Decision was made at the court Okresný súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Rastislav Sikorjak
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/156/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116209561
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8116209561.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu:
Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 368 54 140,
právne zastúpeného HMG LEGAL, s.r.o., so sídlom Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava, proti žalovanej:
K. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. Č. XXXX/XX, XXX XX V., o zaplatenie 515,79 € s prísl., takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 226,96 € spolu s
- úrokom vo výške 19,50 % ročne zo sumy 150 € od 28.04.2016 až do zaplatenia a
- úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 150 € od 01.02.2014 až do zaplatenia,
a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Sadzobníku pre fyzické osoby - občanov, vydanom ČSOB
a.s. s platnosťou od 01.07.2013 uvedená v bode 5. s názvom Úvery, odseku 5.1 s názvom Všeobecné
poplatky, podľa ktorej:
„Za upomienku je klient povinný zaplatiť ČSOB sumu 10 € a za výzvu sumu 35 €.“
je pre svoju neprijateľnosť neplatná.
IV. Žalovaná má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 16 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom došlým súdu dňa 06.05.2016 sa žalobca domáhal na žalovanej zaplatenia nasledujúcich
súm:
- sumy vo výške 519,79 € pozostávajúcej z istiny, úroku z úveru, úroku z omeškania, poplatkov,
debetného zostatku,
- úroku riadneho vo výške 19,50 % ročne z istiny 150 € od 28.04.2016 až do zaplatenia,
-úrokuzomeškaniavovýške8%ročnezosumy344,18€(istina,úrokyzúveruapoplatkyod01.02.2014
až do zaplatenia),
- debetného úroku vo výške 25 % ročne zo sumy 111,74 € od 02.03.2015 až do zaplatenia.
2. Žalobca svoj nárok odvodzoval z nasledujúcich skutkových okolností: Žalobca ako veriteľ a žalovaná
ako dlžníčka uzatvorili dňa 16.09.2010 Zmluvu o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB
Pohoda, na základe ktorej bol zriadený bežný účet. Zároveň bola dňa 15.12.2010 uzavretá Zmluva o
povolenom prečerpaní k bežnému účtu/zmluva o kontokorentnom úvere (označená ako oznámenie), na
základe ktorej boli žalovanej poskytnuté finančné prostriedky formou povoleného prečerpania bežnéhoúčtu, resp. kontokorentného úveru do výšky úverového limitu 150 €. Nakoľko žalovaná poskytnutý úver
nesplácala a bola v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok, a súčasne aj jednej splátky po dobu
dlhšie ako 3 mesiace, listom - oznámenie o zosplatnení úveru, žalobca vyhlásil celú svoju pohľadávku
za splatnú k dátumu 31.01.2014.
3. Žalobca svoju pohľadávku z úveru ku dňu 27.04.2016 vyčíslil ako celkový zostatok v sume 404,05
€ pozostávajúci z
o istiny vo výške 150 €,
o riadneho úroku v zmysle zmluvy vo výške 79,18 €,
o úrokov z omeškania vo výške 59,87 €,
o poplatkov vo výške 115 €.
4. Ku dňu 01.03.2015 bol na bežnom účte nepovolený debetný zostatok vo výške 111,74 €, ktorý
je úročený na základe článku 1 bodu 2 zmluvy o bežnom účte „V prípade zmluvne nepovoleného
prečerpania peňažných prostriedkov úrokovou sadzbou vyhlasovanou ČSOB“ - t. j. 25 % ročným
debetným úrokom podľa úrokovej sadzby vyhlasovanej bankou. Dlh žalovanej zo zmluvy o bežnom účte
predstavuje záväzok (čerpaný debet) vo výške 111,74 € a debetný úrok zo sumy 111,74 € vo výške 25
% ročne od 02.03.2015 až do zaplatenia.
5. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila a rovnako sa nezúčastnila ani pojednávania konaného dňa
03.11.2016. Žaloba samotná bola doručená žalovanej dňa 06.07.2016.
