Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 24, 2015

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 10C/149/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3512208567
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Stachovič
ECLI: ECLI:SK:OSNM:2015:3512208567.14

Rozhodnutie

Okresný súd v Novom Meste nad Váhom, pred samosudcom JUDr. Andrejom Stachovičom, v právnej
veci navrhovateľov: 1/ S. J., K.. XX.XX.XXXX, O. W. XXX/XX, XXX XX B. V. Q., Č. Y., 2/ B. J.S., K..
XX.XX.XXXX, O. T.. XX. R. XXXX, XXX XX I., obaja právne zastúpení Advokátskou kanceláriou Studio
Legale, s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 03 Bratislava, proti odporcom: 1/ Y. B., K.. XX.XX.XXXX, O.
XXX XX O. Č.. XXX, právne zastúpený JUDr. Vladimírom Fraňom, advokátom, so sídlom Haškova 18,

915 01 Nové Meste nad Váhom, 2/ KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom
Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Legal
Cases s.r.o., so sídlom Alžbetínske nám. 328, 929 01 Dunajská Streda, o náhradu nemajetkovej ujmy,
takto

r o z h o d o l :

Odporcovia 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 1/ sumu 30.000,- Eur do
troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporcovia 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 2/ sumu 30.000,- Eur do
troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti sa návrh zamieta.

O náhrade trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateliasapodanýmnávrhomdoručenýmsúdudňa16.08.2012domáhali,abysúduložilodporcovi
1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi náhradu nemajetkovej ujmy vo
výške 250.000,- Eur a navrhovateľovi 2/ náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 250.000,- Eur. Návrh
odôvodnili tým, že navrhovatelia sú dcérami nebohej Q.. X. O., K.. XX.XX.XXXX a nebohého Q. O.Š.,

K.. XX.XX.XXXX, obaja zomrelí dňa 29.08.2009. Odporca 1/ dňa 29.08.2009 z nedbanlivosti zavinil
dopravnú nehodu, pri ktorej na mieste nehody zomreli obaja zmienení rodičia navrhovateľov. Za tento
skutok bol odporca 1/ právoplatne uznaný vinným zo spáchania prečinu usmrtenia trestným rozkazom
sp. zn. XT/XXX/XXXX-XXX, právoplatný dňa 07.09.2010. Odporca 1/ bol v čase dopravnej nehody
poistený pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u odporcu 2/.
Pasívna legitimácia odporcu 2/ je daná podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom

zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého je poškodený (navrhovatelia) oprávnený uplatniť svoj
nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi. Navrhovateľ 1/ si ako poškodená uplatnila v
adhéznom konaní nárok na náhradu spôsobenej škody vrátane odškodnenia nemajetkovej ujmy, avšak
súd rozhodol o jej uplatnenom nároku len sčasti a so zvyškom ju odkázal na občianskoprávne konanie.
Navrhovatelia sa podaným návrhom domáhajú náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá im bola spôsobená

porušením ich práva na súkromie garantovaného Ústavou SR, ústavným zákonom č. 23/1991 Zb.,
ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd a Dohovorom 209/1992 Zb. o ochrane ľudskýchpráv a základných slobôd a ktoré je premietnuté aj v inštitúte ochrany osobnosti podľa Občianskeho
zákonníka. Navrhovatelia považujú konanie odporcu 1/, ktorým zapríčinil smrť oboch ich rodičov za
intenzívny zásah do ich práva na ochranu osobnosti, konkrétne do práva na ochranu súkromného a

rodinného života. V čase tragickej udalosti sa obe nachádzali v životnom období (navrhovateľ 1/ vo
veku XX a navrhovateľ 2/ vo veku XX rokov), kedy neboli finančne závislé od rodičov a nebývali s
nimi v spoločnej domácnosti, budovali si však vlastné rodinné zázemie, kedy im rodičia boli veľkou
oporou. S rodičmi mali obe blízky citový vzťah založený na vzájomnej podpore, dôvere a úprimnom
priateľstve. Ich vzťah sa ešte väčšmi prehĺbil vzhľadom na životnú situáciu, v ktorej sa navrhovateľky

nachádzali - navrhovateľ 1/ sa mala v novembri toho roku vydávať, navrhovateľ 2/ bola dlhodobo v
zahraničí a čakala svoje prvé dieťa - obe sa pritom mohli spoľahnúť na pomoc svojich rodičov, či už
v citovej oblasti alebo aj formou materiálnej výpomoci. S rodičmi obe udržiavali pravidelný kontakt,
navrhovateľ 1/ rodičov často navštevovala, navrhovateľ 2/ vzhľadom na pobyt v zahraničí bola s rodičmi
najmä v telefonickom kontakte. Následky zásahu odporcu 1/ do osobnostných práv navrhovateliek sú
neodstrániteľné a vzhľadom na vplyv na ich ďalší život natoľko závažné, že považujú za spravodlivé, aby

im bolo na ich zmiernenie poskytnuté primerané zadosťučinenie formou peňažnej náhrady nemajetkovej
ujmy, každej z nich vo výške 250.000,- Eur. Navrhovatelia poukazujú aj na to, že vzhľadom na konkrétne
okolnosti vnímajú morálne zadosťučinenie vyplývajúce z prejednanania skutku odporcu 1/ v trestnom
konaní a jeho uznania za vinného za neprimerané a nepostačujúce. Navrhovateľ 1/ (ktorá si uplatnila
svoj nárok v adhéznom konaní) negatívne vnímala aj povinnosť odporcu 1/ ospravedlniť sa jej za

spáchaný skutok pred probačným úradníkom uloženú mu súdom v trestnom rozkaze. Takéto vo svojej
podstate „nútené“ ospravedlnenie sa má podľa nej zanedbateľný satisfakčný účinok. Tohto úkonu sa
navrhovateľ 1/ nezúčastnila práve aj z obavy, aký vplyv by mala konfrontácia s odporcom 1/ na jej
psychiku. Zásah do osobnostných práv navrhovateľov bol zároveň škodovou udalosťou, na ktorú sa
vzťahuje poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, nakoľko v čase

dopravnej nehody bol odporca 1/ poistený u odporcu 2/. V občianskoprávnej rovine sa na určenie
zodpovednejosobypoužijúustanoveniaozodpovednostizaškodu,tzn.odporcav1.radejezodpovedný
podľa § 420 ods. 1 Obč. zák., resp. aj § 427 Obč. zák.. V zmysle § 4 zákona č. 381/2001 Z. z.
má odporca 1/ ako poistený právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému (navrhovateľom)
uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody, o.i. škody na zdraví a nákladov pri usmrtení (§ 4 ods.

2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z.). Podľa čl. 1 ods. 2 smernice Rady č. 72/166/EHS sa poškodeným
rozumie „akákoľvek osoba oprávnená na náhradu, pokiaľ ide o akúkoľvek škodu alebo ujmu spôsobenú
motorovými vozidlami“. V zmysle platných smerníc (smernica Rady č. 72/166/EHS, smernica Rady č.
90/232/EHS, smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/26/ES) s prihliadnutím k samotnému
účelu povinného zmluvného poistenia, je úlohou členských štátov zabezpečiť, aby zodpovednosť za

škodu (v zmysle smernice č. 2000/26/ES Európskeho parlamentu a Rady sa už výslovne rozlišuje
medzi škodou a ujmou - Preambula ods. 8 „Skutočne je vhodné doplniť úpravy prijaté smernicami č.
72/166/EHS, 84/5/EHS a č. 90/232/EHS s cieľom zaručiť poškodeným osobám, ktoré utrpia ujmu alebo
škodu následkom havárie motorového vozidla, porovnateľné zaobchádzanie bez ohľadu na to, kde v
spoločenstve k dopravnej nehode dôjde“;) bola krytá poistením zodpovednosti v tom zmysle, aby žiadne

škody a ujmy nezostali neuhradené. Navrhovatelia vyslovili názor, že zmyslom európskej legislatívy,
ktorá sa premieta do nášho právneho poriadku, je čo najširšia ochrana poškodených osôb a vzhľadom
na vyššie uvádzané máme za to, že za škodu podľa zákona 381/2001 Z. z. treba v zmysle európskej
legislatívy považovať aj nemajetkovú ujmu, za ktorú možno priznať náhradu podľa § 13 ods. 2 a 3 Obč.
zákonníka. Podľa nášho názoru požadovaná náhrada nemajetkovej ujmy spadá do rozsahu povinného

zmluvného poistenia odporcu 1/ za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a preto žiadame
zaviazať na jej náhradu odporcov 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne.

Odporca 2/ v podaní došlým súdu dňa 17.09.2012 žiadal návrh voči odporcovi 2/ v celom rozsahu
zamietnuť. Uviedol, že odporca 1/ mal s účinnosťou od 03.02.2006 uzavretú poistnú zmluvu

č.XXXXXXXXXX, č. návrhu XXXXXXXXXX o povinnom zmluvnom poistení motorového vozidla, ečv:
K.. Poistenie bolo platné aj v čase dopravnej nehody, t.j. dňa 29.08.2009. Práva na ochranu osobnosti
sú svojbytným a samostatným nárokom, ktorým Občiansky zákonník poskytuje osobitnú ochranu, a
preto uplatnenie práva na náhradu škody nedoplňuje, nerozširuje, ani nenahrádza uplatnenie nárokov z
titulu práva na ochranu osobnosti. Preto pokiaľ by si chcel poškodený subjekt uplatňovať svoje nároky z

titulu ochrany osobnosti v rámci poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla voči poisťovni škodcu, bude potrebné, aby krytie nárokov z daného právneho titulu bolo v poistnej
zmluve osobitne zmluvne dojednané. V prípade smrti blízkej osoby následkom dopravnej nehody možno
hovoriťzpohľadupozostalých(manžel,deti,súrodenciapod.)ozásahudoichosobnostnýchpráv,avšakv rovine zásahu do ich súkromného života („zásah do ochrany súkromia“) a nemožno v žiadnom prípade
hovoriť o zásahu do zdravia (resp. o škode na zdraví). Platný Občiansky zákonník a rovnako aj súčasná
civilistická právna teória striktne od seba rozlišuje právo na ochranu osobnosti a s ním spojené právo

na náhradu nemajetkovej ujmy podľa ust. § 13 ods. 2 Obč. zák. a právo na náhradu škody v zmysle ust.
§ 415 - § 450 Obč. zák. Uvedené rozlíšenie vychádza jednak zo samotnej štruktúry civilného kódexu,
keď právo na ochranu osobnosti je vymedzené v 1. časti Občianskeho zákonníka, nakoľko je úzko
späté s nositeľom tohto práva - fyzickou osobou. Na druhej strane právo na náhradu škody je upravené
v samostatnej 6. časti kódexu, v ktorej je ucelene rozpracovaná problematika jednotlivých druhov

občianskoprávnej zodpovednosti za škodu ako aj rozsah jej náhrady. Súčasná právna teória (zhodne
s právnou praxou) označuje neoprávnený zásah do zdravia fyzickej osoby v rámci ochrany osobnosti
pojmom „nemajetková ujma“. Pod uvedeným pojmom však nemožno rozumieť škodu na zdraví, ktorá
je pojmovo samostatná a systematicky aj legislatívno - technicky odlišne upravená. Nemajetková ujma
vzniká v dôsledku porušenia právnej povinnosti v inej než majetkovej sfére fyzickej osoby. Pôvodca
neoprávneného zásahu do takéhoto vzťahu sa označuje za „ohroziteľa“ resp. „porušiteľa“ práva, nikdy

nie však ako „škodca“. Fyzická osoba, do ktorej osobnostnej sféry bolo zasiahnuté sa nikdy neoznačuje
ako poškodený. Obsah nemajetkovej ujmy nie je právnym poriadkom exaktne vymedzený, z povahy
tohto práva však vyplýva, že tento obsah musí byť iný než majetkový. Zatiaľ čo zodpovednosť za škodu
jezaloženánaprincípeprezumovanéhozavineniaasubjektívnejzodpovednosti,vprípadenemajetkovej
ujmy sa jedná výlučne o objektívnu zodpovednosť. V neposlednom rade Občiansky zákonník upravuje

špeciálne druhy žalôb, ktoré slúžia na ochranu osobnosti, kým nároky na náhradu škody sú chránené
úplne inými druhmi žalôb. K výkladu ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a) zákona č.381/2001 Z. z., podľa
ktorého sa poistenie vzťahuje na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, je zrejmé, že
pod nákladmi pri usmrtení je potrebné rozumieť náklady spojené s pohrebom podľa ust. § 449 ods.
2 O.z. príp. i náklady spojené s liečením podľa predchádzajúceho odseku. Uvedenú zložku náhrady

škody samotný Občiansky zákonník v ust. § 449 ods. 3 označuje ako náklady pohrebu. Vzhľadom na
skutočnosť, že pojem „náklady“ v súvislosti so škodou na zdraví resp. pri usmrtení, právny poriadok
vyslovene pozná a používa ho vo význame, ktorý mu pripisuje ust. § 449 O.z., nie je možné pojem
„náklady pri usmrtení“ vykladať tak, že by pod tento pojem mala patriť aj nemajetková ujma. Doterajšia
právna prax, ale aj právna teória a ani samotné znenie zákona, nikdy neoznačovali „nemajetkovú

ujmu“ slovným spojením „náklad spojený s úmrtím“. Takýto extenzívny výklad je v priamom rozpore
s gramatickým významom použitého slovného spojenia. Pojem „náklady spojené s pohrebom resp.
s liečením“ má svoj konkrétny legislatívny obsah. Pri výklade ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a) z.č.
381/2001 Z.z. nemožno vychádzať iba zo samotného znenia tohto ustanovenia, ale ho treba vykladať v
jednote s ustanoveniami, na ktoré nadväzuje. Podľa ust. § 4 ods. 1 cit. zákona má poistený z poistenia

zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky.
Ako už bolo uvedené, platná legislatíva a ani právna teória neoznačuje osobu, ktorej osobnostné práva
boliporušenéza„poškodenúosobu“.Obdobnesaajvustanovení§2písm.g)zákonač.381/2001Z.z.sa
uvádza, že poškodeným je ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu
škody (nie nemajetkovej ujmy!) podľa tohto zákona. Obdobne sa aj v ustanovení § 2 písm. i) zákona

č. 381/2001 Z.z. sa poistnou udalosťou rozumie vznik poisťovateľa alebo kancelárie nahradiť vzniknutú
škodu (nie nemajetkovú ujmu). Spojením uvedených zákonných ustanovení nemožno dospieť k inému
záveru, ako k tomu, že povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu je krytá výlučne škoda,
nienemajetkováujma.Vneposlednomradeužzosamotnéhonázvupoistenia(„poisteniezodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla“) je zrejmé, že jeho účelom je kryť zodpovednosť

za škodu, a nie nemajetkovú ujmu, ktorá v zmysle už uvedeného nie je škodou. Vzhľadom na všetky
uvedené skutočnosti máme za to, že odporca 2/ pokiaľ ide o nárok na náhradu nemajetkovej ujmy
nemôže vystupovať ako odporca, a preto namietol pasívnu legitimáciu odporcu 2/. Obdobné poznatky
vyplývajú aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.4.2011, sp. zn.: .4Cdo 168/2009. Zároveň
poukázal aj na obdobnú úpravu v Českej republike, a to rozsudok NS ČR sp.zn.: 30Cdo1051/2005

a uznesenie Ústavného súdu ČR sp.zn.: 8/06, z ktorých vyplýva nasledovné: Povinnosť poskytnúť
zadosťučinenie podľa § 13 Občianskeho zákonníka je osobne spätá s osobou, ktorá sa neoprávneného
zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby dopustila, takže má výlučne osobný charakter a zaniká
smrťou takejto osoby. Na strane povinnej osoby nie je v prípade jej smrti možný prípadný prechod
práv (resp. povinností) na iný subjekt. Poisťovňa vystupuje iba ako účastník poistného vzťahu zo

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Je nepochybné, že poisťovňa
do osobnostných práv navrhovateľov nijakým, a už vôbec nie neoprávneným spôsobom nezasiahla.
Pokiaľ ide o rozsah nárokov, ktoré majú byť poistnou zmluvou zo zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla pokryté, udávame, že zo zmluvy o povinnom zmluvnom poistení,ktorej súčasťou sú Všeobecné poistné podmienky pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla bol stanovený rozsah poistenia výlučne za škodu, nie však za ujmu
na osobnostných právach. Súčasťou poistenia nebolo spôsobenie ujmy na súkromí a rodinnom živote.

Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy je iný nárok ako nárok na náhradu škody. Nemajetková ujma
nespadá do rozsahu poistenia v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z., a preto odporca 2/ nemôže
vystupovať v tomto konaní ako odporca, a teda nie je v tomto konaní pasívne legitimovaný.

Odporca 1/ v podaní došlým súdu dňa 04.10.2012 uviedol, že odporca 1/ pokladá návrh na začatie

konania za nedôvodný. Zo samotného návrhu nevyplýva dôvodnosť poskytnutia náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch tak, ako to predpokladá § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Odporca 1/ je toho
názoru, že akékoľvek nároky navrhovateľov súvisiace s následkami dopravnej nehody uvádzanej v
návrhu by mal v plnom rozsahu znášať odporca 2/ z titulu povinného zmluvného poistenia motorových
vozidiel.

Navrhovatelia vo vyjadrení došlý súdu dňa 16.06.2014 uviedli, že Európsky súd dvor nerozhodoval o
konkrétnych výškach nemajetkovej ujmy. Spravidla riešil prejudiciálne otázky v súvislosti s vydaním tzv.
prvej (72/166 EHS), druhej (84/5/EHS) a tretej (90/232/EHS) smernice, ktorých úlohou je zabezpečovať
voľný pohyb motorových vozidiel na území EÚ a aby v tejto súvislosti boli jednotlivé motorové vozidlá
kryté povinným poistením v minimálnych výškach, v prípade akýchkoľvek nehôd a aby sa porovnateľne

zaobchádzalo s poškodenými z nehôd, spôsobenými týmito vozidlami. Druhá smernica v čl. 1 bod 1
a 2 stanovila, že povinné poistenie musí pokrývať škodu - ujmu na zdraví v minimálnych sumách, a
to 1.000.000,- Eur na poškodeného a 5.000.000,- Eur na nehodu bez ohľadu na počet poškodených
(minimálne poistné krytie). Pre kvantitatívne posúdenie posudzovaného prípadu poukázali:
a) na naše vnútroštátne právo, keď bolo zákonodarcom uzákonené, že v prípade poškodeného, ktorý

zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania (zamestnanec), má pozostalý/á manžel/
manželka nárok na jednorázovú rentu vo výške 730-násobku denného vymeriavacieho základu, najviac
46 485, 40 eura (§ 94 zákona č. 461/2003 Z. z.),
b) na naše vnútroštátne právo, keď odškodňovanie obetí násilných trestných činov je vo výške 50
násobku minimálnej mzdy (zákon č. 255/1998 Z. z.); t. j. cca 15 000,00 Eur,

c) na odborné stanovisko Výskumného ústavu dopravného v Žiline, ktorý v roku 2007 stanovil hodnotu
ľudského života matematickým výpočtom na 332 144,00 eur;
d) Pre porovnanie, hodnota ľudského života v:
Českej republike je: 340.931,- Eur;
Rakúsku je: 805.233 Eur;

Veľkej Británii je: 867.891 Eur;
Nemecku je: 1.186.839 Eur.
e) Na tabuľkový a bodový systém odškodňovania nemajetkovej ujmy na zdraví osôb, ktoré stratili
blízkeho človeka pri dopravnej nehode v Taliansku, ktorý bol vypracovaný v roku 2007 a postupne
zdokonaľovaný, aby uľahčiť súdom rozhodovaciu činnosť. Na základe tohto bodového systému

talianske súdy priznávajú dieťaťu za smrť rodiča odškodnenie v rozmedzí od 163 080,00 Euro do 326
150,00 Euro, podľa konkrétnych kritérií (resp. bodov), v priemere však od 200 000,00 Eur do 300 000,00
Eur.
Základné kritéria sú:
· či poškodený žil s rodičmi v spoločnej domácnosti;

· kvalita a intenzita vzťahu rodič - dieťa;
· kvalita a intenzita vzťahu poškodeného s ostatkom rodiny; ak nejakú poškodený má;
· vek obetí (odškodnenie je nižšie v priamej úmere s vyšším vekom zosnulého),
· vek poškodeného (odškodnenie je nižšie v priamej úmere s vyšším vekom poškodeného).

