Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 25, 2016

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7C/48/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316202760
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8316202760.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobkyne: L. Š., nar.

XX.XX.XXXX, bytom S. J. U. č. XXX, XXX XX O. J. U., zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, AK
Sov. Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 35 807 598, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov a o určenie neprijateľnosti
zmluvnej podmienky, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, žeúverzoZmluvyospotrebiteľskomúvereč.XXXXXXXXX,uzavretejmedziúčastníkmi
konania dňa 22.10.2013, je bezúročný a bez poplatkov.

Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX
zo dňa 22.10.2013, uvedená v bode 2 tejto zmluvy, v zmysle ktorej je žalobkyňa povinná zaplatiť
administratívny poplatok vo výške 105,70 eur za administratívne náklady na vypracovanie a uzavretie
zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 467,31 eur na účet právneho

zástupcu žalobkyne a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 23.03.2016 domáhala vydania rozhodnutia v
zmysle výroku tohto rozsudku. Podanie žaloby odôvodnila tým, že so žalovaným uzavrela spotrebiteľskú
zmluvu č. XXXXXXXXX dňa 22.10.2013. Bola jej poskytnutá suma 200,- eur a celkové náklady
spojené so spotrebiteľským úverom boli vo výške 184,- eur. Celkovú čiastku 384,- eur mala zaplatiť do
25.10.2014. Celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom boli tvorené súčtom úroku vo výške
39,15 % ročne z poskytnutého úveru, t.j. 78,30 eur a administratívnych nákladov na vypracovanie a
uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške 105,70 eur. V zmluve bola uvedená RPMN 92 %

a priemerná RPMN 49,13 %. Zároveň so zmluvou bola uzavretá Dohoda o plnení v splátkach s tým, že
celkovú čiastku 384,- eur zaplatí v 12 splátkach po 32,- eur. Výška RPMN uvedená v tejto dohode bola
281,64 %. Žalované doposiaľ zaplatila sumu 202,- eur. Ďalej uviedla, že za administratívny poplatok
uvedený v zmluve jej nebolo poskytnuté žiadne plnenie. Ako súčasť formulárovej zmluvy tento poplatok
nebol ani individuálne dojednaný. Svojou výškou na jednej strane a absenciou zodpovedajúceho
protiplnenia na druhej strane, tento poplatok spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa. Žalovaný si nárokuje poplatok za úkony,

ktoré nie sú spotrebiteľom vopred známe. Výška poplatku prevyšuje sumu, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť
ako úrok. Poukázala, že neprijateľnou podmienkou je podmienka, ktorá napriek požiadavke dobrej viery
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán uzavretej zmluvy. Poukázala tiež na
neprimeranú výšku RPMN uvedenú v dohode o plnení v splátkach. Má za to, že ide o klamanie azavádzanie spotrebiteľa, pričom pri uzatváraní úverovej zmluvy nebola informovaná o presnej výške
RPMN. V ďalšom uviedla, že zmluva o úvere musí obsahovať náležitosti podľa zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V zmluve uzavretej so žalovaným absentuje údaj podľa § 9 ods. 2

písm. k) tohto zákona, taktiež je v nej nesprávne uvedená RPMN, preto je táto zmluva podľa § 11 tohto
zákona bezúročnou a bez poplatkov. Pokiaľ sa jedná o naliehavý právny záujem na podanej určovacej
žalobe, tak tento je daný spotrebiteľským právom. Má záujem dlh splatiť, ale dlh reálny, očistený od
nezákonnosti, úžery a neprijateľnosti.

Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť v celom rozsahu.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami a to zmluvou o úvere zo dňa
22.10.2013, dohodou o splnení v splátkach, všeobecnými podmienkami poskytovania spotrebiteľského
úveru, písomným vyjadrením žalovaného zo dňa 26.04.2016, prednesom právneho zástupcu žalobkyne
a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Žalovaný ako veriteľ a žalobkyňa ako klient uzatvorili dňa 22.10.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 200,- eur. Žalobkyňa ako spotrebiteľ
sa zaviazala celkovo vrátiť sumu 384,- eur a to do 25.10.2014. Celkové náklady spotrebiteľa spojené s
poskytnutím úveru boli 184,- eur. RPMN bola uvedená vo výške 98 %.

