Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, April 12, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/47/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117200946
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2117200946.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudkýň:
JUDr. Katarína Slováčeková a JUDr. Iveta Jankovičová, v právnej veci žalobkyne: A. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B. XX, C., zastúpená advokátkou: JUDr. Mária Jezerská, AK so sídlom Hlavná 42,
Trnava, proti žalovanému: Q. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/X, C., o určenie právnej neúčinnosti
právneho úkonu, rozhodujúc o nariadení neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu

Okresného súdu Trnava z 23. januára 2017 č.k. 16C/3/2017-68 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že nariaďuje neodkladné opatrenie,
ktorým zakazuje žalovanému nakladať s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v okrese, obci a k.ú. C.,
ktoré sú zapísané na LV č. XXXX ako byt č. XX na X. podlaží bytového domu - XX b.j. + NP - A.
X, súp. č. XXXX postaveného na parc. č. 1635/105 vchod A. X, spoluvlastnícky podiel 1/1 spolu s
podielom priestoru na spoločných častiach a zariadeniach tohto domu o veľkosti 93/10000 ako i k bytu

prislúchajúcom spoluvlastníckom podiele o veľkosti 93/10000 z pozemku parc. č. 1635/105 - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 510 m2 podľa KN parcela registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape,
umiestnené v zastavanom území obce; v okrese, obci a k.ú. C., ktoré sú zapísané na LV č. XXXX ako
nebytový priestor - priestor č. X - č. X na prvom podlaží bytového domu XX b.j. + NP - A. X súp. č.
XXXX postaveného na parc. č. 1635/105 - A. X, spoluvlastnícky podiel 93/10000 s podielom priestoru

na spoločných častiach a zariadeniach tohto domu veľkosť 45/10000, ako i prislúchajúci spoluvlastnícky
podiel vo veľkosti 45/10000 z pozemku par. č. 1635/105 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 510
m2 podľa KN parcela registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape, umiestnenej v zastavanom území
obce; v okrese Banská Štiavnica, obci a k.ú. M. A. zapísané na LV č. XXXX - pozemky par. registra
„C“ evidované na katastrálnej mape v zastavanom území obce, par. č. 159/4 - trvalé trávne porasty o
výmere 14 m2, par. č. 160/7 - trvalé trávne porasty o výmere 11 m2, par. č. 2309/2 - zastavaná plocha

a nádvoria o výmere 44 m2, par. č. 2309/3 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 20 m2, par. č.
2309/4 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 36 m2, par. č. 2309/5 - zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 27 m2, ako i stavba rekreačný dom súp. č. 903 na parc. č. 2309/4 v podiele 1/1 a to tak, že tieto
nehnuteľnosti nemôže predať, darovať, iným spôsobom scudziť ani zaťažiť.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2, § 326
ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2, § 324 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) zák.č.
160/2015 Z.z., § 38 zákona č. 162/1995 Z.z.

3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky

na nariadenie predbežného opatrenia. Žalobkyňa v konaní nepreukázala ani neosvedčila danosť
nároku na nariadenie neodkladného opatrenia, potrebu neodkladnej úpravy pomerov, resp. obavy zohrozenia exekúcie. Z návrhu ani predložených dôkazov či tvrdení nevyplýva, že by žalovaný mal
v úmysle s nehnuteľnosťami akýmkoľvek spôsobom nakladať. Za daného stavu by potom zásah
do výkonu vlastníckych práv žalovaného bol zjavne neprimeraný. Preukázanie týchto predpokladov

spočíva práve na žalobcovi. Ak aj došlo k uzavretiu dohody o vyporiadaní BSM, ktorým sa dlžníčka
„zbavila“ majetku a nehnuteľností, ktorých vlastníkom sa stal žalovaný, samo osebe to nemá za
následok prípadnú a predovšetkým preukázateľnú nevymožiteľnosť pohľadávky. Z listov vlastníctva
nevyplýva žiadny úkon, ktorý by smeroval k prevodu vlastníckeho práva žalovaného na inú osobu,
takýto zápis /plomba/ sa na listoch vlastníctva nenachádza /rovnako ani poznámka o začatí tohto

