Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 28, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5CoP/13/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116205166
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5116205166.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar

Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, vo veci starostlivosti
o maloleté deti C. E., nar. XX.XX.XXXX, P. E., nar. XX.XX.XXXX, J. E., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, deti rodičov: matky I. E., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom D., T. XXX/XX a otca C. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. - Y. XXX,
právne zastúpený JUDr. Natáliou Kanderkovou, advokátkou, so sídlom X., A. T. XX, o návrhu matky
maloletých detí na zvýšenie výživného, o odvolaní otca maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu
Žilina č.k. 30P/71/2016-179 zo dňa 31.10.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd ako súd prvej inštancie v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného rozhodol takto:
Otec je povinný prispievať na výživu maloletého C. výživným vo výške 120,- eur mesačne, na výživu
maloletého P. výživným vo výške 90,- eur mesačne, na výživu maloletej J. výživným vo výške 80,- eur
mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí s účinnosťou od 1. 9. 2016.
Nedoplatok na výživnom za obdobie od 1.9.2016 do 31.10.2016 na maloletého C. vo výške 40,- eur, na

maloletého P. vo výške 20,- eur, na maloletú J. vo výške 20,- eur je otec povinný zaplatiť v lehote do
30 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky maloletých detí.
Vo zvyšnej časti súd návrh matky zamieta.
Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 21P/188/2012-87 zo dňa 29. 11. 2012 v časti
výživného na maloleté deti C., P. a J..
V odôvodnení rozsudku okresný súd poukazom na ust. § 28, § 62, § 75 - § 78 Zákona o rodine a
vykonané dokazovanie konštatoval nasledovný skutkový a právny stav:

O výživnom na maloleté deti naposledy rozhodoval okresný súd rozsudkom zo dňa 29.11.2012 č.k.
21P/188/2012-87, ktorým manželstvo rodičov maloletých detí rozviedol. Schválil rodičovskú dohodu, v
zmysle ktorej maloleté deti boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky a otec sa
zaviazal prispievať na výživu mal. C. výživným vo výške 100,- eur mesačne, na výživu mal. P. výživným
vo výške 80,- eur mesačne, na výživu mal. J. výživným vo výške 70,- eur mesačne. Rodičia sa dohodli o
úprave styku otca s maloletými deťmi. Otec bol v tom čase zamestnaný, jeho priemerný mesačný čistý
zárobok predstavoval za rok 2011 sumu 651,- €, za obdobie 1. - 4. 2012 sumu 560,- eur. Matka bola

zamestnaná, jej priemerný mesačný čistý zárobok predstavoval 578,- €.
Súd zistil, že matka s deťmi bývajú na poschodí rodinného domu, ktorého je spoluvlastníčkou. Majú
samostatné bývanie. Za plyn platí 111,- eur mesačne, elektriku 70,- eur mesačne, za vodu je poplatok
20,- eur štvrťročne a za odpad sa polročne platí 50,- eur. Deťom platí internet 15,- eur mesačne. Matkaje zamestnaná, jej priemerný mesačný čistý príjem sa od posledného rozhodovania súdu o výživnom
zvýšil, predstavuje 738,- eur. Okrem domu nie je vlastníčkou iných nehnuteľností, ani hnuteľných vecí
väčšej hodnoty. Mal. C. od septembra 2016 študuje na Strednej stavebnej škole v Žiline. Cestuje zo

Strečna do Žiliny autobusom, jedna cesta stojí 50 centov a cesta trolejbusom v rámci Žiliny 53 centov.
V jedálni v škole v Žiline platí okolo 25,- eur za stravu. Na začiatku roka boli zvýšené výdavky, keďže
kupoval oblečenie na prax, za obuv vynaložil okolo 22,- eur, zakupoval knihu angličtiny v hodnote 20,-
eur a pracovné zošity. Ďalšie výdavky má v súvislosti so stravou a ošatením. Mal. P. je žiakom 8.
ročníka ZŠ v Strečne, výdavky má bežné so stravou, ošatením, so školou. Mal. J. navštevuje 5. ročník

