Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/105/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313234163
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2313234163.2

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.GabrielyBriškovejačlenovsenátu
JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Martina Holiča v právnej veci žalobkyne: Intrum Justitia Debt Finance
AG, Švajčiarsko, Industriestrasse 13C, 6300 Zug, IČO: CHE-100.023.266, zastúpeného advokátom:
JUDr. Ján Šoltés, Bratislava, Karadžičova 8, proti žalovanej: O. C., nar. XX. O. XXXX, bytom C., N.
XXXX/XX, za účasti Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Bratislava, Šafárikovo námestie 7, IČO: 42

362 962, zastúpeného advokátom: JUDr. Bohdan Jakubis, Bratislava, Dobrovičova 13, o 5.045,90 eur
s príslušenstvom, o odvolaní Všeobecnej ochrany práv spotrebiteľov proti rozsudku Okresného súdu
Galanta z 11. júna 2015 č. k. 23C/60/2014-106 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, v spojení s opravným uznesením z 12. januára 2016 č. k.
23C/60/2014-123, v napadnutej časti náhrady trov konania vedľajšieho účastníka na strane žalovanej,
p o t v r d z u j e .

Žalobkyni nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie o zaplatenie sumy 933,16 eur a v
zostávajúcej časti zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosť žalovanej zaplatiť
jej sumu 5.045,90 eur (po čiastočnom späťvzatí žaloby, sumu 4112,74 eur), úrok z omeškania vo výške

9% ročne zo sumy 4.112,74 eur od 5. októbra 2012 do zaplatenia. O náhrade trov konania rozhodol
tak, že žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi na jej strane náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie
odôvodnil ustanovením § 497 ObZ (Obchodný zákonník č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov),
§ 52, § 101, § 103, § 110, § 524 ods. 1, § 558 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení
neskorších predpisov), § 5b ZoOS (zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov), § 1 ods. 1, § 4 ods. 2, § 3 ZoSÚ

(zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb.
o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov), § 8 ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o
ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Vecne zdôvodnil uzavretou zmluvou o úvere dňa
14. augusta 2008 medzi spoločnosťou GE Money, a.s., na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver
vo výške 4.979,09 eur, ktorý sa zaviazala splácať mesačnými splátkami do 7. septembra 2014. Súd
prvej inštancie konštatoval, že predmetná zmluva neobsahovala všetky obligatórne náležitosti podľa

§ 4 ods. 2 ZoSÚ, najmä písmeno d/ a j/, v dôsledku čoho sa považuje úver za bezúročný a bez
poplatkov. Žalobkyňa však do dňa vyhlásenia rozhodnutia súdu nepreukázala, kedy a koľko žalovaná
uhradila na základe predmetnej zmluvy, kedy si prestala plniť svoje zmluvné povinnosti a ako dospela k
žalovanej sume (k akému dňu a z akej sumy boli vypočítané poplatky). Podaním z 8. júna 2015 zobrala
žalobkyňa čiastočne žalobu späť. Argument žalobkyne o uznaní dlhu žalovanou súd prvej inštancie
vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku a právne neúčinný úkon, pretože neboli naplnené zákonné

znaky (nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa, ako i potencionálne riziko, že takéto
konanie naruší správanie spotrebiteľa). Z dôvodu neunesenia dôkazného bremena a nepreukázaniadôvodnosti žalovanej pohľadávky, súd prvej inštancie nemohol priznať žalobkyni ani len rozdiel v sume,
ktorá bola žalovanej poskytnutá a ktorú jej do dňa vyhlásenia rozhodnutia vrátila. Žaloba bola preto v
celom rozsahu zamietnutá. V konaní bolo sporné, kedy sa žalovaná dostala do omeškania s plnením

splátok a nebol preukázaný ani zánik záväzkovo-právneho vzťahu (návrh bol podaný na súde 27.
decembra 2014, teda v rámci premlčacej lehoty). Vznesenú námietku premlčania vedľajšieho účastníka
nebolo možné uznať ako dôvodnú. Podľa § 96 ods. 1 O. s. p. bolo konanie pred súdom prvej inštancie
čiastočne zastavené, o sumu 933,16 eur. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa
§ 142 ods. 1 O. s. p. (Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účinný