Navrhovatelia predložili výplatné pásky rodičov navrhovateľov: Matka S. O. mala v čase nehody 51
rokov, bola zamestnaná a jej hrubý mesačný príjem činil v roku 2009 sumu vo výške 1 145,00 Eur;
Otec Q. O. mal v čase nehody 52 rokov, bol zamestnaný a jeho hrubý mesačný príjem činil v roku
2009 sumu vo výške 494,51 Eur. Aktuálna rozhodovacia činnosť slovenských súdov v obdobných
prípadoch sa pohybuje v prípade odškodnenia nemateriálnej ujmy na zdraví v rozmedzí od 10.000,-

Eur do 50.000,- Eur, na porovnanie: Rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č. k. 18C 276/2008 z
02.02.2011, ktorým bolo pozostalým po zomrelom v dôsledku dopravnej nehody priznaná finančná
náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 49 790,88 Eur, Rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.
k. 24C 239/2013 z 20.01.2014, ktorým bolo pozostalej po zomrelom v dôsledku dopravnej nehodypriznaná finančná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 50.000,- Eur, zatiaľ neprávoplatný. Bez ohľadu
na vyššie poukázali na právnu záväznosť judikatúry Súdneho dvora pre všetky členské štáty EÚ
a to konkrétne: Rozhodnutie vo veci vedenej pod spisovou značkou C - 277/12, ako súčasť sporu

v Lotyšsku medzi B. P. V. O. U., kedy súd riešil prejudiciálnu otázku, kvôli ktorej bol prerušený
vnútroštátny spor. A to či čl. 3 prvej smernice a čl. 1 ods. 2 druhej smernice bránia členskému štátu,
aby obmedzil maximálnu sumu náhrady nemajetkovej (morálnej) ujmy stanovením hranice, ktorá je
podstatne nižšia ako hranica poistnej zodpovednosti stanovená smernicami a vnútroštátnym právom.
Súdny dvor odpovedal na túto prejudiciálnu otázku, tak že čl. 3 prvej smernice a čl. 1 ods. 2 druhej

smernice sa majú vykladať tak, že bránia vnútroštátnym ustanoveniam, podľa ktorých povinné poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel pokrýva náhradu nemajetkovej
ujmy, ktorá podľa vnútroštátneho práva zodpovednosti za škodu vyplýva z úmrtia blízkych rodinných
príslušníkov pri dopravnej nehode, len do maximálnej výšky, ktorá je nižšia ako sumy stanovené v článku
1 ods. 2 druhej smernice 84/5. Inak povedané, európska judikatúra nepriamo kvantitatívne ohodnotila
hodnotu ľudského života. Pri stanovení výšky finančnej náhrady nemateriálnej ujmy na zdraví v tomto

súdnom konaní: nezobrali do úvahy priemernú rozhodovaciu činnosť slovenských súdov v obdobných
veciach (v rozmedzí od 10.000,- Eur do 50.000,- Eur), pretože zastávame právny názor, že je vo
vzťahu k podmienkam druhej smernice neprimerane nízka (minimálna hranica finančného odškodnenia
je druhou smernicou stanovená na 1.000.000,- Eur), Vychádzali z talianskej judikatúry, ktorá stanovila
hodnotu ľudského života približne v rovnakej hodnote, ako ju stanovil Výskumný ústav dopravný v Žiline

a má podrobne rozpracovaný bodový systém odškodňovania. Výšku finančnej satisfakcie považujú za
dostatočnú pri dolnej hranici, nakoľko navrhovatelia nežili s rodičmi v spoločnej domácnosti a neboli na
svojich rodičoch v pomere závislosti ako sú napr. maloleté alebo postihnuté deti.

Navrhovatelia prostredníctvom svojho právneho zástupcu záverom uviedli, že v rozhodnutí Európskeho

súdneho dvoru vo veci Z., B. V. U. Z. bolo ustálené, že nemajetkovú ujmu je možné žiadosť v rámci
povinného zmluvného poistenia, a to za predpokladu, že to upravuje vnútroštátne právo. Poukázal na
§ 4 ods. 2 písm. d) o zodpovednosti za škodu spôsobenú dopravnou nehodou, kde je uvedené, že sa
kryje aj škoda na zdraví. Na základe použitia extenzívneho výkladu má za to, že táto škoda na zdraví
je upravovaná aj v zmysle § 11 a násl. Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti, pričom poukázal,

že v týchto ustanoveniach sa upravuje právo na rodinný život. Ďalej upozornil na bod 49 rozsudku
rozhodnutia Súdneho dvoru, ktorý sa zaoberal ujmou ako takou, pričom ju definoval ako osobnú ujmu,
ktorá vzniká z fyzickej, alebo psychickej traumy, a to všetko za predpokladu, že táto trauma vznikla
na základe neoprávneného zásahu. V tejto súvislosti poukázal na bod 57 a 58 rozhodnutia Súdneho
dvoru, ktorý predpokladá, že nemajetková ujma mala by mať občianskoprávnu povahu, i keď § 420

Občianskeho zákonníka výslovne neupravuje náhradu škody z titulu nemajetkovej ujmy pri dopravnej
nehode. Myslí si, že je potrebné vychádzať z § 11 a násl. Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu k ujme
podľa názoru navrhovateľov ju nebolo potrebné dokazovať, nakoľko vznikla už tým, že navrhovateľom
1/ a 2/ zomreli rodičia, pričom táto smrť je neodčiniteľná a definitívna, a teda ujma vznikla automaticky.
Podľa ich názoru odškodniť nemajetkovú ujmu sa ani nedá, a v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu

SR by malo ísť len o zmiernenie následkov. Nemajetková ujma sa nedá jednoznačne a presne ohodnotiť
a pri určovaní jej výšky právni teoretici hovoria o kritériách, pričom aj v tomto smere tieto kritériá nemôžu
byť jednoznačné, pretože konkrétny prípad býva nepredvídateľný. Vo svojom písomnom stanovisku sa
zaoberali konkrétnou výškou nemajetkovej ujmy, ktorú už v minulosti určovali buď slovenské súdy, ale
poukázali aj na úpravu, napr. v Českej republike, Taliansku a iných západných krajinách. Poukázal aj

na stanovisko výskumného ústavu dopravného v Žiline, ktorý sa zaoberal hodnotou strany ľudského
života. Pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy vychádzali z talianskeho systému, ktorý určuje hranice
výšky nemajetkovej ujmy, ktorá sa pohybuje od 160.000,- Eur do 300.000,- Eur. Je rozdiel, či rodičom
zomrie dieťa, alebo rodičia zomrú deťom. Uviedol, že v ich návrhu vychádzali z dolnej hranice, a to z
dôvodu, že deti už boli samostatné, nežili v spoločnej domácnosti s rodičmi a neboli finančne ani inak na

rodičoch závislé. Taktiež si myslia, že je potrebné poukazovať a porovnávať peňažnú satisfakciu, ktorá
sa priznáva pri nepravdivých článkoch uvedených v médiách. Považuje za diskriminačné, ak by sa malo
vychádzať len z poúrazovej renty, ktorá je stanovená vo výške 50.000,- Eur pre pozostalého. V rámci
konania preukazovali závažnosť ujmy. Upozornili, že obidvaja rodičia zomreli naraz a to nešťastným
spôsobom, keď obaja uhoreli v aute. Je potrebné poukázať na okolnosti konkrétneho prípadu, keď

odporca 1/ závažnou nedbanlivosťou spôsobil dopravnú nehodu, začo bol uznaný vinný v zmysle
Trestného rozkazu, a teda bol odsúdený.Odporca 1/ záverom uviedol, že je mu to všetko ľúto. Už viackrát sa ospravedlnil pozostalým. Jeho
právny zástupca dodal, že uplatnený nárok zo strany navrhovateľov je neprimeraný a to ohľadom výšky.
Poukázal na rozhodnutia slovenských súdov, konkrétne rozhodnutie Krajského súdu Bratislava, sp. zn.

6Co/111/2011, zo dňa 06.06.2012 a na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo/139/2011, zo
dňa 30.10.2012, v ktorých sa preberala obdobná situácia a súdy priznali nižšiu výšku nemajetkovej
ujmy, ako to žiadajú navrhovatelia. Plne sa stotožnil s uvedenými rozhodnutiami. Myslí si, že priznaná
výška bola určená primerane. Je pravdou, že bolo zasiahnuté do osobnostných práv navrhovateľov,
a tieto sú neodstrániteľné. Je však potrebné poukázať, aké boli vzťahy medzi rodičmi a deťmi v čase

vzniku nehody. Deti neboli finančne závislé na rodičoch, ani nebývali v jednej domácnosti, pričom mali už
vybudované vlastné rodinné zázemie. Taktiež je potrebné poukázať, že odporca 1/ nekonal úmyselne,
ale škoda, resp. ujma vznikla z jeho nedbanlivosti. Okrem toho odporca 1/ už bol aj za tento skutok
odsúdený,tedasimyslím,žeajtentotrestbymalsúdvziaťdoúvahy.Stotožňujemsasprávnymnázorom
právneho zástupcu navrhovateľov, že odporca 2/ je vo veci pasívne vecne legitimovaný. Poukázal na
rozhodnutie druhej komory súdneho dvora sp. zn. C/22/2012, zo dňa 24.10.2013, ktorý sa zaoberal

uvedenou spornou otázkou. Na základe tohto rozhodnutia Krajský súd v Prešove rozhodnutím sp.
zn. 6Co/127/2010, zo dňa 28.10.2013 konštatoval, že nemajetková ujma je krytá z titulu povinného
zmluvného poistenia v rámci prevádzky motorových vozidiel. Uznal, že v čase keď vznikla tam sporná
nehoda, vnútroštátne právo upravovalo náhradu nemajetkovej ujmy z titulu tohto poistenia. Myslí si, že
ak by súd vyhovel návrhu navrhovateľov, mal by spoločne a nerozdielne zaviazať na úhradu aj odporcu

2/, nakoľko odporca 1/ v čase vzniku dopravnej nehody mal uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom
poistení motorového vozidla u odporcu 2/. Necháva na uvážení súdu, ako v tomto konaní rozhodne.

Odporca 2/ záverom uviedol, že ustanovenie § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. vymedzuje rozsah
poistného krytia, a to tým spôsobom, že poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto

zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Už
z tohto zákonného ustanovenia je zrejmé, že poistenie sa týka poistenia zodpovednosti za škodu, a
nie poistenia zodpovednosti za nemajetkovú ujmu. Z nasledujúceho zákonného ustanovenia možno
vyvodiť, konkrétny obsah rozsahu poistného krytia. Podľa § 4 ods. 2 cit. zákona má poistený z poistenia
zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky

na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 5 písm. a) alebo písm. b)

alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,
d) ušlého zisku.

K výkladu ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a) zákona č.381/2001 Z. z., podľa ktorého sa poistenie vzťahuje

na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, je zrejmé, že pod nákladmi pri usmrtení je
potrebné rozumieť náklady spojené s pohrebom podľa ust. § 449 ods. 2 O.z. príp. i náklady spojené s
liečenímpodľapredchádzajúcehoodseku.UvedenúzložkunáhradyškodysamotnýObčianskyzákonník
v ust. § 449 ods. 3 označuje ako náklady pohrebu. Vzhľadom na skutočnosť, že pojem „náklady“
v súvislosti so škodou na zdraví resp. pri usmrtení, právny poriadok vyslovene pozná a používa ho

vo význame, ktorý mu pripisuje ust. § 449 O.z., nie je možné pojem „náklady pri usmrtení“ vykladať
tak, že by pod tento pojem mala patriť aj nemajetková ujma. Doterajšia právna prax, ale aj právna
teória a ani samotné znenie zákona, nikdy neoznačovali „nemajetkovú ujmu“ slovným spojením „náklad
spojený s úmrtím“. Takýto extenzívny výklad by bol v priamom rozpore s gramatickým významom
použitého slovného spojenia. Pojem „náklady spojené s pohrebom resp. s liečením“ má svoj konkrétny

legislatívny obsah. Pojem „náklady“ znamená určitú kompenzáciu nákladov, ktoré poškodený, resp.
pozostalí po poškodenom vynaložili v súvislosti s pohrebom, resp. liečením. Pod tento pojem v žiadnom
prípade nemožno subsumovať finančné odškodnenie nemajetkovej ujmy. Pri výklade ustanovenia
§ 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. nemožno vychádzať iba zo samotného znenia tohto
ustanovenia, ale ho treba vykladať v jednote s ustanoveniami, na ktoré nadväzuje. Podľa ust. § 4

ods. 1 cit. zákona má poistený z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil
poškodenému uplatnené a preukázané nároky. Ako už bolo uvedené, platná legislatíva a ani právna
teória neoznačuje osobu, ktorej osobnostné práva boli porušené za „poškodenú osobu“. Obdobne sa
aj v ustanovení § 2 písm. g) zákona č. 381/2001 Z.z. sa uvádza, že poškodeným je ten, kto utrpelprevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody (nie nemajetkovej ujmy) podľa
tohto zákona. Obdobne sa aj v ustanovení § 2 písm. i) zákona č. 381/2001 Z.z. sa poistnou udalosťou
rozumie vznik povinnosti poisťovateľa alebo kancelárie nahradiť vzniknutú škodu (nie nemajetkovú

ujmu). Spojením uvedených zákonných ustanovení nemožno dospieť k inému záveru, ako k tomu,
že povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu je krytá výlučne škoda, nie nemajetková
ujma. V neposlednom rade už zo samotného názvu poistenia („poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla“) je zrejmé, že jeho účelom je kryť zodpovednosť za škodu,
a nie nemajetkovú ujmu, ktorá v zmysle už uvedeného nie je škodou ako sme už vyššie uvádzali. V

žalovanejveciodporca2/vyplatilprávnemuzástupcovinavrhovateľovdňa09.02.2011náhradunákladov
spojených s pohrebom pána O. vo výške 1.320,31 Eur a náhradu nákladov spojených s pohrebom pani
O. vo výške 1.119,28 Eur. Bezprostredne s otázkou rozsahu poistného krytia súvisí aj otázka existencie
pasívnej legitimácie poisťovne, ktorá v prípade uplatnenia práva na náhradu nemajetkovej ujmy z
povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
už v minulosti tvorila predmet rozhodovacej praxe súdov. Patria k nim: - uznesenie Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 4Cdo/168/2009 zo dňa 20.4.2009, z ktorého vyplýva, že v konaní o náhradu nemajetkovej
ujmy spôsobenej zásahom do osobnostných práv, je v zmysle § 11 a nasl. OZ nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti ten subjekt, ktorý neoprávnený zásah do osobnostných práv spôsobil, rozsudok Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 7C/56/2011 zo dňa 7.11.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp.zn. 13Co/39/2012, z ktorého vyplýva, že náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch

ako jedna z foriem satisfakcie za neoprávnený zásah do života a zdravia fyzickej osoby nepatrí
medzi nároky kryté poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Z
predmetného rozsudku ESD vo veci v právnej veci S. Z. V. X/ Y. V., X/ O. Z. V. na Krajskom súde
v Prešove je evidentné, že ide o prípad dopravnej nehody, ktorá sa stala na území Českej republiky.
Dopravná nehoda bola spôsobená motorovým vozidlom V.. Z., pričom dopravnú nehodu zavinil p.

Petrík. Pri dopravnej nehode na území Českej republiky došlo dňa 7.8.2008 k úmrtiu p. Z., Q. V..
Z.. V zmysle Dohovoru o práve použiteľnom na dopravné nehody uzavretého v Haagu 04.05.1971 (v
SR uverejnený ako vyhláška č.130/1976 Zb.), ktorý ratifikovala Slovenská a Česká republika, ako i
ďalšie krajiny „Rozhodným právom sú vnútorné predpisy štátu, na území ktorého došlo k nehode“. V
zmyslečl.8predmetnéhodohovorurozhodnéprávourčujenajmä1.podmienkyarozsahzodpovednosti,

2. dôvody vylučujúce zodpovednosť, akékoľvek obmedzenie zodpovednosti a jej delenie, 3. vznik a
povahu škody, ktorá sa má nahradiť, 4. spôsob a rozsah náhrady škody, 5. možnosť prechodu práva
na náhradu škody, 6. osoby, ktoré škodu utrpeli a ktoré majú nárok na jej náhradu, 7. zodpovednosť
pre prevádzateľa vozidla za jeho zamestnanca, 8. premlčanie a zánik práva uplynutím času, včítane
pravidiel počítania začiatku, prerušenia alebo zastavenia tohto času. Vzhľadom k týmto skutočnostiam

ESD vyslovil svoje právne stanovisko a rozhodnutie v právnej veci p. Z. C-22/12, na ktorú sa vzťahuje
rozhodné právo - právo Českej republiky, ktoré odlišne od slovenského práva upravuje odškodnenie
pre pozostalých v prípade usmrtenia. Uvedené rozhodnutie nie je možné aplikovať v tomto konaní,
nakoľko slovenská právna úprava, pod pojmom škoda nerozumie nemajetkovú ujmu, teda ujmu, ktorú
je povinná uhradiť osoba, ktorá zásah do osobnostných práv spôsobila, ak iný spôsob nápravy nie je

možný, naopak tieto pojmy striktne odlišuje. Náhrada nemajetkovej ujmy nespadá pod rozsah poistenia
upravený v § 4 vyššie citovaného zákona, a preto navrhovatelia nemajú nárok vymáhať túto náhradu
od odporcu v 2/ rade, a to ani po vydaní rozhodnutia ESD C-22/2012, nakoľko uvedené rozhodnutie
je záväzné len inter partes a vzhľadom na odlišné rozhodné právo, ktoré je aplikovateľné v danej veci,
ho nemožno použiť ako argumentáciu v tejto prejednávanej veci. Zároveň by sme si dovolili poukázať

na skutočnosť, že ESD nevyslovil nesprávnu implementáciu tzv. motorových smerníc do právneho
poriadku Slovenskej republiky ani rozpor § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. so smernicou,
nariadením či ustanovením ZES, naopak v zmysle konštantnej judikatúry ESD stanovenie rozsahu
poistenia je úlohou členských štátov EU, preto sa v rozhodnutí ESD C-22/12 uvádza, že povinné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu

nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu
na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo
veci samej. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.10.2012, č.k.4Cdo/139/2011, ktorý predložil
odporca 1/ vyplýva, že neopodstatnená je námietka dovolateľa o nedostatku jeho pasívnej legitimácie.
Neopodstatnenosť vyplýva zo zákona č.381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorý rozsah poistenia zodpovednosti zakotvuje
v § 4, v ktorom však náhrada nemajetkovej ujmy zahrnutá nie je. Odporca 2/ poukazuje na rozsudok
Okresného súdu Trnava zo dňa 7.4.2014, č.k.21C/15/2011, z ktorého vyplýva, že: harmonizácia sa
týka až následného poistného krytia utrpenej nemajetkovej ujmy, ak ju vnútroštátne právo priznáva.Z poistnej zmluvy ani zo znenia zákona nevyplýva, že by pod pojem škoda bolo možné podriadiť aj
nemajetkovú ujmu. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch predstavuje peňažnú satisfakciu,
nie náhradu škody. Predpokladaná ujma sa nedá nijako preukázať a je vecou voľnej úvahy, ktorá sa

neurčuje svojvoľne, ale súd prihliada na závažnosť vzniknutej ujmy, ako aj na okolnosti, za ktorých
k porušeniu došlo. Nárok na nemajetkovú ujmu nie je nárokom na náhradu škody, a preto nemožno
dospieť k záveru, že by bolo možné považovať výklad pojmu náhrada škody a škody na zdraví za
eurokonformný výklad. Pojem škoda sa nedá stotožniť s pojmom ujma. Z rozsudku Okresného súdu
Žilina zo dňa 16.5.2014, č.k.27C/262/2009 vyplýva, že predmetom neboli nároky, ktoré vyplývajú z

povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,
a tak bolo vydané rozhodnutie o povinnosti zaplatiť nemajetkovú ujmu titulom neoprávneného zásahu
do osobnostných práv.

