Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/140/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114200320
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8114200320.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu
JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Karola Krochtu, v spore žalobcov 1. Z. E., H.. XX.X.XXXX, C. K. XXXX/
XX, XXX XX S., B. X. T. A., H.. XX.XX.XXXX, bytom Laca Novomeského 1, 080 01 Prešov, obaja
zastúpení JUDr. Jánom Garajom, advokátom, Hlavná 137, 080 01 Prešov, proti žalovaným X. N. E., H..
X.X.XXXX, C. X. XXXXX/X, XXX XX B. X. O. E., H.. XX.X.XXXX, C. K. XXXX/XX, XXX XX S., o určenie

neplatnosti závetu, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 13C 3/2014-60 zo
dňa 3.11.2015 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu zamietol. Náhradu trov konania účastníkom
nepriznal.

Prvoinštančný súd tak rozhodol o návrhu žalobcov, ktorí žiadali určiť, že závet poručiteľa N. E.E., H..
X.X.XXXX, ktorým zomrel dňa XX.X.XXXX a ktorý testament bol zriadený dňa 5.2.2010 za prítomnosti
svedkov Z. A., C. K. XX, S. - K. a A.. Z.. Q. E., C. E. X, S., je neplatný. Uplatnili si trovy konania.
Prvoinštančný súd zistil, že žalobcovia uplatňovali neplatnosť testamentu z dôvodu, že poručiteľ ich v
testamente neuviedol ako neopomenuteľných dedičov, že v tejto časti je testament neplatný. Žalobcovia
v žalobe tvrdili naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetného závetu, nakoľko bez tohto

určenia stratia svoje dedičské právo ako neopomenuteľní dedičia po poručiteľovi.
Žalovaní so žalobou nesúhlasili.
Prvoinštančný súd skúmal podmienky, za ktorých bol u súdnej komisárky JUDr. Viery Čopákovej
vyhlásený testament. Zo zápisnice z dedičského konania vyplýva, že žalobca v 1/ rade na pojednávaní
závet neuznal, dôvody, pre ktoré závet neuznával z predloženej zápisnice nevyplývajú a tak
prvoinštančný dedičský súd uložil žalobcom podať žalobu o určenie absolútnej neplatnosti testamentu.

V prejednávanej veci ďalej prvoinštančný súd poukázal na skutočnosť vyplývajúcu z ust. § 175a ods. 2
O.s.p., ďalej z ust. § 175d ods. 1, 2 O.s.p., § 175zb ods. 1 O.s.p., § 175q ods. 1 O.s.p., ale najmä na ust.
§ 175k ods. 1, 2 O.s.p., kde práve toto zákonné ustanovenie je ustanovením, ktoré už aj s poukazom
na prax Najvyššieho súdu Českej republiky vychádza pri konaní o dedičstve po poručiteľovi zo situácie,
že skutkový základ nie je medzi účastníkmi sporný. Iba ak je takýto základ sporný, je potrebné podať
vo veci žalobu.

V prejednávanom prípade žaloba nebola podaná z dôvodu odstránenia sporných skutkových okolností
podľa § 175k ods. 2 O.s.p., ale na posúdenie právnej otázky relatívnej neplatnosti závetu, čo nie je
žalobou na určenie spornej skutkovej okolnosti podľa § 175k ods. 2 O.s.p., ale ide o (inú) žalobu
o určenie, či tu právny vzťah je alebo nie je, pokiaľ je na tom naliehavý právny záujem. V tejto
súvislosti prvoinštančný súd poukázal na ust. § 80 písm. c/ O.s.p., kde skúmal podmienky naliehavosti
právneho záujmu žalobcov a zistil, že žalobcovia neuviedli žiadne okolnosti odôvodňujúce naliehavý

právny záujem na určení relatívnej neplatnosti závetu. Ustálil, že nie je možné súhlasiť s argumentáciou
žalobcov, že bez tohto určenia stratia svoje dedičské právo ako neopomenuteľní dedičia. V dedičskomkonaní boli odkázaní na podanie žaloby o určenie absolútnej neplatnosti závetu, nie na určenie relatívnej
neplatnosti závetu a v tejto súvislosti v dedičskom konaní vzhľadom na vymedzenie skutkových tvrdení
v žalobe nedošlo k vymedzeniu sporných otázok, ktoré je potrebné podľa § 175k ods. 2 O.s.p. riešiť

v súdnom konaní. Preto prvoinštančný súd žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 142
ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 151 O.s.p., keď žalovaným, ktorí boli v konaní úspešní, bolo potrebné
priznať náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Keďže žalovaní
tieto trovy nevyčíslili a neúspešní žalobcovia na ich náhradu nemajú právo, súd náhradu trov konania
nepriznal žiadnemu z nich.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie žalobcovia. Namietali postup
prvoinštančného súdu a žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na nové
prejednanie a rozhodnutie. Uplatnili si trovy konania.
V odvolaní uviedli, že žalobou sa domáhali, aby súd určil relatívnu neplatnosť závetu poručiteľa, ktorý
bol zriadený dňa 5.2.2010 za prítomnosti dvoch svedkov z dôvodu, že tento závet nerešpektuje právo

