Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, November 3, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/3/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114200320
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114200320.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobcov: 1. Z. E., H..: XX.X.XXXX,

C. K. XXXX/XX, XXX XX S., B. X. T. A., H..: XX.XX.XXXX, oboch zastúpených JUDr. Jánom Garajom,
advokátom, Hlavná 137, 080 01 Prešov, proti žalovaným: X. N. E., H..: X.X.XXXX, C. X. XXXXX/X, XXX
XX, B. X. O. E., H..: XX.X.XXXX, C. K. XXXX/XX, XXX XX S., o určenie neplatnosti závetu, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu 8.1.2014 sa žalobcovia domáhali, aby súd vydal rozsudok, ktorým by určil, že
závet poručiteľa N.Q. E., H.. XX.X.XXXX, zomrelom 26.1.2013, ktorý zriadil dňa 5.2.2010 za prítomnosti

svedkov Z. A., C.: K. XX, S. - K. B. A.. Z.. Q. E., C.: E. X, S. je neplatný, a uložil žalovaným v 1. a 2. rade
povinnosť nahradiť žalobcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne trovy konania.

Svoj návrh odôvodnili tým, že dňa 26.1.2013 zomrel p. N. E.Q., H..: XX.X.XXXX. Okresný súd Prešov
na základe oznámenia o úmrtí poručiteľa začal konanie o dedičstve po poručiteľovi, a podľa § 38
O.s.p. poveril notára JUDr. N. Č., aby ako súdny notár vykonal úkony v dedičskom konaní. Pri spísaní
zápisnice o predbežnom šetrení dňa 20.3.2013 syn poručiteľa N. E.Q. predložil listinu - závet poručiteľa.

Tento závet bol zriadený dňa 5.2.2010, napísaný mechanickými prostriedkami, podpísaný samotným
poručiteľom a N. E. a svedkami Z. A. B. A.. Z.. Q. E.. Poručiteľ týmto závetom svoj majetok, ktorý tvorí
nehnuteľnosť - rodinný dom na K., H. K. V. Č.. XX, a všetky pozemky, ktorých bol vlastníkom ako aj
spoluvlastníkom, osobné motorové vozidlo Škoda 110R ako aj iný majetok,
ktorý patrí do dedičstva odkázal manželke O. E., Q.. N. a synovi N. E.. Poručiteľ vo svojom závete
neuviedol, okrem syna N. E., ďalších svojich potomkov, Z. E. a T. A., Q.. E.. Žalobcovia ďalej uviedli,
že nakoľko sa jedná o dedičov neopomenuteľných, ktorých rešpektovanie je jednou zo základných

podmienokzávetu,majúprávodomáhaťsavzmysle§479Občianskehozákonníkarelatívnejneplatnosti
závetu v časti závetu, v ktorej boli ako neopomenuteľní dediči opomenutí. Neexistuje u nich dôvod
vydedenia ani žiaden iný dôvod, ktorý by zakladal ich dedičskú nespôsobilosť. Neopomenuteľní dedičia
predstavujú poručiteľových potomkov, ktorým aj v závete musí byť stanovené dedičstvo vo výške
najmenej ich podielu vyplývajúceho zo zákona, pri plnoletých dedičoch polovice uvedeného podielu. Ak
v závete nie sú podiely neopomenuteľných dedičov upravené v uvedenej výške, je v uvedenej časti závet
neplatný. Žalobcovia majú naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetného závetu, nakoľko

bez tohto určenia stratia svoje dedičské právo ako neopomenuteľní dedičia po poručiteľovi. Poukázali
na to, že Okresný súd Prešov v právnej veci prejednania dedičstva po poručiteľovi H.. N.Í. E., sp. zn.
26D/163/2013 rozhodol dňa 16.9.2013 uznesením tak, že podľa § 175k OSP uložil Z. E. B. T. A., Q..E., aby v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podali žalobu na Okresný súd a domáhali sa
absolútnej neplatnosti závetu.

Žalovaní s návrhom nesúhlasili. Vyslovili pochybnosť, či žaloba zo strany navrhovateľov bola alebo
nebola podaná v súdom určenej lehote s tým, že ak došlo k podaniu žaloby po uplynutí procesnej
sudcovskej lehoty, súd má takúto žalobu zamietnuť a pokračovať v konaní bez zreteľa na tohto dediča.
Uviedli, že písomný závet zanechaný poručiteľom dňa 5.2.2010 spĺňa všetky zákonom požadované
náležitosti, a preto takýto závet je potrebné považovať za platný.

Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktorom žalobcovia na odôvodnenie ich
naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení doplnili, že bez takéhoto rozhodnutia je právo
žalobcov sporné a pochybné. Bol oboznámený obsah zápisnice z pojednávania u notára A.. N. Č.
zo dňa 11.9.2013 v dedičskej veci poručiteľa neb. N. E.. Podľa tejto zápisnice žalobca v 1. rade na
tomto pojednávaní závet, ktorého neplatnosť je predmetom tohto konania, neuznal, avšak dôvody pre

ktoré závet neuznával, z predloženej zápisnice nevyplývajú. Z uznesenia Okresného súdu Prešov č.k.
26D/163/2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť 10.5.2014 vyplýva, že podľa § 175k uložil žalobcom, aby
v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia podali žalobu proti žalovaným o určenie, že
označený závet je absolútne neplatný. Zo žaloby a vyjadrení žalobcov vyplýva, že namietajú relatívnu
neplatnosť závetu s poukazom na to, že sa im nedostalo toľko, koľko tvoril ich zákonný dedičský podiel.

Absolútnu neplatnosť nenamietajú. Z uvedeného je preto zrejmé, že predmetom konania, podľa toho ako
ho žalobcovia vymedzili, je určenie tzv. relatívnej neplatnosti závetu podľa § 479 v spojení s ust. § 40a
OZ, a nie absolútna neplatnosť závetu tak, ako to bolo uvedené v uznesení súdu v dedičskom konaní.

V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, pritom platí, že súd je viazaný žalobou.

Nárok uplatnený žalobou je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj
nárok odôvodňuje, a skutkovým základom opísaným v žalobe v spojení so žalobným petitom je
potom vymedzený základ nároku uplatneného žalobou, ktorý je predmetom konania. Rozhodujúcimi
skutočnosťami sa rozumejú (všetky) údaje, ktoré sú celkovo nutné k tomu, aby bolo jasné, o čom a na
akom základe má súd rozhodnúť, a ktoré, ak budú preukázané, umožňujú žalobe vyhovieť (porovnaj

tiež napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. januára 2002, sp. zn. 25 Cdo 643/2000, in Soubor
rozhodnutí Nejvyššího soudu, nakladateľstvo C.H.Beck, zväzok 13, publ. pod označením C 962).

Podľa § 175a ods. 2 O.s.p. súd začne konanie (o dedičstve) aj bez návrhu, len čo sa dozvie, že niekto
zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho.

Podľa § 175d ods. 1 O.s.p. v predbežnom vyšetrení si súd najmä obstará údaje potrebné pre zistenie
dedičov a pre zistenie poručiteľovho majetku a jeho dlhov a či dedičia, ktorým bol poručiteľ zákonným
zástupcom, potrebujú ustanoviť opatrovníka

Podľa § 175d ods. 2 O.s.p. ak poručiteľ zanechal závet, zistí súd jeho stav a obsah; na dožiadanie súdu
tak urobí aj notár, ktorý má závet v úschove.

Podľa § 175zd ods. 1 O.s.p. ak sa prejednanie dedičstva neskončilo vydaním osvedčenia o dedičstve,
notár pripraví všetky potrebné podklady na vydanie uznesenia súdu a návrh na uznesenie súdu a

vyúčtuje svoju odmenu a hotové výdavky. Ak podklady nie sú úplné alebo návrh na uznesenie súdu nie
je po vecnej stránke správny, súd môže vec vrátiť notárovi s pokynom na doplnenie konania alebo na
zmenu návrhu uznesenia; pokynom súdu je notár viazaný.

Podľa § 175q ods. 1 O.s.p. súd v uznesení o dedičstve

a) potvrdí nadobudnutie dedičstva jedinému dedičovi alebo
b) potvrdí, že dedičstvo, ktoré nenadobudol žiadny dedič, pripadlo štátu, alebo
c) schváli dohodu o vyporiadaní dedičstva alebo dohodu o prenechaní predlženého dedičstva na úhradu
dlhov alebo
d) potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov, ak medzi účastníkmi nedôjde k dohode,

alebo vykoná vyporiadanie medzi dedičmi a rozhodne o tom, čo ktorý z dedičov nadobudol, alebo
e) neschváli dohodu o vyporiadaní dedičstva a potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských
podielov alebo vykoná vyporiadanie medzi dedičmi a rozhodne o tom, čo ktorý z dedičov nadobudol.Podľa § 175k ods. 1 a 2 O.s.p. ak niekto pred potvrdením nadobudnutia dedičstva tvrdí, že je dedičom,
a popiera dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo neodmietol, vyšetrí súd podmienky dedičského
práva oboch a koná ďalej s tým, u koho sa domnieva, že je dedičom. Ak však rozhodnutie o dedičskom

práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho
z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou.
Na podanie žaloby určí lehotu. Ak žaloba nebude podaná v lehote, pokračuje súd v konaní bez zreteľa
na tohto dediča.