Súd rozsudkom č.k. 10C/149/2012-344 zo dňa 07.07.2014 rozhodol tak, že odporcovi 1/ je uložil
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 1/ a 2/ po 30.000,- Eur a vo zvyšnej časti návrh zamietol. Na

odvolanie navrhovateľov a odporcu 1/ odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Rozhodnutie odôvodnil tým, že odvolací súd v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením súdu prvého stupňa, ktorý posudzoval vecnú aktívnu legitimáciu na strane
navrhovateliek 1/, 2/ a dospel k záveru, že táto je v prejednávanej veci daná a v tomto kontexte
preto poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa

odvolací súd v náväznosti na § 219 ods. 2 stotožňuje a zároveň naňho odkazuje. Ďalej sa odvolací súd
zaoberal vecnou pasívnou legitimáciou odporcu 1/, ktorý škodu spôsobil a vecnou pasívnou legitimáciou
odporcu 2/ v prejednávanej veci vzhľadom na námietky ako navrhovateliek 1/, 2/ tak i odporcu 1/
v konaní vo vzťahu k vecnej pasívnej legitimácie odporcu v druhom rade. Odvolací súd preskúmal
odôvodnenie súdu prvého stupňa ako aj obsah spisu súdu prvého stupňa, ktorý uzatvoril a mal za

to, že odporca 2/ nie je vecne pasívne legitimovaný s tým, že odporca 1/ mal v čase dopravnej
nehody uzatvorenú poistnú zmluvu s odporcom 2/ z titulu povinného zmluvného poistenia dopravného
prostriedku, pričom predmetom poistenia okrem iného bola náhrada uplatnených a preukázaných
nárokov na náhradu škody na zdravie a nákladov pri usmrtení s tým, že predmetom poistenia nebola
ujma na práve na rodinný život. Poukázal na zákon o povinnom zmluvnom poistení a jeho definíciu

zodpovednosti za škodu ust. v § 2, ďalej na platnú Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/
ES zo dňa 16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových
vozidiel a tiež úpravu v občianskom zákonníku v § 442, § 444, Občianskeho zákonníka, § 448, §
449 ods. 1, 2 OZ s tým, že keďže zákona č. 381/2001 Z.z. pojem škody nevymedzuje osobitným
spôsobom a nemá ani špeciálne ustanovenie, čo sa odškodňuje niet dôvodu takto vymedzenú škodu

v Občianskom zákonníku nestotožniť so škodou vyjadrenou v § 4 ods. 2 písm. a/ citovaného zákona.
Poukázal tiež na rozsudok súdneho dvora Európskej únie zo dňa 24.10.2013 vo veci vedenej pod
C22/12 S. Z., ktorý skonštatoval, že náhrada nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí
usmrtených pri dopravnej nehode je závislá na úprave vnútroštátneho práva. Vzhľadom k tomu, že
od judikovaného rozhodnutia najvyššieho súdu SR v roku 2011, ktorý vyslovil absenciu zákonnej

úpravy nedošlo k žiadnej zmene z vykladanej právnej normy súd rešpektujúc tento právny názor
dospel k záveru, že vecná pasívna legitimácia odporcu 2/ nie je daná a preto voči nemu návrh v
celom rozsahu zamietol. S týmto názorom súdu prvého stupňa sa odvolací súd nestotožňuje. Pre
posúdenie otázky pasívnej legitimácie odporcu 2/ ako poisťovateľa odporcu 1/ je rozhodujúce vyriešenie
otázky, čo treba rozumieť pod pojmom škoda použitým v zákone o povinnom zmluvnom poistení

najmä v ust. § 4 ods. 2 zákona, ktorý upravuje vecný rozsah poistného krytia. V našom právnom
prostredí, ktoré je súčasťou Európskeho spoločenstva práva je potrebné vykladať pojem škoda euro
konformne. Rozhodujúci je v danej veci citovaný rozsudok ESDC-22/12 vo veci Z. U. odkaz na prijaté
3 európske smernice týkajúce sa povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorových vozidiel, neskôr v roku 2009 konsolidovaných smernicou 2009/103. Pokiaľ by tu bola

námietka ohľadom aplikácie týchto smerníc z dôvodu, že smernice nemajú priamy účinok a pre svoju
záväznosť voči fyzickým a právnickým osobám vyžadujú transponovanie do vnútroštátneho právneho
poriadku odvolací súd dodáva, že táto charakteristika smerníc nič nemení na potrebe uplatňovania
princípu prednosti práva európskeho spoločenstva pred národným poriadkom za každých okolností aj v
prípade, že nedochádza k priamej aplikácii konkrétnej platnej normy európskej smernice, to neznamená,

keď sa na určitý právny príklad aplikuje norma vnútroštátna, mala by byť interpretovaná a použitá
v súlade s právom európskeho spoločenstva (tzv. nepriamy účinok práva európskeho spoločenstva
napr. prípad E. U. S. - rozsudok ESD 10.04.1984 vo veci 14/82). Z judikatúry európskeho súdneho
dvora vyplýva, že členské štáty musia pri výkone svojich právomocí v tejto oblasti rešpektovať právoúnie a vnútroštátne ustanovenia, ktoré upravujú náhradu škody pri dopravných nehodách spôsobených
prevádzkou motorových vozidiel nemôžu odňať smernici jej potrebný účinok. Z bodu 55 označeného
rozsudku ESD vo veci Z. tiež vyplýva, že pojem škody treba vykladať extenzívne v tom smere, že

tento pojem zahŕňa aj náhradu nemajetkovej ujmy z titulu občianskoprávnej zodpovednosti za zásah
do osobnostných práv pozostalých spočívajúcich v zásahu do práva na súkromný a rodinný život
spôsobený usmrtením blízkej osoby pri prevádzke dopravných prostriedkov. V danom bode totiž ESD
nehovorí o samostatnom, od pojmu škoda oddelenom pojem nemajetkovej ujmy, ale hovorí o "škode
z dôvodu nemajetkovej ujmy". Z tohto slovného spojenia je zrejmé, že aj v prípade nemajetkovej

ujmy ide o škodu. Nasledujúce body rozsudku ESD vo veci Z. vyvracajú argumenty odporcu 2/ a
odpovedajú na jeho námietky s tým, že k takémuto poňatiu škody sa mimo iného hlásia aj princípy
európskeho deliktuálneho práva, ktoré definujú škodu ako majetkovú alebo nemajetkovú ujmu zákonom
chránených záujmov. Pokiaľ súd prvého stupňa v prejednávanej veci poukázal na tú skutočnosť, že v
tomto rozsudku ESD vo veci Z. bola stanovená podmienka, za ktorej je náhrada nemajetkovej ujmy
predmetom krytia z povinného poistenia "... ak vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej

upravuje náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu." k tomuto odôvodneniu odvolací súd
dodáva to, že ustanovením § 11 a 13 slovenského Občianskeho zákonníka, podľa ktorých súd prvého
stupňa vec právne posúdil, sú týmto požadovaným "vnútroštátnym právom uplatňovaným na základe
zodpovednosti za škodu", čo v konečnom dôsledku aj skonštatoval európsky súd v bode 56 citovaného
rozsudku vo veci Z.. Za rozhodujúci pre uvedené konštatovanie je potrebné považovať to, že podľa

bodu 59 (citovaného rozsudku), fakt, že zodpovednosť poisteného vznikla na základe dopravnej nehody
a mala občianskoprávnu povahu. Vo svetle uvedeného (euro konformného) výkladu ust. § 4 ods. 2
zákona o povinnom zmluvnom poistení potom platí, že náhrada škody z dôvodu nemajetkovej ujmy
spadá do rozsahu krytia povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
dopravného prostriedku, a preto odporca 2/ je ako poistiteľ zodpovednosti odporcu 1/ za škodu pasívne,

vecne legitimovaným subjektom, ktorému na základe § 15 ods. 1 veta prvá zákona 381/2001 Z.z. o
povinnom zmluvnom poistení vznikla povinnosť uhradiť škodu navrhovateľovi. Faktom je, že ako určitý
návod pri výklade samotného rozhodnutia ESD vo veci C-22/12 vo veci Z. môže poskytnúť tlačová
správa č. 144/2013 vydaná súdnym dvorom Európskej únie v Luxemburgu dňa 24. októbra 2013, kde
sa vo veci C-22/12 okrem iného v tejto tlačovej správe na úvod konštatuje: "Pokiaľ vnútroštátne právo

umožňuje rodinným príslušníkom obetí dopravnej nehody požadovať náhradu spôsobenej nemajetkovej
ujmy, musí byť táto ujma krytá povinným poistením zodpovednosti za škodu, spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla. V takom prípade sa minimálne poistné krytie upravené unijným právom pre
škody na zdraví vzťahuje rovnako na nemajetkovú ujmu. Súdny dvor najprv pripomína, že povinnosť
poistného krytia občianskoprávnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel

sa nezhoduje s rozsahom jej náhrady na základe občianskoprávnej zodpovednosti poisteného. Zatiaľ čo
prvá uvedená povinnosť je vymedzená a zaručená únijnou právnou úpravou, rozsah náhrady škody je
upravený vnútroštátnym právom. Členské štáty si preto v zásade zachovávajú v rámci svojich režimov
občianskoprávnej zodpovednosti voľnosť pri určovaní škôd spôsobených motorovými vozidlami, ktoré
musia byť nahradené v rozsahu náhrady týchto škôd ako aj osôb majúcich nárok na túto náhradu.

Súdny dvor však poznamenáva, že v záujmu zníženia rozdielov v rozsahu povinnosti uzavrieť poistenie,
ktoré pretrvávajú medzi právnymi predpismi členských štátov stanovila únia v oblasti občianskoprávnej
zodpovednosti povinné poistné krytie vecných škôd a škôd na zdraví vo výške čiastok upravených
v druhej smernici. Členské štáty preto musia pri určovaní škôd krytých poistením ako aj podmienok
povinného poistenia zodpovednosti s prevádzkou motorových vozidiel zohľadniť únijné právne predpisy.

Súdny dvor v tejto tlačovej správe tiež upresňuje, že pod pojmom škody na zdraví, ktorej krytie je
povinné na základe druhej smernice spadá akákoľvek ujma, ktorá je dôsledkom neoprávneného zásahu
do osobnostnej integrity, čo zahŕňa tak fyzické ako aj psychické utrpenie. Medzi škody, ktoré musia
byť nahradené v súvislosti s únijným právom teda patria nemajetkové ujmy, ktorých náhrada z titulu
občianskoprávnej zodpovednosti poisteného je upravená vnútroštátnym právom použiteľným na spor.

Nakoniecsúdnydvoruvádza,žeochranaplynúcazprvejsmernicesavzťahujenakaždúosobu,ktoráma
nazákladevnútroštátnehoprávaupravujúcehoobčianskoprávnuzodpovednosťnároknanáhraduškody
spôsobenej motorovými vozidlami. Keďže v prejednávanej veci súd prvého stupňa nesprávne právne
posúdil vecnú pasívnu legitimáciu na strane odporcu 2/ v konečnom dôsledku sa jeho zodpovednosťou
v prejednávanej veci z dôvodu, že mal za to, že odporca 2/ nie je vecne pasívne legitimovaný ani

nezaoberal, samotná táto skutočnosť je dôvodom na zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, kedy
úlohou súdu prvého stupňa bude opätovne zaoberať sa zodpovednosťou odporcu 1/ ako osoby, ktorá
spôsobila danú škodu a odporcu 2/ ako osoby zodpovednej z titulu uzatvoreného zákonného povinného
poistenia zodpovednosti za škodu, pretože narozdiel od súdu prvého stupňa dospel odvolací súd kzáveru, že je tu daná vecná pasívna legitimácia ako odporcu 1/ tak i odporcu 2/. Ďalej sa odvolací
súd zaoberal odvolacími námietkami ako zo strany navrhovateliek 1/, 2/ tak aj zo strany odporcu 1/
ohľadom samotnej výšky náhrady nemajetkovej ujmy. Ust. § 11 OZ poskytuje dostatočnú oporu pre

priznávanie náhrady nemajetkovej ujmy pozostalým za zásah do ich osobnosti usmrtením blízkej osoby.
V prípade navrhovateliek 1/, 2/ jednoznačne došlo k zásahu do ich osobnostných práv v súvislosti so
smrťou ich rodičov, čím bola narušená celistvosť rodiny a bolo teda zasiahnuté do ich súkromného a
rodinného života. Následky sú trvalé, neodstrániteľné a ochudobnenie v citovej oblasti nenapraviteľné.
Závažnosť ujmy sa posudzuje aj najmä z hľadiska odčiniteľnosti takéhoto zásahu. Strata jedného z

členov rodiny ako spoločenstva je úplne neodčiniteľnou ujmou, ktorá postihuje všetkých členov rodiny.
Zavinená smrť blízkej osoby môže vzhľadom na vzájomné úzke a pevné sociálne, morálne, citové a
kultúrne väzby predstavovať vážnu nemateriálnu ujmu pre rozvíjanie a napĺňanie osobnosti postihnutej
fyzickej osoby. Tieto závery sú všeobecne známe, prirodzené a očakávané. Ust. § 13 ods. 2, 3 OZ
nevymedzuje hranicu pre určenie výšky formy náhrady za nemateriálnu ujmu. Výška náhrady je určená
súdom s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu práva.

Súd posudzuje pri posudzovaní rozsahu tej náhrady podľa ust. § 136 O.s.p., teda podľa svojej úvahy
môže na tento účel slúžiť aj porovnanie s priznanými nárokmi z tohto titulu v obdobných prípadoch
okolitých štátov. Pokiaľ teda porovnávame úpravy okolitých štátov podľa Rakúskeho Najvyššieho súdu
boli priznané náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 13000 eur 40 ročnému synovi, ktorý nežil v spoločnej
domácnosti so svojou usmrtenou matkou (sp. zn. 2Ob/141/04). V Maďarsku sa pri náhrade nemajetkovej

ujmypozostalýchaplikujúpredpisyozodpovednostizaškoduatubolpriznanýnárokvprípadeusmrtenia
jedného z manželov na úrovni okolo 20000 eur. V Taliansku výšku nemajetkovej ujmy pre pozostalých
určujú jednotlivé provinčné súdy prostredníctvom svojich vlastných tabuliek. Milánsky súd priznáva
nemajetkovú ujmu od 150 000 do 300 000 eur ak ide o právo manžela za smrť druhého manžela, s
ktorým žil v spoločnej domácnosti. V Českej republike boli v občianskom zákonníku zavedené paušálne

sumy odškodnenia v ust. § 444 ods. 3 v prípade občianskoprávnej zodpovednosti a tieto paušálne
sumy sa pohybovali medzi čiastkou 7500 až 10000 eur. Nový občiansky zákonník platí od 01.01.2014
prenecháva určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy na úvahe sudcu. Pokiaľ teda vychádzame z
rozhodnutí českých súdov tak napr. rozsudkov vrchného súdu v Olomouci zo dňa 30.11.2004 sp. zn.
1Co/28/2004 v spojení s uznesením najvyššieho súdu zo dňa 27.09.2005 sp. zn. 30Cdo/1561/2005

bolo v dôsledku úmrtia manžela pri dopravnej nehode priznaných manželke 200 000 Kč a trom deťom
po 100 000 Kč. Ďalej napr. rozsudkom Krajského súdu v Ústí nad Labem zo dňa 04.07.2008 sp. zn.
34C/17/2006 bolo v dôsledku dopravnej nehody, pri ktorej zomrel otec priznaných pozostalým dcére
a synovi po 60 000 Kč, pričom súd zohľadňoval vek žalobcov, hmotnú a existenčnú nezávislosť na
otcovi, morálne zadosťučinenie v podobe odsúdenia v trestnom konaní a tiež boli zohľadnené osobné

a majetkové pomery na strane žalovaného, prípadne rozhodnúť rozsudok Vrchného súdu v Prahe zo
dňa 29.03.2011 sp. zn. 1Co/265/2006, kde pri dopravnej nehode zrazenie chodca, pri ktorom zomrel
manžel a otec z dôsledku hrubej nedbanlivosti pri riadení pod vplyvom alkoholu a nepovolenej rýchlosti
obdŕžala manželka finančnú satisfakciu vo výške 250 000 Kč a syn s dcérou každý po 250 000 Kč. Pri
samotnej úvahe súdu o stanovení výšky nároku na náhradu nemajetkovej ujmy súd určí výšku nárokov

podľa svojej úvahy, kedy podľa § 13 ods. 3 OZ by mal prihliadnuť predovšetkým k závažnosti vzniknutej
ujmy, k okolnostiam za ktorých k porušeniu práva došlo. Pokiaľ vychádzame zo závažnosti vzniknutej
ujmy v prípade usmrtenia osoby blízkej je vnímaná intenzita nepriaznivého následku ako objektívne
veľmi vysoká, pretože sa jedná o následok nereparovateľný, obsahujúci prvok nečakanosti. Zároveň
je potrebné zohľadniť celkovú dobu pôsobenia nepriaznivého následku zásahu do osobnostných práv

