spor a nie sú tu iné prekážky, ktoré by bránili nadobudnutiu vlastníckeho práva. V čase uzavretia zmluvy
musel žalovaný v 1. rade vedieť o existencii sporu. Namietli ďalej vlastnícke právo žalobkyne v 1. rade
s tým, že pokiaľ ho odvodzuje z výmeru o vlastníctve pôdy, všetky verejné listiny vydané do 31.12.1950,
ktoré sa týkali vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vyžadovali vykonanie zápisu v pozemkovej knihe.
Prečo nebol výmer na základe ktorého sa žalobkyňa v 1. rade vlastníckeho práva domáha zapísaný do

evidencie nehnuteľností žalovaní nevedia.
Žalovaný v 10. rade uviedol argumentáciu zhodnú ako žalovaní v 4. až 6. rade.
Žalované v 11. a 12. rade namietali neosvedčenie nároku, a to z toho dôvodu, že žalobcovia v spore
neosvedčili ani svoju aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva, nepreukázali
prechod vlastníckeho práva dedením ani iným spôsobom a navyše výmer o vlastníctve pôdy č. XXXXX/

XX, ktorým mali byť rodičom manžela žalobkyne v 1. rade pridelené pozemky, o. i. aj parcelu č. XXXX
neobsahuje neoddeliteľnú súčasť, a to výkaz výmer s uvedením čísiel parciel, výmery a kategórie.
Taktiež navrhli žalobu zamietnuť.

10. Podaním doručeným dňa 23.11.2010 žalobkyňa v 1. rade navrhla pripustenie zmeny žalobného

petitu a žiadala, aby súd určil, že je výlučnou vlastníčkou pozemkov novovytvorených geometrickým
plánom č. 083/2010. Následne jednotlivými podaniami žalobkyňa v 1. rade navrhla pripustenie ďalších
účastníkov do konania a domáhala sa určenia, že predmet sporu patrí do dedičstva po neb. V.. Z. Y..
Rozsudkom zo dňa 13.2.2012 súd návrhu v celom rozsahu vyhovel. Po odvolaní podanom žalovanými
Krajský súd Prešov uznesením zo dňa 18.11.2013 rozsudok súdu I. inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie

konanie. V zmysle pokynu odvolacieho súdu bolo úlohou súdu I. inštancie opakovane ustáliť či nárok
tak ako je uplatnený má vecnú legitimáciu, nakoľko žalobcovia nepredložili dôkaz, že ich nebohý právny
predchodca od svojich rodičov spornú nehnuteľnosť nadobudol.Odvolací súd konštatoval pochybnosti o tom, že právny predchodca žalobcov spornú nehnuteľnosť
nadobudol po Š. Y. Z. Ž. Y.. Súčasne mal súd rozhodnúť či listinný dôkaz v podobe výmeru o vlastníctve
pôdy spĺňa podmienku titulu pre nadobudnutie vlastníckeho práva a ustáli do kedy právny predchodcovia

žalobcov nehnuteľnosti užívali, prípadne či došlo k prechodu užívania na tretie osoby.
Rozsudkom zo dňa 29.12.2014 súd návrhu opätovne v celom rozsahu vyhovel. Po odvolaní podanom
žalovanými Krajský súd Prešov ako súd II. inštancie uznesením zo dňa 26.9.2016 rozsudok súdu I.
inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
V zmysle pokynu odvolacieho súdu bolo úlohou súdu I. inštancie opätovne ustáliť, či má podaný

návrh vecnú legitimáciu, nakoľko podľa názoru súdu II. inštancie žalobcovia nepreukázali aktívnu vecnú
legitimáciu v spore.

11. Na preukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcovia doložili do spisu opätovne kópiu výmeru
o vlastníctve pôdy zo dňa 12.7.1948 a výzvu k úhrade nedoplatku za prídel, fotokópiu rozhodnutia
Obvodného pozemkového úradu v Poprade zo dňa 9.3.2006 a 28.12.2005, výkaz plôch geometrického

plánu č. 761-67-72, potvrdenie Štátneho archívu v Levoči zo dňa 1.6.2005 a 28.11.2005, identifikáciu
parciel zo dňa 20.12.2006, rodný list Z. Y., fotokópiu rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva v Poprade
zo dňa 31.5.1991, sp. zn. D73/91, fotokópiu uznesenia Okresného súdu Poprad zo dňa 12.12.1995,
sp. zn. D 1082/93. Súd konštatuje, že sa jedná o listinné dôkazy v spise už založené. K výmeru o
vlastníctve pôdy súd konštatuje, že nebol predložený s výkazom plôch pridelenej výmery. Žalovaní

opätovne namietajú imperfektnosť listiny.
Žalobcovia ďalej doložili vyjadrenie Slovenského národného archívu zo dňa 30.12.1993 a 13.9.1995, z
ktorých vyplýva, že v archívnych materiáloch prídelové listiny na neb. Š. Y. Z. I.. Ž. neboli nájdené.

