Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, February 22, 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Cdo/907/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713207215
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rudolf Čirč
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:5713207215.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci žalobkyne CETELEM SLOVENSKO, a. s., so sídlom v
Bratislave, Panenská 7, IČO: 35 787 783, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Nagyová Tenkač, s. r.
o., so sídlom v Bratislave, Ružinovská 42, v mene ktorej koná ako konateľka advokátka JUDr. Viktória
NagyováTenkač,protižalovanémuI.D.,naposledybývajúcemuvC.,T.XX,zastúpenémuopatrovníčkou
C. A., zamestnankyňou Okresného súdu Martin, o zaplatenie 118,98 eur s príslušenstvom, vedenej na

Okresnom súde Martin pod sp. zn. 8C/241/2013, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu
v Žiline z 30. septembra 2014 sp. zn. 6Co/148/2014, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie žalobkyne o d m i e t a.

Žalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na Okresnom súde Martin 14. mája 2013 si žalobkyňa uplatnila voči žalovanému
nárok na zaplatenie sumy 118,98 eur spolu s úrokmi z omeškania 8,75 % z tejto sumy od 1. augusta
2012 do zaplatenia a nárok na zaplatenie zmluvných úrokov 39 % zo sumy 110 eur od 3. mája 2012 do
zaplatenia. V žalobe uviedla, že žalovaná suma predstavuje splatný dlh zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere (ďalej aj „zmluva“).

2. Okresný súd Martin (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) rozsudkom z 26.
novembra 2013 č. k. 8C/241/2013-36 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 41,62 eur s
8,75 % úrokmi z omeškania od 1. augusta 2012 do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku
žalobu zamietol. Zároveň samostatným výrokom určil, že ročná úroková sadzba vo výške 39 % ročne,
určená v zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 5. januára 2011, je neprijateľná zmluvná podmienka a
je neplatná. Napokon rozhodol aj o trovách konania. V odôvodnení rozsudku uviedol, že z poskytnutého

spotrebiteľského úveru 130,90 eur uhradil žalovaný 89,28 eur, preto žaloba bola opodstatnená do výšky
nesplateného úveru 41,62 eur spolu s úrokmi z omeškania. Zamietnutie žaloby vo zvyšku odôvodnil
neprijateľnosťou zmluvnej podmienky týkajúcej sa úročenia úveru 39 % úrokmi, a to z dôvodu, že
zmluva o úvere obsahovala možnosť splácania úveru v štandardnom variante s 39 % úrokmi alebo v
zrýchlenom neúročenom variante, pričom tieto podmienky neboli vymedzené presne, jednoznačne a
nezameniteľne. Vyslovenie neprijateľnosti a neplatnosti tejto zmluvnej podmienky vo výroku rozsudku

odôvodnil poukazom na ustanovenie § 153 ods. 3 a 4 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v
znení neskorších predpisov (ďalej aj „ O. s. p.“).

3. Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 30. septembra
2014 sp. zn. 6Co/148/2014 rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch o zamietnutí žaloby vo zvyšku,
o vyslovení neprijateľnosti a neplatnosti zmluvnej podmienky a o trovách konania, potvrdil. Potvrdenie

prvoinštančného rozsudku v označených výrokoch odôvodnil jeho vecnou správnosťou stotožňujúc sa
so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie.4. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“). Žiadala,
aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu i rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil

prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnila odňatím možnosti konať
predsúdom,ktorépodľanejspočívavtom,ževýrokprvoinštančnéhoiodvolaciehorozsudkuovyslovení
neplatnosti zmluvnej podmienky je nejasný, nerešpektuje požiadavky materiálnej vykonateľnosti a je
v rozpore s dôvodmi rozsudku, a ďalej v tom, že rozsudok odvolacieho súdu je nepreskúmateľný pre
nedostatok riadneho odôvodnenia.

5. Žalovaný sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadril.

6. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej len „C.
s. p.“). Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“), pristupujúci k
rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe úpravy z prechodného ustanovenia §

470 ods. 1 C. s. p. (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže však dovolanie bolo podané ešte
pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho
v čase podania dovolania, teda podľa príslušných ustanovení O. s. p. Dôvodom pre takýto postup je
nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov C. s. p. o spravodlivej ochrane porušených práv a

právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych
očakávaní účastníkov dovolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy
procesného práva (Čl. 2 ods. 1 a 2 C. s. p.), ako aj o potrebe ústavne konformného i eurokonformného
výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 C. s. p.).

7. Najvyšší súd ako súd, ktorého funkčná príslušnosť na prejednanie dovolania a rozhodnutie o ňom
ostala zachovaná i po nadobudnutí účinnosti nových kódexov civilného procesného práva (v tejto súv.
por. tiež § 10a ods. 1 O. s. p., § 35 C. s. p. i nedostatok osobitnej úpravy v Civilnom mimosporovom
poriadku, teda v zákone č. 161/2015 Z. z.), po zistení, že dovolanie bolo podané včas oprávnenou
osobou, skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania, či dovolanie je procesne prípustné a dospel

k záveru, že ho treba odmietnuť.

8. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§
236 ods. 1 O. s. p.).

9. V preskúmavanej veci dovolatelia napadli dovolaním rozsudok odvolacieho súdu vo výrokoch, ktorými
bol potvrdený rozsudok prvoinštančného súdu. Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti
rozsudku odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 O. s. p.

10. Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 238 O. s. p. neprichádza do úvahy. Nejde totiž

o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd
odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, pretože dovolací súd v tejto veci
ešte nerozhodoval. Rovnako nejde o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť
dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Prípustnosť dovolania
nezakladá ani skutočnosť, že odvolacím súdom bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým

tento súd vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O. s. p.. Podľa
záverov ustálenej súdnej praxe totiž, pokiaľ výška peňažného plnenia, o ktorom rozhodoval odvolací
súd, neprekročila v určitej veci násobky minimálnej mzdy uvedené v § 238 ods. 5 O. s. p., je dovolanie
proti rozhodnutiu odvolacieho súdu neprípustné, i keď smeruje proti rozhodnutiu uvedenému v § 238
ods. 1 až 3 O. s. p. (R 63/2014). V preskúmavanej veci výška peňažného plnenia bez príslušenstva, o

ktorom rozhodoval odvolací súd, bola 77,36 eur (118,98 - 41,62), výška minimálnej mzdy v čase podania
žaloby bola 337,70 eur (Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 326/2012 Z. z.), teda zjavne nešlo o
peňažné plnenie predstavujúce trojnásobok minimálnej mzdy.

11. Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237 ods. 1 O. s. p., možno

dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 238 O.
s. p. neprípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O. s. p.) skúmať
vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z
procesných vád uvedených v § 237 ods. 1 písm. a/ až g/ O. s. p., dovolací súd sa ďalej zaoberalotázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného ustanovenia, teda či v
danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho
zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv

začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad
odňatia možnosti účastníkovi pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom
nesprávne obsadeným. Nezistil však existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v
tomto zákonnom ustanovení.

12. Za nedôvodnú považoval námietku žalobkyne o odňatí jej možnosti konať pred odvolacím
súdom údajnou nejasnosťou výroku prvoinštančného i odvolacieho rozsudku a jeho rozpornosťou s
odôvodnením týchto rozsudkov. Podľa názoru dovolacieho súdu výrok rozsudku odvolacieho súdu o
potvrdení rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o vyslovení, že ročná úroková sadzba vo výške
39 % ročne, určená v zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 5. januára 2011, je neprijateľná
zmluvná podmienka a je neplatná, je dostatočne jasný, presný a zrozumiteľný, keďže o svojom

obsahu nevyvoláva žiadne pochybnosti. Nie je ani v rozpore s odôvodnením rozsudkov oboch súdov,
ktoré zhodne odôvodnili svoj právny záver o neprijateľnosti a neplatnosti tejto zmluvnej podmienky
nejasnosťou a nejednoznačnosťou jej vyjadrenia v zmluve. Medzi takýmto odôvodnením označeného
výroku a samotným výrokom nie je žiaden logický rozpor. Okrem toho, ak by bol podľa dovolateľky
výrok o neprijateľnej a neplatnej zmluvnej podmienke nejasný a z tohto dôvodu majúci za následok jeho

materiálnu nevykonateľnosť, nemohol by takýto materiálne nezáväzný rozsudok, pre absenciu svojich
účinkov, zasiahnuť negatívne do jej právneho postavenia.

13. Nespôsobilou založiť prípustnosť dovolania bola aj dovolacia námietka žalobkyne o odňatí
jej možnosti konať pred súdom nedostatočným odôvodnením rozsudku odvolacieho súdu (jeho

nepreskúmateľnosťou). Na zasadnutí Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky 3. decembra 2015 bolo prijaté stanovisko, publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť
rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) Občianskeho súdneho
poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov

podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa
§ 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku“. Pri vyjdení z tohto stanoviska má dovolací
súd za to, že obsah spisu v prejednávanej veci nedáva žiaden podklad pre to, aby sa na daný prípad
uplatnila druhá časť vyššie citovanej právnej vety. Treba mať na pamäti, že konanie pred súdom
prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho

súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. Ak odvolací súd v
plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí, ak v odôvodnení rozsudku
iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie
odvolaciehosúduvsebetakzahŕňapoobsahovejstránkeajodôvodnenierozsudkusúduprvejinštancie.
Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu v predmetnej veci, posudzujúc ho v kontexte s rozsudkom

súdu prvej inštancie, dostatočne zrozumiteľne vyplýva, že zmluvnú podmienku o ročnej úrokovej sadzbe
39 % považovali oba súdy za neprijateľnú a neplatnú pre nejasnosť a nejednoznačnosť jej vyjadrenia
poukazujúc na to, že zmluva obsahovala možnosť splácania úveru v štandardnom úročenom variante a
v zrýchlenom neúročenom variante, pričom technické vyhotovenie zmluvy neumožňovalo žalovanému
vykonať voľbu jedného z týchto variantov už pri jej uzavretí, resp. možnosť vykonania tejto voľby

nebola jasne formulovaná. Dovolateľka preto nedôvodne argumentovala, že rozsudok odvolacieho
súdu je nepreskúmateľný. Pritom za vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f) O. s. p. v žiadnom
prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa jej predstáv;
ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom (o aký prípad tu ale nešlo). Dovolací
súd poznamenáva, že pri posudzovaní riadneho odôvodnenia rozhodnutí súdov v základnom konaní

sa nezaoberá správnosťou skutkových a právnych záverov v nich obsiahnutých, pretože správnosť
dovolaním napadnutého rozsudku by mohol skúmať, len ak by dovolanie bolo prípustné.

14. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobkyne podľa § 447 písm. c/ C. s. p. odmietol
ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.

15. Keďže výsledok dovolacieho konania obdobný jeho zastaveniu zavinila neprípustným dovolaním
žalobkyňa, mal by žalovaný právo na náhradu trov dovolacieho konania (§ 256 ods. 1 C. s. p. peranalogiam). Pretože mu však zjavne takéto trovy nevznikli, dovolací súd povinný o nich rozhodnúť v
zmysle § 262 ods. 1 C. s. p., mu ich náhradu nepriznal.

16. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.