pozostalých, ktorá je značne dlhá aj keď časovo presnejšie bližšie neurčiteľná. Čo sa týka okolností
usmrtenia osoby napriek tomu, že zákon bližšie nešpecifikuje, ktoré okolnosti usmrtenia majú byť
zvlášť súdom posudzované v prípade stanovenia výšky náhrady nemajetkovej ujmy a každý prípad
sa skutkovo veľmi líši, v rozhodnutiach súdu sa opakovane objavujú niektoré zohľadňované kritéria
posudzovania týchto okolností, ktoré majú síce len orientačnú vypovedaciu hodnotu avšak jednotlivé

okolnosti môžu byť podradené aj pod viacero kritérií. Čo sa týka kritérií a okolností pre určenie výšky
náhrady nemajetkovej ujmy súdov je potrebné vychádzať ako z okolností na strane žalobcu tak aj
z okolností na strane žalovaného. Čo sa týka okolností na strane žalobcu je podstatná intenzita
vzťahu žalobcu so zomrelým: vek zomrelého a pozostalého, otázka hmotnej závislosti pozostalého
na usmrtenej osoby, morálne zadosťučinenie vo forme právneho postihu žalovaného predovšetkým z

trestnoprávnej sankcie. Pri posudzovaní intenzity vzťahu žalobcu so zomrelými je potrebné skúmať
nielen existenciu príbuzenského vzťahu, prípadne status osoby blízkej a súžitie v spoločnej domácnosti
ale z hľadiska nároku na nemajetkovú ujmu je potrebné zaoberať sa aj intenzitou vzťahu žalobcu so
zomrelým. Absencia takéhoto vzťahu môže viesť aj k zamietnutiu nároku nižšia intenzita vzťahu k nižšiepriznanej čiastke a naopak mimoriadne dobré vzťahy sú predpokladom priznania vyššej časti náhrady
nemajetkovej ujmy vzhľadom k vyvolaniu pravdepodobne horších následkov. Čo sa týka skúmania
veku zomrelého ako aj pozostalých je zrejmé, že napriek tomu, že strata rodičov predstavuje ujmu v

každom veku bude táto inak znášaná u batoľaťa, ktoré si stratu nie je doposiaľ schopné uvedomiť avšak
absencia rodiča bude ovplyvňovať a prevádzať ho celým ďalším životom, zároveň je potrebné rozlišovať
dieťa školského veku, ktoré je na rodičoch citovo závislé alebo u dospelého jedinca, ktorý už nežije v
spoločnej domácnosti s usmrteným rodičom a má vlastnú rodinu. Zohľadniť vek je potrebné z opačnej
perspektívy, pretože inak je prežívaná strata novorodenca jeho rodičmi, strata dospelého jedinca, rodiča

jeho deťmi alebo strata osoby dôchodkového veku z pohľadu jeho vnúčat. Podstatná je tiež otázka
existencie existenčnej a hmotnej závislosti na usmrtenej osobe. Nárok na nemajetkovú ujmu nie je
jediným nárokom, ktorý je stratou blízkej osoby spojený a napriek tomu predstavuje otázka existenčnej
a hmotnej závislosti jedným z kritérií, ktoré je súdmi v súvislosti s výškou náhrady nemajetkovej ujmy
posudzované. Toto kritérium úzko súvisí aj s predchádzajúcimi uvedenými kritériami. Zároveň je však
nutné skúmať aj okolnosti na strane žalovaného, a to: miera jeho zavinenia a spoluzavinenia na

usmrtení osoby, postoj žalovaného (ľútosť, náhrada škody, ospravedlnenie a ďalšie), dopadu udalosti
do sféry pôvodcu, majetkové pomery na strane žalovaného. V tomto smere je potrebné skúmať mieru
zavinenia žalovaného a mieru spoluzavinenia usmrteného. Z pohľadu tohto kritéria je významné, či k
usmrteniu osoby došlo úmyselným jednaním žalovaného alebo jednaním z nedbanlivosti, pričom od
nedbanlivosti je nutné rozlíšiť hrubú nedbanlivosť napr. pokiaľ k dopravnej nehode došlo pri riadení

pod vplyvom návykovej látky alebo pri prekročení dovolenej rýchlosti. Ďalej je potrebné zohľadniť aj
postoj samotného žalovaného, ktorý škodu spôsobil v podobe ľútosti, ospravedlnenia, dobrovoľnej
úhrady finančných čiastok pozostalým. Do výšky náhrady nemajetkovej ujmy môže byť premietnutý
aj postoj negatívny, popieranie viny, absencia ospravedlnenia a iné nevhodné chovanie k pozostalým.
Nezanedbateľnýmkritériomjeajdopadudalostidosférypôvodcu.Usmrtenieinejosobymôžeupôvodcu

udalosti vyvolať pocity viny, ktoré môžu prerásť až k psychickým problémom. V inom prípade môže
byť pôvodca pri nehode sám zranený alebo utrpieť tiež stratu osoby jemu blízkej, aj tieto dopady
je potrebné súdom zohľadniť. No a samozrejme v neposlednej rade sú tu podstatné aj majetkové
pomery na strane žalovaného. Majetkové pomery je potrebné zohľadniť nie z pohľadu stanovení výšky
priznanej satisfakcie ale z pohľadu možností reálneho uspokojenia priznaných nárokov žalovaným.

Všetkými týmito kritériami sa súd prvého stupňa pri stanovení samotnej výšky náhrady dôsledne neriadil
a nevykonal potrebné dokazovanie tak, aby mohli byť zohľadnené všetky predchádzajúce okolnosti na
stanovenie samotnej výšky náhrady nemajetkovej ujmy v prospech navrhovateliek 1/, 2/. Preto bolo
potrebné rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie, kedy
súd prvého stupňa opätovne posúdi vecnú pasívnu legitimáciu odporcov 1/, 2/ a doplní dokazovanie

náveznosti na vyššie uvedené kritéria na určenie výšky nemajetkovej ujmy na strane navrhovateliek 1/,
2/.

Odporca 2/ v reakcii na rozhodnutie odvolacieho súdu v podaní došlým súdu dňa 26.10.2015 uviedol, že
nárok navrhovateľov voči odporcovi v 2. rade (ďalej aj ako „odporca“) je v súdnom konaní odvodený od

práva Európskej únie - smerníc Európskeho parlamentu a Rady európskych spoločenstiev o aproximácii
právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
motorovými vozidlami, ako aj z rozhodnutia Európskeho súdneho dvora (ESD) zo dňa 24.10.2013;
eurokonformným výkladom ust. § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba „ZoPZP“), pod ktorý je potrebné subsumovať aj
náhradu nemajetkovej ujmy, t.j. zásah do osobnostných práv navrhovateľov (usmrtením ich blízkej
osoby), upravených v ust. § 13 Obč. zák. S poukazom na ust. § 4 ods. 2 ZoPZP si voči odporkyni
v 2. rade ako poisťovateľovi motorového vozidla, ktorým bola spôsobená smrť blízkym osobám
navrhovateľov odporcom v 1. rade, uplatňujú navrhovatelia z dôvodu zásahu do ich osobnostných

práv náhradu nemajetkovej ujmy, nakoľko sa zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkoumotorovéhovozidlavcelomrozsahuvzťahujeajnatentonároknavrhovateľov.Podľanázoru
odvolacieho súdu nepriamy účinok smerníc nič nemení na potrebe uplatňovania princípu prednosti
práva európskeho spoločenstva pred národným poriadkom za každých okolností aj v prípade, že
nedochádza k priamej aplikácii konkrétnej platnej normy európskej smernice, to neznamená, keď sa

na určitý právny príklad aplikuje norma vnútroštátna, mala by byť interpretovaná a použitá v súlade s
právom európskeho spoločenstva (tzv. nepriamy účinok práva európskeho spoločenstva, napr. prípad
E. U. S.- Y. ESD 10.04.1984 vo veci 14/82). K uvedenému je potrebné uviesť, že právo európskeho
spoločenstva upravuje pôsobnosť a záväznosť jednotlivých noriem európskeho práva v závislosti naich priamom alebo nepriamom účinku a rozlišuje medzi záväznosťou voči členským štátom Európskej
únie (ďalej aj ako „EÚ“) a voči fyzickým a právnickým osobám členských štátov EÚ. Normatívne
akty EÚ, zaväzujúce členské štáty, nie je možné priamo aplikovať voči právnickým osobám. Tie

nadobúdajúvočifyzickýmaprávnickýmosobámúčinkyažichtranspozícioudovnútroštátnehoprávneho
poriadku. Pôsobnosť jednotlivých právnych aktov EÚ (sekundárne právo EÚ - Smernice, Nariadenia,
Rozhodnutia,Odporúčania)aichzáväznosťupravujePrimárneprávoEÚ,reprezentovanézakladajúcimi
zmluvami, Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva, konkrétne vo svojom článku 249. Odvolacím
súdom uplatnený eurokonformný výklad je (i) v priamom rozpore s platným vnútroštátnym právom -

ZoPZP upravujúceho rozsah náhrad poskytovaných poisťovňou za poisteného a taktiež (ii) v rozpore
s právom EÚ. Prednosť práva európskeho spoločenstva pred vnútroštátnym právom vyplývajúcu
z čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj ako „ústava“) je potrebné uplatňovať v
závislosti na záväznosti a pôsobnosti sekundárneho práva Európskych spoločenstiev (Smernice,
Nariadenia, rozhodnutia ESD) určenej primárnym právom Európskych spoločenstiev (Zmluva o
založení európskeho spoločenstva). Prednosť komunitárneho práva pred vnútroštátnym právom EÚ

a Európskeho spoločenstva (ďalej aj ako „ES“), zabezpečuje členský štát v súlade s právom ES
a EÚ v spojitosti s jeho priamymi alebo nepriamymi účinkami. Dotknuté smernice EÚ majú priamy
účinok len voči členskému štátu, ktorého povinnosťou je smernice správne transponovať do svojho
vnútroštátneho právneho poriadku. Voči fyzickým a právnickým osobám je možné uplatniť len nepriamy
účinok smerníc, a to na eurokonformnej interpretácii vnútroštátneho práva, avšak len za podmienky, ak

nie je v rozpore s vnútroštátnym právom. Keďže nároky pozostalých po obetiach dopravných nehôd na
uplatnenie nemajetkovej ujmy vnútroštátne právo vo svojom ZoPZP neumožňuje uspokojiť, uplatnenie
eurokonformného výkladu v takomto rozsahu, je contra legem, čo ani komunitárne právo nepripúšťa.
Požiadavka jednotného eurokonformného výkladu vnútroštátneho práva v súlade so smernicou nesmie
ísť tak ďaleko, aby smernica sama a nezávisle od vnútroštátneho predpisu ukladala povinnosti fyzickým

alebo právnickým osobám. Priama aplikácia smerníc EÚ prichádza do úvahy len v sporoch, kde je
odporcom členský štát (napr. pri neplnení si jeho transpozičnej povinnosti). Priama aplikácia smerníc
nesmie mať za následok uloženie povinnosti fyzickej alebo právnickej osobe. Vnútroštátna právna
úprava v ustanovení § 4 ods. 2 písm. a) ZoPZP stanovila rozsah nárokov uhradených poisťovňou
poistenému nasledovne: „Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho

nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri
usmrtení,“. Uvedené znenie vnútroštátneho právneho predpisu neumožňuje odporcovi ako poistiteľovi
uhradiť za poisteného pozostalým po obetiach dopravnej nehody, spôsobenej poisteným, nároky v
rozsahu náhrady nemajetkovej ujmy v dôsledku zásahu do osobnostných práv pozostalých smrťou ich
blízkej osoby. Vnútroštátna právna úprava dôsledne rozlišuje medzi škodou a nemajetkovou ujmou

podľa § 11 a nasl. Obč. zák. Túto pojmovú odlišnosť týchto právnych inštitútov potvrdili aj existujúce
rozhodnutia súdov Slovenskej a Českej republiky. Nemožnosť považovať škodu za nemajetkovú ujmu
podľa ZoPZP potvrdilo aj rozhodnutie NS SR 4Cdo 168/2009, zo dňa 20.04.2011, ktoré doteraz nebolo
žiadnym rozhodnutím najvyššieho súdu prekonané, ako aj ďalšie súdy, ktoré jednoznačne vyriekli
obsahovú i pojmovú odlišnosť týchto dvoch právnych inštitútov -„škoda“ a „nemajetková ujma“ (napr.

Usnesení ÚS ČR - III.ÚS 8/06, rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 12Co/89/2013 zo dňa
26.06.2014 vydané po rozsudku ESD vo veci Z. sp. zn. C-20/12). Uvedené rozhodnutie z 26.6.2014
(12Co/89/2013) uvádza: Náš právny predpis, a to zákon o povinnom zmluvnom poistení č. 381/2001
Z.z. v § 4 taxatívne vymedzuje rozsah poistenia zodpovednosti, pričom v § 4 ods. 2 sa uvádza,
že poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému

uplatnené preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení. Z hľadiska
taxatívneho vymedzenia poistenia zodpovednosti nie je vymenované v § 4 aj riešenie zodpovednosti za
nemajetkovú ujmu, ktorá je upravená v § 11 a nasl. OZ. Ak by mal zákonodarca v úmysle odškodňovať
nemajetkovú ujmu v rámci zodpovednosti za škodu, mal to riešiť priamo v šiestej časti OZ a nie pri
ochrane osobnosti podľa § 11 a nasl. OZ. Ak vychádzame z toho, že povinnosti je možné ukladať

len podľa zákona a na základe zákona, nemožno pri odškodnení nemajetkovej ujmy vychádzať z
rozsahu poistenia zodpovednosti podľa § 4 ods. 2 písm. a) ZoPZP pretože tento zákon odškodnenie
nemajetkovej ujmy nepredpokladá. Vo veci Z. Súdny dvor EÚ jasne povedal, že povinné poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokryť aj náklady nemajetkovej
ujmy spôsobené blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe

zodpovednosti poistenia za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej.
Táto podmienka náhrady nemajetkovej ujmy pri zákonnej úprave zo zák. č. 381/2001 Z.z. nevyplýva, a
preto nie je ani daná zodpovednosť poisťovne za náhradu nemajetkovej ujmy osobám blízkym obetiam
usmrtenýmpridopravnenehode.“Konajúcisúdjeviazanýkomunitárnymprávom,vokolnostiachprípaduZmluvou o založení ES, a tiež smernicami EÚ v rozsahu, akom boli do vnútroštátneho právneho
poriadku transponované. Do vnútroštátneho právneho poriadku upravujúceho rozsah poistného krytia
pri dopravných nehodách spôsobených prevádzkou motorových vozidiel, náhrada nemajetkovej ujmy do

ZoPZP zahrnutá nebola, ktorú skutočnosť potvrdila samotná Slovenská republika. Slovenská republika
vo svojom písomnom stanovisku vo veci Z. jednoznačne uviedla, že do ZoPZP nemala záujem zahrnúť
aj nároky z nemajetkovej ujmy osôb blízkych usmrteným osobám pri dopravných nehodách a ani takéto
nároky do rozsahu krytia zo zákonného poistenia motorových vozidiel nezahrnula. Úlohu štátu v pozícii
normotvorcu,nemôžesuplovaťsúdsvojímrozhodnutím,nakoľkopriamyúčinoksmernícmôžesmerovať

len voči štátu, nie však voči fyzickým a právnickým osobám, voči ktorým smernica priamy účinok
nemá. Nedbanlivosť štátu pri zosúladení vlastného právneho poriadku so smernicou a vznik škody,
ktorá môže dotknutým osobám touto nečinnosťou štátu, alebo nesprávnou transpozíciou vzniknúť,
vytvára základ pre vznik zodpovednosti štátu voči týmto osobám, ktoré mali mať prospech z úpravy
smernice. Túto nedbanlivosť štátu však nie je možné odstrániť prenesením povinností na fyzické a
právnické osoby, ktorým záväzok z uvedených smerníc nevyplynul a možnosť uloženia povinností im

je daná v intenciách čl. 13 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Druhostupňovým súdom uplatnený
„eurokonformný výklad“ ust. § 4 ods. 2 písm. a) ZoPZP je podľa názoru odporcu v 2. rade v rozpore s
platným vnútroštátnym právom a dostal sa tiež do rozporu s čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústavy“), podľa ktorého sú sudcovia pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní
sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom.

Uvedeným ustanovením čl. 144 ods. 1 sa určujú pramene práva, ktoré je sudca pri rozhodovaní povinný
rešpektovať. Čl. 144 ods. 1 ústavy výslovne priznáva relevanciu medzinárodným zmluvám uzavretým
podľa čl. 7 ods. 2 a ods. 5. Osobitnú dôležitosť získalo uplatnenie práva Európskej únie a v ňom
obsiahnuté pravidlá uplatnenia práva vnútroštátnymi predpismi. Prvou vetou sa vytvára ústavný základ
pre prenos výkonu častí práv Slovenskou republiky (ďalej aj ako „SR“) na Európsku úniu (ďalej aj

ako „EÚ“) a Európske spoločenstvo (ďalej aj ako „ES“). Druhou vetou čl. 7 ods. 2 sa upravuje vzťah
zákonov SR k právu ES a EÚ. Ústava SR touto vetou určuje prednosť právne záväzných aktov EÚ
a ES pred zákonmi. Aplikácia druhej vety čl. 7 ods. 2 je možná iba pomocou výkladu, pri ktorom sa
termín „právne záväzné akty ES a EÚ“ stotožní s tými predpismi ES a EÚ, ktoré majú priamu právnu
záväznosť podľa práva ES a EÚ. Potvrdzuje to aj znenie od. 5 čl. 7 ústavy SR. Primárne právo ES a

EÚ tvoria najmä zakladajúce zmluvy, ako Zmluva o EHS, Zmluva o Európskej únii a pod. Záväznosť
sekundárneho práva ES a EÚ je určená primárnym právom ES a EÚ. Podľa čl. 249 Zmluvy o založení
ES, Európsky parlament v súčinnosti s Radou, Rada a Komisia vydávajú Nariadenia, Smernice a
Rozhodnutia, podávajú odporúčania alebo zaujímajú stanoviská. Nariadenie má všeobecnú platnosť. Je
záväzné ako celok vo všetkých častiach a priamo použiteľné vo všetkých členských štátoch. Smernica

je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť,
pričom sa voľba voriem a metód ponechá národným orgánom. Rozhodnutie je záväzné ako celok vo
všetkých častiach pre toho komu je určené. Odporúčania a stanoviská nie sú záväzné. Nariadenia sú
jediným prameňom sekundárneho práva, ktorým Zmluva o založení ES výslovne priznáva ich priamu
aplikovateľnosť. Vzhľadom na svoju priamu použiteľnosť si nariadenia nevyžadujú nijaké vnútroštátne

legislatívne opatrenia. Smernice určujú spoločné ciele, pričom členským štátom ponechávajú na úvahu
akou formou dosiahnu vytýčený cieľ. Z tejto povahy smerníc nemožno odvodiť príslušnosť do kategórie
„právne záväzných aktov“ s prednosťou pred zákonom. Právna relevancia smerníc je daná tým, že
zakladajú pozitívny záväzok štátu, ale o to viac chýba dôvod na to, aby sa im priznala prednosť pre
zákonmi SR (Drgonec, J.: Ústava SR, 2 vydanie, str. 128). Prednosť je dosiahnutá povinnosťou štátnych

orgánov transponovať ich do vnútroštátneho právneho poriadku. Účel prednosti právne záväzných aktov
ES a EÚ pred zákonmi SR možno dosiahnuť iba výkladom druhej vety čl. 7 ods. 2, podľa ktorého v
záujmedosiahnutiaprednostiprávaESaEÚvýkladauplatňovaniezákonovapodzákonnýchvšeobecne
záväzných právnych predpisov SR musí byť v súlade s právne záväznými aktmi ES a EÚ. Tretia veta
čl. 7 ods. 2 má zásadný význam pre výklad a uplatnenie druhej vety čl. 7 ods. 2; vylučuje sa ňou výklad