12. Z rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva v Poprade zo dňa 31.5.1991, č. k. D 73/91-11 súd zistil,

že sa jedná o dedičské rozhodnutie po neb. Ž. Y., M.. H., pričom ako jej dedič pripadal do úvahy manžel
Š. Y. Z. G. Z. Y.. Predmetom dedičstva boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre obec C. a k.ú. G.
G. ako dom súp. č. XXXX T. C. C.. Č.. XX/X - F. C. Z. T. B. D. XXX I., C. C.. Č.. XX/X - F. B. D. XXX I.
D. 1., Ď. T. D. Y..Ú.. I.. Tieto v zmysle dedičskej dohody nadobudol Z. Y..
Z rozhodnutia Okresného súdu Poprad zo dňa 12.12.1995 sp. zn. D 1082/93 súd zistil, že sa jedná o

dedičské rozhodnutie po neb. Š. Y., po ktorom zostal jediný dedič V.. Z. Y., syn, a predmetom dedičstva
boli o.i. nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre obec C. Z. Y..Ú.. G. G. Z. S. G.. Č.. XXXX T. C. C..
Č.. XX/X - F. C. Z. T. B. D. XXX I., C. C.. Č.. XX/X - F. B. D.I. XXX I. D. 1..
Z uvedených listín je zrejmé, že parcela parc. č. XXXX predmetom dedičstva nebola, pritom predmetom
dedičstva bol nehnuteľný majetok prídelcov.

13. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

14. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou,

alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu, alebo na základe iných skutočnosti
ustanovených zákonov.

15. Podľa čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

16. Podľa § 185 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

17. Podľa § 215 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

18.Povykonanípredloženýchdôkazovuvedenýchvyššieasamotnejžaloby,másúdzato,žežalobcovia
vo veci dôkazné bremeno neuniesli.
Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy,
prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia
ich tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného čl. 8 C.s.p., ale aj

so zásadou rovnosti účastníkov konania. Dokazovanie v občianskom procesnom práve je v sporovom
konanízaloženénaprejednacejzásade,ktorájevyjadrenávcitovanomustanovení§čl.8C.s.p.Sporové
konanie ovládané touto zásadou je chápané tak, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať dôkazy je vecou
účastníkov. Zistený skutkový stav je tak predovšetkým výsledkom dôkaznej aktivity účastníkov.19. Aby mohol žalobca v sporovom konaní uspieť, musí preto ku svojim skutkovým tvrdeniam navrhnúť
také dôkazy, z ktorých by súd mohol po ich vykonaní a zhodnotení dospieť k záveru, že žalobca má

právo, ktorého uspokojenia sa vo veci domáha. Pri zisťovaní skutkového stavu, súd v zásade vždy
vychádza len z tých dôkazov, ktoré boli na návrh strán sporu vykonané. Ak žalobca potrebné dôkazy
nepredloží, znamená to, že neuniesol dôkazné bremeno, následkom čoho súd nemôže žalobe vyhovieť.

20. V danom prípade sa žalobcovia domáhali určenia, že parcela č. XXXX, resp. parcely vytvorené z

tejto parcely geometrickými plánmi patria do dedičstva po neb. V.. Z. Y., bývalom manželovi žalobkyne
v 1. rade a otcovi žalobcov v 2. a 3. rade. Na základe vykonaného dokazovania po právnej stránke mal
súd preukázané, že žalobcovia odvodzovali uplatnený nárok titulom dedenia po právnych predchodcoch
V.. Z. Y., U. Š. Y. Z. I. Ž., ktorí mali na základe výmeru o vlastníctve pôdy č. XXXXX/XX zo dňa 12.7.1948
nadobudnúť vlastnícke právo k predmetu sporu. Z konštatovaných dedičských rozhodnutí je zrejmé,
že predmetom dedičského konania po neb. Ž. Y., M.. H., sporná parcela č. XXXX prejednaná nebola.

Rovnako parcela parc č. XXXX nebola predmetom dedičského konania po neb. Š.U. Y..
V zmysle pokynu súdu II. inštancie súd I. inštancie teda skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov na
podanie žalobného návrhu.