konania/. Z toho vyplýva, že sa nejedná o reálnu hrozbu scudzenia nehnuteľností /či inému spôsobu
nakladania s nimi/, ktorá by aktuálne vyžadovala bezodkladnú úpravu pomerov. Ďalej súd uviedol, že
pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je zvlášť potrebné prihliadnuť na jeho
subsidiárny charakter vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu. Nebolo preukázané, že sledovaný účel
nemožnodosiahnuťzabezpečovacímopatrenímtak,akotovyžadujezákon.Jepotrebnékonštatovať,že
žalobkyňa nepreukázala dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia a potrebu bezodkladnej úpravy

pomerov či ohrozenie exekúcie /nie je zrejmé a preukázané, či dlžníčka nevlastní ďalší majetok, z
ktorého prípadne pohľadávka môže byť uspokojená/,ani neosvedčila nedosiahnuteľnosť sledovaného
účelu zabezpečovacím opatrením, resp. iný inštitút - napr. poznámka na liste vlastníctva. Nariadením
neodkladného opatrenia by došlo k zásahu do vlastníckych práv žalovaného, ktorý nie je vo vzťahu k
žalobkynidlžníkomaaktuálneniejeanipreukázané,žebysosvojímvlastníctvomodjehonadobudnutia/

doba viac ako dvoch rokov/ nakladal.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa prostredníctvom svojej
právnej zástupkyne a žiadala odvolací súd, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak,
že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu vyhovie. V odvolaní namietala,

že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, čím sú dané dôvody
odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) OSP. Žalobkyňa vo svojom odvolaní uviedla, že neobstojí
námietka súdu prvej inštancie, že v danom prípade má zabezpečovacie opatrenie prednosť pred
neodkladným opatrením v zmysle ustanovenia § 324 ods. 3 CSP, nakoľko podľa § 343 ods. 1 CSP

zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na zabezpečenie peňažnej pohľadávky
veriteľaakjeobava,žeexekúciabudeohrozená,avšakžalobkyňavtomtokonanínemávočižalovanému
peňažnú pohľadávku. Peňažnú pohľadávku má voči dlžníčke - manželke žalovaného, ktorá sa zbavila
svojho majetku tak, že titulom vyporiadania BSM previedla všetko svoj majetok na žalovaného, pričom
však dlžníčka nie je účastníkom konania vo veci samej. Taktiež nariadenie zabezpečovacieho opatrenia

by žiadnym spôsobom neobmedzilo žalovaného v prevode tohto majetku na tretiu osobu, avšak
postavenie žalobkyne by sa po takomto úkone žalovaného výrazne sťažilo, pretože by musela podať
ďalšiu odporovateľnú žalobu. Sledovaný účel teda nemôže dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, čo
bolo zdôraznené aj v samotnom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, a to aj s poukazom na
judikatúru.

5. Taktiež odvolateľka nesúhlasila s názorom súdu prvej inštancie, že v prejednávanej veci zo strany
žalobkyne nebol využitý inštitút v zmysle § 38, 39 zákona č. 162/1995 Z.z., ktorý umožňuje na
liste vlastníctva na návrh strany sporu zápis v časti poznámka ohľadne prebiehajúceho súdneho
sporu s tým, že táto poznámka bráni nakladaniu s nehnuteľnosťou. Tento záver súdu nie je správny,

pretože podľa § 38 citovaného zákona táto poznámka informuje o prebiehajúcom spore ohľadne danej
nehnuteľnosti. Obmedzujúci charakter by mala až poznámka zapísaná v liste vlastníctva na základe
súdom nariadeného neodkladného opatrenia. Z uvedeného je tak zrejmé, že informatívna poznámka
nenahrádza inštitút neodkladného opatrenia a mohla by byť zriadená pre účely konania vo veci samej,
pričom sa nevzťahuje na konanie o tomto neodkladnom opatrení.