6. Súd vykonal dokazovanie obsahom listín tvoriacich súdny spis a s prihliadnutím na vyjadrenia žalobcu
zistil nasledujúce: Dňa 06.09.2010 bola medzi žalobcom ako veriteľom a zároveň bankou a medzi
žalovaným ako dlžníkom a zároveň spotrebiteľom uzatvorená Zmluva o bežnom účte a balíku produktov
a služieb ČSOB Pohoda. Podľa bodu I.1 zmluvy - banka sa zaväzuje začínajúc dňom 16.09.2010 zriadiť
a viesť pre majiteľa účtu bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX v mene euro.
Podľa bodu I.3 zmluvy - majiteľ účtu sa zaväzuje čerpať finančné prostriedky a vystavovať platobné
príkazy len do výšky voľných finančných prostriedkov na účte, ak nie dohodnuté inak. V prípade
zmluvne nepovoleného prečerpania (prekročenia) finančných prostriedkov majiteľa účtu, úročí banka
vzniknutú sumu nepovoleného prečerpania debetnou úrokovou sadzbou vyhlasovanou bankou v zmysle
všeobecných obchodných podmienok banky (ďalej len VOP).
Podľa bodu II. zmluvy - v prípade splnenia stanovených podmienok banky na poskytnutie povoleného
prečerpania účtu uzatvorí banka s majiteľom účtu zmluvu o povolenom prečerpaní bežného účtu.
Podľa článku III.1 zmluvy - neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú VOP, príslušná časť Sadzobníka banky
pre fyzické osoby - občanov (ďalej len sadzobník banky).
7. Listom vyhotoveným dňa 28.02.2015 žalobca oznámil žalovanej zrušenie účtu č. XXXXXXXXXX/
XXXX s tým, že na tomto účte je debetný zostatok vo výške 111,74 €, ktorý má žalovaná uhradiť
najneskôr do 14-tich kalendárnych dní od doručenia tohto listu.
8. Dňa 15.12.2010 bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou uzatvorená
Zmluva o povolenom prečerpaní/kontokorentnom úvere s názvom „Oznámenie o poskytnutí povoleného
prečerpania k žiadosti REG.č.XXXXXXXXXR. Podľa tejto zmluvy žalobca poskytol žalovanej
spotrebiteľský úver formou povoleného čerpania účtu do výšky úverového limitu 150 €. Úver mohol byť
čerpaný odo dňa 15.12.2010, pričom zmluvné strany sa dohodli, že ku dňu otvorenia účtu povoleného
prečerpania je výška úrokovej sadzby 16,90 % ročne. Podľa zmluvy - „Úroková sadzba je v tejto výške
platná do doby, pokiaľ zmluvné strany nedohodnú inú sadzbu spôsobom podľa článku III. obchodných
podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu, ktoré tvoria súčasť tejto zmluvy. Dňom uvedeným
pri podpise banky je medzi Vami a bankou uzatvorená zmluva o povolenom prečerpaní č. XXXXXXXR,
podľa článku 1 bodu 2 obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu. Zmluva sa
uzatvára na dobu neurčitú. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú obchodné podmienky, všeobecné
obchodné podmienky, predzmluvný formulár (štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere
týkajúce sa povolených prečerpaní) poskytnutý dlžníkovi v súvislosti s uzavretím tejto zmluvy. Dlžník/
spoludlžník podpisom tejto zmluvy potvrdzuje, že predmetné dokumenty prevzal.“
8.1.Akoužbolovyššieuvedené,neoddeliteľnousúčasťouzmluvyopovolenomprečerpanísúObchodné
podmienky pre povolené prečerpanie bežného účtu. Podľa článku II. bodu 5 týchto obchodnýchpodmienok - v prípade nepovoleného prečerpania úverového limitu je čiastka, o ktorú bol úverový limit
prečerpanýsplatnáihneď.PodľačlánkuIII.bodu2obchodnýchpodmienok-úverovýlimitniejedovolené
prečerpať. V prípade, že klient úverový limit nepovolene prečerpá, bude čiastka, o ktorú bol úverový limit
prečerpaný úročená debetnou úrokovou sadzbou uplatňovanou pre bežné účty.
