Rozsudok Judgement was issued on Friday, January 27, 2017

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 9C/224/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4315204958
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gertrúda Rennerová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2017:4315204958.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Gertrúdou Rennerovou, v spore žalobkyne : M.E. B.

O.. XX.XX.XXXX, V. Y. XXX/X B., proti žalovanému: Poštová banka a. s. so sídlom Dvořákovo nábrežie
4 Bratislava, zast. AK Antol s. r. o. so sídlom Kupeckého 2542/72 Pezinok, o zrušenie rozhodcovského
rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou 27.03.2015 domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku
vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovská, Arbitrážna a Mediačná a. s. so

sídlom Sienkiewiczova 4 Bratislava dňa 19.06.2014 sp. zn. IA-C/0414/20112. V žalobe tvrdila, že zmluva
o poskytnutí úveru obsahuje rozhodcovskú doložku, čo spôsobuje nerovnosť v právach a povinnostiach
strán. Bola nútená vzdať sa práva na prejednanie sporu súdom, rozhodcu určil žalovaný a voľba
rozhodcu je netransparentná. Rozhodcovská zmluva obsiahnutá v rozhodcovskej doložke znamená
vo svojom dôsledku nerovnosť práv a povinností strán. Rozhodcovská doložka v úverovej zmluve
neobsahuje priame určenie rozhodcu ad hoc, ani konkrétny spôsob jeho určenia, ale len odkazuje
na právnickú osobu Stály rozhodcovský súd zriadený pri Rozhodcovská, Arbitrážna a Mediačná a. s.

Poukázala aj na to, že tento rozhodcovský súd nie je stálym rozhodcovským súdom zriadeným na
základe osobitného zákona, preto ide o obchádzanie zákona.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení ( čl. 32 ) tvrdil, že rozhodcovský súd, ktorý vydal
rozhodcovskérozhodnutiejezapísanývzoznamestálychrozhodcovskýchsúdovoprávnenýrozhodovať
spotrebiteľské spory. Ďalej žalovaný poukázal na to, že žalobkyňa podala žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku po uplynutí lehoty určenej v § 41 ods. 1 o rozhodcovskom konaní, keď

žaloba bola podaná 27.03.2015 a rozhodcovský rozsudok bol doručený 21.07.2014 a tiež, že v dôsledku
postúpenia pohľadávky už nie je pasívne legitimovaný na konanie. Žiadal žalobu zamietnuť.

3. Súd konal a rozhodol v neprítomnosti žalobkyne, ktorá neúčasť ospravedlnila a k veci sa písomne
vyjadrila.

4. Dokazovaním zistil súd tento skutkový stav :

5. Stály rozhodcovský súd zriadený pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ
a. s. v rozhodcovskom rozsudku 19.06.2014 sp. zn. IA-C/0414/0112 zaviazal žalobkyňu zaplatiťžalovanému 3. 897, 96 eur s 19% úrokom od 02.01.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 5,
50% ročne od 02.01.2014 do zaplatenia, splatných úrokov a úrokov z omeškania 1. 064, 58 eur
a dlžných poplatkov 39, 28 eur a trov konania. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť

31.07.2014 ( spis 3Er/2497/2015 čl. 4 ). Z exekučného spisu sp. zn. 3Er/2497/2015 možno zistiť, že
žalovaný podal dňa 31.03.2015 návrh na vykonanie exekúcie, ktorá bola uznesením súdu 22.09.2016
č. k. 3Er/2497/2015 - 43 zastavená, právoplatne 04.11.2016. Exekučným titulom bol predmetný
rozhodcovský rozsudok. Pohľadávka žalovaného vznikla zo zmluvy o úvere, ktorú strany uzavreli dňa
06.09.2010 číslo 3038870010, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 4000 eur

a žalobkyňa sa zaviazala úver splatiť v 70 mesačných splátkach po 118, 85 eur mesačne. Zmluvou o
postúpení pohľadávok, uzavretou medzi Poštová banka a. s. ako postupcom a spoločnosťou INVEST -
Kapital a. s. dňa 11.12.2015 postúpil žalovaný pohľadávku na INVEST - Kapital a. s. Nakoľko žalobkyňa
nenavrhla zmenu subjektu, súd uznesením 20.07.2016 č. k. 9C/224/2015 - 77 zamietol návrh na zmenu
pasívne legitimovaného subjektu.

6. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva je
dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo
vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

7. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže

mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

8. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva
musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva
obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak

je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie
obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

9. Podľa § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou
podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak

a)rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
( § 1 ods. 3 ),
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.
10. Podľa § 41 ods. 1 prvá veta zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku

účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
11. Podľa § 45 ods. 1 zák. č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní ( účinný
01.01.2015 ) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti
druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak
a)účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú

rozhodcovskú zmluvu,
b)účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení
rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,
c)rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala,

alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského
konania,
d)stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok
mohol mať vplyv na výsledok sporu,

e)spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy,
f)stályrozhodcovskýsúdnenariadilústnepojednávanie,hocispotrebiteľjehonariadenienavrhovalpodľa
§ 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala potreba
jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi

a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
g)v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil
predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a
toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,h)vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca,
i)stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov
na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,

j)rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom,
k)výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky,
l)rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

12. Podľa § 46 ods. 1 veta prvá zák. č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
( účinný 01.01.2015 ) žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov
odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania.

13. Podľa § 46 ods. 3 zák. č. 335/2014 Z. z. ak bol podaný návrh na začatie exekúcie, môže
spotrebiteľ žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podať za podmienok podľa osobitného predpisu

aj v exekúcii.

14. Rozhodcovské konanie je osobitný druh civilného konania, ktoré sa môže uskutočniť
v prípade súkromnoprávnych sporov, pre ktoré zákon pripúšťa uzavretie rozhodcovskej zmluvy

(rozhodcovskej doložky). Rozhodcovská zmluva má procesnú povahu. K subjektívnym predpokladom
rozhodcovskej zmluvy patrí spôsobilosť zmluvných strán k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, ktorej
zodpovedá spôsobilosť byť účastníkom konania. Okrem subjektívnych predpokladov musia byť splnené
tiež objektívne predpoklady rozhodcovskej zmluvy. Predmetom rozhodcovskej zmluvy môže byť len
prejednanie a rozhodnutie už existujúceho alebo budúceho právneho sporu, prípadne všetkých sporov,

ktoré by v budúcnosti vznikli z určitého právneho vzťahu, pričom sa môže vzťahovať iba na spory
majetkové, vznikajúce v oblasti súkromného práva, v ktorých nie je obmedzená dispozičná voľnosť strán
a strany by o predmete sporu mohli zavrieť súdny zmier. Zákon vyžaduje k uzavretiu rozhodcovskej
zmluvy písomnú formu, pričom nedodržanie tejto objektívnej podmienky má za následok neplatnosť
rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky). K obsahu rozhodcovskej zmluvy zákon vyžaduje

presné označenie zmluvných strán a sporného prípadu, respektíve právneho vzťahu, z ktorého môžu
budúce spory vzniknúť. Vecným účinkom rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky) je oprávnenie
rozhodcu rozhodnúť vymedzené spory. Z hľadiska osobných účinkov sa rozhodcovská zmluva vzťahuje
na obidve zmluvné strany, prípadne na ich univerzálnych a singulárnych nástupcov, pokiaľ to strany v
zmluve výslovne nevylúčili. Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom

súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku z dôvodov, uvedených v § 40 ods.
15. Žalobu žalobkyne súd zamietol z viacerých právnych dôvodov. Súd zisťoval, či na základe
predmetného rozhodcovského rozsudku je vedené proti žalobkyni exekučné konanie a to s poukazom
na novelu zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku, konkrétne ustanovenie § 243d, podľa ktorého
exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní,

ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu vydaného pred 1. januárom
2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie
exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie a rozhodcovské
rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. Uvedené ustanovenie je platné
a účinné od 01.01.2015. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie súd dospel k záveru,

že v danej veci ide o rozhodcovské rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom
je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného zákona, vydaného pred 01.01.2015 a zároveň exekučné
konanie na jeho základe ako exekučného titulu v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku od platnosti a
účinnosti novely Exekučného poriadku síce bolo zo strany žalovaného iniciované včas, skončilo sa však
jeho zastavením uznesením 22.06.2016 č. k. 3Er/2497/2015 - 43, právoplatne 04.11.2016 z dôvodu,