6. Odvolateľka poukázala ďalej na skutočnosť, že v prejednávanej veci bezprostredne hroziaca ujma
spočíva v tom, že žalovaný, ktorý získal nehnuteľnosti na základe odporovateľného právneho úkonu, nie
je v dispozícii s týmito nehnuteľnosťami ničím obmedzovaný a teda ich môže na základe scudzovaných
právnych úkonov previesť na tretie osoby, resp. ich zaťažiť, čím by bol výkon súdneho rozhodnutia

v prípade úspechu žalobkyne v konaní o odporovateľnom právnom úkone nielen ohrozený, ale úplne
zmarený (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 7/2012-9). Žalobkyňa osvedčila pravdepodobnosť
nároku uplatňovaného v tomto konaní, keď je nesporné, že dlžníčke -F. S. bola rozsudkom Okresného
súdu v Trnave sp. zn. 13C/83/2012-405 zo dňa 05.06.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súduTrnava č.k. 23Co/875/2015-481 zo dňa 19.12.2016 uložená povinnosť zaplatiť právnej predchodkyni
žalobkyne sumu 58.800,- eur spolu s príslušenstvom. Ďalej žalobkyňa poukázala na konanie F. S.,
ktorá potom, čo bola proti nej podaná žaloba o zaplatenie sumy 58.800,- eur na súde dňa 13.07.2012,

previedlavšetoksvojmajetoknazákladeDohodyovyporiadaníBSMdňa23.09.2014nasvojhomanžela
- žalovaného.

7. Ďalej odvolateľka uviedla, že zo zmyslu právnej úpravy odporovateľných právnych úkonov
jednoznačne vyplýva, že pokiaľ k ďalšiemu prevodu ušlého majetku dlžníka ešte nedošlo, je povinnosťou

všeobecného súdu chrániť primárny nárok veriteľa a hroziacemu prevodu tohto majetku zabrániť
nariadením neodkladného opatrenia, ktorého nariadením sa nezasiahne do vlastníckeho práva
žalovaného nad nevyhnutnú mieru. Žalovaný bude totiž naďalej oprávnený nehnuteľnosti držať, užívať,
požívať ich plody a úžitky. Predmetným neodkladným opatrením nedôjde o ohrozeniu životného
štandardužalovanéhoakneprimeranémuobmedzeniujehovlastníckychpráv.Ujmažalovanéhobyteda
nebola zjavne neprimeraná výhode, ktorú by nariadením neodkladného opatrenia získala žalovaná.

8. K odvolaniu žalobkyne zaslal písomné vyjadrenie žalovaný, v ktorom uviedol, že žiada, aby odvolací
súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie z dôvodu, že súd vychádzal zo skutkových zistení, z
ktorýchvyvodilsprávnyprávnynázor.Uviedol,žedoterazsnehnuteľnosťaminenakladal,jeichvýlučným
vlastníkom a nebolo vôbec zo strany žalobkyne preukázané, že má iný úmysel a súd prvej inštancie

správne konštatoval, že neohrozuje pohľadávku žalobkyne.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal (§ 470 CSP), po

skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127a § 363 CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods.
2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu

žalovanej je možné priznať úspech, z dôvodu ktorého je potrebné napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie v zmysle ust. § 388 CSP zmeniť, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani
na jeho zrušenie.

10. Predmetom konania vo veci vedenej pred súdom prvej inštancie pod sp. zn. 16 C 3/2017 je

žaloba žalobkyne, ktorou sa domáha určenia, že voči nej je právne neúčinná Dohoda o vyporiadaní
zrušeného bezpodielového spoluvlastníctva spísaná notárkou JUDr. Danielou Jašekovou vo forme
notárskej zápisnice N 149/2014 - Nz 34585/2014 zo dňa 23.09.2014 uzavretej žalovaným a jeho
manželkou F. S., predmetom ktorej sú nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese, obci a k.ú. C., ktoré sú
zapísané na LV č. XXXX ako byt č. XX na X. podlaží nebytového domu - XX b.j. + NP - A. X, súp. č. XXXX

postaveného na parc. c. 1635/105 vchod A. X, spoluvlastnícky podiel 1/1 spolu s podielom priestoru
na spoločných častiach a zariadeniach tohto domu o veľkosti 93/10000 ako i k bytu prislúchajúcom
spoluvlastníckom podiele o veľkosti 93/10000 z pozemku parc. č. 1635/105 - zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 510 m2 podľa KN parcela registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape, umiestnené v
zastavanom území obce; v okrese, obci a k.ú. C., ktoré sú zapísané na LV č. XXXX ako nebytový priestor

