Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 21, 2017

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 13C/180/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6916206740
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Koreňová
ECLI: ECLI:SK:OSRS:2017:6916206740.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Martinou Koreňovou v spore žalobcu: Intrum Justitia
Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154 zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát
so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 37 927 795 proti žalovanej: C. B., O.. XX.XX.XXXX, V. F. XX,
E. F. o zaplatenie sumy 1160,39 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 390,- eur s 8 % ročným úrokom z omeškania

zo sumy 390,- eur od 16.05.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Konanie v časti o zaplatenie sumy 225,52 eur s 8 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 225,52
eur od 16.05.2016 zo zaplatenia z a s t a v u j e .
Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .
Žalobcovi v ra ci a prostredníctvom prevádzkovateľa centrálneho systému evidencie poplatkov
Slovenská pošta, a. s. so sídlom v Banskej Bystrici, Partizánska cesta 9, IČO 36 631 124 suma 6,80
eur súdneho poplatku.

Žalovanej sa nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Právny predchodca žalobcu, Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155 sa žalobou doručenou
súdu dňa 27. 06. 2016 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 1160,39 eur s 8 % ročným úrokom z
omeškania zo sumy 1160,39 eur, ktorú odôvodnil tým, že so žalovanou ako dlžníkom uzatvoril dňa 14.
09. 2012 zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s.,(ďalej len zmluva), na základe
ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanej kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č.

XXXXXXXX. Žalovanej bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 %. Ku dňu vystavenia
výpisu z kartového účtu mala žalovaná schválený úverový rámec vo výške 450,- eur a bola povinná
právnemu predchodcovi žalobcovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 15,- eur. Žalovaná si
neplnila svoje povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvy a jej platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani
po viacerých pokusoch. Pred odstúpením na vymáhanie právny predchodca žalobcu vystavil ku dňu
07. 05. 2016 nový výpis z bankovej knihy, s konečným stavom ku dňu 30. 04. 2016 obsahujúcim súhrn
debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku, s prihliadnutím na

vykonané úhrady žalovanej s konečným zostatkom na úhradu vo výške 1160,39 eur. Právny predchodca
žalobcu si uplatnil aj úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty splatnosti, ktorá bola
žalobcom stanovená do 15. 05.2016. Na základe uvedeného sa právny predchodca žalobcu domáhal
zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 1160,39 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo
sumy 1160,39 eur od 16. 05. 2016 do zaplatenia. Súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

2.Počas konania písomným podaním, ktoré došlo súdu dňa 28.11.2016, žalobca a spoločnosť Intrum
Justitia Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, obaja v zastúpení advokátom
JUDr. Jánom Šoltésom žiadali pripustiť zmenu strany sporu na strane žalobcu z dôvodu postúpeniažalovanej pohľadávky na spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., ktorá skutočnosť bola oznámená
žalovanej listom zo dňa 30.09.2016 podaným na pošte dňa 03.10.2016. O návrhu rozhodol súd
uznesením zo dňa 20. 12. 2016, č. k. 13C/180/2016 - 26 tak, že navrhovanú zmenu pripustil.

3.Z písomného vyjadrenia žalobcu doručeného súdu dňa 17.03.2016 vyplýva tvrdenie, že prijatím
a schválením žiadosti o aktiváciu splátkovej karty QUATRO zo strany banky došlo k uzatvoreniu
zmluvy o vydaní a používaní kreditnej karty. Žalovaná vyplnením a podpísaním žiadosti súhlasila
s opakovaným obnovením úverového limitu, keďže kreditnú kartu dlhodobo využívala v súlade s

obchodnými podmienkami. Žalovaná bola informovaná prostredníctvom obchodných podmienok a
zmluvy aj o indikatívnom výpočte RPMN, o výške ročnej úrokovej sadzby 22,80% označenej vo výpise
ako štandardná ročná úroková sadzba, ako aj o výške schváleného úverového rámca. Poukázal na to,
že kreditná karta je forma revolvingového úveru, t.j. automaticky obnoveného úveru, ktorý je čerpaný
používaním tejto karty. Revolvingový úver je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže
fungovať neurčitú dobu. Dlžník platí, pretože veriteľ mu stále dopĺňa úver a časť splátky sa používa

na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu. Z uvedeného dôvodu v priebehu
trvania revolvingu nie je podľa žalobcu možné na počiatku zmluvného vzťahu určiť výšku RPMN, pretože
sa úver čerpá podľa vôle dlžníka. Žalovaná čerpala úver od 08.11.2012. Žalovaná suma teda pozostáva
z nesplatenej istiny vo výške 429,71 eur, z

nezaplatených poplatkov vo výške 112,13 eur, zo štandardného úroku vo výške 505,16 eur a zo
sankčného úroku vo výške 113,39 eur.