V zmysle bodu 2. tejto zmluvy, celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom sú
tvorené súčtom úroku vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu vo výške
798,30 eur a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere
spolu so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 105,70 eur.

Medzi účastníkmi konania bola dňa 22.10.2013 uzavretá aj Dohoda o plnení v splátkach k vyššie
uvedenej zmluve, v zmysle ktorej sa žalobkyňa zaviazal poskytnutý úver splatiť formou 12 splátok vo
výške splátky 32,- eur a to vždy k 25. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 25.01.2013. Výška
RPMN bola v dohode uvedená 281,64 %.

Podľa bodu 2 Všeobecných podmienok poskytovania spotrebiteľského úveru žalovaného platných od
1.4.2013 (ďalej len ,,Úverové podmienky“), spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť celkovú čiastku v zmysle
podmienok tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou vkladu na účet veriteľa alebo prostredníctvom
vkladového lístka.

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 26.04.2016 uviedol, že je toho názoru, že žalobkyňa na určení
neprijateľnosti podmienky nemá naliehavý záujem. Žalobkyňu zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce
v preukázaní, či na určení právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny
záujem. Ďalej uviedol, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere.

RPMN bola stanovená vo výške 92 % a je uvedená správne a vypočítaná v zmysle platných právnych
predpisov. Odplata pri poskytnutých peňažných prostriedkoch bola dojednaná v sume 105,70 eur, čo
predstavuje RPMN 92 %. Samotná výška, počet a termíny splátok úveru boli nastavené spotrebiteľom
a preto nemožno hovoriť o ich absencii, nakoľko akonáhle si žalobkyňa požiadala o splátkový kalendár,
ten sa stal neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V ďalšom poukázal, že v čase

uzavretia úverovej zmluvy zákon nestanovoval maximálnu výšku odplaty. Regulácia odplaty sa riadila
§ 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ sa jedná o dojednaný administratívny poplatok tak uviedol,
že slovenská právna úprava účtovaniu poplatkov výslovne nebráni. V čase uzavretia zmluvy nebol
účinný žiaden všeobecne záväzný právny predpis, podľa ktorého by bola stanovená maximálna výška
úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov. Mohlo sa vychádzať iba z § 53 ods. 6 OZ. Dôkazne

bremeno na preukázaní primeranosti znáša žalobca, ktorý musí preukázať, že v čase a mieste uzavretia
zmluvyišloodplatu,ktorávýraznevybočovalaztrhovéhopriemeruodplátposkytovanýchinýmisubjektmi
poskytujúcimi financovanie z vlastných zdrojov. Poukázal, že u nebankových subjektov nemožno
obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami. Poukázal na znenie § 9 ods.
10 Zákona o spotrebiteľských úveroch, kde zákonodarca explicitne vymenúva poplatok alebo náhradu

nákladov len za vedenie, evidenciu, správu úveru, resp. účtu alebo za jeho zrušenie, nie však poplatok
za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, z čoho vyplýva, že takýto poplatok podľa tohto zákona
je prípustný.Právny zástupca žalobkyne v svojom prednese uviedol, že s písomným vyjadrením žalovaného
nesúhlasí. V uzavretej zmluve jednoznačne absentuje náležitosť a to výška, počet a termín splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem ten je daný § 3 ods. 5 Zákona o

ochrane spotrebiteľa a tiež je daný tým, že žalobkyňa chce vedieť aká je skutočná výška dlhu vzhľadom
na to, že od nej žiadajú podľa nej neprijateľný poplatok. Pokiaľ sa týka o výšku RPMN tak uviedol, že
je prekvapený tvrdením žalovaného, nakoľko v praxi sa stretáva s vyjadreniami žalovaného, že práve
výška RPMN uvedená v dohode o plnení v splátkach je správnou výškou a v tomto konaní žalovaný
tvrdí opak. Žalovaný takýmto tvrdením opakovane zavádza a už nielen spotrebiteľa, ale v tomto prípade

aj súd, resp. súdy a tým porušuje § 8 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. Žalobkyňa vzhľadom na
uvedené na celej žalobe trvá.