ZŠ v Strečne, jej výdavky sú v súvislosti so stravou, ošatením, školou. Už dlhšiu dobu má atopický
ekzém a je potrebné jej v súvislosti s tým zakupovať rôzne prípravky, za ktoré matka vynaloží približne
8,- eur na mesiac. Matka platí C. poistenie 10,- eur mesačne, P. 10,65 eur mesačne a J. od roku
2013 - 22,- eur mesačne. Otec je naďalej zamestnaný, jeho priemerný mesačný čistý príjem sa zvýšil,
predstavuje okolo 685,- eur. Pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť k synovi D., ktorý sa narodil
13.08.2013. Býva v rodinnom dome spoločne s priateľkou, pričom tento rodinný dom je vo vlastníctve

jeho priateľky, ktorá je zamestnaná, jej príjem je okolo 550,- eur mesačne. Poplatok za plyn v rodinnom
dome mesačne predstavuje 101,- eur, elektrika 50,- eur, za vodu sa platí polročne 50,- eur. Priateľka
spláca úver na zakúpenie domu mesačne vo výške 150 eur. Za trvania manželstva bral otec spoločne
s matkou detí úver, z ktorého bolo kupované auto, ktoré on užíva a zvyšná suma bola použitá na
prerobenie rodinného domu, kde býva v súčasnej dobe matka s deťmi, pričom on je tiež spoluvlastníkom.

Tento úver refinancoval, navýšil na sumu 12 000,- eur, pričom vo výške 8 600,- eur vyplatil starý úver
a zvyšnú sumu použil na zariadenie domu, v ktorom býva, pričom mesačná splátka je 85,- eur. Súd
dospel k záveru, že od posledného rozhodovania súdu v novembri 2012 došlo k zmene pomerov na
strane mal. detí, ktoré podrástli, zvýšili sa výdavky v súvislosti so stravou, ošatením, so školou. Mal. C.
začal od septembra 2016 navštevovať Strednú stavebnú školu v Žiline. Matka žiadala zvýšiť výživné

od právoplatnosti rozhodnutia, súd však nie je viazaný návrhom matky, k zmene výživného dochádza
od času preukázanej zmeny pomerov a z toho dôvodu zvýšil výživné od septembra 2016, teda od času,
ako C. začal navštevovať strednú školu a od tohto času zvýšil výživné aj na P., ktorý postúpil do 8.
ročníka a tiež na J., ktorá postúpila na vyšší stupeň ZŠ, do 5. ročníka ZŠ. Súd zvýšil výživné na C.
na sumu 120,- eur mesačne práve s poukazom na to, že navštevuje strednú školu, má preto zvýšené

výdavky, okrem stravy, ošatenia, aj v súvislosti s návštevou strednej školy v Žiline. Na P. zvýšil výživné na
sumu 90,- eur mesačne, teda o 10,- eur viac, keďže zmena pomerov nastala len v súvislosti so stravou
a ošatením a taktiež na J. zvýšil výživné o 10,- eur viac, na 80,- eur mesačne vzhľadom na výdavky,
ktoré sa zvýšili so stravou a ošatením. Podľa názoru súdu takto určená výška výživného zodpovedá
odôvodneným potrebám mal. detí vzhľadom k možnostiam a schopnostiam otca, pričom súd prihliadol

na to, že otcovi v roku 2013 pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k mal. D., s matkou ktorého žijú v
spoločnej domácnosti a spoločne sa podieľajú na nákladoch domácnosti. Treba uviesť, že pokiaľ otec
uvádzal, že nemá z čoho platiť vyššie výživné, pokiaľ sa rozhodol mať ďalšie dieťa, musel si byť vedomý
tej skutočnosti, že si bude musieť naďalej plniť vyživovaciu povinnosť k svojím trom deťom, ktorých
výdavky a odôvodnené potreby budú neustále, vzhľadom k veku mal. detí, narastať. Matka si plní svoju

vyživovaciu povinnosť aj formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb mal. detí. Časť
odôvodnených potrieb mal. detí matka uhrádza z rodinného prídavku, ktorý je mal. deťom vyplácaný
každému vo výške 23,52 eur.
Treba tiež uviesť, že oprávnené potreby detí závisia od veku, zdravotného stavu a výživné slúži nielen
na uspokojovanie všetkých odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv, bývanie a pod.),

ale aj ďalších odôvodnených potrieb (vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové, rekreačné
potreby a pod.). Súd poukazuje aj na to, že naposledy bolo o výživnom rozhodované v novembri 2012
a v zmysle § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov. Vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá by aj sama osebe mohla odôvodniť
zmenu výšky výživného.