4.Žalobca (v časti III. predmetného vyjadrenia) zobral žalobný návrh v časti zaplatenia poplatkov vo
výške 112,13 a sankčného úroku vo výške 113,39 eur, spolu vo výške 225,52 eur s prísl. späť a
žiadal konanie v predmetnej časti zastaviť. Keďže žaloba bola vzatá v časti sumy 225,52 eur s prísl. späť
skôr než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, súd konanie podľa § 145 ods. 1

Zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C. s. p.) v časti o zaplatenie sumy 225,52 eur
s 8 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 225,52 eur od 16.05.2016 do zaplatenia, zastavil. Naďalej
predmetom sporu zostalo sumy vo výške 934,87 s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo
sumy 934,87 eur od 16.05.2016 do zaplatenia.

5.Súd postupom podľa § 167 ods. 2 C.s.p., uznesením vyzval žalovanú, aby sa vyjadrila k pripojenej
žalobe a v prípade, ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná uviedla vo vyjadrení rozhodujúce
skutočnosti na svoju obranu a pripojila listiny na ktoré sa odvoláva. Žalovaná uznesenie prevzala dňa
13.03.2017, pričom v lehote stanovenej súdom sa k žalobe nevyjadrila.
6.Na pojednávanie dňa 21.03.2017 sa neustanovil zástupca žalobcu, ktorý sa podaním doručeným

súdu dňa 17.03.2017 ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti konania, pričom nežiadal o odročenie
pojednávania. Ustanovila sa žalovaná. Preto potom súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti
zástupcu žalobcu. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že je ochotná plniť, nevie však koľko, lebo je toho
názoru, že by mala vrátiť len toľko, koľko reálne dostala. Uviedla, že čerpala sumu 450,- eur a doteraz
vrátila sumu 60,- eur.

7.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s podstatným obsahom listiny - Žiadosti o aktiváciu
Bankomatky Quatro zo dňa 14.09.2012, obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných
kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s., výpisu z Bankomatky Quatro ku dňu 07.05.2016,
podania žalobcu zo dňa 16.03.2017 doručeného súdu dňa 17.03.2017, výpovede zo zmluvy zo dňa

03.07.2013 vrátane doručenky, cenníka VÚB, a.s. platného od 01.12.2009.8.Podľa § 497 Obch. zák. zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

9.Podľa ust. § 1 ods. 2/ Zák.č. 129/2010 Z.z., v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme, pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

10.Podľa ust. § 2 písm. a/ Zák.č. 129/2010 Z.z., v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy na účely tohto
zákona sa rozumie spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania
alebo povolania.

11.Podľa ust. § 2 písm. b/ Zák.č. 129/2010 Z.z., v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, na účely

tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
12.Podľa ust. § 9 ods. 1 Zák.č. 129/2010 Z.z., v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno
vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

13.Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. i/ Zák.č. 129/2010 Z.z., v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva
o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať:
- úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny, ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru.

14.Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a/ Zák.č. 129/2010 Z.z., v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy,

poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom
úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/,
r/ a y/ a § 10 ods. 1.

15.Podľa ust. § 39 Obč. zák., neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje

zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
16.Podľa § 3 ods. 1 Obč. zák., výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov
nesmie bezprávneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi.