Podľa § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ,,O.s.p.“), návrhom
na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä,
o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v
rozhodnom období (ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke

dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľským úverom na účely

tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere

okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom

finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa

okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo

služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,

u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej

výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie

alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

Podľa § 3 ods. 3 a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Zákon“), každý spotrebiteľ
má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah

zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.Podľa § 8 ods. 3 Zákona, obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak opomenie podstatnú
informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o
obchodnejtransakcii,atýmzapríčiňujealebomôžezapríčiniť,žepriemernýspotrebiteľurobírozhodnutie

o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

Podľa§8ods.4Zákona,zaklamlivéopomenutiesatiežpovažuje,akpredávajúciskrývaaleboposkytuje
nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie

uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu,
pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej
transakcii, ktoré by inak neprijal.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky zákonník“)
platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od
spotrebiteľapriposkytnutípeňažnýchprostriedkovpožadovať.Odplatu,podrobnostiostanoveníodplaty,
kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 53a Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve,
ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,

dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 153 ods. 3 O.s.p., súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy,
aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je
neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo
dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

Podľa § 153 ods. 4 O.s.p., ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve16ab)
alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primeranéfinančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej
podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola
uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Pre spotrebiteľskú zmluvu je
charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie
predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť
tietopodmienkyindividuálneovplyvniť.Občianskyzákonníkpodrobnejšiešpecifikujevšeobecnépravidlá

pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia
v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú
neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára
zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a
služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ
mávedomostiaskúsenostiaoprotispotrebiteľovivystupujeakozvýhodnenýúčastníkzmluvnéhovzťahu

založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie
jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa

v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka.

V danej právnej veci bola za strany žalobkyne podaná určovacia žaloba a podmienkou prípustnosti
určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. je osvedčenie naliehavosti právneho záujmu.

Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný
(účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť
odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj
tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v

prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho
právne postavenie neistým. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý
právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha
(navrhovateľ). Pokiaľ chce navrhovateľ osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane
poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe

určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná
žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov
konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie).

Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Mcdo/1/2009 z 31.07.2009 „za určovaciu žalobu v

zmysle § 80 písm. c/ O. s. p. považuje súdna prax aj žalobu o neplatnosť právneho úkonu ako jeden
z právnych prostriedkov ochrany spotrebiteľa. Naliehavý právny záujem žalobcu na určení neplatnosti
právneho úkonu je potrebné skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým so
zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a končený zmysel žalobcom navrhovaného
rozhodnutia (porov. aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 334/2008). Pri skúmaní podmienok

uvedených v § 80 písm. c/ O. s. p. umožňujúcich riešenie práva, resp. právneho vzťahu súdnym
rozhodnutím treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o úvere,
pôžičke má žalobca - spotrebiteľ (ktorého špecifické postavenie ako slabšej strany v spore osvedčuje
predovšetkým úprava v komunitárnom práve, početná judikatúra súdov európskych spoločenstiev, v nie
poslednom rade i domáca právna úprava), pretože potreba mať vyriešenú otázku, aký je jeho skutočný

dlhnadrámecposkytnutýchfinančnýchprostriedkovvprípadečiastočnejneplatnostizmluvytýkajúcejsa
odplaty(úroky,poplatky).Jehopostaveniesastaneistejšie,nebudevystavenýsankciámzanezaplatenie
odplaty; ktorá je v rozpore s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka)“.

Súd je toho názoru, že v spotrebiteľskej veci je potrebné mať na zreteli základné interpretačné pravidlo,

a to ochranu slabšej strany - spotrebiteľa.

