Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/46/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113225822
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Maruščák

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7113225822.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a sudkýň JUDr.

Viktórie Midovej a JUDr. Alexandra Husivargu v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO : 35 792 752, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea
Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, proti žalovanej : C. D., nar. X.X.XXXX, bytom v T.,
I. P. XX, o zaplatenie 1.890,42 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Košice II zo dňa 10. novembra 2015, č.k. 16C/226/2014-113

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu výrokov o určení neprijateľných podmienok,
výroku o zamietnutí žaloby a výroku o náhrade trov konania.

Žalovanej priznáva plnú náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví
žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 719,42 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,75 % ročne zo sumy 719,42 € od 10.12.2010 do zaplatenia, v lehote do 15 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

2. Určil, že v žiadosti o poskytnutie úveru/zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 5.8.2010 v článku 8 bod

8.1, je neprijateľná podmienka v znení:

Predmetom tejto Dohody o poskytnutí služby je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť
a po splnení vyššie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch
akýchkoľvek splátok úveru resp. revolvingu poskytnutého na základe žiadosti/zmluvy uzavretej medzi
veriteľom a dlžníkom (ďalej ako "úver/revolving") a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu a) za
poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 215,75 € a b)

za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 112,08 €
v prípade ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného
uváženia jednostranne znížiť, k čomu dlžník udeľuje veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne
oznámiť dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto
dohody o poskytnutí služby."

3. Ďalej určil, že v Zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere platných k 1.7.2010 je

neprijateľná podmienka uvedená v bode 14.1 v znení:

V prípade omeškania dlžníka (spoludlžníka 1, spoludlžníka 2) s úhradou splátky úveru alebo jej časti je
dlžník (spoludlžník 1, spoludlžník 2) povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,065% dlžnejsumy za každý deň omeškania (t.j. 23,725% p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania dlžníka (spoludlžníka 1,
spoludlžníka 2) s úhradou splátky úveru o viac ako tri mesiace stali podľa článku 13 ods. 13.1. písm.
a) tejto Zmluvy o RÚ okamžite splatnými všetky záväzky dlžníka (spoludlžníka 1, spoludlžníka 2) podľa

tejto zmluvy, je dlžník (spoludlžník 1, spoludlžník 2) povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,065%
dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 23,725% p.a.).

4. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.

5. Vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

6. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 1.890,42 € s
príslušenstvom titulom neuhradených splátok úveru, na základe zmluvy o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX, ktorú uzavrel so žalovanou dňa 5.8.2010.

7. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že dňa 5.8.2010 žalobca vyhotovil oznámenie o
schválení úveru vo výške 840 € so splatnosťou 42 mesiacov vo výške 45,01 €, s dátumom prvej splátky
dňa 7.9.2010 a poslednej splátky 7.2.2014. RPMN úveru je 69,53%, ročná úroková sadzba úveru je
70,02%. Celková čiastka, ktorú musí žalovaná zaplatiť je 1.890,42 €. Výška odplaty za poskytnutie
služby v zmysle čl. 8 ods. 8.1 písm. a) je 120,58 €. Žalobca doručenie oznámenia o schválení úveru

nepreukázal. Žalovanej podľa karty klienta bola poskytnutá čiastka 840 €, z ktorej žalobca okamžite
zrazil sumu poplatku za odklad splátok vo výške 120,58 € a reálne vyplatil žalovanej 719,42 €. Žalovaná
neuhradila žiadnu splátku.

8. Súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere je dohoda o poskytnutí služby v bode 8.1, predmetom ktorej

bol záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení vyššie uvedených podmienok
službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru resp. revolvingu
poskytnutého na základe žiadosti/zmluvy uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom a záväzok dlžníka
zaplatiť veriteľovi odplatu za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru
vo výške 215,75 €. V oznámení o schválení úveru žalobca vzhľadom na schválenú výšku úveru, určil

túto odplatu na sumu 120,58 €.

9. Ďalej z vykonaného dokazovania mal preukázané, že dňa 21.11.2010 žalobca oznámil zosplatnenie
úveru z dôvodu, že žalovaná je v omeškaní so splátkami č. 1,2,3 a suma omeškaných splátok je spolu
135,03 €. Oznámenie o zosplatnení bolo žalovanej doručené dňa 24.11.2010.