Pri svojom rozhodovaní o zmene výživného súd porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného tak
v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase vydania terajšieho rozhodnutia. Porovnal u oboch rodičov
možnosti, schopnosti a majetkové pomery a prihliadol k odôvodneným potrebám maloletých detí.
Dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti je čiastočne dôvodný, preto návrhu
čiastočne vyhovel a vo zvyšnej časti návrh matky zamietol. Zároveň určil nedoplatok na výživnom.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie otec maloletých
detí prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok
okresného súdu zrušiť a návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného na maloleté deti zamietnuť.Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že podľa jeho názoru nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá
by odôvodňovala opodstatnenosť návrhu matky na zvýšenie výživného. Nákladové položky, na ktoré
poukazovala matka maloletých detí boli jednorázové v súvislosti so začatím štúdia syna C. na strednej

odbornej škole. Na takýchto jednorázových nákladoch mal záujem podieľať sa spoločne s matkou
maloletého, pričom navrhovateľka s otcom maloletých prestala komunikovať a nemá záujem s ním riešiť
otázky týkajúce sa detí.
Trval na tom, že nedošlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletých detí, ako aj na strane
povinného rodiča. Naopak, došlo k zmene pomerov na strane navrhovateľky, ktorej stúpol priemerný

mesačný príjem z 578,- eur v roku 2012 na sumu 738,- eur. Uvedenú skutočnosť súd nezobral do úvahy
a ňou sa nezaoberal. Ďalšou okolnosťou, ktorá svedčí o podstatnej zmene pomerov u povinného otca
maloletých detí a ktorú preukázal, je skutočnosť narodenia mal. D. v roku 2013, ktorú mu je povinný
poskytovať výživu a starať sa o jeho potreby. Je presvedčený, že všetky štyri deti, t.j. C., P., J., D., by
mali mať pred zákonom rovnaké postavenie a ochranu., rovnaké práva na poskytovanie výživného, štát
by mal chrániť ich záujmy rovnakou mierou a žiadne z maloletých detí by nemalo byť diskriminované

preto, že pochádza z nemanželského vzťahu.
Uvádzal, že súd pri určení výživného musí prihliadať na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj
na schopnosti a majetkové pomery povinného. Poukázal na súčasný zárobok rodičov maloletých detí,
z čoho je nepochybné, že vyšší zárobok dosahuje v súčasnosti matka maloletých detí oproti otcovi.
V čase spolužitia matky aj otca maloletých detí sa otec maloletých detí vo väčšej miere podieľal na

finančnom zabezpečení celej rodiny a osobnou rekonštrukciou domu, v ktorom v súčasnosti bývajú
maloletí so svojou matkou a vytvorili im podmienky na bývanie. On sám je v súčasnosti v situácií, kedy
musí zabezpečiť novú rodinu bez ohľadu na dôvody, ktoré ho viedli k rozvodu manželstva. Aj keď je
jeho zárobok v súčasnosti nižší ako zárobok navrhovateľky, nie je vylúčené do budúcnosti, že sa zmenia
pomery. Jeho schopnosti a možnosti sú však v súčasnosti obmedzené tým, že ak má zabezpečiť svoju

súčasnú rodinu aspoň základnými potrebami, matka mal. D. musela nastúpiť do práce a rodičia sa
striedajú v starostlivosti o neho.
Má za to, že nebol preukázaný žiadny akceptovateľný dôvod, ktorý by mohol súd viesť k záveru, že
došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletých zvýšením opodstatnených výdavkov. Naopak,
k podstatnej zmene pomerov došlo na strane otca maloletých detí narodením syna D., vytvorením novej

rodiny a domácnosti a zvýšil sa podstatne príjem matky maloletých detí od posledného rozhodnutia o
výživnom.