9. Listom zo dňa 29.12.2013 žalobca oznámil žalovanej, že napriek predchádzajúcim písomným
výzvam na bežnom účte nebol zabezpečený dostatok prostriedkov k úhrade záväzkov žalovanej podľa
podmienok zmluvy o povolenom prečerpaní zo dňa 15.12.2010. Žalobca teda vyzval žalovanú, aby dlh,
ktorý ku dňu 28.12.2013 predstavuje sumu 125,73 € vrátane príslušenstva, bez meškania uhradila na
bežný účet. V prípade, ak tento záväzok bez meškania vyrovnaný nebude, ČSOB ihneď neuhradené
záväzky vyhlási za jednorazovo splatné a uplatní svoju pohľadávku súdnou cestou alebo poverí ich
vymáhaním špecializovanú spoločnosť.
10. Listom zo dňa 01.02.2014 žalobca oznámil žalovanej, že došlo k zosplatneniu úveru, pričom tento
sa stal splatný ku dňu 31.01.2014 vo výške 281,66 € vrátane príslušenstva. Celá dlžná čiastka vrátane
nepovoleného debetu na bežnom účte predstavuje 320,26 € a žalovaná ju má zaplatiť najneskôr do
dňa 11.02.2014.
11. Listom zo dňa 30.05.2016 požiadal súd žalobcu, aby mu tento zaslal:
a) prehľad čerpania povoleného prečerpania žalovanou,
b) špecifikoval výpočet úrokov 79,18 € (z akej sumy, za aký čas a akou sadzbou),
c) špecifikoval výpočet úrokov z omeškania 59,87 €, pričom súd žalobcu poučil o svojom predbežnom
právnom názore v tom znení, že akceptuje úročenie úrokmi z omeškania iba u istiny a nie aj úrokov
vychádzajúc zo zákazu anatocizmu,
d) špecifikoval poplatky 115 €, pričom bolo potrebné uviesť o aké poplatky ide, kedy boli účtované, kde
je upravená ich výška /vyznačením v sadzobníku/ a splatnosť, a aké plnenie za ne spotrebiteľ dostáva.
11.1. Vo vzťahu k nepovolenému debetu 111,74 € súd žiadal žalobcu, aby tento uviedol kde v zmluve
alebo VOP je otázka nepovoleného debetu, jeho vzniku a úročenia upravená. Súd žiadal, aby žalobca
špecifikoval, čím je nepovolený debet tvorený, a ak mal byť tvorený naúčtovaním rôznych poplatkov, mal
žalobca špecifikovať dôvod účtovania a preukázať tieto poplatky vyznačením v sadzobníku poplatkov,
ktorý mal súdu zaslať. V prípade, ak nepovolený debet vzniká naúčtovaním rôznych poplatkov a nie
čerpaním finančnej sumy klientom, súd oznámil žalobcovi, že úročenie takto vytvoreného nepovoleného
debetu považuje za neprijateľné.
12. Na predmetnú výzvu reagoval žalobca podaním doručeným súdu dňa 22.07.2016. V tomto podaní
uviedol,žepokiaľideonezaplatenúistinuvovýške150€,tátopredstavujenesplatenúčasťposkytnutého
úveru. Priebeh čerpania úveru vyplýva z podrobnej špecifikácie pohľadávky, ktorá je prílohou tohto
podania. Pokiaľ ide o nezaplatené riadne úroky vo výške 79,18 €, tieto boli účtované odo dňa prvého
čerpania úveru a sú vyčíslené ku dňu 27.04.2016. Základom pre výpočet riadneho úroku bol aktuálny
zostatok na úverovom účte, t. j. aktuálna výška čerpaného úveru. Spôsob účtovania poplatkov taktiež
vyplýva z predloženej špecifikácie pohľadávky. Pokiaľ ide o úroky z omeškania vo výške 59,87 €, tieto
boli počítané z nedoplatkov na splátkach, ktoré boli splatné k poslednému dňu kalendárneho mesiaca.