17.Podľa ust. § 52 ods. 1 Obč. zák., spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
18.Podľa § 517 ods.2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.
19.Podľa § 3 Nar. vlády č. 87/1995 Z.z., v znení platnom do 31.01.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

20.Na základe citovaných zákonných ustanovení a vykonaného dokazovania mal súd za preukázané,
že žalovaná ako dlžníčka, uzavrela s právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom dňa 14.09.2012
Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s.,na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanej úver vo výške 600,-
eur s dohodnutou ročnou úrokovou sadzbou vo výške 22,80 %, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v
mesačných splátkach vo výške 20,- eur.
21.Predmetná zmluva je štandardnou spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, pretože bola uzavretá medzi žalobcom ako právnickou osobou konajúcou v rámci predmetu

svojho podnikania a žalovanou ako fyzickou osobou spotrebiteľkou, ktorá pri jej uzatváraní nekonala v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, resp. v rámci výkonu svojho
zamestnania alebo povolania. Základnou črtou každej spotrebiteľskej zmluvy je, že sa na ňu subsidiárne
vzťahuje Občiansky zákonník bez ohľadu na to, či bola spotrebiteľská zmluva pôvodne uzavretá podľa
Obchodného zákonníka alebo Občianskeho zákonníka. Na túto zmluvu sa ako špeciálny právny predpis

vzťahuje aj Zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
22.Podľa tvrdenia žalobcu, ktoré nebolo zo strany žalovanej rozporované, žalovaná čerpala úver vo
výške 450,- eur a do dnešného dňa zaplatila na úver celkovo sumu vo výške 60,- eur, čo mal súd
preukázané predloženými dokladmi vystavenými právnym predchodcom žalobcu preukazujúcimi dátum,
čas a sumu transakcie vykonanej žalovanou v prospech účtu žalobcu.

23.Vo všeobecnosti pre zmluvu o úvere platí, že je zmluvou, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
dlžníkovi na jeho žiadosť peňažné prostriedky v stanovenej výške a dlžník sa zväzuje poskytnuté
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Pre zmluvu o úvere Obchodný zákonník nestanovuje žiadnu
formu. Podstatnými časťami zmluvy sú určenie subjektov (veriteľa a dlžníka) a určenie poskytovaných

peňažných prostriedkov, čo do čiastky a meny. Zmluva o spotrebiteľskom úvere, naopak musí byť pod
následkom neplatnosti uzatvorená v písomnej forme, pričom oproti zmluve o úvere podľa Obchodného
zákonníka, musí obsahovať popri všeobecných náležitostiach zmluvy o úvere aj iné náležitosti uvedené
v Občianskom zákonníku a Zákone o spotrebiteľských úveroch. Ich neuvedenie má rôzne právne
následky v závislosti od jednotlivých náležitostí a od následného správania sa zmluvných strán. Veriteľ je

povinný požadované prostriedky poskytnúť v lehote, ktorú si strany dohodli, alebo ktorú stanovil dlžník,
inak bez zbytočného odkladu po doručení žiadosti. Povinnosťou veriteľa je prijať vrátené prostriedky
a to i pred dohodnutou lehotou. Dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v lehote
dohodnutej v zmluve, inak podľa všeobecných ustanovení Obchodného zákonníka, alebo ak je to pre
spotrebiteľa priaznivejšie, podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. V prvom rade je potrebné uviesť,

že "bezúročnosť" a "bezpoplatkovosť" úveru nesúvisí s platnosťou úverovej zmluvy. Je len dôsledkom
toho, že v platnej úverovej zmluve nie sú uvedené zákonom požadované náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a/ až k/, r/ a y/ Zák. č. 129/2010 Z.z. a nemá predpísanú písomnú formu, alebo je v nej
nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Prijatie plnenia z
takejto úverovej zmluvy nie je bezdôvodným obohatením.

24.Keďže žalovaná na pojednávaní naznačila, že predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný
a bez poplatkov ("je toho názoru, že mala by vrátiť len toľko, koľko reálne dostala"), súd sa najprv
zaoberal tým, či zmluva má všetky zákonom vyžadované náležitosti. V zmluve bola dohodnutá ročná
úroková sadzba 22,80 %. Na internetovej stránkeNBS možno zistiť úrokové sadzby podobných úverov poskytovaných obchodnými bankami v rovnakom
období ako je uzavretá zmluva. Podľa prehľadu priemerných úrokových mier zo spotrebiteľských úverov
poskytovaných pre domácnosti v období 09/12 (zmluva uzavretá dňa 14.09.2012) na obdobie nad