3. K odvolaniu otca maloletých detí proti rozsudku okresného súdu podala písomné vyjadrenie matka
maloletých detí. Vo svojom vyjadrení uviedla, že svojim návrhom na zvýšenie výživného žiadala vyššie

výživné na maloleté deti oproti výživnému určenému rozsudkom okresného súdu. Preto nemôže súhlasiť
s rozsudkom, ktorý v časti jej návrh zamietol, majúc za to, že aj keď okresný súd správne zistil skutkový
stav, zistené skutočnosti nedostatočne vyhodnotil v neprospech maloletých detí, keď v prevažnej miere
zobral do úvahy zmenu pomerov na strane povinného otca, ktorý si založil novú rodinu a má ďalšiu
vyživovaciu povinnosť na mal. D.. Otec maloletých detí nepochopiteľne podal voči rozsudku odvolanie,

hoci tento rozsudok po každej stránke zvýhodňuje jeho novú rodinu. Keď čisto matematicky zoberie do
úvahy zárobok otca a jeho partnerky, ktorí tvoria trojčlennú rodinu, v ktorej na jedného člena vychádza
411,60 eur. Zoberúc jej zárobok, doterajšie výživné, pričom oni tvoria štvorčlennú rodinu, kde na jedného
člena vychádza 247,- eur, v čom vidí krutý nepomer medzi životnou úrovňou zúčastnených. V ďalšom
poukázala, že maloleté deti vyrastajú v neúplnej rodine, čo má veľmi nepriaznivý vplyv na ich psychický

stav a ďalší vývoj. Otec maloletých detí si na výročné dni ich mien, narodenín a sviatkov na maloleté
deti nespomenie, nezavolá, nepoteší ich žiadnym darčekom a nad rámec výživného ničím neprispieva.
Preto nechápe, o akej diskriminácii otec hovorí v súvislosti s jeho ďalším dieťaťom, ktoré vyrastá v
úplnej rodine. K zvýšeniu jej mesačného príjmu došlo z dôvodu, že pracuje počas nočných zmien, ktoré
jej zaručuje vyšší príjem. Uviedla, že na zvýšenie výživného majú deti zákonný nárok, keď vzrástli ich

potrebyvsúvislostisichrastom,dospievaním,zmenouškoly,sprechodomnastrednúškolu,zdravotným
stavom. Poukázala na to, že bola nútená vziať si úver vo výške 30.000,- eur a vyplatiť otca maloletých
detí v rámci BSM.

4. K vyjadreniu matky maloletých detí k odvolaniu otca maloletých detí proti rozsudku okresného súdu

podal písomné vyjadrenie otec maloletých detí prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Uvádzal,
že má veľmi pozitívny vzťah k svojim deťom od ich narodenia, veľmi ich miluje a je si plne vedomý
toho, že rozhodnutie rozviesť sa, nemôže pozitívne vplývať na myslenie ich spoločných detí. Je však
presvedčený, že ani manželstvo, v ktorom absentovalo porozumenie a láska, nemohlo byť príkladom doich budúceho života. Od svojho odchodu zo spoločného domu prejavoval záujem sa s deťmi stýkať čo
najčastejšie a vyvíjal úsilie, aby sa medzi ním a jeho deťmi tento dobrý vzťah nezmenil. Navrhovateľka
neustále zavádza súd ak tvrdí, že sa snaží u detí pestovať kladný vzťah k otcovi. Naopak, hoci mali

deti v jeho novom domove pripravené všetky podmienky na stretávanie, otec s nimi vykonával výlety a
snažil sa s nimi v rámci možnosti čo najviac stýkať, matka maloletých v nich, predovšetkým v najstaršom
synovi C., buduje nenávisť, nevraživosť voči otcovi. Nie je pravdou, že sa o svoje deti nezaujíma, pod
vplyvom matky sa s ním prestali stýkať, prestali mu dvíhať telefón, nechcú prísť k nemu na návštevu,
hoci to v minulosti bolo bežné, dokonca si vytvorili dobrý súrodenecký vzťah s jeho najmladším synom.