V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáhala určenia, že Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorená
medzi účastníkmi konania je bezúročná a bez poplatkov. Žalobkyňa existenciu naliehavého právnehozáujmu na požadovanom určení odôvodňovala tým, že má záujem úver splatiť, ale chce splatiť reálny
dlh, očistený od nezákonnosti, úžery a neprijateľnosti.

Naliehavý právny záujem na určení, či určitý právny vzťah alebo právo tu je, alebo tu nie je, spočíva
v tom, že právne postavenie žalobkyne by bolo bez tohto určenia ohrozené alebo neisté. Naliehavosť
právneho záujmu na požadovanom určení tkvie teda v tom, že práve takéto určenie vyrieši všetky sporné
právne otázky medzi účastníkmi konania, vytvorí tak i pevný právny základ pre ich budúce právne vzťahy
a svojimi dôsledkami vytvorí prekážku pre prípadné ďalšie určenia a predíde aj sporom o plnenia. V

spotrebiteľských vzťahov je v zmysle konštantnej judikatúry daný naliehavý právny záujem na určení
cieľom ochrany spotrebiteľa proti porušiteľovi a o takýto prípad ide nepochybne v prejednávanej veci.

Naliehavý právny záujem na požadovanom určení, že Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorená
medzi žalobkyňou a žalovaným je bezúročná a bez poplatkov, je daný z dôvodu právnej istoty žalobkyne
na skutočnej výške dlhu nad rámec poskytnutých peňažných prostriedkov (istiny). Neistotu v právnom

postavení žalobkyne alebo stav ohrozenia jej práva, dostatočne odstráni len rozhodnutie súdu, ktorým
návrhu žalobkyne vyhovie.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že na strane žalobkyne je daný naliehavý právny
záujem na určení, že úverová zmluva uzatvorená medzi ňou a žalovaným, je bezúročná a bez poplatkov.

Súd na základe vykonaného dokazovania tak mal za preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným
bola uzatvorená zmluva o úvere, ktorá je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobkyni
bol poskytnutý úver vo výške 200,- eur, ktorý sa zaviazala splatiť v 12 splátkach vo výške 32,- eur
mesačne.

Uzavretá úverová zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z.
spotrebiteľských úveroch; uzavretá úverová zmluva nie je vylúčená z pôsobnosti citovaného zákona
(§1 ods. 2 zákona). Žalovaný je právnická osoba, ktorá v rámci predmetu svojho podnikania poskytuje
spotrebiteľský úver a žalobkyňa je spotrebiteľom, keďže je fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý

spotrebiteľský úver na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa citovaného
zákona obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je okrem iného aj údaj o dobe trvania
zmluvy a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ročnej percentuálnej miere nákladov
(RPMN), výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. f), j), k)
zákona). V súlade s ustanovením § 11 ods. 1 zákona absencia vyššie uvedených údajov nespôsobuje

neplatnosť uzavretej zmluvy, avšak poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Súd vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že v zmluve o úvere absentuje údaj požadovaný
zákonom o spotrebiteľských úveroch v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) a to údaj o termínoch splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedený iba počet splátok a výška mesačnej splátky. Takéto

znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s uvedeným zákonným
ustanovením.

Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch a to jeho vyššie uvedených ustanovení je to, aby spotrebiteľ
už pri podpise zmluvy bol informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je

povinný plniť povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto sa vyžaduje časová
(dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných
údajov ( obdobný názor je vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19.9.2012,
sp. zn. 17Co/151/2012).

Jednou z podmienok podnikania významných pre ochranu spotrebiteľa je aj zákaz klamať spotrebiteľa
uvádzaním nepravdivých údajov o skutočných vlastnostiach výrobkov alebo služieb alebo úrovni
nákupných podmienok. Zo zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva aj povinnosť dodávateľa služieb
informovať spotrebiteľa o výške RPMN. Spôsob jej výpočtu je určený v prílohe č. 1 zákona o
spotrebiteľských úveroch. V danej právnej veci súd mal za preukázané, že zo strany žalovaného došlo