- priestor č. X - č. X na W. podlaží bytového domu XX b.j. + NP - A. X súp. č. XXXX postaveného na
parc. č. 1635/105 - A. X, spoluvlastnícky podiel 93/10000 s podielom priestoru na spoločných častiach
a zariadeniach tohto domu veľkosť 45/10000, ako i prislúchajúci spoluvlastnícky podiel vo veľkosti
45/10000 z pozemku par. č. 1635/105 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 510 m2 podľa KN parcela
registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape, umiestnenej v zastavanom území obce; v okrese Banská

Štiavnica, obci v k.ú. M. A. zapísané na LV č. XXXX - pozemky par. registra „C“ evidované na katastrálnej
mape v zastavanom území obce, par. č. 159/4 - trvalé trávne porasty o výmere 14 m2, par. č. 160/7 -
trvalé trávne porasty o výmere 11 m2, par. č. 2309/2 - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 44 m2, par.
č. 2309/3 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 20 m2, par. č. 2309/4 - zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 36 m2, par. č. 2309/5 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 27 m2, ako i stavba rekreačný

dom súp. č. XXX na parc. č. 2309/4 v podiele 1/1 .

11. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým návrh žalobkyne o nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol.12. V zmysle § 324 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie (ods. 1). Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je

príslušný okresný súd (ods. 2). Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (ods. 3).

13. V zmysle § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ods. 2 pod písm. a) až h) zákon

demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia za
podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť kontrolu dodržiavania neodkladným
opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami.

14. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327 (teda neodmietol návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia neobsahujúci predpísané náležitosti, alebo ako nezrozumiteľný alebo neurčitý),

nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietne. Podľa ods. 2 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý
spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm.
e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. Podľa ods. 3 uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.

15. V zmysle § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa ods. 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci
stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

16. V zmysle § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
Podľa ods. 2 ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by

bol totožný s výrokom vo veci samej.

17. Podľa § 333 CSP neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené a podľa §
334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

18. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove
právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči
nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

19. Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil
v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane
známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch
rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase
v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj

pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

20. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a
manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke,
ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

21. Z povahy neodkladných opatrení a aj úpravy rozhodovania o nich vrátane konaní súdov
predchádzajúcich príslušnému rozhodnutiu v základnom predpise civilného procesného práva (v CSP)
je zrejmé, že zákonom ustanovenou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia je potreba
bezodkladne upraviť pomery strán do toho času, než tieto budú upravené konečným rozhodnutím.

Takáto potreba je daná naliehavosťou situácie, v ktorej vyčkávanie až na konečné rozhodnutie (vydané
po riadne vykonanom dokazovaní) nemusí byť únosným, pretože by tu práve očakávateľné zdržanie
spôsobené potrebou zachovania všetkých (o. i. procesných) postupov v konaní o veci mohlo viesť k
ujme, ktorú by neskôr šlo len ťažko (ak vôbec) odvrátiť. Tu je tiež potrebné si uvedomiť nezanedbateľnérozdiely medzi konaním vo veci a konaním o neodkladnom opatrení. V konaní o neodkladnom opatrení
postačuje pre vydanie rozhodnutia (na rozdiel od konania vo veci samej) i len osvedčenie skutočností
preň významných, kým v konaní o veci je naopak potrebným preukázanie a to spôsobom vlastným

dôkaznému konaniu, teda bezpečne, čiže spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti.

22. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom, pričom by však mal
starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť zdržať sa disponovania s vecami
alebo právami uloží vždy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil hospodárske funkcie strany,

voči ktorej predbežné opatrenie smeruje. Nariadenie neodkladného opatrenia je spravidla spojené
so zásahom do vlastníckeho práva, pričom podľa článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky je
možné vlastnícke právo obmedziť iba v nevyhnutnej miere. Nariadenie neodkladného opatrenia môže
byť aj zásahom do práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť (článok 35 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky). Z týchto dôvodov je vždy potrebné posúdiť, či uložením navrhovaných obmedzení
nedochádza k zásahu do uvedených základných práv nad nevyhnutnú mieru a či uloženie obmedzení

sleduje legitímny cieľ.

23. Z návrhu žalobkyne vyplýva, že žalobou zo dňa 13.07.2012 sa jej právna predchodkyňa - K. K.
domáhala voči F. S. - dlžníčke zaplatenia sumy 58.800 eur spolu s príslušenstvom. O tomto návrhu
rozhodol Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 05.06.2015 č.k. 13C/83/2012 spolu s rozhodnutím

Krajského súdu Trnava zo dňa 19.12.2016 sp. zn. 23Co/875/2015 tak, že zaviazal žalovanú zaplatiť
žalobkyni sumu 58.800,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 11.09.2012 do
zaplatenia a nahradiť jej trovy konania vo výške 7.994,92 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Dňa 23.12.2016 postúpila K. K. predmetnú pohľadávku žalobkyni a zároveň ako postupca písomne
oznámila dlžníčke, že došlo k postúpeniu pohľadávky na žalobkyňu. Žalovaný a F. S. uzavreli dňa

10.12.1988 manželstvo, čím im zo zákona vzniklo aj bezpodielového spoluvlastníctvo manželov, ktoré
bolo za trvania ich manželstva zrušené rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 05.02.2013 č.k.
26C/2/2013-10 právoplatné dňa 07.02.2013. Žalovaný a jeho manželka uzavreli dohodu o vyporiadaní
zrušeného bezpodielového spoluvlastníctva vo forme notárskej zápisnice N 149/2014, Nz 34585/2014
notárkou JUDr. Danielou Jašekovou na Notárskom úrade v Trnave dňa 23.09.2014, na základe ktorej

všetok nehnuteľný majetok, ktorý tvoril predmet vyporiadania, nadobudol do výlučného vlastníctva iba
žalovaný, pričom sa účastníci dohodli, že z titulu vyporiadania zrušeného BSM F. S. od manžela Q. S.
nežiada vyplatiť žiadnu finančnú výplatu, náhradu. Zo znenia bodu 2 a 3 článku IV. predmetnej dohody
vyplýva, že sa účastníci dohodli, že titulom vyporiadania zrušeného BSM F. S. previedla nehnuteľný
majetok, ktorého hodnota podľa zhodného tvrdenia účastníkov dohody predstavuje spolu sumu 50.000,-

eur na manžela Q. S. bez povinnosti akejkoľvek výplaty. Vklad vlastníckeho práva bol na základe vyššie
uvedenej dohody povolený Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom dňa 15.10.2014 pod V
558/14 a Okresným úradom Banská Štiavnica, katastrálny odbor pod V 735/2014.

24. Cieľom neodkladných opatrení v občianskom súdnom konaní je provizórna (dočasná) úprava

pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené judikovanie vo veci samej. Dočasné
rozhodnutie môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia.
Takéto rozhodnutie je dočasné, obmedzuje sa na dosiahnutie len predbežných účinkov, neprejudikuje
výsledok konania pred súdom a jeho zásahy a dôsledky, pokiaľ ide o právne postavenie povinnej
osoby, sa musia minimalizovať so zreteľom na jeho zabezpečovací charakter. Predpokladom nariadenia

neodkladného opatrenia je osvedčenie existencie práva vo veci samej a naliehavosť potreby dočasnej
úpravy pomerov účastníkov.

