Decision was made at the court Okresný súd Nitra
Judgement was issued by JUDr. Boris Minks
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/496/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4616200101
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4616200101.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra
Pribulu a JUDr. Renáty Pátrovičovej v právnej veci navrhovateľky: H. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom M.
H. H. č. XXX, zastúpená Z. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. H. H. č. XXX, proti povinnému otcovi: S.
U., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. H. H. č. XXX, zastúpený JUDr. Petrom Križanom, advokátom so sídlom
Koceľova 2, Nitra, o určenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo
dňa 12. apríla 2016 č. k. 4C/4/2016-119, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o určení výšky výživného,
zročného výživného a náhrady trov konania p o t v r d z u j e .
Navrhovateľke priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie pri právnom posúdení podľa § 62 ods. 1 až 4, § 75 ods. 1 a § 77 ods. 1 Zák. o
rodine zaviazal povinného otca prispievať na výživu navrhovateľky sumou 180 eur mesačne vždy do
15. dňa v mesiaci vopred k jej rukám s účinnosťou od 08.01.2016. Vo zvyšku podaný návrh zamietol
ako nedôvodný.
2. Zročné výživné za čas od 08.01.2016 do 31.03.2016 v sume 499,35 eura povolil súd splácať otcovi v
splátkach po 50 eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc od prvého dňa mesiaca nasledujúceho
po právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok.
3. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 vtedy platného OSP s tým, že žiadny z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania s poukazom na ich čiastočný úspech v konaní.
4. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, tak súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania
dospel k tomu záveru, že návrh navrhovateľky je podaný dôvodne, pretože táto je študentkou vysokej
školy. Povinný otec na výživu navrhovateľky riadne a pravidelne neprispieva, a preto mu bolo potrebné
určiť vyživovaciu povinnosť s prihliadnutím na odôvodnené potreby navrhovateľky, ako aj schopnosti
a možnosti otca. Navrhovateľka má preukázateľné výdavky v súvislosti s cestovaním, ubytovaním a
stravovaním. Takisto má aj výdavky spojené so zdravotnými problémami (zuby a pedikúra). Do jej
výdavkov je potrebné zahrnúť aj výdavky spojené s opravou auta a náklady spojené so zakúpením
počítača, ktoré však súd v celom rozsahu neakceptoval, pretože navrhovateľka už jeden počítač mala
doma. Navrhovateľka, ako dospelá osoba a zároveň aj vysokoškoláčka si svoje výdavky koriguje aj
vlastnou brigádnickou činnosťou. Súd nevzhliadol dôvod pre určenie výživného otcovi v minimálnej
výške ako požadoval, nakoľko tento podniká v autodoprave, je jediným konateľom a spoločníkom
spoločnosti, ktorá spoločnosť mala v r. 2015 príjmy v takej výške, že pri rozumnej regulácii výdavkov,by otcovi zostal dostatok finančných prostriedkov k plneniu si vyživovacej povinnosti vo vzťahu k
navrhovateľke, ktorá je prvoradá. Otec v konaní preukázal svoj mesačný príjem v minimálnej výške,
čo podľa názoru súdu nezodpovedá realite, a takisto podľa jeho vlastného vyjadrenia si privyrába ako
automechanik. S prihliadnutím na doposiaľ zaužívaný životný štandard rodiny U., ako aj životný štýl
samotného otca po rozpade spoločnej domácnosti, súd prvej inštancie stanovil otcovi ako povinnému
subjektu výživné vo výške 180 eur mesačne v prospech navrhovateľky s účinnosťou odo dňa podania
jej návrhu, t. j. od 08.01.2016. Takto stanovenú výšku výživného otcovi spolu s rodinnými prídavkami
vo výške 200 eur, ktoré poberá na navrhovateľku matka, pretože pracuje v Q., prirátajúc k tomu
príjem z brigádnickej činnosti navrhovateľky, v komplexe považoval súd za postačujúce k uspokojeniu
nevyhnutných potrieb navrhovateľky spojených s jej vysokoškolským štúdiom v H.. Vo zvyšku, t. j. nad
sumu 180 eur po sumu 300 eur súd podaný návrh ako nedôvodný zamietol.
5. O zročnom výživnom za obdobie od 08.01.2016 do 31.03.2016 rozhodol súd tým spôsobom, že toto
výživné spolu vo výške 499,35 eura povolil splácať otcovi v mesačných splátkach po 50 eur spolu s
bežným výživným od prvého dňa v mesiaci nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia
poslednej splátky navrhovateľke.
6. Proti tomuto rozsudku v jeho vyhovujúcej časti výroku podal včas odvolanie otec uvádzajúc, že
napadnuté rozhodnutie považuje za riadne neodôvodnené, pričom navrhuje KS v Nitre rozsudok OS
Nitra zo dňa 12.04.2016 č. k. 4C/4/2016-119 zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie.