čl. 7 ods. 2 umožňujúci priznať smerniciam prednosť pred zákonmi SR. Treťou vetou sa v ústave
zaviedlorozlíšeniemedziprávnymiaktmiESaEÚ,ktorévyžadujúimplementáciuaprávnymiaktmi,ktoré
nevyžadujú implementáciu. Pri rešpektovaní tohto rozlíšenia prednosť pred zákonmi SR možno priznať
iba tým právnym aktom ES a EÚ, ktoré nevyžadujú implementáciu. Právne záväzné akty ES a EÚ, ktoré
vyžadujú implementáciu nie sú spôsobilé mať prednosť pred zákonmi SR, pretože súčasťou právneho

poriadku SR sa stanú až po implementácii vo forme zákona alebo nariadenia vlády SR. Článkom 7
ods. 2 ústavy sa priznala prednosť pred zákonmi SR tým „právne záväzným aktom ES a EÚ“, ktoré
nevyžadujú implementáciu zákonom alebo nariadením vlády SR. Takým právnym aktom je aj Zmluva o
EHS, ktorá v čl. 189 ods. 3 ukladá povinnosť, ktorá sa bez pochybností Súdnym dvorom ES interpretujea aplikuje ako povinnosť štátu včas prijať právnu úpravu korešpondujúcu s úpravou EÚ. To Slovenskej
republike dáva alternatívnu voľbu: buď sa podriadi povinnosti zákonodarného orgánu prijímať zákony,
alebo bude voči EÚ znášať zodpovednosť za legislatívnu nečinnosť NR SR. Súdny dvor ES opakovane

potvrdil zodpovednosť štátu v dôsledku jeho normotvornej nečinnosti (Andrea Frankovich and orthers
v. Italian Rebuplic. Joined Cases C-6/90 and C-9/90). Súdny dvor uznal legislatívnu nečinnosť štátu za
správanie odporujúce povinnostiam členských štátov uložené zmluvou. Nečinnosťou štátu dochádza tak
k jeho zodpovednosti za porušenie jeho povinnosti, túto nečinnosť však nie je možné preniesť na fyzické
a právnické osoby, voči ktorým smernica účinok nemá a ktorým je možné ukladať len také povinnosti,

ktoré vyplývajú z platného vnútroštátneho právneho poriadku a z medzinárodných zmlúv, ktoré priamo
zakladajú povinnosti a práva fyzických alebo právnických osôb. V okolnostiach prípadu smernice takýto
charakter medzinárodných zmlúv nemajú. Záväznosť voči fyzickým a právnickým osobám nadobudnú
až ich implementáciou. V okolnostiach prípadu, ak by dotknuté smernice vyžadovali ich implementáciu
do vnútroštátneho zákona - ZoPZP v rozsahu poskytnutia náhrady nemajetkovej ujmy poisťovňou za
poisteného, bez existencie takejto vnútroštátnej úpravy, nemôžu súdy uplatneným eurokonformným

výkladom ust. § 4 ods. 2 písm. a) ZoPZP uložiť poisťovateľovi povinnosti, ktoré mu z platného
vnútroštátneho práva uložené neboli. Takouto interpretáciou § 4 ods. 2 písm. a) ZoPZP sa súd dostáva
do priameho rozporu so ZoPZP a uplatňuje tým voči odporcovi priamy účinok smerníc, ktorý je aj
podľa primárneho práva ES a EÚ voči nemu vylúčený. Prednosť smerníc pred vnútroštátnymi právnymi
predpismi má byť zabezpečená ich správnou transpozíciou do vnútroštátneho poriadku, ktorá sa viaže

k povinnosti štátu, nie však voči právnickým a fyzickým osobám. Ak si štát nesplnil svoju povinnosť
a netransponoval smernicu správne alebo načas, nemôžu dôsledky tohto protiprávneho konania štátu
znášať fyzické alebo právnické osoby, a preto im nemôže byť uložená na základe zle prebratej alebo
neprebratej smernice žiadna povinnosť. „Kým smernica nie je správne prebratá do vnútroštátneho
práva, dotknuté subjekty nemajú možnosť poznať rozsah svojich práv. Na tento stav právnej neistoty

nemá vplyv ani prípadný rozsudok Súdneho dvora o nesplnení transpozičnej povinnosti členského
štátu alebo rozsudok Súdneho dvora, ktorým bol určitým ustanoveniam tejto smernice priznaný priamy
účinok. Až momentom správnej transpozície smernice nastáva právna istota, kedy fyzické a právnické
osoby už musia poznať svoje práva vyplývajúce zo smernice a možno od nich požadovať, aby si
svoje práva uplatnili“. Súd svoje rozhodnutie opiera o Smernice Rady 72/166/EHS - čl. 3 ods. 1

Smernice Rady 72/166/EHS z 24.4.1972 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich
sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami (prvá smernica): „Každý členský
štát prijme v súlade s článkom 4 všetky primerané opatrenia, aby zabezpečil, že zodpovednosť za
škoduspôsobenú prevádzkou vozidiel obvykle sa nachádzajúcich na jeho území je pokrytá poistením“...,
a č. 90/232/ EHS - čl. 1 ods. 1 Smernice Rady 90/232/EHS zo dňa 14.05.1990 (tretia smernica):

„poistenie uvedené v čl. 3 ods. 1 prvej smernice bude pokrývať zodpovednosť za ujmu na zdraví
spôsobenú všetkým cestujúcim, okrem vodiča, vyplývajúcu z prevádzky vozidla“. Z kontextu týchto
smerníc však nevyplynulo bez ďalšieho, že by sa poistné krytie malo vzťahovať aj na nároky z ochrany
osobnosti a v takomto rozsahu by mali byť transponované do vnútroštátneho poriadku SR. Tento názor
jednoznačne potvrdila Slovenská republika, ktorá zaujala vo svojom stanovisku vo veci Z. v konaní pred

Európskym súdnym dvorom sp. zn. C-22/12 jednoznačný postoj, že zámerom štátu nebolo zahrnúť
nároky pozostalých po obetiach dopravných nehôd z titulu ich nemajetkovej ujmy, ktorá im mohla byť
spôsobená smrťou ich blízkej osoby, do zákonného poistného krytia o náhrade škody, a podľa názoru
Slovenskej republiky z uvedených smerníc EÚ zaoberajúcich sa poistením zodpovednosti za škodu
spôsobenú motorovými vozidlami takýto záväzok Slovenskej republike ani nevyplynul. Z rozhodnutia

ESD nevyplynulo, že Slovenská republika nedostatočne transponovala uvedené smernice do svojho
vnútroštátneho poriadku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ak by aj súd dospel k záveru, že zo smerníc
EÚ vyplynul rozsah poistného krytia aj v rozsahu náhrady nemajetkovej ujmy v prospech pozostalých po
obetiach dopravných nehôd podľa § 11 a nasl. Obč. zák., pri dôslednom riadení sa ústavnou zásadou
zakotvenouvčl.13ods.1písm.a),b),čl.144ods.1vspojenísčl.7ods.2a5ústavy,nemôženazáklade

existujúcej vnútroštátnej právnej úpravy stanovujúcej v ust. § 4 ods. 2 písm. a) ZoPZP rozsah náhrad
poskytovaných poisťovňou na základe povinného zmluvného poistenia motorových vozidiel, zaviazať
odporcu k povinnosti, ktorú mu tento zákon neprikázal a nevyplynul ani z právne záväzných právnych
aktov ES a EÚ majúcich priamu záväznosť a tým zároveň prednosť pred zákonmi SR. Vychádzajúc tiež
z práva ES a EÚ, priamy účinok smerníc je voči fyzickým a právnickým osobám členských štátov EÚ

vylúčený a pre uplatnenie jeho účinkov voči fyzickým a právnickým osobám vyžaduje implementáciu
do vnútroštátneho poriadku v požadovanom rozsahu. V okolnostiach prípadu iný postup súdu je
porušením čl. 144 ods. 1 ústavy v spojitosti s čl. 7 ods. 2 ústavy. K samotnému eurokonformnému
výkladu smerníc poukazuje odporca na to, že eurokonformný výklad prichádza do úvahy vtedy,ak je vnútroštátny predpis nepresný a necháva súdnemu orgánu priestor na voľnú úvahu. Súd
členského štátu môže prostredníctvom eurokonformnej interpretácie vyplniť medzery vnútroštátneho
právneho predpisu samotnými ustanoveniami smernice, nemôže však smernice EÚ vykladať v rozpore

s vnútroštátnym právom! Požiadavka jednotného eurokonformného výkladu vnútroštátneho práva v
súlade so smernicou nesmie ísť tak ďaleko, aby smernica sama a nezávisle od vnútroštátneho
predpisu ukladala povinnosti fyzickým alebo právnickým osobám. Povinnosť eurokonformného výkladu
relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená aj všeobecnými zásadami práva, najmä
právnou istotou a nemôže slúžiť ako základ pre výklad vnútroštátneho práv contra legem (Inpact,

C-268/06, 15.4.2008; Adeneler, C-212/04, 4.7.2006). Slovenská republika pri transponovaní Smerníc
EÚ týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami do svojho
vnútroštátneho poriadku ustanovenie § 4 ods. 2 ZoPZP nerozšírila o náhrady poisťovne z titulu
nemajetkovej ujmy podľa§ 11 Obč. zák. z uvedeného dôvodu by sa eurokonformný výklad zahŕňajúci
aj náhrady za nemajetkovú ujmu pod ust. § 4 ods. 2 ZoPZP dostal do priameho rozporu platného
vnútroštátneho práva. Takto uplatnený eurokonformný výklad vylučuje aj samotné komunitárne právo.

Účastníci poukázali v konaní aj na odlišné stanovisko JUDr. Čirča v konaní NS SR, sp. zn. 4Cdo
168/2009. JUDr. Čirč dôvodil potrebu extenzívneho výkladu § 4 ods. 2 eliminovaním rizika subjektov
zodpovedajúcich za takúto nemajetkovú ujmu, ktoré by v individuálnych prípadoch mohlo viesť aj k ich
finančnému bankrotu. Povinné zmluvné poistenie motorových vozidiel je verejne regulované Slovenskou
republikou formou vydania príslušného všeobecne záväzného predpisu. Rozsah povinného zmluvného

poistenia jednoznačne Slovenská republika na území svojho štátu potvrdila. Do tohto rozsahu nároky
nemajetkovej ujmy do povinného zmluvného poistenia nepatria. V okolnostiach prípadu rozhodnutím,
ktorým je poisťovňa zaviazaná k povinnostiam, ktoré jej z platného ZoPZP nevyplývajú, by mohlo byť
postaveniepoisťovneohrozenéavzhľadomnanekrytievšetkýchpoistnýchrizík,ktorápovinnosťvyplýva
poisťovniam zo zákona, nevytváranie zo zákona vyplývajúcich rezerv za účelom splniteľnosti všetkých

nárokov z poistenia (§ 8 ods. 1 ZoPZP, § 35 zák. č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve), by mohlo viesť aj k
ich prípadnému finančnému bankrotu. Podľa názoru sťažovateľa uvedený názor JUDr, Čirča vedie k
porušeniu ústavných práv odporcu a k uloženiu povinností, ktoré mu ani z platného práva ES a EÚ ani
z vnútroštátneho právneho poriadku nevyplynuli. K rozhodnutiu ESD č. C-22/12 z 24.10.2013 vo veci
S. Z., súd zaujal právny záver, že „jednotlivé ustanovenia smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že

povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj
náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak
jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v
spore vo veci samej.... Právo Európskej únie de iure neustanovuje všeobecnú záväznosť rozhodnutí
súdov Európskej únie. Prejudiciálny rozsudok je spolu s výkladom alebo posúdením platnosti práva

Únie záväzný pre vnútroštátny súd, ktorý podal prejudiciálnu otázku (Benedetti, 52/76), ako aj pre súdy,
ktoré budú rozhodovať v tej istej veci o opravných prostriedkoch (Milch, Fett a Eierkontor 29/68). Pre
iné súdy uvedený rozsudok nie je záväzný. Úlohou prejudiciálneho rozsudku nie je rozhodnúť spor, ale
iba poskytnúť vnútroštátnemu súdu taký výklad práv Únie, ktorý mu pomôže pri jeho aplikácii. Preto
záväznosť prejudiciálneho rozsudku nebráni vnútroštátnemu súdu, aby pred rozhodnutím veci samej

podal novú prejudiciálnu otázku, ak mu napríklad nie je jasné znenie rozsudku alebo jeho aplikácia.
Ostatné vnútroštátne súdy môžu tiež požiadať Súdny dvor o výklad prejudiciálneho rozsudku (napr.
Johnson, C-410/92, 6.12.1994). Je preto dôležité poznamenať, že Súdny dvor podáva výklad práva
Únie, t.j. v uvedenej veci podal výklad smerníc zaoberajúcich sa poistením zodpovednosti za škodu
spôsobenú motorovými vozidlami, za žiadnych okolností však nepodal a ani nemohol podať výklad

vnútroštátnychpredpisov.Súkromnéprávočlenskéhoštátujeoprávnenývykladaťibanárodnýsúd,ktorý
musí vychádzať z platného právneho stavu zakotveného v ZoPZP o povinnom zmluvnom poistení a
v Občianskom zákonníku. V okolnostiach prípadu je rozsudok ESD záväzný svojím výkladom práva
Únie (nie však vnútroštátneho práva) pre vnútroštátny súd, ktorý podal prejudiciálnu otázku a ktorý
položil súdnemu dvoru nasledovnú otázku: „Má sa čl. 1 ods. 1 tretej smernice a článok 3 ods. 1 prvej

smernice vykladať tak, že mu odporuje vnútroštátna právna úprava (akou je právna úprava vyplýva z
§ 4 slovenského zákona o povinnom zmluvnom poistení a § 6 českého zákona o povinnom zmluvnom
poistení), podľa ktorej zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nepokrýva
nemajetkovú ujmu vyjadrenú v peňažnej forme, spôsobenú pozostalým po obetiach dopravnej nehody
spôsobenej prevádzkou motorového vozidla?“ Vnútroštátny súd, ktorý túto otázku ESD položil, zároveň

uviedol, že náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej osobám oprávneným na jej náhradu po obeti
dopravnej nehody, ktorú možno priznať podľa § 13 ods. 2 a 3 OZ, treba v širšom ponímaní považovať za
škodu na zdraví podľa § 4 ods. 2 písm. a) slovenského zákona o povinnom zmluvnom poistení (bod 30
rozsudku ESD). V kontexte s uvedeným, ESD na túto otázku odpovedal: „ Čl. 3 ods. 1 prvej smernice,článok 1 ods. 1 a 2 druhej smernice a článok 1 prvý odsek tretej smernice sa majú vykladať v tom
zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má
pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej

nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo
uplatniteľné v spore vo veci samej.“ Z uvedeného je teda zrejmé, že povinné poistenie zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla pokrýva aj náhradu nemajetkovej ujmy, ak jej
náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné vo
veci samej. Nakoľko však do ZoPZP nebol zahrnutý uvedený druh nemajetkovej ujmy, a nesúhlasiac

s názorom Krajského súdu v Prešove o možnosti považovať nemajetkovú ujmu za škodu na zdraví
podľa § 4 ods. 2 písm. a) ZoPZP, ktorý v tomto kontexte ESD prejudiciálnu otázku položil, nie je
možné pozostalým po obeti dopravnej nehody priznať nároky z nemajetkovej ujmy podľa § 11 a nasl.
Obč. zák. voči poisťovateľovi. Vzhľadom na rozdielnosť oboch právnych inštitútov existujúca česká
i slovenská judikatúra uvedené dva právne inštitúty nestotožňuje a záver týchto súdov sa odchyľuje
od názoru krajského súdu v Prešove, ktorý podal na ESD prejudiciálnu otázku v kontexte zahrnutia

nemajetkovej ujmy do škody vo vnútroštátnom práve, a je totožný v nemožnosti navrhovateľmi uplatnený
nárok podradiť inštitútu zodpovednosti za škodu podľa § 420 a nasl. OZ a preto nárok posudzovaný
podľa § 13 ods. 2 OZ nie je podraditeľný ustanoveniu § 4 ods. 2 písm. a) ZoPZP. K tomuto záveru
sa priklonil tiež ďalší rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 12Co/89/2013 zo dňa 26.06.2014
(po vydaní rozsudku ESD vo veci Z.). Rozsah nárokov z jednotlivých druhov poistenia je určený

všeobecnezáväznýmiprávnymipredpismiSlovenskejrepubliky.SmerniceEÚzaoberajúcesapoistením
zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami nezaväzujú priamo fyzické a právnické osoby
členského štátu EÚ, ich nepriamy účinok je voči fyzickým a právnickým osobám uplatniteľný cestou
eurokonformného výkladu, ktorý však nesme viesť k rozporu s vnútroštátnym právom. Rozhodnutie ESD
zo dňa 24.10.2013, sp. zn. C-20/12 podalo výklad smerníc zaoberajúcich sa poistením zodpovednosti

za škodu spôsobenú motorovými vozidlami; výklad vnútroštátneho predpisu Slovenskej republiky
nepodávalo.Uvedenérozhodnutiepresúdnekonanienavrhovateľovaodporcunebolozáväznéanajmä,
nevyplynulo z neho, že náhradu škody podľa § 4 ods. 2 písm. a) ZoPZP v rozsahu § 422 - § 449 Obč.
zák. možno považovať za nemajetkovú ujmu podľa § 11 a nasl. Obč. zák. - tento právny názor uviedol
krajský súd v Prešove pri podaní prejudiciálnej otázky ESD a ku dňu podania prejudiciálnej otázky

bol názorom jediným, ktorému doterajšia judikatúra v Slovenskej i Českej republike do dnešného dňa
odporuje. Súdnymi rozhodnutiami nemožno meniť rozsah poistného krytia nad rámec zákona o PZP a
poistnej zmluvy, pretože sa tým zasahuje nielen do súkromnoprávnych zmluvných vzťahov, ale aj do
verejnoprávnej regulácie poisťovníctva, keďže štát nikdy o krytí nemajetkovej ujmy v rozsahu určenom
§ 11 a nasl. Obč. zák. neuvažoval a do existujúceho zákonného poistenia, v ktorom rozsah určuje sám,

náhradu nemajetkovej ujmy nezahrnul. Okruh povinností, ktoré je možné odporcovi uložiť je daný čl. 13
ods. 1 ústavy. Do rozsahu uvedených povinností smernice ES a EÚ nepatria. Možnosť uložiť povinnosti
len zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd a na
základe medzinárodných zmlúv, ktoré priamo zakladajú práva a povinnosti fyzických a právnických osôb
je explicitne daná článkom 13 ods. 1 ústavy. Ustanovením čl. 144 ods. 1 sa určujú pramene práva ktoré