Podľa ustanovenia § 79 ods. 1 O.s.p. musí žalobca vo svojom návrhu pravdivo opísať rozhodujúce
skutočnosti, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok (povinnosť tvrdenia) a označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení (dôkazná povinnosť).

Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Z citovaných ustanovení § 175a a nasl. O.s.p. vyplýva, že v konaní o dedičstve súd (prostredníctvom
povereného notára ako súdneho komisára) obstaráva údaje potrebné pre rozhodnutie a hodnotí právne
otázky, ktoré sa potom prejavia v súdnom rozhodnutí o dedičstve. Ak však rozhodnutie o dedičskom
práve závisí od zistenia sporných skutočností (skutkových údajov) a rozpory sa ani pri pokuse o zmier

nepodarí odstrániť, odkáže toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí menej pravdepodobné, aby
svoje právo uplatnil osobitnou žalobou. Musí však ísť o otázky skutkovo sporné, právne sporné sa riešia
priamo v dedičskom konaní.

Na podporu uvedeného možno poukázať aj na závery občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu

ČSR (R 34/1976), podľa ktorých pri postupe podľa § 18 NP (teraz § 175k O.s.p.) musí štátne notárstvo
diferencovať medzi spornými skutočnosťami a právnym posúdením otázky, ktorej skutkový základ nie je
medzi účastníkmi sporný; nesprávne je odkazovanie na postup podľa § 18 NP aj vtedy, keď ide o otázku
právneho posúdenia (napr. o posúdenie nesporných formálnych náležitostí závetu).

Podľa odbornej literatúry „Na spory v konaní o dedičstve je potrebné nahliadať z hľadiska toho, či
ide o spor právny, alebo skutkový (teória delí otázky na právne sporné a skutkovo sporné). Právne
sporné otázky sa riešia v konaní podľa zásad nesporového konania. V právnej praxi rieši otázky
právneho sporu spravidla súdny komisár - vtedy, ak sa počiatočná spornosť dedičského práva vyrieši
na základe právneho posúdenia veci podaného súdnym komisárom a ten, kto namietal spornosť, od

svojho konania upustí. (pozn. súdu: ako príklad právne spornej otázky sa ďalej v texte uvádza aj
otázka posúdenia formálnej platnosti závetu). ... Ak súdny komisár rozpor medzi potenciálnymi dedičmi
neodstráni a účastníci sa neuspokoja s podaným právnym posúdením, a jeden z nich stále tvrdí, že je
dedičom a popiera dedičské právo iného dediča, súdny komisár posúdi podmienky dedičského práva u
oboch týchto osôb. Vyjadrenia účastníkov a poskytnuté poučenie zachytí v zápisnici z pojednávania. V

samotnej veci však nie je súdny komisár oprávnený rozhodnúť. Ide o rozhodnutie vylúčené z právomoci
súdneho komisára podľa § 38 ods. 2. Súdny komisár pripraví návrh uznesenia súdu. Uznesením o
spore o dedičské právo súd určí, s kým bude súdny komisár ďalej konať ako s dedičom (pri pozitívnom
vymedzení), alebo naopak, s kým nebude ďalej konať ako s dedičom (pri negatívnom vymedzení). Toto
uznesenie nepredstavuje konečné rozhodnutie o okruhu dedičom a má svoj význam, len ak sa nezmení

skutkový stav. Pri zmene skutkového stavu, napr. tým, že počas konania vyjdú najavo nové skutočnosti,
stráca takéto uznesenie právne účinky. Iná je situácia v prípade, ak dedičské právo závisí od riešenia
skutkového sporu (pozn. súdu: napr. spornosť pravosti písma, alebo podpisu). Súdny komisár nie je
oprávnený riešiť túto otázku v konaní o dedičstve. Riešenie skutkového sporu je výlučne v kompetencii
súdu. ... Úlohou súdneho komisára v tomto prípade je vyvinúť snahu doviesť oboch zúčastnených k