k uvedeniu zavádzajúcich údajov pokiaľ sa jedná o výšku RPMN, keď v zmluve o spotrebiteľskom úvere
uviedol výšku RPMN 92 % a v dohode o plnení v splátkach, ktorá bola súčasťou úverovej zmluvy,
uviedol údaj o výške RPMN 281,64 %. Podľa názoru súdu, žalovaný takýmto svojim postupom porušil
zákaz klamať spotrebiteľa uvádzaním nepravdivých údajov o úrovni nákupných podmienok v súvislosti sposkytovaním služby. RPMN je údajom o skutočných vlastnostiach služby, má byť vypočítaný spôsobom
stanoveným podľa prílohy č. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a jednoznačne reprezentuje náklady,
ktoré vzniknú spotrebiteľovi s v súvislosti s poskytovaním úveru.

Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je
potrebné podľa § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný
a bez poplatkov, v tejto časti žaloba bola zo strany žalobkyne dôvodná a preto určil, že zmluva č.
XXXXXXXXX zo dňa 22.10.2013 je bezúročná a bez poplatkov.

Ďalším nárokom žalobkyne, ktorý bol uplatnený v tomto konaní, bol nárok na vyslovenie neprijateľnosti
zmluvnej podmienky tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie

zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá

možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa

týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Ustanovenie § 53a Občianskeho zákonníka je dôsledkom transpozície smernice Rady č. 93/13/EHS

o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica"), ktorá v čl. 7 ods. 1
ukladá členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: ,,Členské
štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané
a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“ S ohľadom na relevantnú

judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti súdu zbaviť
spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov: „Členské štáty zabezpečia,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa, a aby zmluva bola
podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých

podmienok.“ (čl. 6 ods. 1 smernice). Ustanovenie čl. 6 ods. 1 smernice sa má považovať za kogentné
ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného
poriadku (bod50uznesenia Súdneho dvora č. C-76/10voveci POHOTOVOSŤ / H.), teda pravidiel, na
ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých
okolností vyžadovať.

Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z
predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom
postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so
všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo

strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická
rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod
25, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98).Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku v bode 2 predmetnej úverovej zmluvy, teda v časti povinnosti žalobkyne
zaplatiť administratívny poplatok vo výške 105,70 eur za administratívne náklady na vypracovanie a
uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, v súlade

s ustanovením § 53 odsek 1 Občianskeho zákonníka, súd túto dojednanú podmienku považuje za
neprijateľnú, nakoľko ide o ustanovenie spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktoré spočíva v neprimerane vysokej výške poplatku 52,85
% z poskytnutej sumy úveru za obdobie dvanástich, pričom pre porovnanie banky dojednávajú obdobný
poplatok za spracovanie zmluvy len vo výške 1 % alebo 2 % z výšky úveru. Navyše takýto neprimerane

vysoký poplatok považuje tiež za absolútne neplatný pre rozpor s dobrými mravmi.

Dobrými mravmi sa v súdnej praxi považuje súbor spoločenských, kultúrnych a mravných pravidiel
správania, ktoré sú v súlade so všeobecne uznávanými vzťahmi medzi ľuďmi a mravnými princípmi
spoločenského zriadenia, ktorý v historickom vývoji osvedčil istú nemennosť a vystihujúcu podstatné
historické tendencie, ktoré sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných

noriem. Neprimerane dohodnuté úroky, či celková odplata za úver sú v rozpore s pravidlami správania
sa, a teda aj s dobrými mravmi a ide o absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 OZ. Obdobne právne
užsúdyrozhodovali,atonapríkladrozsudokKrajskéhosúduvPrešovesp.zn.6C/126/2012zo7.5.2013,
rozhodnutie NS SR sp. zn. 1MCdo/1/2009 z 31.7.2009, rozhodnutie sp. zn. 5Cdo/26/2011 z 26.4.2012,
rozhodnutie NS ČR sp. zn. 21Cdo/1484/04 z 15.12.2004, rozhodnutie KS v Prešove sp. zn. 3Co/3/2011

z 12.10.2011, 3Co/67/2012 z 24.10.2012.