do 30. júna 2016), podľa ktorého žalovanej ako úspešnej strane v konaní vznikol nárok na náhradu trov
konania. Z dôvodu, že si náhradu trov konania neuplatnila a zo spisu jej vznik trov konania nevyplýval,
náhrada trov konania žalovanej priznaná nebola. Vedľajšiemu účastníkovi, ktorý vystupoval na strane
žalovanej ako procesne úspešnej strany v konaní, súd prvej inštancie náhradu trov konania nepriznal,
kvalifikujúc tieto trovy ako neúčelne vynaložené. Jedinou aktivitou vedľajšieho účastníka v konaní bolo
podanie vyjadrenia vo veci, ktoré odôvodnilo ustanoveniami zákona, ktoré neboli účinné v čase uzavretia

zmluvy a vznesená námietka premlčania, ktorá vzhľadom na obsah návrhu a dôkazov, nebola dôvodná.
Preto náhrada trov konania vedľajšiemu účastníkovi konania na strane žalovanej priznaná nebola.

2. Proti tomuto rozsudku podalo včas odvolanie občianske združenie Všeobecná ochrana práv
spotrebiteľov, v tom čase v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka, v časti nepriznania mu náhrady

trov konania, navrhujúc jeho zmenu priznaním náhrady trov právneho zastúpenia. Odvolanie odôvodnilo
nesprávnym právnym posúdením veci. Z jeho strany bola vznesená v konaní námietka premlčania a
preto súdu prvej inštancie neostávala iná možnosť ako žalobu zamietnuť. Uvedený právny argument
bol opodstatnený, úkony boli účelne vynaložené, preto mu vznikol nárok na náhradu trov právneho
zastúpenia. Už len samé tvrdenie neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, resp. vznesenie

námietky premlčania vedľajším účastníkom, za súčasnej obligatórnej povinnosti súdu ich skúmať, je
treba považovať za účelný úkon smerujúci k bráneniu práv účastníka. Aj upozornenie na neprijateľné
podmienky alebo iné kvalifikované právne hodnotenie v spotrebiteľskej zmluve vedľajším účastníkom
spĺňa charakter účelnosti. Pokiaľ žalobkyňa bude uplatňovať pohľadávky, na ktoré nárok má, nedôjde
k náhrade trov právneho zastúpenia. Žalobkyňa využila svoje právo a bola zastúpená advokátskou

kanceláriou, uvedené právo však upiera vedľajšiemu účastníkovi. Takáto úvaha je v priamom rozpore
s čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ústavné právo na právnu pomoc patrí každému. O. s. p.
vo svojich ustanoveniach nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred
súdom, sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu mu nemala priznaná náhrada
trov, vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. Náklady s tým spojené sú vždy potrebné. Vyššie

uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní
advokátom. Neúčelným nie je ani úkon označený ako vyjadrenie k späťvzatiu žaloby. Nebolo možné
sa stotožniť ani s argumentáciou o nadbytočnosti a nehospodárnosti právneho zastúpenia vedľajšieho
účastníka, ktorý je inštitúciou zriadenou na ochranu spotrebiteľa. Aj vedľajší účastník má preto právo
nechať sa v konaní zastupovať advokátskou kanceláriou. Príprava vzoru právnej argumentácie si

vyžaduje taktiež odbornú znalosť a čas na jej prípravu. Spotrebiteľské združenie si nemôže na vlastné
náklady dovoliť realizovať kvalifikovanú ochranu práv spotrebiteľa v súdnom procese. Uvedené závery
vyplývali z rozhodnutí Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Co/34/2012 a Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 15Co/169/2012. Výklad vylučujúci z uplatňovania práv vedľajšieho účastníka, je nesúladný aj s
komunitárnymprávom.VrozhodnutíSúdnehodvoraEurópskejúniesp.zn.C-279/09bolokonštatované,

že zásada účinnej súdnej ochrany, ako je stanovená v čl. 47 Charty základných práv EÚ, sa má vykladať
v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby. Z toho vyplýva, že aj právnické
osoby musia mať možnosť poradiť sa, obhajovať sa a nechať sa zastupovať. Občianske združenie ďalej
argumentovalo vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania. Je nepochybné, že v dôsledku zastúpenia
žalovanej vedľajším účastníkom došlo k zamietnutiu žaloby. Žalobkyňa žalovala premlčanú pohľadávku

zrejme v domnienke, že žalovaná nebude namietať premlčanie v dôsledku svojej neznalosti. Ak mala
žalobkyňa právo nechať sa zastúpiť právny zástupcom, môže aj iný účastník právo garantované ústavou
využiť za rovnakých podmienok. Zo žiadnych ustanovení nevyplýva, že by právo na právne zastúpenie
vedľajší účastník nemal. Podľa ustanovenia § 137 O. s. p. pod trovy konania je možné zahrnúť aj
náhradu výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu.