10. Súd konštatoval, že posudzovanom prípade sa jedná spotrebiteľskú zmluvu, preto predmetný vzťah
posudzoval podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a o iných pôžičkách a úveroch. Skúmal, či zmluva
neobsahuje neprijateľné podmienky v neprospech spotrebiteľa a dospel k záveru, že ňou je ustanovenie

v žiadosti o poskytnutie úveru v bode 8.1, ktoré umožňuje veriteľovi odpočítať poplatok za službu
spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok, už pri poskytnutí úveru a bez
ohľadu na to, či žalovaná bude mať o takúto službu záujem alebo nie. Neprijateľnosť tejto zmluvnej
podmienky spočíva v prvom rade v skutočnosti, že veriteľ zinkasuje poplatok za službu, hoci žiadnu
službu spotrebiteľovi neposkytol a možno ani v budúcnosti neposkytne. Spotrebiteľ platí aj zo sumy

poplatku úroky z úveru, hoci mu v tejto sume úver nebol poskytnutý a v zmluvných dojednaniach
nevyplýva povinnosť veriteľa poplatok vrátiť po splnení záväzku riadne a včas.

11. Súd sa ďalej zaoberal aj primeranosťou výšky úroku z úveru. Z priemerných úrokových mier z úverov
prespotrebiteľskéaostatnéúverypodľaNárodnejbankySlovenskamalpreukázané,žeúrokovásadzba

pri spotrebiteľských úveroch za obdobie august 2010 v trvaní od 1 do 5 rokov bola 12,58%. Uviedol,
že pokiaľ žalobca uplatňuje úroky vo výške 70,02% ročne, tieto sú neprimerane vysoké a viac ako 5-
násobne prevyšujú úroky v bankách v porovnateľnom období. Takéto dojednanie o úrokoch odporuje
dobrým mravom a je v rozopre s § 39 Občianskeho zákonníka, preto ide o absolútne neplatné zmluvné
dojednanie v celom rozsahu.

12. Poukázal aj na to, že v danom prípade zmluva o úvere neobsahuje náležitosti v zmysle § 9
ods. 2 písm. f), k) z.č. 129/2010 Z.z. a to konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Sčasti tieto skutočnosti obsahuje len oznámenie veriteľa oschválení úveru dlžníkovi zo dňa 5.8.2010, ktoré nie je súčasťou žiadosti o poskytnutie úveru, kde
sa nachádzajú podpisy zmluvných strán a navyše žalobca doručenie oznámenia o schválení úveru
žalovanej nepreukázal. Súd mal za to, že v danom prípade nebola dodržaná písomná forma zmluvy a

neobsahovala podstatné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, čo má za následok to, že sa v zmysle § 11
ods. 1 psím a) z.č. 129/2010 Z.z. považuje za bezúročnú a bez poplatkov.

13. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu uviedol, že oprávnenie žalobcu požadovať od žalovanej v prípade
omeškania s úhradou dlžnej sumy zmluvnú pokutu vo výške 0,065% za každý deň omeškania

(23,75% ročne) a okrem toho požadovať aj úrok z omeškania (bod 14.2. zmluvných dojednaní
zmluvy o revolvingovom úvere vo výške stanovenej nariadením vlády č. 87/1995 Z.z.), je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, keďže zmluvná pokuta je
len jednostranná, neprimerane vysoká a zaťažujúcu len žalovanú. Žalobca síce žiada zmluvnú pokutu
vo výške 0,065% denne (t.j. 23,75% ročne) z jednotlivých splátok a úrok z omeškania z jednotlivých
splátok len vo výške 3,275% ročne, v konečnom dôsledku však výška sankcie za omeškania platieb

predstavuje 27% ročne, ktorej výška je z hľadiska spotrebiteľského práva neprípustná.

14. Vzhľadom na uvedené uzavrel, že žalobcovi vznikol nárok len na vrátenie skutočne požičanej sumy,
bez nároku na poplatky a úroky z úveru. Žalobca nemá nárok ani na poplatok za odklad splátok vo výške
120,58 €, ani na zmluvnú pokutu výške 0,065% za každý deň omeškania zo sumy dlžných splátok, ktoré

dojednania súd prvej inštancie posúdil ako neprijateľné zmluvné podmienky.

15. Keďže žalobca teda reálne poskytol žalovanej sumu úveru vo výške 719,42 €, ktorú žalovaná ani
sčasti neuhradila, žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie sumy 719,42 €. V prevyšujúcej časti súd žalobu
zamietol.

16. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p.. Žalobca mal vo veci úspech len čiastočný
a vychádzajúczuplatnenéhopráva žalobcu vovýške1.890,42€apriznanéhoprávavovýške719,42€,
žalobca bol neúspešný v časti o zaplatenie 1.171 €, v ktorej časti bola žaloba zamietnutá. Z uvedeného
dôvodu vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

17. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výrokov o určení neprijateľných podmienok, výroku o zamietnutí
žaloby a výroku o náhrade trov konania v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust.
§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) a písm. h/, podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a písm. f/
O.s.p. účinného v čase podania odvolania a navrhol rozsudok v napadnutom rozsahu zrušiť a vec vrátiť

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

18. V dôvodoch odvolania uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný, pretože
zdôvodnenie nerovnováhy a hrubej nerovnováhy v neprospech spotrebiteľa nie je žiadnym spôsobom
konkretizované. Nedá sa určiť, v čom mal súd preukázané znaky neprijateľnej podmienky a ako

aplikoval ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Chýba právne zdôvodnenie, na základe
čoho má byť celé ustanovenie bodu 8.1 neprijateľnou podmienkou. Mal za to, že v zmysle platnej
právnej úpravy je možné hovoriť o neprijateľnosti iba vtedy, ak je splnená podmienka, že nejde o
individuálne dohodnuté ustanovenie a súčasne ide o ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach strán. Dohoda o poskytnutí služby by nikdy nevznikla, ak by ju žalovaná

ako prvá nepodpísala. Táto dohoda sa podpisuje samostatne, je graficky odčlenená od zvyšného
obsahu zmluvy a súčasne z jej obsahu vyplýva, že nie je podmienkou pre uzavretie úverovej zmluvy.
Za individuálne dojednané ustanovenie je potrebné považovať každé také ustanovenie, ktoré síce
vopred pripravil dodávateľ, ale spotrebiteľ mal možnosť ho neprijať, odmietnuť či anulovať bez toho,
aby to malo za následok zhoršenie jeho postavenia v zmysle zániku zmluvy, jej neuzavretia a pod..

V posudzovanom prípade dohoda o poskytnutí služby má právnu povahu individuálneho dojednania.
Žalobca ďalej namietal, že výrok o určení článku 14, bod 14.1 ako neprijateľnej podmienky odporuje §
53b ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 3a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Podľa týchto ustanovení
maximálna výška sankcií pri omeškaní spotrebiteľa je práve 27% p.a., čo súd prvej inštancie bez
riadneho odôvodnenia považoval za nezákonné. Žalobca napadol aj výrok o zamietnutí žaloby, ku

ktorému súd dospel na základe toho, že dojednaný úrok má odporovať dobrým mravom a súčasne, že
zmluva neobsahuje zákonom predpísané náležitosti. Pri posudzovaní zákonnosti a primeranosti úroku
súd nepostupoval podľa príslušných ustanovení a to najmä podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v
znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. Na základe tohto ustanovenia sa nemápostupovať podľa ex post zverejnených priemerných úrokových sadzieb bánk (ale obvyklej odplaty na
finančnom trhu, ktorý trh tvoria nielen banky). Súd pri rozhodovaní nezvážil žiadne z určených kritérií na
posudzovanie obvyklosti odplaty, ako to vyplýva z § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. V konaní nebol

vykonaný žiadny dôkaz, ktorý by umožňoval postupovať podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka.
Žalobca namieta tiež správnosť záverov súdu, podľa ktorých by zmluva mala obsahovať určenie počtu
splátok, dátum ich splatnosti ako aj ich výšku. Zmluva obsahuje stanovenie počtu splátok, ich výšku a
termíny splatnosti. Požiadavku na samostatné rozpisovanie výšky, počtu a termínov splatnosti splátok
úrokov, istiny je potrebné posudzovať s ohľadom na praktický význam a reálnu využiteľnosť daných

údajov. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania obsahuje výšku splátky, termín jej splatnosti ako
aj počet splátok. Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom
úvere medzi účastníkmi konania nevyžaduje, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriace jednu
splátku uvedené jednotlivo popri sebe. Takáto požiadavka by mala reálne a praktické opodstatnenie len
vtedy, ak by sa istina, úroky alebo poplatky uhrádzali v iných termínoch splatnosti, v rôznych počtoch
splátok a podobne. To však nie je prípad zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania. Poukázal tiež na

to, že rozpísanie splátky na časť istiny a časť úrokov bolo obsiahnuté v oznámení veriteľa o schválení
úveru. Závery súdu o chýbajúcich náležitostiach v zmluve vychádzajú z nesprávnych skutkových zistení
a úver poskytnutý žalovanej súd nesprávne posúdil ako bezúročný a bez poplatkov.

19. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

20. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016,
ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a
contrario v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205

ods. 2 písm. a/, d/ a f/ O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP, v CSP odvolacie dôvody v
zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

21. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 28.2.2017 o 11.55 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia

boli zverejnené dňa 21.2.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.
1, 3 CSP.

22. Žalobca v odvolaní namieta odvolacie dôvody v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a/, d/ a f/ O.s.p.
účinného v čase podania odvolania, t.j. že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

23. V zmysle CSP účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu (§ 470 ods. 1 CSP) ide o odvolacie
dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/.

24. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.) je naplnený vtedy,
ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

25. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) je v súdnej
praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec
posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. §
191 CSP (do 30.6.2016 s ust. § 132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti,

ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo
alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas
konania najavo.

26. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. ) odvolací

súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením
je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy,ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale
nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

27. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

28. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani
nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými

dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok
jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133
až § 135 O.s.p. účinným v čase jeho rozhodovania alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval
nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok nie je
ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci.

29. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového
stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p.
účinného v čase jeho rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo
zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil,

preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

30. Žalobca v odvolaní predovšetkým namietal, že rozsudok je nepreskúmateľný, pretože zdôvodnenie
„nerovnováhy“ a „hrubej nerovnováhy“ v neprospech spotrebiteľa nie je v ňom žiadnym spôsobom
konkretizované.

31. Z obsahu spisu ma odvolací súd k dispozícii Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva
o revolvingovom úvere č. 8300030973 zo dňa 5.8.2010 (č.l. 7-8), pričom v jej bode 8 sa uvádza, že
dohoda o poskytnutí služby sa uzatvára podľa § 269 ods. 2 Obch. zákonníka. Podľa bodu 8.1 tejto
žiadosti, predmetom tejto Dohody o poskytnutí služby je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho

žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne
troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu poskytnutého na základe žiadosti/zmluvy uzavretej
medzi veriteľom a dlžníkom (ďalej ako „úver/revolving“) a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu: a)
za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 215,75 €, a b)
za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 112,08 €

v prípade, ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného
uváženia jednostranne znížiť, k čomu dlžník udeľuje veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne
oznámiť dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto
Dohody o poskytnutí služby. Následne v oznámení o schválení úveru žalobca vzhľadom na schválenú
výšku úveru, určil túto odplatu na sumu 120,58 €.

32. So záverom súdu prvej inštancie, že tento text žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/
zmluvy o revolvingovom úvere je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, sa odvolací súd plne stotožňuje.
Žalobca ako dodávateľ sa týmto snaží obhájiť niečo, čo obhájiteľné nielen z hľadiska právneho, ale
ani morálneho posúdenia nemôže byť. Strhnutie sumy 120,58 € z úveru ako poplatku za to, že ak by

snáď niekedy v budúcnosti žalovaná ako dlžník žiadala o odklad splátok, aj to až pri splnení ďalších
podmienok (napr. dlhodobá práceneschopnosť; bod 8.2) a bude jej povolený odklad, ale maximálne
troch splátok, a to všetko za poplatok 120,58 € pri úvere 840 €, takéto dojednanie nielenže nebolo
medzi účastníkmi úverovej zmluvy individuálne dojednané, ale odporuje dobrým mravom. Je logické,
že v čase, keď žalovaná podpisovala žiadosť o poskytnutie úveru, výška sporného poplatku v tlačive

danej úverovej zmluvy ešte nemohla byť uvedená, pretože nebolo známe, v akej výške jej bude vôbec
úver veriteľom schválený. Naviac, z formulárovej zmluvy vyplýva, že výška tohto poplatku musela byť
do zmluvy dopísaná až po schválení úveru, teda jednoznačne nemohla byť odsúhlasená žalovanou ako
spotrebiteľom. Teda v tejto súvislosti odvolací dôvod žalobcu absolútne neobstojí.