je sudca pri rozhodovaní povinný rešpektovať. V okolnostiach prípadu sa odvolací súd touto zásadou
dôsledne neriadil, keď odporcu zaväzuje k povinnosti, ktorá mu z platného zákona ani z medzinárodnej
zmluvy zakladajúcej odporcovi priamo práva a povinnosti, nevyplýva. Čl. 144 ods. 1 výslovne priznáva
relevanciu medzinárodným zmluvám uzavretým podľa čl. 7 ods. 2 a ods. 5. Článkom 7 ods. 2 ústavy
sa priznala prednosť pred zákonmi SR tým „právne záväzným aktom ES a EÚ“, ktoré nevyžadujú

implementáciuzákonomalebonariadenímvládySRaktorémajúpriamuzáväznosť.SmerniceEÚmedzi
také právne záväzné akty ES a EÚ nepatria. Prednosť smerníc EÚ má byť podľa primárneho práva
EÚ a ES dosiahnutá ich implementáciou do vnútroštátneho právneho poriadku. Prípadné porušenie
tejto povinnosti štátu vedie k jeho zodpovednosti za normotvornú nečinnosť, nevedie však k priamemu
uplatneniu smerníc voči fyzickým a právnickým osobám (prípadnú škodu, ktorá oprávnenej osobe z

nedostatočnej implementácie smerníc do vnútroštátneho poriadku vznikla, si môže dotknutá oprávnená
osoba, ktorá mala mať zo smernice osoh, uplatniť voči štátu). „Pre súdy povinnosť výkladu právneho
predpisu ústavne súladným spôsobom vyplýva z čl. 144 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 152 ods. 4 ústavy.
Keďže podľa čl. 144 ods. 2 ústavy môžu súdy namietať nesúlad všeobecne záväzného právneho
predpisu s ústavou, sú tým viac zaviazané i ústavne súladnému výkladu každého zákona týkajúceho

sa ich rozhodovacej činnosti. Táto povinnosť súdu zodpovedá ústavne garantovanému právu každého
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ústavy.“ (II.ÚS 50/2001. Nález z 11. októbra 2001. Zbierka nálezov
a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky 2001, s. 354). Výklad ZoPZP v rozsahu zahrnutia
nárokov nemajetkovej ujmy pod škodu podľa § 4 ods. 2 písm. a) ZoPZP presahuje podľa názoru odporcumedze výkladu zákona (§ 4 ods. 2 ZoPZP) podaného v súlade s príkazom na výklad a uplatňovanie
zákona v súlade s Ústavou SR, ktorý určuje článok 152 ods. 4 ústavy. V takomto rozsahu uplatnený
princíp prednosti práva ES a EÚ pred národným poriadkom prostredníctvom uplatnenia priameho účinku

smerníc voči odporcovi je v rozpore s čl. 7 ods. 2 ústavy i s čl. 13 ods. 1 ústavy. Priznaním povinností
odporcovi, než aké mu z platného vnútroštátneho predpisu sily zákona vyplývajú, pričom smernice
EÚ nemajú charakter medzinárodnej zmluvy podľa čl. 7 ods. 4 ústavy, ktorá priamo zakladá práva a
povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, by došlo k porušeniu základného práva odporcu na
súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Navrhovatelia si v konaní voči
odporcom uplatnili náhradu nemajetkovej ujmy každému po 250.000,- Eur, nakoľko smrťou rodičov
došlo k nenapraviteľným zásahom do ich rodinného života. Strata členov rodiny ako spoločenstva
je neodčiniteľnou ujmou, ktorá postihuje všetkých členov rodiny. Na strane druhej však žiadna suma
priznaná súdom nenahradí život človeka. Porovnaním nárokov v obdobných prípadoch v okolitých štátov
možno konštatovať, že nároky navrhovateľov sú neprimerane vysoké. Navrhovateľky, každá po 30. roku

svojho života, vedúce už viac rokov samostatný život, nezávislý na rodičoch, pričom každá sa dlhodobo
zdržiavala v zahraničí; s rodičmi spoločný život už dlhodobo neviedli. To samo osebe neznamená, že
nebolo medzi nimi citové prepojenie. Avšak vzhľadom na dlhodobý oddelený samostatný život, nezávislý
užnarodičoch,možnopovažovaťtentozásahdoichrodinnéhoživotaakozásahmenšejintenzity,akopri
usmrtení osoby, na ktorej je poškodená osoba priamo závislá, či už vekom, odkázanosťou na výchovu,

starostlivosť, opateru, atď. Ani vykonané dokazovanie nepreukázalo ani u jednej z navrhovateliek
následky, ktoré by svojou intenzitou presiahlo traumu obvyklú v obdobných prípadoch. Podľa judikovania
rakúskeho najvyššieho súdu boli napríklad priznané náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 13.000,- Eur
40 ročnému synovi, ktorý nežil v spoločnej domácnosti so svojou usmrtenou matkou. Bola tiež priznaná
náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 65.000,- Eur pozostalému manželovi, ktorý pri dopravnej nehode

stratil manželku a 3 maloleté deti. V okolnostiach prípadu, sú platové pomery občanov v Rakúsku
odvíjajúce sa od priemernej mzdy v Rakúsku aj 3x vyššie, než na Slovensku. V Čechách zaviedol
predtým platný Občiansky zákonník paušálne sumy od 7.500,.- Eur do 10.000 Eur. Vzhľadom na
uvedenú európsku súdnu prax vychádzajúc zo zásady slušnosti, sa javí náhrada nemajetkovej ujmy
priznaná vo výške 10.000,- Eur každej z navrhovateliek ako primeraná. Pri určení výšky náhrady je

potrebné vychádzať aj z pomerov odporcu v 1. rade, u ktorého došlo ku zhoršeniu finančných pomerov aj
vzhľadom na následky dopravnej nehody. Je nesprávne stanovenie výšky nemajetkovej ujmy v závislosti
na postavení poisťovne, ktorá by mala podľa názoru odvolacieho súdu na základe zákonného poistenia
motorových vozidiel prevziať povinnosti poisteného, nakoľko nie poisťovňa spôsobila nemajetkovú ujmu
navrhovateľkám, ale odporca v 1. rade. Preto je potrebné skúmať pri stanovení výšky nemajetkovej

ujmy okolnosti na strane odporcu v 1. rade a okolnosti na strane navrhovateliek. S poukazom na
uvedenéskutočnosti,navrhujeodporcav2.rade,abysúdnárokynavrhovateliekvočiodporcovizdôvodu
nedostatočnej pasívnej legitimácie zamietol a podľa názoru odporcu v 2. rade je priznanie nemajetkovej
ujmy s poukazom na všetky súvisiace okolnosti a pomery, ktoré z vykonaného dokazovania vyplynuli ako
na strane odporcu v 1. rade, tak na strane navrhovateliek, vo výške po 10.000,- Eur primerané. Priznanie

akejkoľvekfinančnejnáhradynemôžedostatočnenahradiťživotčloveka.Vzhľadomnavykonanédôkazy
preto priznanie náhrady v uvedenej výške je podľa odporcu v 2. rade v súlade so zásadou slušnosti.

Súd sa oboznámil s podaniami účastníkov konania spolu s prílohami, ich výsluchom a výsluchom
svedkov,spisovýmmateriálomtunajšiehosúduvedenéhopodsp.zn.:XT/XXX/XXXX,aďalšímspisovým

materiálom, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:

Dňa 03.02.2006 odporca 1/ ako poistený mal u odporcu 2/ ako poisťovni uzavretú poistnú zmluvu č.
XXXXXXXXXX o povinnom zmluvnom poistení motorového vozidla, EČV: K.. Súčasťou poistenia nebolo
poistenie spôsobenia ujmy na súkromí a rodinnom živote. Podľa bodu 1 písm. a) článku II všeobecných

poistných podmienok poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil
poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, ako
ja škody vzniknutej úhradou nákladov zdravotnej starostlivosti, dávok nemocenského poistenia a dávok
dôchodkového poistenia.

Dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX.XX hod. na ceste H. v km XXX,XX v k.ú. obce I. O. v miernom
pravotočivom smerovom oblúku v smere od K. Q. K. B. R. 1/ ako vodič v rozpore s § 15 ods. 5 písm.
a), písm. c) Zákona č. 8/2009, viedol osobné motorové vozidlo zn. W. D., A.: K. XXX O., Q. Q. tak, že z
dôvodu predchádzania iného vozidla vybočil so svojím vozidlom do protismerného jazdného pruhu, kdedošlo k čelnej zrážke s osobným motorovým vozidlom zn. Škoda 100 L, A.: XXX U., svetlomodrej farby,
ktoré viedol ako vodič Q.Š. O. a na sedadle spolujazdca vpredu sedela Q.. X. O., v dôsledku zrážky
došlo k požiaru vozidla Š. XXX J., pričom Q. O.S. U. Q.. X. O. zomreli na mieste nehody v dôsledku

popáleninového šoku. Navrhovatelia sú deťmi zomrelých.

Dňa 12.08.2010 bol odporca 1/ trestným rozkazom č.k. XI.-XXX uznaný vinným z prečinu usmrtenia
podľa § 149 ods. l, ods. 2 písm. a) Trestného zákona v spojení s § 138 písm. h) Trestného zákona a bol
mu uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 /tri/ roky so skúšobnou doba v trvaní päť

rokov s probačným dohľadom nad jeho spávaním v skúšobnej dobe. Ďalej mu bol uložený trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu po dobu šesť rokov. Zároveň mu uložil povinnosť uhradiť
navrhovateľovi škodu vo 2.830,13 Eur a povinnosť sa navrhovateľovi 1/ ospravedlniť pred probačným
úradníkom Okresného súdu K. Q. K. B..

Navrhovateľ 1/ na nariadenom pojednávaní vypovedal, že v čase, keď sa stala dopravná nehoda, tak

jej rodičia žili v trojizbovom byte v I.Í.. Sú dve sestry. Ona v tom čase začala bývať so svojím druhom vo
B. V. Q., kde si kúpili rodinný dom a sestra v tom čase žila v V. B. T.. Rodičov si váži. Mali veľmi dobré
detstvo a priateľský vzťah. Obaja boli dlhodobo zamestnaní v jednej firme. Otec v letecký opravovniach
v I. ako vodič a matka robila v poslednej dobe Y. Š. Š.. Rodičia nemali žiadne väčšie zdravotné problémy.
Ona ako 18 ročná odišla z bytu do I., aby sa zdokonalila v reči, ako si aj niečo zarobila. Strávila tam 6

rokov. Pravidelne však chodievala na sviatky domov a informovala sa o tom, ako to u nich doma je. Keď
sa vrátila z I., začala žiť v O. v prenajatom byte. Keďže v tom čase nemala takmer žiadnych známych,
pravidelne chodievala na víkendy domov. S rodičmi trávili nielen spoločný čas v byte, ale chodievali aj
na spoločné dovolenky. V minulosti pravidelne chodievali do K. I. a snažili sa chodievať aj k moru, a
to buď do D. alebo do I.. V osudný deň, keď sa stala nehoda, tak rodičov pozvala k nim prvýkrát na

návštevu do B. V. Q., čo je asi 150 km od I.. Posledné slová počula od svojej mamy, keď jej povedala,
že pôjdu pomaly a budú si dávať pozor. Rodičia sa neozývali a po istom čase sa im ozvali policajti,
že rodičia mali nehodu. Odmietli im po telefóne povedať akékoľvek podrobnosti, len sa opýtali, kde je
jej sestra a či sa vie dostaviť do I.. Skontaktovala sa s otcovou sestrou, t.j. tetou, ktorá zistila ďalšie
podrobnosti a ktorá jej oznámila, že rodičia zahynuli. Dozvedela sa, že zhoreli v aute. Tieto udalosti na

ňu ťažko vplývali a ďalší problém bol aj v tom, že jej sestra v tom čase bola tehotná, bola v 7. mesiace
tehotenstva a nedokázala pricestovať z U. na W.. Nedokázala zohnať žiadnu letecká spoločnosť, ktorá
by jej umožnila cestovať. Zisťovali si ako by to bolo možné, pričom zistili, že rôzne letecké spoločnosti
majú toto upravené rôzne, avšak v takomto štádiu tehotenstva nikoho nenašli. Po úmrtí mojich rodičov
vybavovalapohreb,čiastočnejejpomáhalateta.RodičovpochovalivI.kremáciou.Eštebychcelauviesť,

že rodičia mali prísť k nim na návštevu nielen kvôli tomu, aby si pozreli ich dom, ale aj kvôli tomu, aby
sa dohodli, ako bude prebiehať jej svadba. Boli predbežne dohodnutí, že sa budú brať v novembri toho
roku, a to na exkluzívnom mieste na Q. P.. Na túto svadbu mala ísť ona, jej druh a rodičia. Sestra ísť
nemala, pretože v tom čase už mala mať nové dieťatko, ktoré sa jej malo narodiť. Keďže túto situáciu zle
znášali, oslovili cestovnú kanceláriu, či by sa ich termín dal preložiť, nakoľko storno poplatky boli veľmi

vysoké. Kancelária sa najprv nevedela vyjadriť, neskôr im za menší poplatok toto umožnila a vo februári
sa na Q. P. vzali. Rodičia jej veľmi chýbajú. Zahynuli v období, keď prežívali najkrajšie roky života. Sestra
čakala dieťa, ona sa mala vydať a začať nový rodinný život. Najviac ju mrzí, že sa nemôžu pochváliť
svojim rodičom, ako sa im darí, že sa môžu tešiť z nich, ako aj z vnukov, že sa nemôžu stretávať a že im
ako rodičia nemôžu pomáhať. Jej manžel je z Y., kde má aj svojich rodičov. Vzhľadom na vzdialenosť,

ako aj na jej strach s cestovaním, čo bolo spôsobené dopravnou nehodou jej rodičov, sa navštevujú len
sporadicky. V tejto súvislosti musí uviesť, že svokrovi bola diagnostikovaná rakovina a svokra je ešte
stále zamestnaná, teda je naozaj problém, aby sa častejšie navštevovali. V čase, keď sa udiala nehoda,
robila si vodičský kurz. Nehoda na ňu dopadla tak, že kurz prerušila a až po jednom roku si ho dokončila.
Napriek tomu sa bojí šoférovať, a to najmä na dlhé cesty. Nedokáže ísť vôbec sama s autom, preto aj

keď chodievajú so synom po rôznych lekároch, tak manžel si musí vybavovať voľno v práci, aby ich vedel
zaviesť. Ďalej má problém cestovať na dlhé trate. Snaží sa tomu vyhýbať, teda ani na nejaké dlhšie
dovolenky autom si nevie predstaviť, ako by to bolo. Chcela by som ešte uviesť, že v rámci rodiny majú
psychológa Q.. Q. Q.. Je to vlastne maminho brata syn. Predtým sa veľmi nestretávali, nakoľko žil v O..
U tohto pána bola na jednom stretnutí, ktorý jej oznámil, že zrejme trpím posttraumatickým šokom a mala

by absolvovať sedenia u psychológa. V tom čase ako aj teraz má veľký problém s cestovaním a chcela
by to nejako vyriešiť, alebo zmierniť. Tento pán jej odporučil sedenia, ktoré ale neabsolvovala, nakoľko
má syna W., ktorý má dva roky, a teda si nevedela predstaviť, ako zabezpečí počas jej neprítomnosti
starostlivosť o syna. Na otázku súdu: Keď ste boli ešte maloletá, starali sa o Vás Vaši starí rodičia a akýmspôsobom? Navrhovateľ 1/ odpovedal: Moji starí rodičia žili taktiež v I.. Navštevovali sme sa. Najprv sme
žili v dvojizbovom byte, ktorý sme si vymenili za 3- izbový s dedkom po maminej strane. Nepamätám si
na všetky podrobnosti, ale keď som bola veľmi malá, tak sme chodievali do jasieľ a po práci ako aj cez

víkendy sa starali o nás hlavne rodičia. Za starými rodičmi sme chodievali na návštevy a trávili sme tam
aj prázdniny. Na otázku súdu: Mali ste nejaké očakávanie od Vašich rodičov, keď ste plánovali svadbu a
založiť si rodinu? Navrhovateľ 1/ odpovedal: Myslela som si, že ma rodičia budú chodievať navštevovať
a svojím spôsobom mi pomáhať. Už aj taká banalita ako je večera s manželom je u nás problém, pretože
nemá sa kto o nášho syna postarať. Ešte by som chcela uviesť, že sa mi zmenil aj psychický život.

Mala som problémy so spánkom a v tom čase mojou jedinou oporou bol môj terajší manžel. Keď sme
v I., chodievame aj na cintorín a deťom hovoríme, kto je tam pochovaný. Na otázku súdu: Zmenilo sa
správanie Vašej sestry po nehode? Navrhovateľ 1/ odpovedal: Svojím spôsobom áno. Ešte viacej sme
sa naviazali na seba. Dennodenne si voláme a keď niekde cestujeme, tak si dáme vedieť, kedy sme
vyštartovali a že sme v poriadku prišli. Keďže sestra nemohla prísť na W., aj som sa rozhodla ísť za ňou
do U. a byť jej oporou v čase jej pôrodu. Toto sa aj stalo, sestre sa narodilo dievčatko. Myslím si, že

keby sa nestala dopravná nehoda, sestra by zostala v U.. Sestra sa vrátila niekedy v máji v roku 2010
a v tom roku sme trávili aj spoločné Vianoce.

Navrhovateľ 2/ na nariadenom pojednávaní vypovedal, že keď sa stala nehoda, manžel bol v práci a
ona bola doma. Dokonca mu ani nevedela zavolať a oznámiť mu, čo sa stalo. Cítila sa úplne bezmocná.