21. Po vykonaní predložených dôkazov uvedených vyššie a samotného žalobného návrhu, má súd za

to, že žalobcovia nepreukázali aktívnu vecnú legitimáciu v spore. Medzi stranami sporu nebol sporný
predmet sporu, t.j. parcela parc. č. XXXX, resp. jej zmeny, sporným zostal nárok žalobcov na určenie
vlastníckeho práva k predmetu sporu a určenie nároku ich právneho predchodcu.

22. Vecná legitimácia, či už aktívna alebo pasívna, sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní

rozumie oprávnenie účastníkov, vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov,
komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná
legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná
legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Nedostatok vecnej legitimácie vedie k zamietnutiu návrhu
nazačatiekonaniameritórnymrozhodnutím.Zhľadiskaposúdeniavecnejlegitimácieniejerozhodujúce,

či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého
hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je.

23. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplývaprocesnéprávositentohmotnoprávny

nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden
z účastníkov konania nenamieta (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo
205/2009).

24. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu,
oktorývkonaníide;stačí,akpodážalobu(vtakomprípadesastávažalobcom)aleboabybolaprotinemu
podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí
od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre

označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník
na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom
procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia.
Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo
právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to,

či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto
o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-
právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak
ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-
právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004)

25. Dôsledkom nedostatku aktívnej vecnej legitimácie je neúspech žalobcu v konaní, t.j. zamietnutie
žaloby. Právne významný pre posúdenie existencie vecnej legitimácie je stav vo veci v dobe
rozhodovania súdu (ust. § 217 ods. 1 veta prvá C.s.p.).26. Z hľadiska posúdenia oprávnenosti a odôvodnenosti žalobného návrhu je v zmysle uvedeného
nevyhnutné, aby sa tento posúdil aj z hľadiska zásad občianskoprávnych vzťahov - základného a

zásadného interpretačného pravidla obsiahnutého v § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
„výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi“. Subjekt
vykonávajúci právo musí jeho výkon realizovať v súlade so zákonom, jeho realizácia musí byť primeraná
s ohľadom na cieľ, ktorý má byť dosiahnutý, t. j. nesmie ísť o šikanózny výkon práva a musí byť v súlade

s dobrými mravmi (napr. uznesenie najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 4/2014).
Princíp dobrej viery chrániaci účastníkov súkromnoprávnych vzťahov je jedným z kľúčových prejavov
princípu právnej istoty odvíjajúceho sa od princípu právneho štátu. Nadobúdateľovi vlastníckeho práva,
pokiaľ toto právo nadobudol v dobrej viere, musí byť poskytovaná široká ochrana, pretože v opačnom
prípade by si nikdy nemohol byť istým svojim vlastníctvom, čo by bolo v rozpore s poňatím materiálneho
právneho štátu (porovnaj aj R 14/2009).

27.Súdzhľadiskaposkytnutiaochranymusítakpostaviťnarovnakúúroveňvlastníckeprávopôvodného
vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho
dobrej viery. Tým sa dostávajú do vzájomnej kolízie obidve ústavné hodnoty - princíp ochrany dobrej
viery ďalšieho nadobúdateľa a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka. Pokiaľ však

nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv, treba prihliadnuť na princíp všeobecnej
spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv, ako aj
individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník
než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec
opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom

(katastrálnom) konaní (viac nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 549/2015).

28. Z uvedených dôvodov súd podľa ustanovenia § 215 ods. 1 C.s.p. rozhodoval podľa skutkového
stavu zisteného z vykonaných dôkazov, pričom dospel k záveru, že podaný žalobný návrh, ani žiaden
v konaní produkovaný dôkaz, nesvedčí v prospech tvrdení žalobcov o vlastníckom práve k predmetu

sporu v prospech ich právneho predchodcu, t.j. žalobcovia nepreukázali, že ich právny predchodca V.. Z.
Y. mal byť vlastníkom predmetu sporu, nakoľko z dedičských rozhodnutí po rodičoch Š.U. Y. Z. I.. Ž., ktorí
mali byť prídelcami, nevyplýva, že by oni sami boli v čase úmrtia vlastníkmi spornej parcely. Žalobcovia
tiež nepreukázali, že by sa sami Š. Z. Ž. Y. snažili dosiahnuť intabuláciu prídelu, t.j. zápisu vlastníckeho
práva k predmetu prídelu, ani že sa fakticky prídelu ujali. S ohľadom na uvedené súd žalobný návrh v

celom rozsahu zamietol.

29. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 C.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa

doručenia rozhodnutia na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, kterým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený

môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.