Prvýkrát sa žalovaný dostal do omeškania s platením riadnych úrokov splatných k 31.12.2010. Už v tejto
časti odôvodnenia rozsudku súd poukazuje na to, že žaloba v časti úrokov z omeškania vo výške 59,87
€ bola zamietnutá z dôvodu tzv. anatocizmu, pretože Občiansky zákonník ani iný predpis neumožňuje
úročenie príslušenstva. V danom prípade nie je prípustné úrokmi z omeškania úročiť omeškané zmluvné
úroky.
12.1. Pokiaľ ide o nezaplatené poplatky vo výške 115 €, žalobca uviedol, že predstavujú súčet
nasledujúcich poplatkových úkonov:
o 07.10.2013 upomienka - 10 €,
o 17.10.2013 výzva 1 - 35 €,
o 18.11.2016 výzva 2 - 35 €,
o 30.12.2013 posledná výzva - 35 €.
Nárok žalobcu na tieto poplatky vyplýva zo Sadzobníka poplatkov platného v čase vykonania
poplatkového úkonu.
12.2. Pokiaľ ide o nepovolený debetný zostatok vo výške 111,74 €, tento predstavuje nepovolené
prečerpanie finančných prostriedkov na bežnom účte žalovaného, ktoré je na základe článku 1. bod 3
zmluvy o bežnom účte, v prípade zmluvne nepovoleného prečerpania bežných prostriedkov, úročenéúrokovou sadzbou vyhlasovanou ČSOB, t. j. 25 % ročným debetným úrokom. Nárok žalobcu na uvedené
účtované položky vyplýva z priloženého Sadzobníka poplatkov platného v čase účtovania poplatkového
úkonu.
12.3. V rámci žalobcom označených položiek sú uvedené položky úroky 0,24 €; 1,42 €; 2,43 €; 3,53
€; 4,98 € a 5,20 €; čiže úroky spolu vo výške 17,80 €. Keďže je zrejmé, že tieto úroky sú výsledkom
úročenia tzv. nepovoleného debetného zostatku, z dôvodov, ktoré budú uvedené nižšie súd žalobu v
tejto časti zamietol.
12.4. Prílohou podania doručeného súdu dňa 22.07.2016 bola aj špecifikácia pohľadávky, ktorej
výsledkom bola tvrdená dlžná suma 404,05 € zložená z:
- nezaplatenej istiny vo výške 150 €,
- nezaplateného riadneho úroku 79,18 €,
- nezaplateného úroku z omeškania - sankčného úroku vo výške 59,87 €,
- nezaplatených poplatkov vo výške 115 €.
12.5. Žalobca zároveň súdu zaslal aj Sadzobník pre fyzické osoby - občanov, kde v bode 5.1 pod názvom
„všeobecné poplatky“ sú uvedené:
- upomienka 10 €,
- výzva 35 €.
13. Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z nasledujúcich právnych predpisov.
Podľa § 1 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom k 19.08.2010 - Spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.
Podľa § 1 ods.4 zákona č. 129/2010 Z.z. - Na spotrebiteľský úver formou povoleného
prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, sa
vzťahujú ustanovenia § 1 ,§
2 , § 3 ods. 1
písm. a) až d)
a § 3 ods. 3 ,
§ 4 ods. 14 ,
§ 5 až 8 ,
§ 9 ods. 1 ,
, 6 až 8 , § 10 , § 11 , § 12 ods. 2 , § 15 , § 17 , § 20 až 23 a § 25 až 27 .
