Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 28, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/188/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714213510
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5714213510.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej, sudcov
JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Adriany Gallovej, v právnej veci žalobcu: X. T., nar. XX.XX.XXXX,
bytom X. XXXX/XX, XXX XX O., zastúpeného Mgr. Barborou Kleinovou Bučkovou, advokátkou, so
sídlom U. XX, XXX XX T., proti žalovaným: 1/ T. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, XXX XX O., 2/
G. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Z. XX, 3/ Bc. W. G., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXX/XX, XXX

XX O., všetci zastúpení spoločnosťou: Advokátska kancelária Mgr. Marek Benedik, s.r.o., so sídlom G.
B. X, XXX XX X., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaných v rade
1/ až 3/ proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 21C/164/2014-116 zo dňa 01. 12. 2015, v spojení s
opravným uznesením Okresného súdu Martin č. k. 21C/164/2014-126 zo dňa 01. 04. 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 21C/164/2014-116 zo dňa 01. 12. 2015, v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Martin č. k. 21C/164/2014-126 zo dňa 01. 04. 2016 vo výroku

II. o trovách konania potvrdzuje.

Žalobca m á voči žalovaným v rade 1/ až 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

Vo výroku I. ostáva rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 21C/164/2014-116 zo dňa 01. 12.
2015, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Martin č. k. 21C/164/2014-126 zo dňa 01. 04.
2016 nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka zrušil podielové
spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných v rade 1/ až 3/ k rekreačnej chate, súpisné číslo č. XXXX
postavenej na pozemku CKN parc. č. 3307, nachádzajúcej sa v obci Turany, katastrálne územie O.,

ktorá je na Okresnom úrade v Martine zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, a uvedenú nehnuteľnosť
prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu, ktorému uložil povinnosť na vyporiadanie
zrušeného podielového spoluvlastníctva zaplatiť žalovanej v rade 1/ sumu 1.077,78 Eur, žalovanému v
rade 2/ sumu 1.077,78 Eur a žalovanému v rade 3/ sumu 1.077,78 Eur, a to do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku. Zároveň uložil žalovaným v rade 1/ až 3/ podľa § 142 ods. 3 O.s.p. v spojení s
ustanoveniamivyhláškyč.655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanieprávnych

služieb spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania na účet právnej zástupkyne Mgr.
Barbory Kleinovej Bučkovej vo výške 720,28 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Opravným
uznesením okresný súd opravil zrejmé nesprávnosti vo výroku I. napadnutého rozsudku.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalovaní súhlasili so zrušením a vyporiadaním
podielového spoluvlastníctva, predmetom sporu bola len výška finančnej náhrady za spoluvlastnícke
podiely žalovaných. Túto určil okresný súd na základe výsledkov znaleckého dokazovania, podľa

znaleckého posudku Ing. Jána Greguša č. 138/2015. Pri rozhodovaní o náhradetrov konania považoval okresný súd za kľúčový fakt, že určenie výšky náhrady za spoluvlastnícky podiel
záviselo od znaleckého dokazovania, ktoré bolo v konaní nariadené.

3. Proti rozsudku okresného súdu podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní, ktorí sa domáhali jeho
zmeny vo výroku o trovách konania tak, že žalobcovi bude uložená povinnosť nahradiť trovy konania
žalovaným, resp. toto rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
4. Vyjadrili presvedčenie, že ustanovenie § 142 ods. 3 O.s.p. nebolo v danej veci aplikované
správne; súd prvej inštancie mal prihliadnuť na ustanovenia § 1 a § 2 O.s.p. a neaplikovať zákon

„mechanicky a formalisticky v rozpore s predstavou Ústavného súdu SR o prístupe modernej
judikatúry“ (nález Ústavného súdu SR PL. ÚS 38/1999). V konaní nebola sporná otázka zrušenia
podielového spoluvlastníctva, ani otázka prikázania nehnuteľnosti do vlastníctva žalobcu. Žalovaní však
nesúhlasili s výškou náhrady za spoluvlastnícky podiel, pričom sa ukázalo, že mali pravdu, keď podľa
záverov znalca ustanoveného súdom im bola priznaná náhrada v takmer dvojnásobnej výške ako
pôvodne navrhoval žalobca. Je na mieste otázka, ako posúdil súd čiastočný úspech žalobcu v konaní. V

tomto smere je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné, pretože okresný súd neodôvodnil, prečo mal
žalobca čiastočný úspech v konaní. A to najmä so zreteľnom na okolnosť, že spornou bola
len výška peňažnej náhrady. Odvolatelia zdôraznili, že znalec dal za pravdu žalovaným, že požadovaná
výška náhrady nie je adekvátna. Vzhľadom na to možno legitímne tvrdiť, že čiastočný úspech v
konaní mali práve žalovaní. Nebolo možné od žalovaných ako laikov požadovať, aby kvalifikovane

posúdili reálnu výšku ponúkaného plnenia, a preto je voči nim plne namieste zmierniť inak tvrdé dopady
zásady úspechu v konaní, ak o úspechu v prípade žalobcu možno hovoriť. Žalovaní teda celkom
oprávnene nesúhlasili s takým spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, aký
navrhol žalobca. Skutočná výška plnenia je takmer dvojnásobná ako navrhol žalobca.

5. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal napadnuté rozhodnutie ako vecne správne
potvrdiť.
6. Uviedol, že pred podaním žaloby na súd sa pokúsil dosiahnuť so žalovanými dohodu, avšak
bezúspešne. Žalovaní dokonca ani neprejavili záujem o osobné stretnutie ohľadom riešenia sporných
otázok. Žalobca nemal teda inú možnosť, ako dosiahnuť zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva, len podať žalobu na súd. Pokiaľ by žalovaní prejavili záujem riešiť spor mimosúdne,
nemuselo dôjsť k podaniu žaloby a stranám by tak žiadne trovy nevznikli. V tejto súvislosti žalobca
poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/245/2014, v zmysle ktorého „ak súd na
návrh žalobcu zruší podielové spoluvlastníctvo a vyporiada ho spôsobom, ktorý navrhoval žalobca, je
pri rozhodovaní o náhrade trov konania potrebné vychádzať z toho, že žalobca mal procesný úspech

v plnom rozsahu bez ohľadu na konanie účastníkov pred začatím konania alebo na to, že by druhý
spoluvlastník mohol žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podať tiež.“ Žalobca
mal tiež za to, že rozhodnutie okresného súdu o náhrade trov konania vychádza z princípu právnej istoty,
ktorý našiel svoje vyjadrenie v ustanoveniach všeobecných zásad Civilného sporového poriadku.

7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu (v spojení s opravným
uznesením) rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa
ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario toto rozhodnutie v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil vo výroku
o trovách konania ako vecne správne. Vo výroku I., nenapadnutom odvolaním ostal rozsudok okresného
súdu v spojení s opravným uznesením nedotknutý.

8. Vzhľadom na to, že krajský súd vo veci rozhodoval za účinnosti Civilného sporového poriadku (zákon
č. 160/2015 Z. z., účinný od 01.07.2016), bol povinný pri svojom postupe aplikovať novú úpravu (§ 470
ods. 1 CSP) s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods.
2 CSP). Z uvedeného dôvodu použil pri odôvodňovaní rozhodnutia aj novú terminológiu - označenie

„žalobcu“ a „žalovaných“ namiesto pojmov „navrhovateľ“, „odporcovia“, ako sa to uvádza v napadnutom
rozsudku.

9. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v

dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol
a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. (aktuálne sú kritériá
odôvodnenia rozsudku predmetom úpravy § 220 ods. 2 CSP). Odôvodnenie rozhodnutia okresného
súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodovsa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

10. Okresný súd rozhodoval v čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (s účinnosťou od
01.07.2016 nahradený Civilným sporovým poriadkom), z ktorého dôvodu mienil odvolací súd ozrejmiť
zásady rozhodovania o náhrade trov konania v zmysle vtedy platnej regulácie.
11. Ustanovenie § 142 O.s.p. vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok sporu, podľa ktorej účastník
konania má právo na náhradu trov konania v pomere zodpovedajúcom jeho úspechu v konaní. Úspech

v konaní treba chápať v závislosti od výsledku súdneho sporu, pričom pod úspechom treba
rozumieť úspech v zmysle procesného výsledku. Procesný úspech v plnom rozsahu na strane žalobcu
znamená stav, pri ktorom súd v plnom rozsahu vyhovie jeho návrhu vo veci samej a vydá rozsudok v
súlade s navrhovaným petitom. Plný úspech na strane žalovaného je stav, pri ktorom súd návrh v celom
rozsahu zamietne (§ 142 ods. 1 O.s.p.). V prípade čiastočného úspechu v konaní účastníci konania
majú právo na pomernú náhradu trov konania v závislosti od pomeru úspechu. Iba v prípade, ak pomer

úspechu je v zásade rovnovážny, súd môže rozhodnúť, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania (§ 142 ods. 2 O.s.p.). Ustanovenie § 142 ods. 3 O.s.p. upravuje priznanie plnej náhrady trov
konania v prípade, ak mal účastník konania vo veci len čiastočný neúspech, avšak rozdielnosť úspechu
(neúspechu) je nepodstatná, čo zákon vyjadruje pojmom nepatrný.
12. Hľadisko vyjadrené v ustanovení § 142 ods. 3 O.s.p. sa uplatní aj v prípade bez ohľadu na pomer