25. Z povahy neodkladného opatrenia spočívajúceho v nenakladaní s vecami alebo právami v zmysle
cit. § 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP vyplýva, že má zabezpečovací aj preventívny charakter. Povinnosť

nenakladať s vecami alebo právami sa môže nariadiť len účastníkovi konania, ktorý je tvrdeným
nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, t.j. žalovanému. Predpokladá to, že žalovaný má vec alebo
právo vo svojej faktickej alebo právnej dispozícii. Nakladaním sa rozumie disponovanie vecami alebo
právami prostredníctvom právnych úkonov, predovšetkým dvojstranných (zmluva o nájme, zmluva
o výpožičke, záložná zmluva, predaj, darovanie, zámenná zmluva, zriadenie vecného bremena,

zabezpečovací prevod práva a pod.), ale aj jednostranných (závet, opustenie veci), ba dokonca aj
faktických činov(zničenie veci). Aktívna legitimácia svedčí žalobcovi, ktorý požaduje nenakladanie s
vecami alebo právami (zákaz disponovania) aj z dôvodu, že veci a práva môžu slúžiť na splnenie dlhov
žalovaného voči žalobcovi.26. V prejednávanej veci je odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie toho názoru, že žalobkyňa
osvedčila možnú existenciu práva vo veci samej (pravdepodobnosť nároku), keď z predložených

dôkazov vyplýva, že v zmysle ust. § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka by mohli byť splnené podmienky
odporovateľnosti namietaného právneho úkonu - Dohody o vyporiadaní zrušeného bezpodielového
spoluvlastníctva spísanej vo forme notárskej zápisnice N 149/2014, Nz 34585/2014 notárkou JUDr.
Danielou Jašekovou na Notárskom úrade v Trnave dňa 23.09.2014, na základe ktorej sa účastníci
dohodli v zmysle čl. IV. na tom, že všetok nehnuteľný majetok v celkovej hodnote 50.000,- eur

bude vlastniť iba manžel Q. S. (žalovaný) bez povinnosti vyplatenia finančnej náhrady manželke
F. S. (dlžníčka). Žalobkyňa predložením rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 05.06.2015, č.k.
13C/83/2012 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Trnava zo dňa 19.12.2016 sp. zn. 23Co/875/2015
a Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 23.12.2016 totiž preukázala existenciu exekučného titulu a
teda vymáhateľnej (a v tomto prípade i vykonateľnej) pohľadávky voči dlžníčke - F. S.. Žalobkyňa podala
žalobu vo veci samej 18.01.2017, teda v lehote troch rokov od uskutočnenia právneho úkonu, ktorým

mala byť podľa jej tvrdení ako veriteľka ukrátená, pričom právny úkon urobil dlžník so svojim manželom
ako osobou jemu blízkou. Či je žalobkyňa skutočne nositeľom tvrdeného práva bude predmetom
dokazovania v konaní vo veci samej. Na účely nariadenia neodkladného opatrenia však možno uzavrieť,
že žalobkyňa pravdepodobnosť tohto práva osvedčila.

27. Druhou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je existencia bezprostredne hroziacej ujmy
na práve, o ktorom sa má rozhodovať, teda nutnosť dočasnej úpravy pomerov účastníka konania.
Súd prvého stupňa v napadnutom uznesení uzavrel, že žalobkyňa takúto nutnosť nepreukázala,
pretože žiadnym dôkazom neosvedčila, že žalovaný robí kroky smerujúce k nakladaniu s predmetnými
nehnuteľnosťamialebokichzaťaženiu.Samotnétvrdeniežalobkyneomožnostižalovanejnehnuteľnosti

previesť nebolo pre osvedčenie nutnosti dočasnej úpravy pomerov postačujúce. S týmto záverom súdu
prvého stupňa, ktorý bol podstatou námietok žalobkyne uvedených v odvolaní, sa však odvolací súd
taktiež nestotožnil.