Jepotrebnékonštatovať,žetaktozadefinovanýpoplatokjeneúmernevysoký,vkonaníabsentujedôkaz,
že žalobkyňa ako spotrebiteľka s jeho podstatou bola oboznámená, nakoľko je súčasťou formulárovej
zmluvy, pričom tento poplatok nie je ani náležite špecifikovaný a viaže sa na bližšie neurčité náklady na

vypracovanie a uzavretie zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Naviac je potrebné
konštatovať, že nejde o cenu plnenia, pretože túto by mal odrážať úrok z úveru. Podstatou tohto poplatku
je pridanie bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané
a so zreteľom na výšku poskytnutého úveru ide o poplatok neúmerne vysoký.

V tejto súvislosti nemožno opomenúť, že ide vlastne o situáciu typickú ako je judikovaná v rozsudku
Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe z 03.05.2010 sp. zn. AZ 17 U 192/2010, v ktorom tento
súd konštatoval, že ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľa, pričom je pre spotrebiteľa vždy neprijateľné
spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné

protiplnenie, ale naopak, tieto sú poskytované vo vlastnom záujme dodávateľa.

To znamená, že tento súd aj dojednanie poplatku súvisiaceho s poskytovaním úveru považuje za
neprijateľnú zmluvnú podmienku a konštatuje, že za tento poplatok sa neposkytuje spotrebiteľovi
skutočné protiplnenie, čo je preukázané aj v predmetnej veci a to práve so zreteľom na neurčitosť a

nešpecifikovanosť predmetného poplatku.

Na základe uvedeného preto súd považoval aj tento nárok žalobkyne uplatnený v konaní za dôvodný a
určil neprijateľnosť ňou uvedenej zmluvnej podmienky tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára

za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov

konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinnýtrovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku
dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov

právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom
prípade súd
nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Žalobkyňa bola v konaní v plnom rozsahu úspešná, preto jej súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. priznal
plnú náhradu trov konania vo výške 467,31 ako náhradu trov právneho zastúpenia.

Trovy právneho zastúpenia u žalobkyne pozostávajú z odmeny za jednotlivé úkony právnej služby
vrátane platného režijného paušálu, tak ako boli vyčíslené právnym zástupcom žalobkyne vo výške
471,12 eur v písomnom podaní zo dňa 27.05.2016.

Súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 467,31 eur podľa vyhlášky

MS SR č. 655/2004 z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ( ďalej
len ,,vyhláška“), ktoré sú vyčíslené takto :

Tarifná odmena v sume 309,78 eur podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a), c) a d), § 13 ods. 3
vyhlášky ( odmena za jeden úkon pri spojení dvoch vecí s neurčitou hodnotou 64,54 eur + 21,51 eur

(1/3) = 86,05 eur) za nasledovné úkony :
- prevzatie a príprava zastupovania .........................................86,05 eur...........
- písomné podanie na súd - žalobný návrh ....................................86,05 eur.....
- účasť na pojednávaní dňa 25.05.2016 ........................................86,05 eur.......

Náhrada hotových výdavkov v sume 30,43 eur s DPH podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (režijný paušál) - rok
2015 vo výške 25,17 eur (2 x 8,39 eur), rok 2016 vo výške 8,58 eur.

Cestovné náhrady v sume 41,30 eur s DPH podľa § 17 ods. 1 vyhlášky a zákona č. 283/2002 Z.z. o
cestovných náhradách za cestu za účelom účasti na pojednávaní konanom dňa 25.05.2016, na trase

Svidník - Humenné a späť motorovým vozidlom Škoda Fabia, ev. č. N., priem. Spotreba 6,2 l/100km,
cena PHM 1,254 eur/l, v sume 34,42 eur - 132 km x (0,183 eur + (1,254 eur x 0,062 l/km)).

Náhrada za stratu času v sume 85,80 eur s DPH podľa § 15 písm. b), § 17 ods. 1 vyhlášky - rok 2016
vo 14,30 eur za každú začatú polhodinu (5 x 14,30 eur).

Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a
náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného
predpisu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.