Hrozilo jej že sa jej zo stresov dieťa narodí predčasne a istý čas bola hospitalizovaná v nemocnici. Po
týchto udalostiach musela častejšie navštevovať nemocnicu, a to aj dvakrát do týždňa. Našťastie dieťa
sa narodilo v termíne. Veľmi citovo zle znáša dátumové zhody, a to, že ich prvá dcéra K. sa narodila
na narodeniny jej mamy, pričom meno K. už mali vopred dávno rozhodnuté a dohodnuté s manželom
a poukázala, že dňa XX.XX., t.j. deň nehody, má meniny práve K.. Ešte si pamätá, že o tehotenstve sa

dozvedela na narodeniny svojho otca a keď mu to oznámila, bol veľmi šťastný. S rodičmi mala veľmi
dobrý vzťah. Myslí si, že bol ešte užší, ako s jej sestrou. S mamou sa doslova bláznila. Rodičia ju
pravidelne navštevovali v U. a veľmi bola šťastná, keď ich videla šťastných. Snažili sa chodiť s nimi po
výletoch a otcovi dokonca splnila sen, keď ho zobrala do O.. Vydávala sa v 19 a týždeň po ukončení
železničného učilišťa vycestovala za manželom do U.. Manžel je narodený na W., avšak väčšinu života

prežil v T.. Do U. odišla v roku 2004. Získala tam občianstvo a pracovala ako manažérka obchodu
s rozličným tovarom. Išlo o väčší obchod. Manžel pracoval v logistike s kamiónmi a keď bolo treba,
pomáhal aj vykladať. Pamätá si, že keď oznámili rodičom, že je tehotná, tak rodičia si kúpili nový počítač,
aby mali bezproblémové spojenie. Využívali skype aj kameru, pretože rodičia sa tešili, ako jej rastie
bruško. Na W. nevycestovala na pohreb aj z toho dôvod, že jej to lekári neodporučili. Keď sa im narodila

dcéra K., tak prišla za ňou sestra na mesiac. Keď odišla, prišla aj svokra. Chcela by uviesť, že svokrovci
sú rozvedení, svokor žije v U., svokra na W. v I.. So svokrou má taký bežný vzťah, i keď si myslí, že
by sa svokra mohla aj viac zaujímať o ich deti, nakoľko sa jej dožadujú. Chodieva za nami tak 1-2 krát
do týždňa. V čase, keď sa jej narodila dcéra K., tak si kúpili dom na úver a ďalej chcela uviesť, že jej
manžel mal veľmi vrelý vzťah s jej rodičmi a rovnako ho to zasiahlo ako ju. Jednoznačne uviedla, že

keby nebolo smrti jej rodičov, tak by zostala žiť v U.. Situácia sa zmenila a keďže nemala už nikoho,
tak sa s manželom rozhodli vrátiť sa na W.. Dom, ktorý nechali v U., zostal banke, pričom prišli o dosť
veľa peňazí. Na W. začala bývať v rodičovskom byte a býva tam doteraz. Na W. sa im po istom čase
narodila ďalšia dcéra J., teraz má 1,5 roka. Keďže bol zákaz dvojitého občianstva, ona aj dcéra K. sa
vzdali amerického občianstva a zostali im len slovenské. Manžel si nechal americké občianstvo a žije

tu ako cudzinec. V súčasnosti manžel pracuje v I. ako A.. Na otázku súdu: Ako Vám chýbajú rodičia?
Navrhovateľ 2/ odpovedal: Pamätám si, že nehoda sa stala v sobotu a ešte v piatok som s matkou
telefonovala, ktorá mi hovorila, že plánuje ísť za sestrou a že pečie koláč, ktorý sestrin manžel mal veľmi
rád. Bol to posledný rozhovor s mojou matkou. V tom čase sme pravidelne pozerali správy a na mňa
veľmi zle dopadlo keď´, piatok som ju cez skype videla a cez sobotu som videla v správach pohrebné

autá a miesto nehody. Psychicky to zle znášam do dnešného dňa. Po pár dňoch som zistila, že v noci
nedokážem sama ísť na toaletu a musím mať doprovod svojho manžela. Neskôr sa to zlepšilo aspoň tak,
že musím mať všade porozsvecované. Sama si neviem dať odpoveď, prečo takýto stav u mňa nastal.
Odbornú pomoc som nehľadala, ani som nebrala žiadne lieky, nakoľko som bola tehotná a potom som
kojila. Pamätám si ešte na jednu návštevu, keď som videla moju matku, ako sa správa k deťom. Učila

dieťa hrať sa s loptou. Vtedy som si pomyslela, aké to bude dobré, keď ja budem mať vlastné deti a
budem mať pri sebe matku. Matka aj so svojho pôsobiska v zamestnaní mala veľmi dobrý vzťah k deťom,
vedela chápať ich svet a venovať sa im na 100%. Toto som očakávala od svojej matky u mojich detí.
Teraz mi to chýba. Na otázku súdu: Ako sa zmenilo správanie Vašej sestry po nehode? Navrhovateľ2/ odpovedal: Uvedomovala som si, že sestra je na všetko sama. Snažila som sa jej pomáhať aspoň
slovne a cez skype. Sestra dlhšie nebola doma a preto som jej pomáhala zorientovať sa v byte, kde
sú doklady a podobne. Taktiež sa ma sestra pýtala, ako rodičov pochováme. Ja som jej povedala, že

mama mi kedysi v minulosti povedala, že chcela by byť spopolnená. Toto som aj sestre povedala a tak
a sa aj stalo. Je pravdou, že sestra je citlivá na cestovanie a má neustále obavy. Snaží sa chodievať
len po diaľniciach a to doporučuje aj mne. Problém je v tom, že má obavu z čelnej zrážky, čo sa stalo
našim rodičom. Ja takisto nešoférujem, i keď v U. som šoférovala. Pripúšťam, že je to z dôvodu nehody
mojich rodičov. Pamätám si ešte, keď sme sa vrátili z U., na jeseň v roku 2010, keď môj manžel odišiel

do práce a ja som sa mu nemohla dovolať. Dostala som obrovský strach, keď som uvidela pred naším
bytom policajné auto. Myslela som si, že sa môjmu manželovi niečo stalo. Našťastie to bola len zhoda
okolností. Na otázku súdu: Mali Vaši rodičia aj iné auto, ako je škoda XXXL? Navrhovateľ 2/ odpovedá:
Nie. Išlo o otcovu srdcovku. Vozidlo bolo vo veľmi dobrom stave. Otec bol vodič z povolania a o auto sa
staral. V tom čase sme sa bavili o tom, že by si moji rodičia kúpili E. na splátky, nakoľko si uvedomovali,
že škoda XXXL nie je na dlhé trate.

Odporca na nariadenom pojednávaní vypovedal, že je mu to ľúto. Mrzí ho, čo sa stalo. Chce sa
ospravedlniť. Ak by sa to dalo vrátiť, tak by to urobil. Nedokázal zabrániť zrážke. Toto sa stalo, keď
obiehal vozidlo a oproti nemu zbadal škodovku. Nemyslí si, že by išiel neopatrne. Na druhej strane
nerozporuje veci, ktoré boli uzavreté v trestnom konaní. Na otázku súdu: Aké sú Vaše osobné a

majetkovépomery?Odporca1/odpovedal: Vsúčasnostižijúvdvojizbovombyte,ktorýpatríjehosvokre.
Nie je ženatý, má družku, s ktorou mám dve deti. X., ktorý má 6 rokov a X., ktorý má 4 roky. Deti sú
zdravé, nemá s nimi väčšie problémy. Jeho život sa rapídne zmenil po nehode, pretože dostal zákaz
činnosti viesť motorové vozidlá, a to ovplyvnilo jeho povolanie. Pracoval ako živnostník so zameraním
na výškové práce s horolezeckou technikou a k tomu potreboval auto. Keďže nemohol jazdiť, postupne

so živnosťou prestal. Asi pred 2 rokmi živnosť úplne ukončil. Potom istý čas pracoval v Q.. Tam ho však
dva dni pred skúšobnou dobou vyhodili. Odvtedy pracujem len brigádne, pomáha im svokra. V čase,
keď sa stala nehoda, s priateľkou uvažovali o kúpe domu a na toto si zobrali aj úver. Nakoniec sa im to
aj podarilo, i keď kúpili iný dom, než plánovali. Tento dom nie je ešte dokončený, snažia sa ho dorobiť.
Na dome viazne úver vo výške okolo 60.0000,- - 64.000,- EUR s dĺžkou trvania úveru na 20 - 25 rokov.

Mesačnú splátku má okolo 450,- EUR. Túto sa snaží splácať. Naposledy pracoval brigádne v januári
tohto roku. Na otázku súdu: Môžete sa vyjadriť k žalovanej sume? Odporca 1/ odpovedal: Táto suma je
pre mňa likvidačná. Možno by bola iná situácia, keby mal riadnu robotu, ako predtým a v takom prípade
by bolo možné dohodnúť sa na nejakých splátkach alebo odškodnom. V súčasnosti nevie zabezpečiť
potreby ani svojich detí, keď napr. ani školné nedokáže zaplatiť, hradí to jeho svokra. Na otázku súdu:

Bola v mieste nehody zlá viditeľnosť z pohľadu krajiny? Odporca 1/ odpovedá: Išlo o zákrutu, kde končila
plná čiara. Je pravdou, že na tejto ceste neboli v okolí žiadne stromy.

Na nariadenom pojednávaní svedok Q.. Q. Q. vypovedal, že je bratranec Kataríny, ktorá ho v minulosti
navštívila v dôsledku nehody jej rodičov. Veronika za ním nebola. Je klinický psychológ, pričom licenciu

má od roku 2004. Má súkromnú ambulanciu so zameraním na psychoterapiu, tzn., že rieši rôzne
úzkostné poruchy, depresie, párové problémy a podobne. Na to, aby mohol vykonávať túto činnosť,
potrebuje okrem vysokej školy aj ďalšie vzdelávanie, teda celé to trvá asi okolo 10 rokov. Čo sa týka
povinnosti mlčanlivosti, tak S. nebral ako svojho výslovného pacienta. Je to rodina a bavili sa o tom,
že môže o týchto skutočnostiach na súde vypovedať. V ostatných prípadoch by som potreboval možno

aj písomný súhlas. Mohlo to byť tomu aj dva roky, čo ho kontaktovala S., že má určité problémy, ktoré
vznikli v súvislosti s dopravnou nehodou. Čo sa týka rodinného vzťahu, tak jemu zomrela teta, tzn.,
otcova sestra. Bol aj na pohrebe, pričom aj jeho to do určitého smeru zasialo, tzn., že to aj pre neho bolo
dosť drsné a mal z toho nepríjemné sny. Vie, že teta aj s manželom uhoreli v aute. Kontaktovala ho S.
telefonicky s tým, že mu povedala, že má problém s cestovaním a dokonca, že má problém byť ako aj

spolujazdec, najmä čo sa týka takých uzavretých ciest, ako sú diaľnice. Okrem toho ju prenasledovali
rôzne myšlienky a mala asi aj desivé sny. Povedala mu, že má problém pozrieť sa vôbec do rodinného
albumu. Myslí si, že tento stavu u nej pretrváva doteraz, to znamená, že mu z času na čas zavolá. On
jej povedal, že táto situácia si možno bude vyžadovať psychoterapiu, avšak jej doporučil, aby si našla
niekoho v miestnom okolí, nakoľko videl ako problém dochádzanie S. G. I. P. O. a okrem toho sa mu zdá,

že je aj doteraz na materskej, resp. rodičovskej dovolenke. Na otázku súdu: Môžete charakterizovať
diagnózu navrhovateľky 1/ Svedok 1/ odpovedal: Nazval by som to posttraumatickým stresom, resp.
úzkostným stresom, čo sa prejavuje u pacienta desivými snami, alebo flashbackmi, to znamená, že sa
jej ako keby vynárajú určité záblesky s nejakej zlej situácie, môže to byť aj fantázia. Predpokladám, žeu S. sa toto objavovalo, nakoľko mi o tom hovorila, napr. odvoz auta, zošrotovanie a pod.. Myslím si, že
stav S. sa mierne zlepšil, nakoľko čas robí isté hojenie, aj keď si nemyslím, že je to úplne ok. Naposledy
mi volala asi pred 2 mesiacmi, kde mi povedala, že mala živý sen o tom, že rodičia sú v poriadku a že žijú

a keď sa zobudila zistila, že to tak nie je, tzn., že u nej ešte stále pretrváva proces smútenia. Na otázku
súdu: Akým spôsobom sa lieči takáto psychická porucha? Svedok 1/ odpovedal: V zásade sú dve
línie, alebo kombinácia, a to medikamentózna liečba, alebo formou psychoterapeutických sedení. Pri
liekoch sú to rôzne antidepresívna, v rámci psychoterapie je to sledovanie cieľa, aby pacient prijal fakt,
že tu už určité osoby nie sú. Nejakým spôsobom ukončiť tento stav, napr.. napísanie listu na rozlúčku a

pod.. Nedá sa všeobecne popísať, čo všetko by zabralo, je to určitý proces. Na otázku súdu: Čo viete o
psychickom stave veroniky, resp., mali ste s ňou nejaký kontakt po nehode? Svedok 1/ odpovedal: Len
veľmi málo. Viem o tom, že bola odcestovaná v T. a je medzi nami aj dosť veľký vekový rozdiel. Kým
s S. som trávil aj voľný čas počas prázdnin, tak s veronikou už nie, nakoľko v tom čase ja už som mal
pubertu a iné záujmy ako B.. Na otázku súdu: Mali ste aj obdobné prípady z nehôd a aká bola úspešná
liečba v takýchto prípadoch Svedok 1/ odpovedal: Mal som aj prípad kde išlo o oveľa ľahšiu nehodu a

následky boli obdobné. Nedá sa však porovnávať tieto prípady nejako všeobecne. V tomto prípade by
som poukázal na to, že okolnosti zvyšovali možnosť vzniku traumy, nakoľko rodičia išli za S. a nehoda
nebola štandardná, tzn., uhorenie nie je bežným javom pri nehodách. Taktiež by som chcel uviesť, že
S. mala problém s otehotnením a keď sa jej to podarilo, nastala táto nehoda, čo tiež nemohlo dobre
vplývať na ňu, resp. na jej okolie. Právny zástupca navrhovateľov položil svedkovi 1/ otázku: Vzhľadom

k tomu, že ste rodinný príslušník navrhovateľov, môžete povedať, či máte nejakú vedomosť, resp. čo
viete o vzťahu medzi deťmi a rodičmi? Svedok 1/odpovedal: Myslím si, že vzťahy boli dobré, boli si
navzájom blízky. Viem, že rodičia uvítali aj tú informáciu, keď sa Veronika plánovala vrátiť späť na W..
Myslím si, že táto rodina bola fajn a bola priateľská. Právny zástupca odporcu 1/ položil svedkovi 1/
otázku: Môžete sa vyjadriť, alebo máte vedomosť o tom, či rodičia pomáhali, a ako, svojim deťom pred

dopravnou nehodou? Svedok 1/ odpovedal: Neviem sa k tomu jednoznačne vyjadriť. Viem, že rodičia
navrhovateľov neboli finančne zámožní. Na druhej strane z počutia som počul, že keď išli za S. v deň
nehody, viezli jej svadobné šaty.

Na nariadenom pojednávaní svedok H.. X. J. vypovedal, že je manžel S.. Pamätá si na ten deň. S

manželkou čakali jej rodičov u nich doma na dome, pričom malo ísť o prvú návštevu. Snažili sa dom
čo najlepšie vyupratovať, aby sa mohli pochváliť, ako si dom zariadili. Mohlo byť 10 hodín, keď S.
kontaktovala polícia a oznámili jej, že jej rodičia mali dopravnú nehodu a aby okamžite prišli do I.. Oni toto
rešpektovali a vycestovali sme do I.. Manželka už vtedy tušila, že sa jej rodičom niečo stalo, čo sa aj v I.
potvrdilo, kde sa to dozvedeli. Manželku to veľmi silno zasiahlo a bol celý čas s ňou. Mala veľký problém

s cestovaním. On pochádzam z východu a dokonca museli obmedziť návštevy jeho rodičov na východe
v dôsledku toho, že manželka sa bála cestovať. Viackrát manželku pristihol, ako v noci plače. Niečo
hrozné bolo slávenie ich prvých Vianoc po nehode. On si to ani nevie predstaviť, keby v jeden deň prišiel
o oboch rodičov. Pamätá si, že jej sestra B. v tom čase bola v zahraničí, a S. nevedela, ako jej má túto
smutnú udalosť oznámiť. Čo ho prekvapilo, tak bolo správanie jej rodiny, ktorí sa k tejto udalosti postavili

pomernechladne,atedanaS.všetkozostalo,tzn.,hlavnepohreb.Podľanehosaaninemalakedyzrútiť.
Obdivuje ju za to ako celú situáciu zvládla. Situácia je v súčasnosti o niečo lepšia, a to hlavne odvtedy,
čo sa im narodilo dieťa. Na druhej strane sviatky vždy sú skôr nepríjemnosťou, nakoľko Kataríne rodičia
veľmi chýbajú. Na otázku súdu: Ako ste pomáhali S.Y.? Svedok 2/ odpovedal: Zobral som si dovolenku
a pomáhal som jej všetko vybaviť, tzn., pohreb a dali sme do poriadku aj záhradku, čo mali rodičia v I..

Snažím sa jej byť dobrým manželom. Viem však, že rodičov jej nikdy nenahradím. Okrem toho snažíme
sa chodievať aj za sestrou do I.. Na otázku súdu: Zaznamenali ste niekedy nejakú zmenu správaniu u
S. po nehode? Svedok 2/ odpovedal: Áno, hlavne počas prvých Vianoc, keď k nám na návštevu prišli
moji rodičia a keď sme mali začať štedrovečernú večeru, tak sme museli hľadať S., ktorú som našiel
plakať s tým, že jej je smutno, keď tam nie sú jej rodičia. Podľa mňa sa prestala tešiť veciam, ktoré

ju v minulosti tešili a bola smutnejšia. Pred nehodou S. telefonicky bola v kontakte so svojou matkou.
Možno si volali aj každý deň. Keď matka zomrela, tak pociťovala určitú samotu. Neskôr som si všimol, že
manželka začala aj viac jesť a trochu aj pribrala. Ďalšou takou negatívnou spomienkou bolo, keď sa nám
narodil syn a manželka sa rozplakala, že tam nie sú jej rodičia. Samostatnou kapitolou by som uviedol
problémy s cestovaním. Dovtedy manželka nemala žiadne problémy. Odvtedy mávala s tým problém,

tzn., že odmietala cestovať a keď som aj ja niekde išiel, tak som musel sa každú chvíľu hlásiť, že som
v poriadku . Zvlášť, keď som išiel sám na východ, tak som s ňou musel telefonovať možno aj každú
hodinu, mala o mňa strach. Do dnešného dňa, keď chodím za prácou, čo nie je ďaleko, asi 30 km od
nášho domu, tak vždy jej musím zatelefonovať, že som v poriadku. Na otázku súdu: Pomáhali Vám S.rodičia pred nehodou, a keď áno, tak ako? Svedok 2/ odpovedal: Ja som sa s S. zoznámil v roku 2008
a už po mesiaci som bol na návšteve u jej rodičov. Mohlo to byť v novembri v roku 2008. Rozhodli sme
sa kúpiť hrubú stavbu vo B. V. Q. a tento sme sa snažili dokončiť. Keď bol dom už užívania schopný, tak

sme v auguste v roku 2009 pozvali na návštevu jej rodičov, kedy sa stala aj dopravná nehoda. S. rodičia
sa nám snažili pomôcť podľa svojich možností, napr. svokor vedel zohnať naftu z roboty, alebo len také
bežné vajíčka od sliepok boli pre nás privítaním. Myslím si, že so svokrovcami sme mali dobrý vzťah.
Za svokrovcami sme chodievali tak raz do mesiaca na celý víkend, teda sme aj spali u svokrovcov.

