Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 23, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5CoE/163/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2310209447
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2310209447.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martina Žovinca a sudcov: JUDr.
Vladimíra Tencera a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v exekučnej veci v prospech oprávneného: Ferratum
Slovakia, s.r.o., IČO: 43 770 207, so sídlom Bratislava, Jakubovo nám. č. 19, zastúpený advokátskou
kanceláriou: Advokátska Kancelária Antovszká, s.r.o., IČO: 36 866 881, so sídlom Bárdošová 2/A,
Bratislava, proti povinnému: K. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/XX, X., o vymoženie 339,50

Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o zastavení exekúcie, o zastavení exekúcie, za účasti súdneho
exekútora: JUDr. Blanky Ružekovej, so sídlom Senica, Fajnorova 1547/13, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. 13Er/445/2010-37 zo dňa 5. marca 2015, EX 132/10, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Galanta (ďalej len „súd prvej inštancie“) súd prvej inštancie

exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil (výrok č. I.). Zároveň súd prvej inštancie rozhodol,
že o náhrade trov rozhodne samostatným uznesením (výrok č. II.).

2. Zastavenie exekúcie a zamietnutie návrhu na zmenu súdneho exekútora odôvodnil
ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 8, § 57 ods. 2 Exekučného poriadku (zákona č. 233/1995
Z. z. - Exekučného poriadku, ďalej len „EP“), § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, § 40 ods. 1 písm. a/, § 45 zákona o

rozhodcovskom konaní (zákona č. 244/2002 Z. z., ďalej len „ZoRK“), § 25 ods. 1 a 2 ZoSÚ (zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pred spotrebiteľov), § 2 písm.
a/, b/, § 3 ods. 2 ZoSÚ2001 (zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch), § 52 ods. 1 až 3, §
53 ods. 1 a ods. 4, § 54 ods. 1 a ods. 2 OZ (zákona č. 40/1964 Zb. - Občianskeho zákonníka, ďalej len
„OZ“), čl. 6 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, ako aj judikatúrou Európskeho súdneho dvora (napr. rozsudok Európskehi súdneho dvora vo

veci C-40/2008 Aasturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodrígez Nogueira).

3. Vecne mal za to, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným tu bol založený
spotrebiteľským úverom, pričom povinný konal pri uzatváraní zmluvy ako fyzická osoba - nepodnikateľ
a oprávnený konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. V článku 14.4 Všeobecných obchodných
podmienok daného úveru potom bola obsiahnutá rozhodcovská doložka, ktorá umožňuje žalobcovi

vybrať si z dvoch alternatív, je doplnená rozväzovacou podmienkou, pri ktorej by sa rozhodcovská
doložka nemala uplatniť ani vtedy, ak ktorákoľvek zo strán zmluvy podá žalobu na všeobecnom súde.
Rozhodcovská doložka síce umožňuje výber medzi všeobecným a rozhodcovským súdom žalujúcej
strane, núti však spotrebiteľa pre prípad takto vykonaného výberu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu.
V prípade, že by bola rozhodcovská doložka platná, snaha odstrániť jej účinky má zmysel len do času
uskutočnenia, resp. právoplatného skončenia rozhodcovského konania, pretože rozviazanie platnej

rozhodcovskej doložky až po právoplatnosti exekučného titulu vydaného na jej podklade, by na
oprávnenie rozhodcovského súdu vec v rozhodcovskom konaní prejednať aj rozhodnúť (a teda navaliditu exekučného titulu) nemalo žiaden vplyv. Súd prvej inštancie potom dospel k záveru, že takáto
rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie zmluvy je v neprospech spotrebiteľa aj z dôvodu, že nie je

spotrebiteľom osobitne vyjednané, ale je v rámci kontraktácie nadiktované v režime tzv. štandardnej
typovej (adhéznej) zmluvy pre veľký počet spotrebiteľov, čo znamená, že spotrebiteľ ju mohol prijať buď
ako celok alebo ju úplne odmietnuť. Právomoc rozhodcovského súdu bola potom založená na absolútne
neplatnom zmluvnom dojednaní, a preto je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný
v rozpore so zákonom a nemôže byť spôsobilý exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému

voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Preto keďže
existoval zjavný rozpor exekučného titulu so zákonom, súd prvej inštancie rozhodol o jej zastavení. S
ohľadom na naliehavý právny záujem povinného z dôvodu odstránenia rizík spojených s neprípustnou
exekúciou súd prvej inštancie rozhodol, že o trovách rozhodne osobitným uznesením.

4. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie

oprávnený, ktorý žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
(zrejme v časti zastavenia exekúcie). Dôvodil, že exekučný súd prekročil rozsah svojej preskúmavacej
právomoci vymedzenej ustanoveniami § 44 ods. 2 EP a § 45 ods. 1 písm. c) a ods. 2 ZoRK (ktoré
neumožňujú exekučnému súdu skúmať platnosť rozhodcovskej doložky), keď hmotnoprávne meritórne
preskúmal platnosť právneho titulu nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom, ktorého súčasťou

bola rozhodcovská doložka, takýto výklad uvedených ustanovení oprávnená považuje za nezákonný a
protiústavný. Záver, že by uvedené ustanovenia oprávňovali exekučný súd na hmotnoprávne posúdenie
otázok, na ktorých je založený rozhodcovský rozsudok považovala za absurdný. Účelom exekučného
konania je nútená realizácia súdneho alebo iného rozhodnutia, exekučný súd nemá kompetenciu
kasačného orgánu. Hmotnoprávne posúdenie platnosti rozhodcovskej doložky patrí výlučne do

kompetencierozhodcovskéhosúdualebovšeobecnéhosúduprirozhodovaníožalobepodľa§40anasl.
ZoRK. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, a to ani ak je ním
rozhodcovský rozsudok. Postupom prvostupňového súdu bolo oprávnenému znemožnené domôcť sa
svojho práva. Oprávnený uviedol, že pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
nemá exekučný právomoc preskúmať správnosť záverov rozhodcovského rozhodnutia, pretože

takýmto postupom by odpieral možnosť navrhovateľa (oprávneného) prístupu k právu, teda súdnemu
rozhodnutiu (exekučnému konaniu ). Skúmanie materiálnej správnosti rozhodcovského rozhodnutia
alebo správnosti záverov takéhoto rozhodnutia, hoci aj s odvolaním na ratio legis, jednoznačne
odníma oprávnenému prístup k súdu a odmieta možnosť v spravodlivom exekučnom konaní domáhať
sa núteného výkonu rozhodnutia. Oprávnený namietal, že súd prveh inštancie svojím postupom porušil

právo navrhovateľa na súdnu ochranu, ktoré mu ganatuje čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
pričom poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 5/2000. Oprávnený
taktiež namietal, že povinnému nebola rozhodcovským konaním spôsobená žiadna ujma, naopak
je povinný uhradiť oprávnenej nižšie trovy konania a vzhľadom na písomnosť konania mu odpadli
všetky výdavky na cestovanie. Nemožno mať pochybnosti ani o meritórnej správnosti rozhodcovského

rozsudku. Oprávnená tiež poukazovala na to, že rozhodcovská doložka nebola neplatne dojednaná,
keď povinný sa pred odoslaním súhlasu s poskytnutím pôžičky musel oboznámiť so všeobecnými
zmluvnými podmienkami oprávneného, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pôžičke a je zrejmé,
že s nimi vyjadril súhlas, nakoľko mu pôžička bola poskytnutá. Zo znenia rozhodcovskej doložky v
bode 14.4. všeobecných zmluvných podmienok vyplýva, že oprávnený si dohodla s povinným znenie

rozhodcovskej doložky v súlade s ustanovením § 53 O. z., pretože touto doložkou nie je dotknuté právo
navrhovateľa predložiť spor na rozhodnutie príslušnému súdu Slovenskej republiky. Zmluvné strany sa
dohodli, že pokiaľ žalobca podá žalobu o rozhodnutie sporu zo zmluvy na všeobecnom súde, považuje
sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky, po začatí konania na príslušnom
rozhodcovskom súde už nie je možné si zvoliť na rozhodovanie sporu všeobecný súd. Bola zachovaná

možnosť povinného podať žalobu na všeobecný súd. Vzhľadom na to, že dojednaná rozhodcovská
doložka neobsahovala možnosť riešiť spor výlučne v rozhodcovskom konaní, rozhodcovský súd mal
právomoc v predmetnej veci rozhodovať.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len
„CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom
konania (§ 355 CSP a § 37 ods. 1 EP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie
(§ 44 ods. 2 EP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP),preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 380 CSP), a
dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
je potrebné ako vecne správne potvrdiť.

7.Predmetomodvolaciehokonaniajepreskúmaniesprávnostipostupuzastaveniapredmetnejexekúcie.

8. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, na exekučné konania začaté v súlade s
odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní,

ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k
1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

9. Exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
v zmysle § 44 ods. 2 EP posudzuje, či je exekučný titul v súlade so zákonom, teda je oprávnený
preskúmať exekučný titul z formálnej stránky. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na uznesenie

Najvyššieho súdu SR z 13.10.2011 sp. zn. 3 Cdo 146/2011 (R 46/2012), podľa ktorého pokiaľ
oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu,
je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či

rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný
súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť
súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods.
2 EP vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia
neprípustný.