neopomenuteľnýchdedičovnaichzákonnýdedičskýpodiel,ktorýimpatrí.Pretovtejtočastijetestament
neplatný. Žalobcovia ako osoby neznalé práva nemali vedomosť o tom, aký postoj môžu k závetu zaujať,
aké zákonné nároky si môžu uplatňovať. JUDr. Viera Čopáková ich o ich právach nepoučila, nezmienila
sa o ich práve detí poručiteľa ako neopomenuteľných dedičov, ktorí neboli vydedení, domáhať sa podľa
§ 479 Občianskeho zákonníka relatívnej neplatnosti závetu. Ak by boli notárkou o svojom práve a

zákonnom nároku poučení, boli by si ho Z. E. B. T. A. uplatnili hneď na pojednávaní dňa 11.9.2013.
Nevediac o tejto možnosti Z. E. na pojednávaní uviedol len to, že závet neuznáva, preto bol notárkou
odkázaný na podanie žaloby o neplatnosť závetu na Okresný súd Prešov. Dôvod, pre ktorý žalobca v 1/
rade závet neuznáva, nie je v zápisnici od notárky uvedený. Žalobcovia len uplatňujú svoj zákonný nárok
aspoň jednej polovici ich dedičského podielu zo zákona podľa § 479 Občianskeho zákonníka. Naliehavý

právny záujem na určenie relatívnej neplatnosti je daný tým, že bez tohto určenia stratia svoje dedičské
právoakoneopomenuteľnídedičiapoporučiteľovi.Určovaciažalobajevhodnýprocesnýnástrojochrany
práva žalobcov, čím sa môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a vytvára pevný právny základ pre
právny vzťah účastníkov sporu.

3. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcov písomne nevyjadrili.

4. Napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu bol vydaný v čase, keď základným procesným predpisom
pre konanie pred súdom bol Občiansky súdny poriadok. Občiansky súdny poriadok bol počnúc dňom
1.7.2016 nahradený novým procesným predpisom, a to zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilným sporovým

poriadkom.
Podľa § 470 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj
na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon
použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať

ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a
sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
V súlade s citovaným zákonným ustanovením platí princíp okamžitej aplikovateľnosti nového
procesného predpisu aj na konania, ktoré začali počas účinnosti starého procesného predpisu. Ďalej
platí princíp justifikácie účinkov procesných úkonov, ktorý znamená, že všetky úkony vykonané počas

starého procesného predpisu zostávajú zachované (sporových strán aj súdu), aj keď nový procesný
predpis s takýmito úkonmi, resp. účinkami už neráta.
5. Preto odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok
prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne.

Pre konanie o dedičstve platí, vzhľadom na zmenu procesného predpisu, ust. § 396 ods. 1 Civilného
mimosporového poriadku, podľa ktorého konanie o dedičstve začaté predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
V danom prípade Civilný mimosporový poriadok priamo odkazuje na ultraaktivitu starého procesného
predpisu, teda oživenie starého procesného predpisu na konania presne označené v novom procesnom

predpise. Takýmto konaním je aj konanie o dedičstve. Preto vo vzťahu k dedičskému konania po
nebohom poručiteľovi N. E., ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX platí Občiansky súdny poriadok a teda aj
právne zdôvodnenie prvoinštančného súdu, ktoré je uvedené v písomnom vyhotovení rozhodnutia.Tu hneď však musí odvolací súd konštatovať, že prvoinštančný súd v konaní o určenie neplatnosti
právneho úkonu nemal kompetenciu preskúmavať postup súdu prvej inštancie v dedičskom konaní,
či konanie bolo prerušené z dôvodov, ktoré sú uvedené v ust. § 175k ods. 2 O.s.p. a či teda určenie

neplatnosti testamentu po poručiteľovi je skutkovo sporná otázka dôležitá pre riešenie v konaní o
dedičstve po poručiteľovi. Takúto kompetenciu má len dedičský súd nie súd zaoberajúci sa sporovým
konaním.
Skutočne v konaní po nebohom N. E. na pojednávaní u súdnej komisárky dňa 11.9.2013 došlo k
úkonom, ktoré neboli vykonané dôsledne zo strany súdom poverenej osoby, ktoré však nemajú vplyv na

hmotnoprávne uplatnenie nárokov žalobcov v konaní o určenie neplatnosti závetu, pokiaľ sa uplatnenia
tohto hmotnoprávneho nároku nemohli domôcť, resp. im ani nebolo vysvetlené, že takéto právo majú,
priamo v dedičskom konaní.
Zo zápisnice napísanej na Notárskom úrade v Prešove dňa 11.9.2013 (čl. 43, 44 dedičského spisu)
vyplýva, že súdna komisárka len konštatovala spísanie závetu v presnom znení, konštatovala formu
napísania závetu a bez akýchkoľvek ďalších vysvetlení žalobca v prvom rade Z. E. závet poručiteľa

neuznal, žiadal poskytnúť lehotu na podanie žaloby o neplatnosť tohto testamentu. Pojednávanie bolo
odročené s tým, že bude začaté konanie o neplatnosť závetu. Zo zápisnice nie je možné zistiť, z akého
dôvodu a prečo dedič Z. E. neuznáva testament a nie je možné zistiť ani čoho a z akého dôvodu
sa mieni domáhať na súde. Taktiež nie je možné zistiť, že si priamo pred notárom uplatnil nárok ako
neopomenuteľný dedič.