Na nariadenom pojednávaní svedok Y. J. vypovedal, že svoju manželku B. by považoval ako veselú
osobu. Poznajú sa 17 rokov. Jej sestra chodila s jeho sestrou do jednej triedy a bývali na jednej ulici,
teda sa predtým aj navštevovali. V deň, keď sa stala dopravná nehoda, robil tzv. závozníka v kamióne,
ktorý akurát vyrážal z R. do C.. Tento kamión mal zbierať elektroniku pre obete hurikánu S.. Dispečer
mu cez vysielačku oznámil, že ho nevyhnutne zháňa manželka. On jej zatelefonoval a manželka mu s
plačom oznámila, že jej rodiča uhoreli. Okamžite volal na dispečing, či môžu otočiť kamión. Dispečer

s tým súhlasil, pričom asi za trištvrte hodinu od kontaktu s jeho manželkou dorazil domov. Manželka
doma kľačala a bola v slzách. Považuje sa za dosť citlivého človeka, a aj jeho sa to dotklo, a to najmä
preto, že je z rozvedenej nehody a otec ako námorník sa mu málo venoval, robil na zaoceánskych
plavbách.Bývalimálovkontakteasvokrapovažovalzasvojhonáhradnéhootca.Napr.sizohnaliveterán
a tento sa snažili zrekonštruovať. Aj keď sa o svokrách hovoria rôzne vtipy, on nič zlé na adresu svokry

nemôže povedať. Boli ako puberťáci, bavili sa o všetkom, dokonca sa raz stalo, že išiel na rande za
B., túto nenašiel doma a nakoniec sa rozhodol, že za B. nepôjde a celé poobedie strávil so svokrou,
kde sa bavili o hocičom. Svokrovi splnil aj niečo z jeho snov, zobral ho do F. S. a mali naplánované ísť
aj na preteky Formuly 1. Keď manželka zostala tehotná, svokrovci prekonali svoju technickú averziu a
neschopnosť a zabezpečili si skype, aby mohli s nimi komunikovať prostredníctvom internetu, najmä

vidieť, ako manželke rastie bruško. Ďalej uviedol, že v U. pracoval ako obchodný zástupca s pomerne
dobrým príjmom a myslí si, že by vedel z tohto príjmu zabezpečiť bez problémov celú svoju rodinu. Raz
sa stalo, že nemohol zdvihnúť telefón svojej manželke a tá sa dostala do takého stresu, že privolala až
políciu. Po tejto udalosti sa rozhodol, že sa vráti späť na W., pričom aktuálne si pomerne pohoršil, robí
obyčajného predavača elektroniky. U manželky nastali pomerne veľké zmeny v jej psychike a správaní.

Manželka má problémy s cestovaním. V čase, keď sa stala nehoda, robila si šoferák a odvtedy už
nechce vidieť ani auto. Dokonca, keď šoféruje, zakázala mu obiehať pomalšie vozidlá pred ním, čo aj
pre neho je niekedy nepríjemné. Keď sa však rozhodne napriek tomu predbiehať, zistil, že manželka
si pri tom zatvára oči. Z času na čas sa stane, že vidí manželku, ako sa pozerá do neznáma a ako by
bola neprítomná. Keď sa jej na to opýta, tak mu povie, že si predstavuje, ako rodičia zomreli, čo sa mi

nezdá tiež normálne. Ďalší problém vidí aj u ich dcéry K., ktorá má 4 roky a namiesto toho, aby chodili k
starým rodičom na koláče, tak chodievajú zapaľovať sviečky na cintorín. Dcéra sa ho pýta, že čo je s jej
starými rodičmi. On jej vždy hovorí, že spinkajú. Ona sa ho pýta, kedy sa zobudia. Raz sa stalo, že mu
K. povedala, že videla dedka vo dverách, čo nemohla byť pravda, nakoľko jeho otec je stále v zahraničí
a dokonca neprejavuje veľký záujem ani o svojich vnukov. Veľkým problémom bolo pre jeho manželku

aj to, že nemohla dať posledné zbohom svojim rodičom. Letecké spoločnosti odmietli manželku v takom
vysokom štádiu tehotenstva previesť na W.. Musela to riešiť so sestrou len cez skype, tzn., ako bude
vyzerať pomník, čo tam bude napísané a akou farbou budú vyzerať písmená. Svokra mala veľmi rada
O. a keď táto pesnička náhodu zaznie v rádiu, tak jeho žena sa rozplače, čo rieši obyčajne tak, že vypne
rádio. Problém nastal aj vtedy, keď v U. uhorel v aute herec V. C., čo jeho manželka taktiež zle znášala,

pretože tohto herca mali obľúbeného. Právny zástupca odporcu 1/ položil svedkovi 3/ otázku: Počas
Vášho pobytu v zahraničí ako často ste sa navštevovali? Svedok odpovedal: S manželkou sme boli v
zahraničí 6 rokov, pričom za toto obdobie sme 2-krát boli na W., a takisto svokrovci 2-krát boli v T..

Dňa 20.04.2011 v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 168/2009 bolo

konštatované, že povinnosť poisťovne na plnenie z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa nevzťahuje na právo na náhradu nemajetkovej
ujmy vyplývajúci z ustanovenia § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Dňa 24.10.2013 Súdny dvor Európskej únie vyhlásil rozsudok vo veci vedenej pod C-22/12 S. Z. V.

Y. V. U. O. Z., v ktorom rozhodol, že článok 3 ods. 1 smernice Rady 72/166/EHS z 24. apríla 1972
o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, článok
1 ods. 1 a 2 druhej smernice Rady 84/5/EHS z 30. decembra 1983 o aproximácii právnych predpisovčlenských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových
vozidiel, zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/14/ES z 11. mája 2005,
a článok 1 prvý odsek tretej smernice Rady 90/232/EHS zo 14. mája 1990 o aproximácii právnych

predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorových vozidiel sa majú vykladať v tom zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej
blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti
poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej.

Krajský súd v Trenčíne v obdobnej veci (smrť ženy zapríčinená dopravnou nehodou) vo svojom
rozhodnutí č.k. 6Co/810/2014 - 396 zo dňa 07.07.2015 potvrdil rozsudok Okresného súdu Nové Mesto
nad Váhom č.k. 7C/151/2008-294 zo dňa 15.01.2014, ktorým súd škodcovi (odsúdenému - poistenému
zo zákonného poistenia) a poisťovni uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť manželovi zomrelej
nemajetkovú ujmu vo výške 70.000,- eur a dvom deťom, každému po 100.000,- Eur.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, platného v rozhodnom období, fyzická osoba má právo na ochranu
svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho
mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 Obč. zák., platného v rozhodnom období, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať,
aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili
následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 cit. zák., platného v rozhodnom období, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce

zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby
alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 cit. zák., platného v rozhodnom období, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s

prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 15 cit. zák. po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jeho osobnosti manželovi
a deťom, a ak ich niet, jeho rodičom.

Podľa§415cit.zák.každýjepovinnýpočínaťsitak,abynedochádzalokuškodámnazdraví,namajetku,
na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa§788cit.zák.poistnouzmluvousapoistiteľzaväzujeposkytnúťvdojednanomrozsahuplnenie,ak
nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom
poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody na zdraví
a nákladov pri usmrtení.

Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu
pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách, platného v
rozhodnom čase, osoba sediaca na sedadle vozidla povinne vybavenom bezpečnostným pásom je

povinná byť počas jazdy týmto pásom riadne pripútaná.

Na základe zisteného skutkového stavu veci súd dospel k záveru, že návrh je čiastočne dôvodný.
Navrhovatelia sa v konaní domáhajú náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej úmrtím svojich rodičov,ktorú spôsobil nedbanlivostným konaním odporca 1/ v rámci prevádzky svojho motorového vozidla, za
čo bol odsúdený trestným rozkazom tunajšieho súdu.

Súd vychádzal z uplatneného nároku a konštatuje, že navrhovatelia v konaní preukázali aktívnu
legitimáciu. Podľa § 15 Občianskeho zákonníka je zabezpečená posmrtná ochrana osobnosti občana
jeho príbuznými a podľa tohto ustanovenia po smrti fyzickej osoby patrí právo na uplatnenie ochrany
osobnosti zomretej fyzickej osoby manželovi a deťom a ak ich niet, tak rodičom. V danom prípade
teda uplatňovali právo podľa citovaného ustanovenia deti nebohých. Realizácia posmrtnej ochrany je

teda vo výlučnom záujme osôb, ktoré sú v takom úzkom vzťahu k postihnutému občanovi, že ochrana
integrity jeho osobnosti aj po jeho smrti je aj ich osobným záujmom; ide o najbližších príbuzných, a
to manžela a deti, a ak ich niet, o rodičov. Zákon týmto osobám priznáva právo uplatňovať ochranu
osobnosti osobitným výslovným predpisom preto, lebo toto právo, ako čisto osobné, smrťou občana
zaniká, a teda neprechádza na dedičov, takže uvedené subjekty, najmä spomenutí príbuzní, nemohli by
ho vykonať z titulu, že ho zdedili.

Obsah tohto práva je zhodný s obsahom práva, ktorý patril zomrelému občanovi; preto osoby uvedené
v § 15 Obč. zák. môžu na ochranu osobnosti zomrelej fyzickej osoby použiť všetky právne prostriedky,
ktorévymedzuje§13Obč.zák.,tedaajžalobunazadosťučinenievpeniazoch(tzv.peňažnúsatisfakciu).
Opak totiž nemožno vyvodiť zo žiadneho z ustanovení § 11 - 15 Obč. zák. V zmysle ustálenej

judikatúry možnosť priznania náhrady nemateriálnej ujmy v peniazoch aj pozostalým, možno vyvodiť
aj zo všeobecnej zásady platnej v demokratických právnych štátoch, v zmysle ktorej „je nemravné
akúkoľvek ujmu neodškodniť“. Zároveň v konaní bolo nesporne preukázané, že navrhovatelia splnili aj
podmienku aktívnej legitimácie domáhať sa práva na ochranu osobnosti podľa § 11 a 13 Občianskeho
zákonníka, kde smrťou rodičov navrhovateľov došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv

navrhovateľov, nakoľko možno konštatovať, že súčasťou súkromného života je nepochybne aj rodinný
život, ktorý zahrňuje vzťahy medzi blízkymi príbuznými a rešpektovanie súkromného a teda aj rodinného
života musí zahrnovať aj právo na vytváranie a rozvíjanie vzťahov s ďalšími ľudskými bytosťami aby
tak bolo možné mimo iné tiež rozvíjať a naplňovať vlastnú osobnosť. Zavinená smrť blízkej osoby
preto môže vzhľadom k vzájomným, úzkym a pevným sociálnym, morálnym, citovaným a kultúrnym

väzbám predstavovať natoľko vážnu nemateriálnu ujmu pre rozvoj osobnosti pozostalého, že môže
byť kvalifikovaná ako ujma, ktorá znižuje jeho dôstojnosť či vážnosť v spoločnosti. Z tohto pohľadu
Občianskeho zákonníka dáva podmienky na uplatnenie finančnej satisfakcie za ujmu spočívajúcu v
zásahudoosobnostnýchprávvdôsledkusmrtiblízkejosoby.Smrťfyzickejosobyvdôsledkuzavineného
protiprávneho konania vo všeobecnosti predstavuje následok, ktorý nie je možné odstrániť a nie je

možné ho ani napraviť, a tak znamená pre pozostalých nereparovateľnú citovanú ujmu a zásah do ich
života, do ich práva na ochranu osobnosti a do práva na život zomretej osoby. Pokiaľ ide o výšku tejto
nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka súd prihliadal na závažnosť vzniknutej
ujmy, ktorá spočívala v smrti rodičov navrhovateľov. Pokiaľ ide o určenie výšky tohto odškodnenia
(nemajetkovej ujmy) súd sa pri jej určení ďalej spravoval úvahou, či je vôbec v peniazoch oceniteľný

ľudský život. Inými slovami, či je objektívne možné vôbec stanoviť akékoľvek kritériá na peňažné
vyčíslenie straty blízkej osoby. Súd dospel k záveru, že stanoviť všeobecne aplikovateľné kritériá na
určenie výšky peňažnej náhrady v prípade smrti blízkej osoby ako následku protiprávneho konania
škodcu nie je objektívne možné, pretože ľudský život nie je obchodovateľný tovar a jeho hodnota je v
podstate v peniazoch nevyčísliteľná, možno iba zmierniť ťažkú citovú ujmu a neoprávnený zásah do

práva na ochranu poškodeného a pozostalých blízkych osôb formou právnych prostriedkov upravených
v Občianskom zákonníku. Je nutné vcítiť sa do prežívania pozostalých blízkych osôb, akú ujmu a
traumu predstavuje pre nich smrť osoby blízkej, ktorú osobu stratili v dôsledku protiprávneho zavineného
konania inej osoby.

Odvolací súd uložil prvostupňovému súdu, aby pri rozhodovaní o výške nemajetkovej ujmy posúdil
všetky okolnosti prípadu a zaoberal sa postavením a navrhovateľov a odporcu 1/. Súd vykonal v tomto
smere rozsiahle dokazovanie, pričom ani samotní účastníci po vrátení veci na prvostupňovému súdu
nemali žiadne vecné návrhy na doplnenie dokazovania. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že dopravná
nehoda sa stala v dôsledku hrubej nedbanlivosti odporcu 1/, ktorý svoj čin viackrát oľutoval. Odporca 1/

sanavšetkynariadenépojednávaniariadnedostavil,svojskutoknikdynezľahčoval,pričomjeevidentné,
že táto udalosť mala negatívny vplyv aj na samotného odporcu 1/ , ktorý ako živiteľ rodiny musel
zanechať svoje zamestnanie a v súčasnosti je odkázaný na pomoc štátu. Do úvahy treba vziať aj
skutočnosť, že odporca 1/ čelil trestnému konaniu, bol odsúdený, svoj trest si riadne vykonáva.V konaní je nesporne preukázané, že pri dopravnej nehode protiprávnym nedbanlivostným konaním
odporcu 1/ bola zavinená smrť dvoch ľudí. V konaní bolo preukázané, že vzťahy medzi navrhovateľmi

ako deťmi a nebohými ako rodičmi boli štandardné, teda také, aké je možné očakávať od normálnych
rodinných vzťahov. Navrhovatelia po dovŕšení plnoletosti a ukončenia štúdia si založili vlastné
domácnostiamedzirodičmiadeťmiprebiehalisporadickénávštevy,vzájomnápravidelnáinformovanosť
a zdieľanie aktuálnych radostí a starostí. Navrhovateľ 1/ plánoval sobáš, navrhovateľ 2/ bol v očakávaní
narodenia prvého dieťaťa - vnuka nebohých. Smrť rodičov navrhovateľov bola pre navrhovateľov

traumatizujúca, vyplývajúca z nečakanej straty najbližších príbuzných. Z výsluchu navrhovateľov ako aj
z výsluchu svedkov vyplynulo, že obom navrhovateľom v dôsledku dopravnej nehody sa negatívnym
spôsobom zasiahlo do ich práva na rodinný život. Navrhovateľ 2/ nemohol vycestovať z T. na W. na
pohreb vlastných rodičov z dôvodu vysokého štádia tehotnosti. Navrhovateľ 1/ bol nútený odložiť termín
vlastnej svadby. Navrhovatelia od tohto momentu pociťujú úzkostné stavy pri jazde na motorovom
vozidle, resp. majú obavu z jázd na dlhé trate. Nehoda sa stala v čase, keď obaja navrhovatelia sa

pripravovali na vlastné rodičovstvo a spoliehali sa aj na očakávanú pomoc rodičov pri výchove a opatere
maloletých detí. Do úvahy bolo potrebné vziať aj skutočnosť, že navrhovateľ 2/ sa vrátil z dlhodobého
pobytuzT.naW.,pričomakohlavnýdôvoduviedolodlúčenosťodnajbližšejrodiny.Tietovšetkyokolnosti
súd zohľadňoval pri určení výšky nemajetkovej ujmy. Pri výške odplaty súd okrem konkrétnych okolností
prípadu zohľadnil aj predchádzajúce rozhodnutia súdov v obdobných veciach, vrátane rozhodnutia

Krajského súdu v Trenčíne č.k. 6Co/810/2014 - 396 zo dňa 07.07.2015, pričom dospel k záveru, že
suma 30.000,- Eur za oboch rodičov pre jedno dieťa je v tomto prípade primeraná. Súd vzal do úvahy
vek, postavenie, príjmové a majetkové pomery odporcu 1/ (najmä z pohľadu vymožiteľnosti súdneho
rozhodnutia), pričom sa jedná o otca dvoch maloletých detí, ktorého príjem je aktuálne nulový, keď
splnil zákonné predpoklady na poskytnutie bezplatnej právnej pomoci. Pri priznávaní nemajetkovej ujmy

súd vzal do úvahy aj postoj navrhovateľov na nariadenom pojednávaní zo dňa 03.11.2015, keď ich
právny zástupca uviedol, že pre nich je suma 30.000,- Eur pre každú z navrhovateľov v minimálne
možnej hranici, ktorá sa im javí ako primeraná. Prisúdenie nemajetkovej ujmy v požadovanej výške
spolu 500.000,- Eur súd považoval za príliš vysoké, ktorým by fakticky znemožnil a mimoriadne sťažil
odporcovi 1/ ďalší život a vytvoril by frustrujúci stav, ktorý by sa dotkol celej rodiny odporcu 1/. Odporca

1/ bol za spáchaný trestný čin právoplatne odsúdený a viackrát sa navrhovateľom ospravedlnil.

Odporca 1/ ako poistený v čase dopravnej nehody mal uzatvorenú poistnú zmluvu u odporcu 2/ z
titulu povinného zmluvného poistenia dopravného prostriedku. Zákon o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu v ustanovení § 2, v ktorom vymedzuje pojmy pre účely tohto zákona, pojem

škoda osobitne nedefinuje a definíciu nepodáva ani Občiansky zákonník (čo treba rozumieť pod pojmom
škoda nevysvetľuje ani teraz platná Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16.
septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel).
Riadiac sa názorom odvolacieho súdu, ako i vzhľadom na obsah rozsudku Súdneho dvora Európskej
únie zo dňa 24.10.2013 vo veci vedenej pod C-22/12 S. Z. V. Y. V. a O. Z., súd konštatuje, že vecná

pasívna legitimácia je daná aj voči odporcovi 2/. Námietky, ktoré vzniesol odporca 2/ po rozhodnutí
odvolacieho súdu, nie sú takého charakteru a právneho významu, aby sa prvostupňový súd mohol
odkloniť od právneho názoru vysloveného odvolacím súdom (§ 226 O.s.p.). Riešenie otázky pasívnej
vecnej legitimácie odporcu nezávisí od absencie právnej normy, resp. výslovného legislatívneho zákazu
v tom smere, že odporca 2/ ako poisťovňa v rámci poistného vzťahu pri poistnej udalosti nemôže niesť

následky za prípadnú vzniknutú nemajetkovú ujmu, ale závisí od výkladu právnej normy pri jej aplikácii,
čo je v kompetencii výlučne súdu. Na druhej strane je potrebné uviesť, že výška priznanej nemajetkovej
ujmy sa neodvíja od toho, či poisťovňa je alebo nie je účastníkom konania ani sa neskúmajú majetkové
pomery odporcu 2/.

Na základe vyššie uvedeného súd navrhovateľom 1/ a 2/ priznal voči odporcom náhradu nemajetkovej
ujmy z titulu zásahu do práva na rodinný život každému po 30.000,- Eur a vo zvyšnej časti návrh ako
nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o trovách konania rozhodne až po

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej z dôvodu zložitosti prípadu, ktorý sa vedie od roku 2012 a z
dôvodu rozhodovania o trovách štátu.Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehodoručeniaprostredníctvomtunajšieho
súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľdomáha.Odvolaniejepotrebnépodaťvpotrebnompočterovnopisovspolusprílohamitak,aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak potrebný počet rovnopisov

účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy, t.j. 0,50 Eur/stranu (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak nebude povinnosť uložená rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa
osobitného predpisu.