10. Aj v uznesení zo dňa 27.02.2013 sp. zn. 5 Cdo 232/2012 Najvyšší súd SR konštatoval,
že skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci) súdy v exekučnom
konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie
vyplývajúce z ustanovenia § 44 ods. 2 EP, t.j. oprávnenie posúdiť či tento exekučný titul nie je v rozpore

so zákonom. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore
so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej
doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola
uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie, či
neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť

(nezáväznosť)rozhodcovskéhorozsudku.Takútointerpretáciuustanovenia§44ods.2EPvyžadujeúčel
právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu spotrebiteľa tvoriacich samostatné
odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie zjavnej nerovnováhy v právach
a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. Najvyšší súd ďalej uviedol,
že oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti

s existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. s jej neplatnosťou, nebránia ani ustanovenia zákona o
rozhodcovskom konaní, napr. § 21 ods. 2 alebo § 40 ods. 1 písm. c/. Tieto ustanovenia sa týkajú
všeobecne účastníkov rozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj iné subjekty, než spotrebiteľ,
pričom sa v nich premieta klasická rímska právna zásada „vigilantibus iura scripta sunt" („práva patria
bdelým"). Kým nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v prípade iných účastníkov rozhodcovského

konania znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc
rozhodcovského súdu v konkrétnej veci (pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli
by nadbytočné), v spotrebiteľských veciach tomu tak nie je. Princíp „vigilantibus iura sripta sunt"
v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je
ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je

spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa
ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať
existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere
konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť
tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany

práv spotrebiteľa.

11. V predmetnej veci bola medzi povinným a oprávneným dňa 21.05.2009 uzatvorenázmluva o pôžičke č. 10010819, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému sumu pôžičky vo
výške 339,50 Eur (pôžička vo výške250, Eur a náklady vo výške 62,50 Eur). Zmluva bola dojednaná
prostredníctvom výmeny SMS správ, preto neexistuje jej písomná forma. Povinný bol povinný vrátiť

peňažnú pôžičku v 15-dňovej lehote splatnosti, t. j. dňa 24.09.2009. V čl. 1.2 Všeobecných obchodných
podmienok sa uvádza, že zmluva o pôžičke podľa týchto podmienok sa riadi príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka upravujúcimi zmluvný typ zmluvy o pôžičke a ustanoveniami o finančných
službách uzatváraných na diaľku podľa zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných
službách na diaľku. Na tento právny vzťah je teda nevyhnutné použiť ustanovenia § 53 až 54 OZ účinné v

čase uzatvorenia zmluvy. Exekučný súd mal povinnosť preskúmať exekučný titul aj vzhľadom na právnu
úpravu ochrany spotrebiteľa v OZ.

12. Z predmetnej rozhodcovskej doložky, ktorá je uvedená v zmluvných podmienkach,
ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, vyplýva, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy,
vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a/pred Stálym rozhodcovským

súdom zriadeným spoločnosťou Najvyšší rozhodcovský súd a.s., b/ pred príslušným súdom Slovenskej
republiky, ak žalujúca strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho poriadku. Zmluvné
strany sa dohodli, že pokiaľ žalobca podá žalobu o rozhodnutie sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy,
na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej
doložky.

13. Možno teda uzavrieť, že predmetná rozhodcovská doložka znemožňuje povinnému
dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Takto dojednaná rozhodcovská doložka spôsobuje
hrubú jednostrannú výhodnosť pre dodávateľa, pretože výber rozhodcu dodávateľom bol obsahom
všeobecných podmienok tvoriacich súčasť úverovej zmluvy, ktorá je dodávateľom vopred pripravená,

a spotrebiteľ nemal možnosť obsah zmluvy, a teda ani rozhodcovskej doložky ovplyvniť, mohol ju ako
celok len prijať alebo odmietnuť. Rozhodcovská doložka dojednaná za týchto podmienok môže ľahko
slúžiť na obchádzanie platnej právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa. Dodávateľ, ktorý určuje,
ktorý rozhodcovský súd bude rozhodovať o prípadných sporoch zo zmluvy, je pre vybraný rozhodcovský
súd zdrojom príjmov, preto je namieste obava, do akej miery je rozhodcovské konanie u dodávateľom

vybraného rozhodcovského súdu objektívne.

14. Vzhľadom na všetky tieto dôvody predmetná rozhodcovská doložka bola správne
posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka v zmysle § 53 ods. 1 OZ účinného v čase uzatvorenia
zmluvy, pretože spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa. Odvolací súd ďalej len dodáva, že pri posudzovaní neprijateľnosti uvedenej
zmluvnej podmienky je potrebné postupovať podľa § 53 ods. 1 OZ, ktoré obsahuje všeobecnú definíciu
neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ustanovenie § 53 ods. 4 OZ obsahuje len demonštratívny výpočet
neprijateľných podmienok, preto kľúčová je vždy všeobecná definícia uvedená v ods. 1.

15. V prípade, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je v zmysle § 53 ods.
5 OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy neplatná. Následkom je skutočnosť, že rozhodcovský
súd vôbec nemal právomoc, vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, rozhodovať daný spor,
preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, ale za nulitný
právny akt. Odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na okolnosť, že súd prvého stupňa o trovách konania

vôbec nerozhodoval bude jeho povinnosťou s poukazom na ustanovenie § 396 CSP s rozhodnúť aj o
trovách odvolacieho konania

16. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie prvej inštancie podľa § 387 ods.
1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

17. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).