zmieru. Ak je takýto postup neúspešný, spor je možné odstrániť len v sporovom konaní pred súdom.
Predmetom sporu bude spravidla určovacia žaloba o určenie, kto je dedičom a kto ním nie je.“ (in:
Števček, M., Ficová, S. a kol. Občiansky súdny poriadok, I. diel. Komentár. 2. vydanie. Praha: C.H.Beck,
2012, s. 657-658).
“Jsou-li skutková tvrzení účastníků o rozhodných okolnostech shodná (srov. též § 120 odst. 4 a

komentář k § 120) a závisí-li tedy rozhodnutí o dědickém právu pouze na právním posouzení věci,
soudní komisař (soud) přímo v dědickém řízení vyšetří podmínky dědického práva a dále jedná jako s
účastníkem dědického řízení s tím, kdo je podle jeho názoru dědicem, popřípadě rozhodne, s kým z
účastníků bude nadále jednáno, neboť lze mít důvodně za to, že je dědicem, nebo s kým z účastníkůnebude nadále jednáno, neboť lze mít důvodně za to, že není zůstavitelovým dědicem. O podmínkách
dědického práva ve smyslu § 175k odst. 1 soudní komisař zásadně rozhoduje usnesením, které je
třeba doručit účastníkům do vlastních rukou (srov. § 175a odst. 3); proti tomuto usnesení vydanému

soudem prvního stupně, majícímu povahu rozhodnutí ve věci samé, je odvolání přípustné. … Jestliže
mezi účastníky jsou sporné skutkové okolnosti, na nichž závisí rozhodnutí o dědickém právu, nemá soud
v „nesporném“ dědickém řízení z procesního hlediska možnost objasňovat sporné skutečnosti. Zákon
soudnímu komisaři (soudu) v první řadě ukládá, aby se pokusil uvedený spor o dědické právo vyřešit
dohodou, tj. aby vyvinul úsilí směřující k tomu, aby se rozhodné skutečnosti mezi účastníky uplatňujícími

rozporná dědická práva „staly nespornými“. … Zdaří-li se soudnímu komisaři (soudu) takováto dohoda
a nebyl-li tím spor o dědické právo „odklizen“ také z hlediska jeho právního posouzení, postupuje se
dále podle § 175k odst. 1. Nepodaří-li se soudnímu komisaři (soudu) uvedený spor vyřešit dohodou a
skutečnosti rozhodné pro posouzení dědického práva zůstanou i po pokusu o odstranění sporu mezi
účastníky rozporné, vydá soudní komisař (soud) usnesení, kterým odkáže toho z účastníků, jehož
dědicképrávosejevíjakoméněpravděpodobné,abysvéprávouplatnilžalobou.…Žalobapodanápodle

§ 175k odst. 2 není určovací žalobou ve smyslu § 80 písm. c); jde o žalobu o určení právní skutečnosti,
u níž naléhavý právní zájem vyplývá z právního předpisu. Taková žaloba proto nemůže být zamítnuta
pro nedostatek naléhavého právního zájmu na požadovaném určení a žalobce není povinen tvrdit a
prokazovat skutečnosti o takovém právním zájmu. Nesplňuje-li žaloba podaná ve smyslu § 175k odst.
2 požadavky vymezené tímto ustanovením, je žalobce povinen tvrdit a prokazovat skutečnosti svědčící

o naléhavém právním zájmu na požadovaném určení [§ 80 písm.c)]; … Nepodal-li odkázaný účastník
(dědic) žalobu ve stanovené lhůtě nebo nebyl-li se svou žalobou úspěšný a má-li to za následek, že s
ním v řízení o dědictví soudní komisař (soud) přestal jednat jako s účastníkem řízení, znamená to, že
tento účastník se ani nemůže kdykoliv v budoucnu dovolávat svého dědického práva, ledaže by jeho
právo vyplývalo z jiných (nových) skutečností, než pro které byl odkázán na žalobu.” (in: Petr Bílek,

Ljubomír Drápal, Miloslav Jindřich, Karel Wawerka Notářský řád a řízení o dědictví, 4. vydání. Praha:
C.H.Beck, 2010, s. 833-837.)
V prejednávanom prípade je zrejmé, že žaloba nebola podaná z dôvodu odstránenia sporných skutkový
okolností v zmysle ust. § 175k ods. 2 O.s.p., ale (vychádzajúc zo žaloby a hore uvedených vyjadrení
žalobcov) na určenie (posúdenie) právnej otázky relatívnej neplatnosti závetu. Neide teda o žalobu