Z ustanovenia § 93 ods. 4 O. s. p. vyplývalo, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a
povinnosti ako účastník konania, teda i na právnu pomoc pred súdmi, zabezpečiť si kvalifikované
právne zastúpenie a preto i právo na náhradu trov konania. Na podporu svojej argumentácie občianske
združenie označilo rozhodnutia Krajského súdu v Nitre (sp. zn. 25Co/82/2014), Krajského súdu v Trnave(sp. zn. 10Co/185/2013) a Krajského súdu v Banskej Bystrici (sp. zn. 12Co/329/2014). Trovy právneho
zastúpenia treba považovať v každom prípade za účelne vynaložené trovy. Podľa nálezu Ústavného
súdu Slovenskej republiky (sp. zn. ÚS 457/2014) trovy konania vzniknuté v súvislosti so zastúpením

účastníka advokátom je potrebné zásadne považovať za vynaložené účelne na riadne uplatňované,
resp. bránenie práva na súde. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada
úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná
náhrada nákladov konania (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 7MCdo 4/2010, sp. zn.
II. ÚS 281/2011).

3. Žalobkyňa sa k odvolaniu nevyjadrila.

4. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že
odvolaniebolopodanévčas(§362ods.1CSP),oprávnenouosobou(§359CSP),protirozhodnutiu,proti
ktorému je možné podať odvolanie (§ 201 O. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom

stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

5. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté

predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

6. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť CSP. Odvolací súd, pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci
po 1. júli 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP už podľa

tohto zákona. Keďže odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti a
dôvodnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa
príslušných ustanovení O. s. p.. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných
princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol
naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov konania, ktoré

začaloaleneskončilozaúčinnostiskoršejúpravyprocesnéhopráva(porov.uznesenieNajvyššiehosúdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 177/2014 z 18. augusta 2016).

7. Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

8. Od práva účastníka (vedľajšieho účastníka) obrátiť sa na súd prostredníctvom právneho zástupcu,
ktoré odvolací súd nespochybňuje, je však potrebné odlíšiť právo na náhradu trov potrebných na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva. Náhrada trov konania je obmedzená len na náhradu trov účelne
vynaložených (na uplatňovanie alebo bránenie práva). Posúdenie účelnosti je závislé od konkrétnych

okolností danej veci. Vedľajší účastník bol občianskym združením, ktoré vzniklo za účelom naplnenia
legitímneho cieľa, ktorým je ochrana spotrebiteľa. Predstavuje subjekt plne spôsobilý poskytovať
ochranu vo veciach sporu občana - spotrebiteľa v súdnych, ako aj mimosúdnych sporoch. Procesná
ochrana spotrebiteľa v sporovom konaní napĺňa zmysel a účel vzniku združenia práve v tom, aby
spotrebiteľ nebol odkázaný na poskytovanie právnej pomoci prostredníctvom právneho zástupcu -

advokáta. Ak vedľajší účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa, využilo svoje procesné právo na
zastupovanie v konaní právnym zástupcom - advokátom, súčasne nesie aj procesnú zodpovednosť
spojenú s posudzovaním účelnosti vynaložených trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia.
Priznať možno len náhradu trov potrebných (nevyhnutných) na účelné bránenie práva, ktoré sa
objektívne považujú za vynaložené účelne.

9. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Spravidla nachádza svoju
opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze (rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7MCdo 1/2014). Zásada účelnosti trov potrebných
na uplatnenie alebo bránenie práva je vyvoditeľná zo všeobecných zásad efektivity a spravodlivosti

občianskeho súdneho konania ako celku a z ústavného princípu proporcionality, chrániaceho
primeranosť ako hodnotu právneho štátu. Primeranosť súvisí s rozumnosťou v práve, ktorá je
chápaná ako vyhľadávanie praktickej rovnováhy v rámci aplikácie práva (rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo 9/201310. Ustanovenie § 5b ZoOS (zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov) s účinnosťou od 1. mája 2014

zakotvilo povinnosť súdu v každom konaní preskúmať, či nárok uplatňovaný proti spotrebiteľovi nie
je premlčaný alebo či nie je daná iná zákonná prekážka, ktorá by neumožňovala nárok po práve
priznať. Uvedené zákonné ustanovenie zahŕňa povinnosť súdu ex offo (z tzv. úradnej povinnosti)
preskúmavať a prihliadať na všetky neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Spotrebiteľ sa v
porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako

aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred
dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie v
Luxemburgu C-240/98 až C 244/98 Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C-168/05 Mostaza Claro).
Na vyrovnanie zdanlivej (formálnej) zmluvnej rovnováhy zákonodarca reagoval legislatívnymi zmenami,
konkrétne aj právnou úpravou procesného postavenia združenia, ktoré ako právnická osoba mohlo na
základe plnomocenstva zastupovať spotrebiteľa v konaní pred štátnymi orgánmi (§ 25 ods. 2 ZoOS),

ako aj dotknutým ustanovením § 5b uvedeného zákona a v tom čase aktuálnou úpravou vedľajšieho
účastníctva združenia v súdnom konaní (§ 93 ods. 3 veta druhá O. s. p.).

11. Ak sa vedľajší účastník na strane žalovanej za uvedeného platného právneho stavu rozhodol
udeliť plnomocenstvo na svoje zastupovanie v súdnom konaní právnemu zástupcovi - advokátovi,

nesie dôsledky s tým spojené a to v podobe vyhodnotenia neúčelného charakteru vynaložených trov
právneho zastúpenia právnym zástupcom vedľajšieho účastníka. Z dôvodu, že súd prvého stupňa
ex offo (z úradnej povinnosti) prihliadal na všetky zákonné prekážky brániace priznať žalobkyni
plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy, vedľajší účastník by svoju úlohu, spočívajúcu v pomoci žalovanej v
postavení spotrebiteľa, mohol efektívne splniť aj bez vynaloženia nákladov na právne zastupovanie.

S poukazom na to uplatňované trovy právneho zastúpenia občianskym združením prostredníctvom
právneho zástupcu nesledujú legitímny cieľ, ktorým je nastolenie rovnováhy medzi spotrebiteľom a
poskytovateľom služby, ale samoúčelné vytváranie trov.

12. Podľa § 2 O. s. p. bol súd povinný dbať, aby nedochádzalo k zneužívaniu práv na úkor fyzických

alebo právnických osôb. Zákaz zneužitia práva zabezpečuje, aby aj uplatňovanie náhrady trov konania
nepredstavovalo dôsledok zneužitia noriem procesného práva. Ak si vedľajší účastník uplatnil trovy
právneho zastúpenia, predstavujúce odmenu za činnosť právneho zástupcu, ktorý musel žalobný návrh
a jeho prílohy náležite preštudovať a posúdiť z hľadiska právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv a
následne podať v danej veci konkrétne kvalifikované vyjadrenie, nemožno mu náhradu takýchto trov

priznať. Rovnaká povinnosť totiž už prislúchala s poukazom na vyššie uvedené súdu (ex offo) a
vynaložené trovy právneho zastúpenia v súvislosti so zastupovaním vedľajšieho účastníka nemožno
kvalifikovať ako potrebné, t. j. nevyhnutné (na účelné bránenie práva), a teda ich náhrada nemohla
byť vedľajšiemu účastníkovi priznaná. V danom prípade vznesená námietka premlčania vedľajším
účastníkom bola súdom prvej inštancie kvalifikovaná ako nedôvodná. Nebolo možné prehliadať ani

samotný cieľ združenia, ktorým je aktivita združenia v konaní pred súdmi na strane spotrebiteľa, čo
zahŕňa aj aspekt uplatňovania práv spotrebiteľa vrátane poskytovanie poradenstva so zameraním
na neprijateľné zmluvné podmienky a všeobecnú ochranu práv spotrebiteľa (ako to vyplýva už z
názvu združenia). V prípade akceptovania účelnosti vynaložených trov právneho zastúpenia právnym
zástupcom vedľajšieho účastníka, združenie by predstavovalo len pasívny subjekt, ktorý existuje sám

pre seba.

13. Vyššie uvedená argumentácia sa vzťahuje na uplatnené trovy právneho zastúpenia vedľajšieho
účastníka v celom rozsahu, ktoré z vyššie uvedených dôvodov nebolo možné priznať vôbec.

14. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti trov konania ako vecne správny
potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

15. Z dôvodu, že žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná, podľa § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1, v
spojení s § 255 ods. 1 CSP, vzniklo jej právo na náhradu trov odvolacieho konania. Vzhľadom k tomu,

že žalobkyni v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy (majúce sa nahradiť) nevznikli, náhrada
trov odvolacieho konania žalobkyni nebola priznaná.

16. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ <. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.