Alternatívne navrhol predmetný rozsudok zmeniť tak, že otec by bol zaviazaný povinnosťou prispievať
na výživu navrhovateľky sumou vo výške 30% zo sumy životného minima s účinnosťou od 08.01.2016
k jej rukám. Súd prvej inštancie svojim rozhodnutím prekročil odôvodnené potreby oprávneného,
ktoré má v súhrne 300 eur mesačne, pričom príjmy oprávneného sú 290 eur mesačne. Odôvodnené
potreby oprávneného potom predstavujú 10 eur mesačne, k čomu je potrebné pripočítať aj vyživovaciu
povinnosť druhého rodiča. Navrhovateľka má 23 rokov, jej matka pracuje v zahraničí, býva na internáte
a preto súd nemôže použiť a prihliadať na ust. § 62 ods. 4 Zák. o rodine. Otec sa nevyhýba plateniu
výživného, avšak v jeho schopnostiach a možnostiach nie je platenie súdom určeného výživného,
pretože jeho výška je v rozpore s dobrými mravmi a ešte viac zadlžuje otca, doslova ho „kriminalizuje“
pre možné neplatenie výživného kvôli nedostatku finančných prostriedkov. Vykonaným dokazovaním
neboli preukázané schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca pre súdom určenú výšku výživného.
Navrhovateľka má lepšie majetkové pomery, ako jej otec. Súd pri schopnostiach, možnostiach a
majetkových pomeroch má vychádzať z aktuálneho stavu účastníkov konania, a nie zo stavu minulého.
7. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že odvolaciemu súdu navrhuje v
celomrozsahupotvrdiť napadnutýrozsudok.Tvrdeniaotcaprezentovanévtomtokonanísanezakladajú
na pravde, pretože majú účelový charakter. Samotný fakt, že otec je v konaní zastúpený advokátom,
spochybňuje hodnovernosť tvrdení o jeho majetkových pomeroch. Za situácie, že otec absolútne
neprejavuje o navrhovateľku ako o dcéru absolútne žiadny záujem, jeho úvahy o dodržiavaní dobrých
mravov vyznievajú až cinicky. Vo februári r. 2016 skončili otcovi mesačné leasingové splátky vo výške
spolu 750 eur na kamión.
8. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej iba „CSP“) preskúmal
rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním povinného otca napadnutých častiach výrokov procesným
postupom podľa § 378 ods. 1 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario), dospejúc k tomu záveru, že podané odvolanie otca zo dňa 26.05.2016 voči
prvoinštančnému rozsudku zo dňa 12.04.2016 č. k. 4C/4/2016-119, nie je dôvodné.
9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 62 ods. 5 veta prvá Zák. o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.10. V prejednávanej veci odvolací súd ako vecne správny, podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil napadnutý
rozsudok OS Topoľčany zo dňa 12.04.2016 č. k. 4C/4/2016-119 v tých výrokoch, ktoré včas podaným
odvolanímnapadolotec.Vďalšomodvolacísúdodkazujenarozsahasamotnýobsahodôvodneniatohto
rozsudku,sktorýmsastotožňuje(§387ods.2CSP).Otecsimusíbyťvedomýexistenciesvojejzákonnej
vyživovacej povinnosti vo vzťahu k navrhovateľke, ktorá je vzhľadom na charakter jej vysokoškolského
štúdia časovo obmedzená maximálne do augusta 2017, kedy je predpokladaný termín ukončenia
vysokoškolského štúdia navrhovateľky. Otec ako jediný spoločník a konateľ svojej firmy H., s.r.o., svoje
príjmy a výdavky z podnikateľskej činnosti v oblasti autodopravy musí prispôsobiť predovšetkým dikcii
ust. § 62 ods. 5 veta prvá Zák. o rodine, v zmysle ktorého ustanovenia výživné má prednosť pred
inými výdavkami rodičov. Celkové majetkové pomery otca v danom prípade dokresľuje napríklad aj
vlastníctvo kamióna, na ktorý otec od februára 2016 prestal splácať leasingové splátky po 750 eur
mesačne, čo je vlastne suma, o ktorú sa následne vylepšili jeho majetkové pomery, z ktorej je schopný
platiť súdom určené výživné 180 eur. Okrem uvedeného majetkovú situáciu otca vylepšujú aj ostatné
dopravné prostriedky, ktoré sú majetkom spoločnosti H. a takisto aj prevádzkovanie autoopravárenskej
činnosti, aj keď v menšom rozsahu, čo otec nepoprel. Na margo vyživovacej povinnosti obidvoch rodičov,
odvolací súd poznamenáva, že touto je v súčasnej dobe viazaná aj matka, ktorá je vo vzťahu k dcére,
ako k navrhovateľke môže vyvažovať počas víkendov, resp. keď sú spolu, či už vo forme naturálnych
plnení, resp. vo finančných príspevkoch. Ak by tomu tak nebolo, tak navrhovateľka by vo vzťahu k matke
zvolila zrejme ten istý postup ako vo vzťahu k otcovi, t. j. podanie návrhu na určenie výživného.
11. S prihliadnutím na kontext takto vykonaných dôkazov pred súdom prvej inštancie, odvolací súd
o podanom odvolaní otca ako o nedôvodnom rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku. Záverom odvolací súd poznamenáva, že nejde o žiadny rozpor s dobrými mravmi v zmysle
§ 3 ods. 1 Obč. zák., keď súd určí výživné otcovi na plnoletú dcéru (navrhovateľku), ktoré otec
neplatí dobrovoľne, hoci je to jeho zákonná povinnosť, pričom výšku takto stanoveného výživného
súd prispôsobí na jednej strane odôvodneným potrebám 23 ročnej vysokoškoláčky a na druhej strane
zisteným zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca.
12. Odvolací súd s poukazom na ust. § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP priznal navrhovateľke aj nárok
na náhradu trov odvolacieho konania, pretože v odvolacom konaní mala plný úspech.
13. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.