5 rokov (jedná sa o zmluvu o revolvingu, bez časového obmedzenia) bola úroková sadzba vo výške
13,89 %, čo znamená, že dohodnutá úroková sadzba je podstatne vyššia a to hlavne s ohľadom
na tú skutočnosť, že subjektom poskytujúcim finančné prostriedky bola v danom prípade banka, t.j.
veriteľ, ktorý spĺňa všetky kritéria porovnania s inými bankami. Preto súd nemá pochybnosti o tom,
že úroková sadzba úveru vo výške 22,80 % je podstatne prevyšujúca odplata (o 39,08 %) za úver

poskytnutý v rovnakom období v porovnaní s inými bankami, pričom žalobca v žalobe neuviedol dôvody
ani nepomenoval riziká, ktoré by odôvodňovali takéto podstatné zvýšenie úrokovej sadzby na rozdiel
od iných bánk.

25.Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s ust. § 3 Obč. zák., teda sa nesmie priečiť dobrým
mravom, inak je právny úkon podľa ust. § 39 Obč. zák., absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vždy,

ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy
(rozhodnutie NS SR sp. zn. 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009). Neplatnosť dojednania úrokov v zmluve
nespôsobuje sama o sebe neplatnosť zmluvy ako celku a to z dôvodu oddeliteľnosti časti dojednania
o úrokoch od ostatného obsahu zmluvy. Preto potom súd považoval zmluvu o úvere za neplatnú iba v
časti týkajúcej sa dohodnutej výšky úrokovej sadzby úveru.

26.Súd má za to, že uvedenému konštatovaniu (rozpor s dobrými mravmi) nebráni ani tá skutočnosť,
že odplata, ktorá je v súlade s Nar. vlády č. 87/1995 Z.z, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (konkrétne § 53 ods. 6), môže byť v rozpore s dobrými mravmi. Ustanovenie
§ 3 Občianskeho zákonníka je určené práve na situácie, kedy výkon práva vyplývajúci zo všeobecne

záväzných právnych predpisov je v rozpore s neformálnym normatívnym systémom dobrých mravov.
Dodávateľ ako profesionál by mal preukazovať z akého dôvodu navrhol úrok v určitej výške a či
konkrétne okolnosti prípadu a situácia spotrebiteľa boli takého charakteru (napríklad také rizikové), že
vyžadovali stanovenie úrokovej sadzby vo výške 22,80 % ročne. Dôkazná povinnosť v tomto smere je
na žalobcovi ako na dodávateľovi.

27.Dojednanie výšky úrokov z úveru, ktoré z dôvodu rozporu s dobrými mravmi, je neplatné dojednanie,
znamená akoby táto povinná náležitosť zmluvy ani nebola dohodnutá. Vzhľadom na uvedené súd s
poukazom na ust. § 11 ods. 1 písm. a/ Zák.č. 129/2010 Z.z. v znení platnom v čase uzavretia Zmluvy
o úvere, dospel k záveru, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o úvere zo dňa 14.09.2012 uzavretej

medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, je bezúročný a bez poplatkov.

28.O nutnosti kumulácie podmienok uvedených v ust. § 11 ods. 1 písm. a/ Zák.č. 129/2010 Z.z. v
znení platnom v čase uzavretia zmluvy, potrebných na to, aby sa sú mohol urobiť záver o bezúročnosti
a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru, súd uvádza nasledovné:

Znenie ust. § 11 ods 1 písm. a/ Zák.č. 129/2010 ku dňu 14.09.2012, teda ku dňu podpisu zmluvy bolo
nasledovné: poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

a/ zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

Uvedené znenie môže vyvolať zdanie, že na to, aby sa spotrebiteľský úver považoval za bezúročný
a bez poplatkov je nevyhnutne potrebné, aby boli kumulatívne splnené obidve podmienky a to, že
spotrebiteľská zmluva nemá písomnú formu a súčasne neobsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods. 2
písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1. Súd pri podrobnom skúmaní predmetného ustanovenia vychádzal
zo štruktúry takto formulovaného ustanovenia v kontexte s tým, že sa jedná o časť právnej normy

(vo forme následku - primárna dispozícia) ako súčasť určitého celku právnej normy, ktorú obsahuje
predmetný právny predpis. Súd dospel k záveru, že konkrétnu právnu normu nie je možné vykladať
izolovane, bez ohľadu na znenie ostatných ustanovení právnych noriem uvedených v konkrétnom
predpiseatonielenzhľadiskaformy,účeluakohozamýšľalzákonodarca,aleajnáslednéhohistorického
vývoja - legislatívneho procesu, ktorý jasným spôsobom naznačil zákonodarcov skutočný úmysel.