28. Ak súd uvádza, že žalovaný nevykonal žiadne úkony smerujúce k nakladaniu s nehnuteľnosťami,

resp. ktoré by odôvodňovali predpoklad, že s predmetnými nehnuteľnosťami nakladať zamýšľa, odvolací
súd uvádza, že ak by bolo potrebné čakať na takéto právne úkony žalovaného, neodkladné opatrenie by
už nebolo možné ani nariadiť, čím by takáto forma právnej ochrany účastníka konania (v tomto prípade
žalobkyne) bola neefektívna, oneskorená a iluzórna. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia nie je
poskytovať neefektívnu ochranu práv, ale naopak poskytnúť ochranu včasnú a efektívnu.

29. Pre nariadenie neodkladného opatrenia po začatí súdneho sporu postačuje potreba zachovať
skutkový a právny stav, aký existoval ku dňu začatia konania, aby sa spor vyriešil medzi totožnými
účastníkmi ako v čase začatia konania a nepredlžoval sa súdny spor zbytočne v dôsledku zmeny
účastníkov.

30. Odvolací súd sa tak stotožňuje s právnym názorom odvolateľky, že v danom prípade nemá
zabezpečovacie opatrenie ex lege prednosť pred neodkladným opatrením v zmysle ustanovenia § 324
ods. 3 CSP, nakoľko podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné
právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej

pohľadávky veriteľa ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, avšak žalobkyňa si v tomto konaní vo
veci samej voči žalovanému neuplatňuje zaplatenie peňažnej pohľadávky. Peňažnú pohľadávku má
voči dlžníčke - manželke žalovaného, ktorá sa právnym úkonom - Dohodou o vyporiadaní zrušeného
bezpodielového spoluvlastníctva dohodla so žalovaným o jeho vyporiadaní tak, že všetok nehnuteľný
majetok v hodnote 50.000,- eur získal do vlastníctva iba manžel Q. S. (žalovaný), pričom však

dlžníčka nie je účastníkom konania vo veci samej. Taktiež nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
by žiadnym spôsobom neobmedzilo žalovaného v prevode tohto majetku na tretiu osobu, avšak
postavenie žalobkyne by sa po takomto úkone žalovaného výrazne sťažilo, pretože by musela podať
ďalšiu odporovateľnú žalobu. Ďalej je odvolací súd toho názoru, že poznámka zapísaná v katastri
nehnuteľnosti podľa § 38 zákona č. 162/1995 Z.z. len informuje potencionálneho nadobúdateľa

predmetnej nehnuteľnosti o prebiehajúcom súdnom spore, má teda len informatívny charakter a
nenahrádza inštitút neodkladného opatrenia, nakoľko nebráni vlastníkovi tejto nehnuteľnosti s jej
nakladaním napr. s jej ďalším prevodom alebo zaťažením.31. Občiansky zákonník v § 42b ods. 1, 2 umožňuje veriteľovi odporovať právnemu úkonu dlžníka
žalobou na súde proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. Právo
odporovať právnemu úkonu možno uplatniť podľa odseku 3 § 42b OZ nielen proti osobám, ktoré s

dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti
tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu
proti ich predchodcovi. Znenie tohto zákonného ustanovenia dáva jednoznačnú odpoveď na otázku, či
je potrebné v priebehu konania o odporovateľnosť právneho úkonu zachovať právny stav, ktorý nastal v
dôsledku odporovaného právneho úkonu, pretože proti tretím osobám (na ktoré by mohol žalovaný bez

zákazu dispozície uloženej súdom previesť svoje nehnuteľnosti) by mohla žalobkyňa uplatniť svoj nárok
len za sprísnených podmienok (ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu
úkonu proti ich predchodcovi).