Podľa § 2 písm.e) zákona č. 129/2010 Z.z. - povoleným prečerpaním forma spotrebiteľského úveru,
ktorý umožňuje spotrebiteľovi disponovať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku
jeho platobného účtu, ktorý má vedený u veriteľa.
Podľa § 10 ods.1 č. 129/2010 - Zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý
sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, musí obsahovať tieto náležitosti:
a) podľa § 9 ods. 2 písm. a) ,
b) , d) , f) ,g) , i) a w) ,
b) povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške,
c) výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť.Podľa § 497 Obchodného zákonníka - Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 708 ods.1 Obchodného zákonníka - Zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej
doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
Podľa § 710 Obchodného zákonníka - Ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl. ).
14. Čo sa týka priznanej sumy, súd priznal sumu poskytnutého úveru vo forme povoleného prečerpania
vo výške 150 €.
15. Pokiaľ ide o ďalšiu žalobou požadovanú pohľadávku, a to zmluvné úroky vo výške 79,18 €, súd z
poskytnutej špecifikácie pohľadávky zistil, že z celkovej sumy úrokov bola suma 2,22 € dlžná za obdobie
k 30.04.2013.
15.1. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa - Orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
15.2.Podľa§52ods.2Občianskehozákonníka-Ustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,akoajvšetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.
15.3. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka - Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
15.4. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka - Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565 ),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
15.5. Krajský súd v Prešove vo veci sp. zn. 6 Co 81/2012 zo dňa 14. februára 2013, vyslovil právny názor,
že aj pri úverovej zmluve uzavretej podľa Obchodného zákonníka medzi podnikateľom a spotrebiteľom
treba použiť pri otázke premlčania (ale aj pri iných otázkach, napr. uznanie dlhu a pod.) prednostne
úpravu uvedenú v Občianskom zákonníku.
15.6. Ústavný súd SR vo veci sp. zn. ÚS 402/2013-10 na základe ústavnej sťažnosti proti uvedenému
rozsudku KS v Prešove uviedol, že: „Po preskúmaní rozsudku krajského súdu ústavný súd argumentáciu
sťažovateľa nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov krajského súdu.
Ústavný súd nezistil, že by krajským súdom aplikovaný postup pri zistení a hodnotení skutkového stavu
veci a pri ustálení právnych záverov mohol zakladať dôvod na zásah ústavného súdu do namietaného
rozsudku v súlade s jeho právomocami ustanovenými v čl. 127 ods. 2 ústavy. Ústavný súd nezistil, že by
posudzovaný rozsudok krajského súdu bol svojvoľný alebo v zjavnom vzájomnom rozpore či urobený v
zrejmom omyle a v nesúlade s platnou právnou úpravou či nedostatočne odôvodnený.“
15.7. K 30.04.2013 tak bola splatná suma úrokov vo výške 2,22 € a vzhľadom na deň podania
žaloby 06.05.2016 sú zmluvné úroky v tejto výške premlčané. Preto pokiaľ ide o zmluvné úroky, súd z
požadovanej sumy 79,18 € priznal iba sumu 76,96 €.
16. Žalobu v časti týkajúcej sa úrokov z omeškania vo výške 59,87 €, súd zamietol z dôvodu zákazu
anatocizmu, tak ako je to uvedené už v predchádzajúcej časti odôvodnenia.
17. Pokiaľ ide o nezaplatené poplatky vo výške 115 €, súd dospel k tomu, že zmluvné ustanovenia
sadzobníka poplatkov, ktoré tieto poplatky zavádzajú, sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou a preto
ich zaplatenie priznať nemožno.
17.1. Podľa § 53 ods.1 OZ - Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.
17.2. Uvedené ustanovenie treba podľa súdu vykladať v súlade s Článkom 4. ods.2 Smernice Rady
93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách - „ hodnotenie nekalej
povahy podmienok sa nevzťahuje ani k definícii hlavného predmetu zmluvy ani na primeranú cenu a
úhradu na jednej strane, ako aj tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom na druhej strane,
pokiaľ tieto podmienky sú zrozumiteľné“ , keďže je jeho transpozíciou.