Logický a gramatický výklad právnej normy nepredstavujú bezobsažné pojmy právno-aplikačnej teórie.
Za obidvoma sa skrýva používanie pravidiel formálnej logiky (analýza, syntéza, indukcia, dedukcia,
generalizácia a pod) i zákonitostí slovenského jazyka pri objasňovaní zmyslu a účelu jednotlivých
právnych noriem. Ak by mala aplikácia predmetného ustanovenia viesť k výsledku, vzájomnej kumuláciepodmienok, potom by kumulácia podmienok spojenie formálnej náležitosti s obsahovou bolo z hľadiska
náležitostí obsahu právneho úkonu nadbytočné, nakoľko podstatné náležitosti zmluvy, tak ako sú
uvedené v ust. § 9 ods. 2 cit. zákona, sa viažu iba na písomnú formu. Na podporu uvedeného

záveru súd poukazuje na článok 6 Smernice Európskeho Parlamentu a Rady 2008/48/ES, ktorý ukladá
poskytovateľovi úveru ešte pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere informovať spotrebiteľa o
podstatnýchnáležitostiach(tietobolipretransponovanédoust.§9 ods.2Zák.č.129/2010Z.z.)písomne
alebo na inom trvalom nosiči, čo následne v článku 10 rozšíril aj na samotnú zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, t.j.. že musí ísť o formu, ktorú musí mať spotrebiteľ fyzicky k dispozícii. K uvedenému logickému

záveru smeruje aj legislatívny vývoj predmetného ustanovenia, kde zákonodarca podmienky (formálne
a obsahové) na uplatnenie následku oddelil a v súlade s ostatnými ustanoveniami a účelom zákona
vzájomne nepodmienil. Právomoc súdu k takémuto výkladu príslušného ustanovenia je v súlade so
záverom Uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 274/07 zo dňa 11.10.2007)
v tomto znení: " Ústavný súd poukazuje na to, že ani v modernom právnom štáte sa nemožno vyhnúť
medzerám alebo nedostatkom v zákonných právnych predpisoch. Osobitne sudcovia pri rozhodovaní

sú oprávnení nedostatky zákonnej právnej úpravy svojím výkladom odstraňovať. Takéto odstraňovanie
však nemožno považovať za legislatívnu činnosť, ktorá by narúšala ústavný princíp trojdelenia štátnej
moci. Sudca pri interpretácii právnej normy nesmie právo tvoriť, ale môže odhaľovať a formovať
vzťahy medzi jednotlivými právnymi normami vychádzajúc z účelu a zmyslu právnej úpravy. Jedinou
požiadavkou, ktorá je pritom na sudcu kladená, je ústavná konformita výkladu (čl. 152 ods. 4 ústavy)".

Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že nie je viazaný doslovným znením zákonného ustanovenia,
ale sa od neho môže a musí odchýliť, ak si to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, história jeho
vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z princípov, ktoré majú svoj základ v ústavne konformnom
právnom poriadku ako významovom celku.

29.S odkazom na vyššie uvedené pri aplikácii citovaných zákonných ustanovení súd konštatuje, že
žaloba žalobcu na zaplatenie sumy 1160,39 eur s prísl. je dôvodná iba v časti žalovanej sumy vo výške
390,- eur. Súd pri výške nesplateného zostatku vychádzal z

predloženého výpisu z Bankomatky Quatro, keď od celkovej sumy poskytnutej žalobcom, žalovanej vo
výške 450,- eur odpočítal všetky úhrady, ktoré vykonala žalovaná v prospech účtu žalobcu vo výške