úspechu a neúspechu, ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku, alebo od úvahy
súdu). Toto ustanovenie možno aplikovať pri rozhodovaní o náhrade trov konania však iba vtedy, ak ide
v konaní o splnenie určitej povinnosti, teda o poskytnutie určitého plnenia a v otázke základu posúdenia
práva mal účastník konania plný úspech. U účastníka, ktorému sa priznáva právo na náhradu trov
konania v zmysle ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p., musí byť daný úspech v plnom rozsahu vo vzťahu

k základu nároku, neúspech sa môže dotýkať iba výšky plnenia, ktorá môže byť závislá od úvahy súdu
alebo znaleckého posudku. Pokiaľ ide o tarifnú odmenu advokáta, v takom prípade sa základná sadzba
tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

13. Aktuálne je úprava náhrady trov konania v prípade čiastočného úspechu vo veci predmetom

ustanovenia § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu
trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
14. Dôvodová správa k ustanoveniu § 249 CSP (ktoré v platnom znení zákona figuruje ako §
255 CSP) uvádza, že „v tomto ustanovení sa premieta zásada úspechu v spore ako esenciálne kritérium
priznania náhrady trov konania. V sporovom konaní je kritérium procesného úspechu prvoradým

kritériom posudzovania náhrady trov konania, čomu zodpovedá i systematické začlenenie tohto
ustanovenia. Podľa tohto kritéria môže súd priznať náhradu trov konania v plnej výške aj v prípade, ak
súd priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v požadovanej výške. Ide o prípady, kedy výška nároku
závisí od úvahy súdu. Príkladom je náhrada nemajetkovej ujmy v sporoch o ochranu osobnosti - určenie,
že bola porušená zásada rovnakého zaobchádzania a povinnosť žalovaného sa ospravedlniť priznané

boli, avšak náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch nebola priznaná v požadovanej výške“.

15. V posudzovanej veci uplatnil žalobca proti žalovaným nárok na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva. Je zrejmé, že rozhodnutie vo veci, o výške plnenia bolo závislé na výsledkoch
znaleckého dokazovania, pretože žalovaní nesúhlasili s výškou náhrady za ich spoluvlastnícke podiely.

Odvolací súd bol presvedčený, že tu bolo namieste aplikovať ustanovenie § 142 ods. 3 O.s.p., pretože
výška plnenia sa odvodzovala od znaleckého posudku. Žalobca pristúpil k uplatneniu svojho práva s
náležitou obozretnosťou, keď súčasťou príloh k žalobe bol znalecký posudok, na podklade ktorého
tento vypočítal hodnotu spoluvlastníckych podielov protistrany. Vypracovanie posudku v súdnom konaní
znamenalo odstránenie pochybností o hodnote predmetu sporu, avšak nijako nemohlo diskvalifikovať

hodnotu posudku predloženého žalobcom, ktorý bol vypracovaný znalcom v medziach jeho odbornej
spôsobilosti. Nárok nebol uplatňovaný svojvoľne, či akokoľvek bezdôvodne. Výška plnenia bola
racionálne odôvodnená a jej modifikácia podľa ďalšieho znaleckého posudku vyplynula z obsahu
dokazovania, na ktoré nemal žalobca nijaký vplyv, pretože záviselo od vyriešenia odbornej otázky. Za
zmienku stojí úvaha, prečo žalovaní pred začatím konania sami neobstarali ďalší znalecký posudok,

ale bez racionálneho dôvodu trvali na nesprávne určenej výške výplaty, čo viedlo žalobcu k iniciovaniu
súdneho konania. Možno sa domnievať, že takýmto preventívnym krokom by zabránili vzniku súdneho
sporu.16.Porovnanieúspechuaneúspechuprocesnýchstránvkonanívôbecneprichádzalo doúvahy
a súd prvej inštancie správne vychádzal z úpravy § 142 ods. 3 O.s.p., ktorému ustanoveniu aktuálne
zodpovedá úprava § 255 ods. 2 CSP. Je zrejmé, že jednotlivé ustanovenia o náhrade trov konania

formulované v Civilnom sporovom poriadku zostručnili pôvodné ustanovenia Občianskeho súdneho
poriadku. Otázka čiastočného úspechu v konaní je v platnom a účinnom zákone riešená stroho, čo
znamenalo potrebu pristúpiť k výkladu sporných právnych otázok pomocou dôvodovej správy, ktorá
umožňuje špecifické prípady čiastočného úspechu v konaní vyriešiť obdobne, ako to malo na mysli
pôvodné znenie § 142 ods. 3 O.s.p. Pokiaľ zákonodarca pri odôvodňovaní novej legislatívy predvídal

prípady, kedy výška nároku závisí od úvahy súdu a situáciu riešil priznaním plnej náhrady
trov konania, takýto prístup považoval súd druhej inštancie za opodstatnený aj v prejednávanej veci,
kde žalobca nebol čiastočne úspešný z dôvodu iných odborných záverov prijatých súdom ustanoveným
znalcom.

17. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu v spojený s opravným

uznesením podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 CSP,
pričom vychádzal z plného úspechu žalobcu v konaní pred súdom druhej inštancie. O výške náhrady
trov konania na súde druhej inštancie rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

19. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za
ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)