17.3. Je teda zrejmé, že nekalosť možno skúmať vo vzťahu k cene/úhrade (a to aj k jej primeranosti)
za vedľajšie plnenie (ktorým uvedené poplatky v prejednávanej veci sú) a bez obmedzenia vtedy, ak
podmienky týkajúce sa ceny/úhrady nie sú vyjadrené zrozumiteľne.
17.4. Podľa rozsudku ESD zn. C - 26/13 - Článok 4 ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom
zmysle, že pokiaľ ide o zmluvnú podmienku, ako je tá, o ktorú ide vo veci samej, požiadavka, podľa
ktorej zmluvná podmienka musí byť formulovaná jasne a zrozumiteľne, sa má chápať tak, že stanovuje
nielen to, aby dotknutá podmienka bola pre spotrebiteľa gramaticky jasná a zrozumiteľná, ale aj to, aby
zmluva jasne vysvetľovala konkrétne fungovanie mechanizmu zmeny cudzej meny, na ktorý sa odvoláva
dotknutá podmienka, ako aj vzťah medzi týmto mechanizmom a mechanizmom stanoveným ostatnými
podmienkami týkajúcimi sa poskytnutia úveru, aby bol tento spotrebiteľ schopný na základe jasných a
zrozumiteľných kritérií posúdiť hospodárske dôsledky, ktoré z toho pre neho vyplývajú.
17.5. Na základe vyššie uvedeného súd zdôrazňuje, že jedným z najdôležitejších faktorov pri uzatváraní
spotrebiteľskej zmluvy je, či je zmluva transparentná. Transparentnosť zahŕňa, či zmluva je napísaná
jasným a zrozumiteľným jazykom, či je systematická, či je napísaná dostatočne veľkým a čitateľným
písmom. Transparentnosť však neznamená iba jasnosť a zrozumiteľnosť, zahŕňa v sebe aj určitú
povinnosť podnikateľa upozorniť na rôzne zmluvné dojednania. Zásada transparentnosti a poctivosti
dopadá i na aplikáciu Všeobecných obchodných podmienok, Cenníkov, Sadzobníkov poplatkov a iných
dodávateľomvýlučnejednostrannevyhotovenýchdokumentov.Trebatedauviesť,žeivspotrebiteľských
zmluvách je možné uvedené dokumenty uplatniť, avšak takáto aplikácia má nielen formálne obmedzenie
ale aj obmedzenie obsahové. Je treba zdôrazniť, že uvedené dokumenty v spotrebiteľských zmluvách
na rozdiel napríklad od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do
každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru, naopak nesmú slúžiť
k tomu, aby do nich často v neprehľadnej, zložite formulovanej a malým písmenom písanej forme
skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné, o ktorých predpokladá, že pozornosti
spotrebiteľa najskôr uniknú. Pokiaľ tak i napriek tomu dodávateľ urobí, nepočína si v právnom vzťahu
poctivo a takémuto konaniu nemožno priznať právnu ochranu.
17.6. Poplatok za upomienku a poplatok za výzvu - súd nepriznal z nasledujúcich dôvodov:
V prejednávanej veci pre zamietnutie žaloby postačuje, že súdu doručenie upomienky a výzvy žalovanej
preukázané nebolo. Takýto záver by však predmetnú záležitosť neriešil dostatočne.
17.7. Súd na základe vyššie citovaných predpisov konštatuje, že nie zrejmé, na základe čoho je výška
poplatkov rôzna, napriek tomu, že spoplatňované úkony sa týkajú rovnakej záležitosti (upozornenie
klienta na neplnenie najmä platobných povinností). Zo zmluvy a ani z iného predloženého dokumentu
neplynie ani dôvod rôzneho pomenovania týchto úkonov a ich význam.