na určenie spornej skutkovej okolnosti podľa § 175k ods. 2 O.s.p., ale o (inú) žalobu o určenie, či tu
právo resp. právny vzťah je alebo nie je podľa § 80 písm. c) O.s.p.. Predpokladom úspešnosti takejto
určovacej žaloby sú pritom z hľadiska procesného dve podmienky. Prvou je samozrejme preukázanie
existencie, resp. neexistencie konkrétneho právneho vzťahu alebo práva účastníkov, ktorého posúdenie
je predmetom konania (t.j. že účastníci sú, resp. nie sú subjektom hmotnoprávneho oprávnenia a

povinnosti, o ktoré v konaní ide), a druhou že navrhovateľ má na požadovanom určení naliehavý právny
záujem. Obidve podmienky treba rozlišovať, aj keď spolu úzko súvisia a naliehavý právny záujem treba
posudzovaťpodľapožadovanéhopetitu.Akjevšakžalobaprenedostatoknaliehavéhoprávnehozáujmu
procesne neprípustná, je vylúčené ďalej sa zaoberať žalobou vo veci samej (mutatis mutandis porovnaj
rozhodnutia NS SR sp. zn. 1 Cdo 26/07, 2 Cdo 231/07, 1 Cdo 91/2006.) .

Právny záujem navrhovateľa na žiadanom určení je daný vtedy, ak jeho záujem na požadovanom určení
je právom aprobovaný, prípadne sa dotýka jeho právneho postavenia, pričom tento záujem musí byť
podľa požiadavky zákona zároveň kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Naliehavý právny záujem pritom môže
byť iba na takom určení, ktoré je právne významné, určité, vykonateľné, a vytvárajúce tak pevný základ

právneho vzťahu, resp. spôsobilé riešiť právne spory medzi účastníkmi v čase vyhlásenia rozsudku, a
zároveň naliehavo potrebné, teda odstránenie stavu ohrozenia, resp. neistoty nie je možné dosiahnuť
iným vhodným spôsobom. Účelom tejto podmienky je totiž zabrániť rozmnožovaniu zbytočných sporov
(ktorýchspornosťmožnoodstrániťčinapraviťinak),alebosporovbezpraktického(konečného)významu
pre ich účastníkov.

V danom prípade však žalobcovia žiadne takéto skutočnosti, ktoré by odôvodňovali naliehavý právny
záujem na určení relatívnej neplatnosti závetu neuviedli. Nemožno súhlasiť ani so záverom, že „bez
tohto určenia stratia svoje dedičské právo ako neopomenuteľní dedičia“. V dedičskom konaní boli
totiž odkázaní na podanie žaloby o určenie absolútnej neplatnosti závetu, a nie na určenie relatívnej

neplatnosti (ktorá sa podáva z iných dôvodov). Navyše účinky prípadnej relatívnej neplatnosti závetu po
naplnení zákonných predpokladov nastávajú priamo zo zákona, a nie až rozhodnutím súdu, ktoré tak
môže mať v tomto prípade iba deklaratórne účinky. Táto otázka, podľa toho ako žalobcovia skutkovo
vymedzili predmet konania, pritom nesúvisí s odstraňovaním spornosti žiadnych skutkových okolností, amôže sa posudzovať v dedičskom konaní. V dedičskom konaní pred notárom nebola vznesená a nikým
ani spochybnená, teda sporná, a nedošlo ohľadom nej v dedičskom konaní pred súdnym komisárom
ani k pokusu o zmier (§ 175k ods. 2 O.s.p.). Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že žalobcovia

nemajú naliehavý právny záujem na osobitnom určovaní relatívnej neplatnosti označeného závetu v
tomto konaní, a žalobu z toho dôvodu zamietol.

Len pre úplnosť súd poukazuje aj na to, že ani prípadná relatívna neplatnosť závetu podľa § 479 v
spojení s ust. § 40a OZ nespôsobuje neplatnosť celého závetu, tak ako sa jej domáhajú žalobcovia,

ale eventuálne len tej jeho časti v ktorej odporuje tomu, aby sa (v tomto prípade) plnoletým potomkom
(ak nedošlo k ich vydedeniu) dostalo aspoň toľko, koľko tvorí jedna polovica ich dedičského podielu zo
zákona.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 O.s.p., keď žalovaným, ktorí
boli v konaní úspešní, bolo potrebné priznať náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie

alebo bránenie práva, keďže však o trovách konania rozhoduje súd na návrh, žalovaní ich nevyčíslili a
neúspešní žalobcovia na ich na náhradu nemajú právo, súd náhradu trov konania nepriznal žiadnemu
z nich.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.