60,-eur, v dôsledku čoho potom považoval žalobu za dôvodnú len v časti sumy 390,- eur ( 450,- eur
mínus 60,- eur ).
30.Banka je povinná v zmysle Zákona o bankách a opatrenia Národnej banky Slovenska zo
dňa16.1.2004 o primeranosti vlastných zdrojov financovania bánk (uverejnené v Zbierke zákonov pod
číslom 36/2004 Z. z.), viesť a evidovať vybrané pozície a obchody v bankovej knihe. V zmysle zmluvne

dohodnutých podmienok správca po skončení príslušného mesiaca vystaví a odošle klientovi informáciu
zinformačnéhosystémubanky("výpiszbankovejknihy")oobratoch,ktoráobsahujeokreminýchúdajov
aj rozpis transakcií, rozpis všetkých poplatkov a úrokov spojených so správou a používaním kreditnej
karty a čerpaním a splácaním poskytnutého úverového rámca, výšku povinnej splátky, účet, v prospech
ktorého má byť povinná splátka uhradená a dátum splatnosti tejto splátky. Táto listina je vyhotovená

z bankového informačného systému v súlade s Metodickým usmernením č. 7/2004 Úseku bankového
dohľadu Národnej banky Slovenska. Klient automaticky potvrdzuje informáciu o obratoch, ak do 15 dní
odo dňa vystavenia nedoručí správcovi písomnú reklamáciu. Reklamovanie transakcie a nedoručenie
výpisu z bankovej knihy nezbavuje klienta povinnosti uhradiť povinnú splátku do dňa splatnosti tejto
splátky uvedenej v informácii o obratoch. V zmysle zmluvne dohodnutých podmienok (konkrétne čl. V.

bod 27 obchodných podmienok ) je dňom splatnosti deň, ktorý je uvedený vo výpis, t.j. v danom prípade
deň 15.05.2016.

31.Žalovanej v deň splatnosti, t.j. 15.05.2016 vznikla povinnosť plniť, keďže tak neurobila dostala sa
nasledujúci deň, t.j. 16.05.2016 do omeškania a žalobcovi vznikol od tohto dňa nárok aj na zaplatenie

zákonného úroku z omeškania. Ku dňu 16.05.2016 bola sadzba ECB vo výške 0,00 %, ktorá po zvýšení
o 8 percentuálnych bodov (k uzavretiu zmluvy došlo pred 01.02.2013) predstavuje 8,00 % ročný úrok
z omeškania. Preto potom súd posúdil žalobu v časti príslušenstva za dôvodnú a zaviazal žalovanúaj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,00 % ročne avšak len z priznanej sumy 390,- eur od
16.05.2016 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania, žalobu zamietol.
32.O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 v spojitosti s ust. § 255 ods. 1,2 C. s.

p., podľa ktorého ustanovenia súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V danom prípade súd určil pomer
úspechu a neúspechu tak, že vychádzal zo žalovanej sumy 1160,39 eur, z ktorej bola žalobcovi priznaná
suma 390,- eur. Žalobca mal potom v konaní neúspech vo výške 66,39 % a úspech vo výške 33,61

%, čo znamená, že v prevažnej miere bola v konaní úspešnejšia žalovaná, ktorej aj vznikol nárok na
náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 32,78 % (66,39 % - 33,61 %). Keďže žalovanej zo spisu
žiadne trovy konania nevyplývali, rozhodol súd o trovách konania tak, že žalovanej nárok na náhradu
trov konania voči žalobcovi nepriznal.

33.Keďže došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby súd podľa § 11 ods. 3, 4 a 6 Zák. č. 71/92 Zb. v

platnom znení rozhodol o vrátení časti zaplateného súdneho poplatku žalobcovi a to prostredníctvom
prevádzkovateľa centrálneho systému evidencie poplatkov vo výške
6,80 eur (zaplatený poplatok vo výške 69,50 eur mínus 56,- eur - súdny poplatok zo sumy, ktorá naďalej
zostala predmetom sporu, krátený o sumu 6,70 eur sa rovná suma 6,80 eur).

34.Žalovaná je v zmysle ust. § 232 ods. 3 C.s.p. povinná prisúdenú sumu zaplatiť do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia na Okresnom súde Rimavská Sobota, písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 127 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v
podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis. (ods. 1)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania.(ods. 2).
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods. 1).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(ods. 2)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.(ods. 3)

Ak si žalovaná nesplní v stanovenej lehote uloženú povinnosti možno podať návrh na výkon exekúcie
podľa Exekučného poriadku.