17.8. Súdu sa javí, že uvedené poplatky presahujú odôvodnené náklady na spoplatnené úkony.
Dodávatelia za upomienku týkajúcu sa omeškania bežne účtujú náklady do 5 €. Výšku poplatkov
žalobca žiadnym spôsobom neodôvodnil. Súd má teda za to, že žalobca týmito poplatkami obchádza
ustanovenie § 544 Občianskeho zákonníka o zmluvnej pokute (a možnosť súdu posúdiť jej výšku
korektívom dobrých mravov, resp. pristúpiť ku jej moderácii), tieto poplatky majú sankčnú povahu, čo je
neprípustné a ich hlavným cieľom je zvyšovanie zisku žalobcu. Samotný dôvod vyžadovania týchto súm
ako poplatku je mätúci, nakoľko podľa www.slovník.azet.sk poplatok je „peňažná hodnota za používanie niečoho, za úkon, službu a pod.“ V prejednávanej veci
za poplatok nebolo spotrebiteľovi nič v jeho prospech ako plnenie poskytnuté.
17.9. Súd má teda za to, že vyššie uvedené poplatky (pre nezdôvodnenie ich výšky, dôvodov pre ich
použitie, rozdielnosti pomenovania a nepreukázanie skutočných nákladov na ne) vytvárajú pre klienta -
spotrebiteľa v jeho neprospech hrubo nerovnovážny stav a preto sú zmluvné podmienky ich zavádzajúce
neplatné.
17.10. Nezákonnosť uvedených poplatkov možno v súčasnosti taktiež subsumovať pod § 53 ods.4
písm.v) Občianskeho zákonníka podľa ktorého - Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých
spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená
v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie.17.11. Pri vyhlasovaní neprijateľných zmluvných podmienok aplikoval súd okrem vyššie uvedených aj
nasledujúce zákonné ustanovenia:
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
Podľa § 298 ods.1 C.s.p. - Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu
vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd
uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
Podľa § 298 ods.2 C.s.p. - Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej
podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez
návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
18. Pokiaľ ide o nepovolený debetný zostatok vo výške 111,74 €, ten je v rozsahu 93,94 € tvorený
rôznymi poplatkami a v rozsahu 17,80 € tvorený úrokmi z týchto poplatkov. Napriek výzve súdu, aby
žalobca presne špecifikoval z akého zmluvného ustanovenia vyplýva povinnosť úhrady naúčtovaných
poplatkov, čo jednotlivé poplatky znamenajú a aké plnenie za nich spotrebiteľ dostáva, žalobca výzve
súdu nevyhovel a preto opodstatnenosť účtovania poplatkov nepreukázal. Ak teda nepovolený debetný
zostatok vo výške 93,94 € preukázaný nebol, čo má rovnaký právny následok ako keby neexistoval,
nebolo potrebné sa zaoberať debetnou úrokovou sadzbou vo výške 25 % ročne, ktorú senát rozhodujúci
túto vec už opakovane vyhlásil za neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodu, že považuje za minimálne
rozporné s dobrými mravmi, aby tak vysokým úrokom boli úročené prostriedky, resp. tvrdený dlh
spotrebiteľa, ktorý nevznikol reálnym poskytnutím finančných prostriedkov v jeho prospech ale vznikol
iba naúčtovaním bankových poplatkov na účet klienta.
18.1. Zo Zmluvy o bežnom účte nevyplýva, že rôzne poplatky účtované bankou budú vykazované na
tomto účte tak, že vznikne nepovolené prečerpanie. Z hľadiska transparentnosti zmluvy mala byť táto
skutočnosť osobitne zvýraznená priamo v zmluve (nie v inom dokumente klientom nepodpisovaným),
pretože aj spotrebiteľ, ktorý má na účte nulový zostatok a účet nevyužíva sa časom dostane do
nepovoleného prečerpania úročeného značným úrokom, čo súd považuje za neprípustné obohacovanie
sa zo strany banky.
18.2. Súd má teda za to, že v prípade poplatkov za poskytované služby služieb, by pri omeškaní s
ich splatnosťou patrili žalobcovi zákonné úroky z omeškania. Súd sa však nemôže stotožniť s tým,
že takýmto spôsobom vytvára žalobca nepovolený debetný zostatok na bežnom účte, ktorý úrokuje
vysokým úrokom vo výške 25 % ročne (úroky dosahujúce takmer trojnásobok úrokových sadzieb bánk
pri spotrebiteľských úveroch), napriek tomu, že klientovi žiadne peňažné plnenie vo forme napr. úveru
neposkytuje. V rámci spotrebiteľských vzťahov (ale aj obchodných) je neprípustné, aby jeden subjekt
poskytoval inému subjektu odplatu bez zodpovedajúceho protiplnenia.
19. Súd priznal zmluvné úroky vo výške 19,50 % ročne zo sumy 150 € od 28.04.2016 až do zaplatenia,
teda od dátumu, od ktorého to požadoval žalobca vychádzajúc z toho, že tieto patria až do skutočného
vrátenia poskytnutej sumy ako odplata za jej používanie.
20. Rovnako súd priznal úrok z omeškania vo výške 8 % ročne z dlžnej sumy istiny vo výške 150 €, a
to od 01.02.2014 až do zaplatenia, pričom právo žalobcu na úrok z omeškania vyplýva z nasledujúcich
právnych predpisov:
Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len
Občiansky zákonník) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v
dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.Podľa§3NVč.87/1995Z.z.vzneníúčinnomdo31.01.2013,ktorýmsavykonávajúniektoréustanovenia
Občianskeho zákonníka - Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
21.Podľa§251C.s.p.-Trovykonaniasúvšetkypreukázané,odôvodnenéaúčelnevynaloženévýdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
PodľaNSČRsp.zn.23Cdo/2585/2015-„Úspěchvevěcipřirozhodováníonáhraděnákladůpotřebných
k účelnému uplatňování nebo bránění práva proti účastníku, který ve věci úspěch neměl, se poměřuje
ve smyslu § 142 o. s. ř. Úspěch účastníka podle § 142 odst. 1 o. s. ř. v řízení o zaplacení peněžité
pohledávky se poměřuje i co do úspěchu ohledně uplatněného úroku z prodlení. Nejvyšší soud přijal
uvedený právní názor ve shodě s nálezem Ústavního soudu sp. zn. I. ÚS 2717/08, v němž Ústavní soud
dospěl k závěru, že pokud je předmětem civilního řízení vedle pohledávky též její příslušenství (např.
úroky z prodlení), je nutno při rozhodování o náhradě nákladů dle míry úspěchu ve věci zvážit míru
úspěchu v celém sporu, tj. nejen ohledně pohledávky, ale též stran jejího příslušenství.“
21.1. Žalobca požadoval zaplatenie sumy 653,67 € zloženej zo súm 519,79 € + 15,15 € (úrok riadny
vo výške 19,50% ročne zo sumy 150 € od 28.04.2016 do 03.11.2016) + 75,89 € (úrok z omeškania vo
výške 8% ročne zo sumy 344,18 € od 01.02.2014 do 03.11.2016) + 46,84 € (debetný úrok 25% ročne zo
sumy 111,74 € od 02.03.2015 do 03.11.2016) a priznaná mu bola suma 275,18 €, zložená zo súm 150 €
+ 76,96 € + 15,15 € (úrok riadny vo výške 19,50% ročne zo sumy 150 € od 28.04.2016 do 03.11.2016)
+ 33,07 € (úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 150 € od 01.02.2014 do 03.11.2016). Žalobca
mal teda úspech v rozsahu 42 %, neúspech v rozsahu 58 % a čistý úspech žalovaného tak predstavuje
16 %. Žalovaný má teda právo na náhradu trov konania v rozsahu 16 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.