Následne prvoinštančný súd vydal uznesenie, ktorým uložil žalobcom podať žalobu o určenie absolútnej
neplatnosti testamentu bez bližšieho zdôvodnenia.
Podľa § 479 Občianskeho zákonníka maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich
dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí polovica ich dedičského
podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu

uvedených potomkov.
Podľa § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa § 479
Občianskeho zákonníka, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom
dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám
spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40).

Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v
ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
Na základe citovaných zákonných ustanovení platí, že podľa § 479 Občianskeho zákonníka sa
právny úkon (testament) považuje za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti
právneho úkonu nedovolá. Závet je možné považovať za neplatný len vtedy, ak sa dotknutý účastník

dedičského konania relatívnej neplatnosti právneho úkonu dovolá. Dovolaním sa relatívnej neplatnosti
sa potomkovia stanú napriek zneniu závetu neopomenuteľnými dedičmi v rozsahu dedičského podielu
ustanoveného v § 479 Občianskeho zákonníka. Dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu je
možné mimosúdne, podaním žaloby, v ktorom sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu dovolá, alebo
priamo v dedičskom konaní. Do tejto doby, kým sa oprávnená osoba relatívne neplatnosti právneho

úkonu nedovolá, platí vyvrátiteľná domnienka platnosti právneho úkonu.
Dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu je potrebné realizovať tak, že si toto právo uplatní
oprávnená osoba, prejaví dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu, prejav musí byť adresný a určený
každému, vo vzťahu ku komu sa tejto relatívnej neplatnosti dovoláva a dovolanie neplatnosti musí
byť vykonané v prekluzívnej lehote. Na uplatnenie tohto práva zákon nevyžaduje osobitnú formu,

preto úplne postačuje, aby takýto prejav bol vykonaný aj ústne. Nie je nevyhnutné, aby dovolanie sa
relatívnej neplatnosti bolo realizované žalobou, avšak v prípade, ako sa to stalo v prejednávanej veci,
keď dedičský súd náležitým spôsobom nepoučil účastníkov dedičského konania o ich právach a keď
náležitým spôsobom nezachytil obsah námietok syna poručiteľa (žalobcu v 1/ rade) na dedičskom
pojednávaní pred súdnou komisárkou a keď ani súd nemal jednoznačne ujasnené, čoho sa mieni

žalobca, v skutočnosti domáhať (keď v zápisnici tvrdil neplatnosť právneho úkonu a súd mu vnútil
podanie žaloby o absolútnu neplatnosť právneho úkonu), za tejto situácie nie je možné sa stotožniť
s rozhodnutím prvoinštančného súdu a formálne v dôsledku nedostatku sporných okolností, ktoré
posudzuje len dedičský súd, žalobu zamietnuť.
V tejto žalobe žalobcovia sa domáhajú hmotnoprávnych nárokov, nárokov vyplývajúcich z ust. § 479

Občianskeho zákonníka. Môžu sa týchto nárokov domáhať aj žalobou a v takom prípade je potrebné
skúmať, či došlo k dovolaniu relatívnej neplatnosti právneho úkonu a či zo žalobného tvrdenia v žalobe
a v priebehu prvoinštančného konania vyplýva, pre akú vadu testamentu si uplatňujú svoj nárok na
určenie (relatívnej) neplatnosti tohto úkonu a ktorou časťou testamentu nechcú byť viazaní. Súd nie jeviazaný tým, ako žalobca po právnej stránke posudzuje uplatnený nárok, ani nie je viazaný tým, prečo
bolo prerušené dedičské konanie, keďže k podaniu žaloby pre absolútnu neplatnosť právneho úkonu
zrejme nedošlo, ale je viazaný priamo žalobou, kde žalobcovia priamo kvalifikujú relatívnu neplatnosť

právneho úkonu.
Naviac, je potrebné uviesť, že je možné žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu považovať za
dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu podľa § 40a Občianskeho zákonníka.
Pokiaľ sa týka naliehavého právneho záujmu, rozhodnutím o takejto žalobe dôjde k odstráneniu stavu
neistoty právneho postavenia žalobcov vo vzťahu k ich právu a rozsahu práva dediť po nebohom

poručiteľovi.
Preto odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP s tým, že prvoinštančný súd v ďalšom konaní bude
povinný opätovne vyhodnotiť okolnosti riadneho uplatnenia nároku žalobcami na relatívnu neplatnosť
testamentu už aj s poukazom na závery odvolacieho súdu a vo veci zákonným spôsobom rozhodnúť.
Prvoinštančný súd v konečnom rozhodnutí o veci rozhodne aj o trovách konania ( § 396 ods. 3 CSP).

6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.