33. Odvolací súd zastáva názor, že znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa aj zmluvná
podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa na zaplatenie sumy, o výške ktorej nemohol
mať žiadnu vedomosť v čase písania žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/uzavretia zmluvy o
revolvingovom úvere.34. Súd prvej inštancie správne postupoval aj pokiaľ úrok z úveru v danom prípade porovnával
s úrokovými sadzbami požadovanými v rozhodnom období bankami. Pokiaľ súd prvej inštancie pri

tomto porovnaní z relevantných zdrojov zistil, že úrokové miery pri obdobných úveroch poskytovaných
bankami v rozhodnom období boli vo výške 12,58% ročne a úroky dohodnuté medzi účastníkmi konania
nepochybne prevyšujú úroky v bankách o viac ako 5-násobne, sú v rozpore s dobrými mravmi, a teda
neplatné. Úroky vo výške 70,02 % nie je možné považovať za súladné s dobrými mravmi.

35. Zákon o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o
revolvingovom úvere namiesto sankcie neplatnosti zmluvy sankcionoval veriteľa tým, že poskytnutý
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1). Jednou z povinných náležitostí zmluvy
o spotrebiteľskom úvere je aj výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (§ 9 ods. 2 písm. k/). Zákonom stanovené

presné členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné
vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a zároveň, aby si veriteľ
voči dlžníkovi nemohol uplatňovať aj nároky, na ktoré nemá právo. Žalobca ako dodávateľ má preto
zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaj o výške úrokov a poplatkov, čo zároveň
umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku, a to priamo v zmluve so sankciou straty práva

na úroky a poplatky v zmluve neuvedené. Žalovaná však túto možnosť nemala, keďže výška úroku a
poplatkov nie je uvedená v zmluve o revolvingovom úvere.

36. Súd prvej inštancie preto správne pristúpil k prieskumu, či zmluva obsahuje všetky náležitosti
vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch, a dospel k správnemu záveru, že predmetná zmluva

neobsahuje základnú obsahovú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona, preto v zmysle § 11 ods. 1
písm. a/ zákona poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd prvej inštancie správne
skonštatoval, že zmluva neobsahovala rozčlenenie splátok úveru na istinu, úroky a iné poplatky.

37. Pokiaľ žalovaný napáda odvolaním aj výrok, ktorým súd prvej inštancie určil, že v zmluvných

dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere platných k 1.7.2010 je neprijateľná podmienka uvedená v
bode 14.1 odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý nepovažoval nárok žalobcu
na zmluvnú pokutu vo výške 0,065% denne z jednotlivých splátok za dôvodný.

38. Žalobca podľa bodu 14. 1 odôvodňuje návrh právom na zaplatenie zmluvnej pokuty za omeškanie

formálne dojednanej denne, t.j. ktorá mala narastať v čase, začínajúc každým aj začatým dňom
omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky. Celé toto zmluvné ustanovenie odvolací súd
hodnotí ako absolútne neplatné, osobitne aj ako nevyvážené v neprospech spotrebiteľa v zmluve
spotrebiteľského charakteru, keď zmluvná pokuta ako spôsob zabezpečenia pohľadávky má narastať v
čase a navyše zabezpečuje povinnosť dlžníka plniť riadne a včas spôsobom, ktorý už rieši Občiansky

zákonník úrokmi z omeškania. Ide teda o dvojitý postih dlžníka za neplnenie povinnosti splácať úver
riadne a včas. Navyše ako súd prvej inštancie uviedol, celý tento úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov a tento následok sa podľa názoru odvolacieho súdu vzťahuje aj na ustanovenia o zabezpečení
zmluvy.

39. Odvolací súd navyše poznamenáva, že v posudzovanom prípade nebola zo strany žalobcu,
predložená dohoda o zmluvnej pokute vo forme osobitnej zmluvy. Úplný obsah dohody o zmluvnej
pokute (výška alebo spôsob jej určenia) nebola obsiahnutá v samotnom texte zmluvy o revolvingovom
úvere. Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
ktoré v bode 14.1 zakotvujú zmluvnú pokutu, neboli žalovanou podpísané. Nebola teda dodržaná

písomná forma predpísaná zákonom.

40. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov je rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu
výrokov o určení neprijateľných podmienok, výroku o zamietnutí žaloby a výroku o náhrade trov konania
vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

41. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP. Odvolací súd teda rozhodol len o nároku na náhradutrov odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

42. Žalovaná bola v odvolacom konaní plne úspešná, preto jej odvolací súd priznal plnú náhradu trov
odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi.

43. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).