32. Odvolací súd tiež zohľadnil možné následky zásahov do práv účastníkov konania vyvolané
nariadením neodkladného opatrenia. Na jednej strane ide o (tvrdené) právo žalobkyne (pohľadávka)

na zaplatenie vysokej sumy finančných prostriedkov(cca 58.000 eur s prísl.), ktorých uspokojenie iným
spôsobom ako exekúciou predmetných nehnuteľností sa javí ako značne sťažené (ak nie nemožné) a
na druhej strane je vlastnícke právo žalovaného, ktoré nadobudol na základe právneho úkonu, ktorého
účinnosť voči žalobkyni je vo veci samej namietaná. Ak žalovaný nemá úmysel predmetné nehnuteľnosti
previesť na inú osobu, resp. iným spôsobom s nimi nakladať, zásah do jeho vlastníckeho práva v

podobe zákazu takéhoto nakladania je fakticky iba formálny a nemá žiadny reálny dopad na žalovaného.
Ak naopak žalovaný má úmysel tieto nehnuteľnosti scudziť, prípadne zaťažiť, je daná bezprostredná
hrozba ujmy na právach žalobkyne, a teda dôvod na vydanie neodkladného opatrenia. Za daných
okolností sa preto javí, že nariadenie neodkladného opatrenia navrhnutého žalobkyňou môže splniť svoj
zákonný účel, ktorým je zabezpečenie dočasnej ochrany práv, ktoré sú predmetom konania vo veci

samej, ktorých pravdepodobnosť žalobkyňa osvedčila a zásah do ktorých zo strany žalovanej je reálny
(účasť žalovaného na odporovateľnom úkone odôvodňuje predpoklad hrozby ďalšieho zásahu), keď
na druhej strane žalovaný nebude neprimerane obmedzený na svojich právach vzhľadom na mieru a
rozsah ohrozenia tvrdených práv žalobkyne.

33. Odvolací súd tak nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že podmienky na nariadenie
neodkladného opatrenia neboli splnené. Základnou podmienkou podľa § 324 CSP je potreba dočasnej
úpravy pomerov účastníkov a táto v danej veci preukázaná bola práve tým, že prípadným prevodom
nehnuteľností na tretie osoby by sa zhoršilo postavenie žalobkyne, ktorá osvedčila svoj nárok vyplývajúci
z § 42b OZ (možnosť odporovať právnemu úkonu) keďže je veriteľom prevodcu F. S. a to na základe

rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 05.06.2015 č.k. 13C/83/2012 v spojení s rozhodnutím
Krajského súdu Trnava zo dňa 19.12.2016 sp. zn. 23Co/875/2015 a na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávky z 23.12.2016.

34. Pri rozhodovaní zobral odvolací súd do úvahy aj rovnováhu individuálnych záujmov, ktoré by

mohli byť nariadením neodkladného opatrenia dotknuté, zhodnotil a porovnal záujmy účastníka, v
prospech ktorého sa má neodkladné opatrenie nariadiť a záujmy účastníka, ktorého môže nariadenie
neodkladnéhoopatreniapoškodiť,pretožepriaplikáciidočasnejúpravyprávnychvzťahovjevýznamným
atribútom aj zásada proporcionality. Pokiaľ žalovaný nemá záujem prevádzať, či inak nakladať s
nehnuteľnosťami, vydanie neodkladného opatrenia ho v podstate nijakým spôsobom neobmedzí. Avšak

pre hospodárnosť súdneho konania o neúčinnosť právneho úkonu je potrebné, aby bol zachovaný okruh
účastníkov v konaní; prípadným reťazením zmlúv a zmenou okruhu účastníkov v konaní by sa súdne
konanie predĺžilo. Zákaz dispozície s nehnuteľnosťami má v tomto význame aj preventívny účinok.

35. S poukazom na to, čo bolo v konaní osvedčené, odvolací súd potom uzatvára, že v danom prípade

bol naplnený predpoklad na nariadenie neodkladného opatrenia a to existencia potreby bezodkladne
upraviť pomery medzi stranami sporu.

36. Vzhľadom na vyššie uvedené, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vec
nesprávne právne posúdil, keď návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Keďže je možné

skonštatovať, že boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, odvolací
súd napadnuté uznesenie v zmysle ust. § 388 CSP zmenil tak, že návrhu na nariadenia neodkladného
opatrenia v celom rozsahu vyhovel.37. O prípadnej náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa toto
konanie bude končiť (§ 262 v spojení s § 396 ods. 1 CSP ).

38. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať dovolanie (§ 421 ods. 2 CSP).