že oprávnený žalovaný navrhol zastavenie exekúcie. Znamená to, že rozhodcovský rozsudok prestáva
účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať, čiže žalobkyňa nie je viazaná povinnosťou, ktorá jej
bola uložená uvedeným rozhodcovským rozsudkom a žalovaný resp. teraz už postupník si zase nemôže
uplatňovať svoj nárok voči žalobkyni na základe uvedeného rozhodcovského rozsudku. S poukazom
na § 243d EP rozhodcovský rozsudok prestáva účastníkov konania zaväzovať, to znamená, že je

anulovaná právoplatnosť rozhodcovského rozsudku. Dôsledkom toho je, že obe strany vlastne nemajú
právny záujem na výsledku tohto konania, rozhodnutie súdu by na postavení účastníkov vzhľadom
na vyššie uvedené skutočnosti nič nezmenilo a preto súd žalobu z uvedeného dôvodu zamietol pre
nedostatok naliehavého právneho záujmu s poukazom na § 137 písm. c/ CSP, podľa ktorého návrhomna začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie
je, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý je daný spravidla v prípade, keď sa nemožno domáhať
priamo plnenia, a ak právne postavenie žalobcu by bez takéhoto určenia bolo neisté, čo v danej veci

splnené nie je. Neexistuje aktuálny stav objektívnej neistoty medzi žalobkyňou a žalovaným, nakoľko ich
postavenie vyriešila novela Exekučného poriadku konkrétne ustanovenie § 243d Exekučného poriadku.
Z toho vyplýva, že rozhodcovský rozsudok prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať,
a žalobkyňa nie je viac viazaná povinnosťou, ktorá jej bola uložená uvedeným rozhodcovským
rozsudkom. Oprávnený si zase nemôže uplatňovať svoj nárok voči žalobkyni na základe uvedeného

rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský rozsudok je nulitným paktom, ktorý nie je vykonateľný.
Súd zisťoval, či sa exekúcia nevedie ďalej na základe návrhu na jej vykonanie podaným subjektom,
na ktorý bola pohľadávka žalovaného postúpená, t. j. Invest - Kapital a. s. V exekučnom spise
3Er/2497/2015 sa síce takýto návrh nachádza, súd však tento návrh nebral na vedomie, keďže na
návrh pôvodného oprávneného Poštovej banky a. s. súd exekučné konanie zastavil v zmysle § 57 ods.
1 písm. c/ Exekučného poriadku, keď zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie. Iné

exekučné konanie na vymoženie pohľadávky oprávneného z predmetnej úverovej zmluvy sa nevedie
a vzhľadom na § 243d ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. v zmysle tejto zmeny už návrh na vykonanie
exekúcie ani nemožno voči žalobkyni podať, pretože dňom 31.03.2015 uplynula lehota troch mesiacov.
Ak by aj oprávnený takýto návrh podal, súd mu neudelí poverenie na vykonanie exekúcie. Zmenou
zákona došlo k zmene právneho postavenia žalobkyne, pretože zanikol naliehavý právny záujem na

zrušení rozhodcovského rozsudku. Ďalším dôvodom na zamietnutie žaloby je aj okolnosť, že sa javí
byť žaloba podaná oneskorene, po uplynutí trojmesačnej lehoty. Žalobkyňa nepostupovala podľa §
46 ods. 1 zák. č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní účinnom od 01.01.2015
keď v rámci exekučného konania nepodala námietky proti exekúcii podľa § 50 ods. 1 Exekučného
poriadku, v ktorých by poukázala na neprípustnosť exekúcie z dôvodov uvádzaných práve v žalobe.

Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť 31.07.2014, žalobkyni bol nesporne doručený skôr,
a žalobu podala až 27.03.2015. Dôvodom, pre ktorý zamietol žalobu je aj to, že 11.12.2015 došlo k
postúpeniu pohľadávky na iný subjekt. Pokiaľ aj postúpenie pohľadávky žalobkyni neoznámil žalovaný,
urobil tak súd a žalobkyni postúpenie oznámil listom 20.01.2016, tiež na pojednávaní 09.03.2016 a
vyzval na urobenie procesného úkonu. Žalobkyňa nenavrhla zmenu pasívne legitimovaného subjektu,

žalovaný prestal byť v konaní pasívne legitimovaný, pretože s postúpením pohľadávky prešli všetky
práva a povinnosti na postupníka. Nedostatok pasívnej legitimácie je dôvod na zamietnutie žaloby voči
žalovanému. S poukazom na všetky okolnosti súd žalobu zamietol.

16. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný mal v konaní plný úspech,

preto mu sú priznal náhradu trov konania voči neúspešnej žalobkyni. O výške náhrady rozhodne súd
samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa-

ného súdu na Krajský súd v Nitre

V odvolaní podľa § 355 ods. 1, 2 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania ( 127 CSP )
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) ( § 363
CSP ).

Podľa 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ v konaní bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie

V Leviciach dňa 27.01.2017