Jeho darčeky deťom matka vyhodila. Do spoločných priestorov domu, v ktorom navrhovateľka spoločne
s deťmi býva a na ktorom ďalší spoluvlastnícky podiel získala kúpou od otca maloletých, ho nevpustila,
neumožňovala mu priamo kontaktovať deti a presvedčiť sa, ako v súčasnosti žijú. Možno predpokladať,
že navrhovateľka nechce, aby vedel o jej súkromnom živote a o ženatom priateľovi, ktorý v dome s ňou
už dlhší čas údajne býva, hoci tvrdí, že býva sama, sama sa stará o deti. Má vedomosť, že o starostlivosť
o maloleté deti jej pomáhajú rodinní príslušníci.

K tvrdeniu o vyplatení podielu z rodinného domu uvádzal, že navrhovateľka po rozvode bola vo výhode
vo vzťahu k bývaniu, na rozdiel od neho, ktorý sa musel o seba postarať a zároveň splácať spoločný
úver z manželstva. Jeho partnerka a matka maloletého D. si na kúpu súčasnej starej nehnuteľnosti -
domu zobrala úver, pričom spoločne sa snažia tento dom rekonštruovať. Z prostriedkov, ktoré získal od
navrhovateľkyjepovinnýposkytnúťsvojejpartnerkečasťfinanciínanevyhnutnúúplnúrenováciustrechy

a uhradiť polovicu nadobúdacej ceny, aby sa stal podielovým spoluvlastníkom domu, v ktorom býva.
Mal záujem rodinný dom, v ktorom navrhovateľka býva, previesť na maloleté deti a vykonal všetky
potrebné úkony v tejto súvislosti, s čím navrhovateľka nesúhlasila.

5. Kolízna opatrovník maloletých detí sa k odvolaniu otca maloletých detí proti rozsudku okresného súdu

písomne nevyjadril.

6. Krajský súd ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie
bolo podané oprávneným subjektom, ktorým je otec maloletých detí v zákonom stanovenej lehote (§
362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379

CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

9. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,
vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej
inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie,
ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom,

s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. §
387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,

stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil.11. S rozhodnutím prvostupňového súdu, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa
odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolateľ k veci
samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli

spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa
vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval
žalovaný aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné.

12. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné:

13. Vyživovaciu povinnosť majú rodičia voči svojím deťom a táto slúži na uspokojovanie všetkých
životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje uspokojovanie potrieb
ako je strava, zdravotná starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby,
aktivity voľného času, uspokojovanie potrieb bývania dieťaťa a pod. Obidvaja rodičia sú povinní
prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, tzn.

že vyživovacia povinnosť je pre obidvoch rodičov kvalitatívne rovnaká, ale kvantitatívne rozdielna.
Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaký. Kvantita je daná
schopnosťami a možnosťami každého rodiča. Zohľadňujú sa majetkové pomery, zárobkové schopnosti,
plnenie vyživovacej povinnosti voči ďalším osobám a životná úroveň každého z rodičov. Osobnú
starostlivosť rodiča o dieťa je možné považovať za spôsob plnenia si vyživovacej povinnosti. Výška ako

hodnota výživného zohľadňuje odôvodnené potreby dieťaťa vzhľadom na jeho fyzický vek, zdravotný
stav, prípravu na budúce povolanie a pod.

14. Z vyššie uvedených skutočností vychádzal súd prvej inštancie, keď návrhu navrhovateľky čiastočne
vyhovel a zvýšil vyživovaciu povinnosť otca maloletých detí voči maloletým deťom. Pri rozhodovaní

vychádzal zo schopnosti a možnosti povinného rodiča, ako aj z potrieb maloletých detí. Poukazoval
na možnosti a schopnosti rodiča, u ktorého maloleté deti bývajú, ako aj osobnú starostlivosť rodiča
o maloleté deti. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že došlo k zvýšeniu potrieb maloletých
detí vzhľadom na odstup času od posledného určovania vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom.
Taktiež zohľadnil skutočnosť, že u povinného rodiča došlo k vzniku ďalšej vyživovacej povinnosti voči

mal. D..

15. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii
odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok okresného súdu
potvrdil ako vecne správny.

16. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396 CSP v
spojení s ust. § 52 CMP s tým, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.

17. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP