Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, December 13, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/124/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511010307
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1511010307.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Zuzany Molnárovej a členov senátu

JUDr. Danice Veselovskej a JUDr. Petra Štifta, v trestnej veci obžalovanej T. I. pre zločin úverového
podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona v konaní po povolení obnovy konania o odvolaní
Okresnej prokuratúry Bratislava V proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 2T/56/2011-195 zo
07. júla 2016, na verejnom zasadnutí konanom dňa 13. decembra 2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, písm. e/, ods. 2 Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovanej

T. I., T.. XX.XX.XXXX D. H., H. H., I.
XXA, t.č. vo výkone väzby od 25.05.2016 v ÚUV
Bratislava

u k l a d á

podľa § 222 ods. 3 Tr. zákona, 36 písm. l/, § 38 ods. 3, § 41 ods. 2, ods. 3, § 42 ods. 1 Tr. zákona
spoločný a súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona sa na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 41 ods. 3 Tr. zákona a § 42 ods. 2 Tr. zákona zrušuje sa výrok o vine v bode 1/ a celý výrok o

treste rozsudku Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 2T/170/2010, z 30.11.2010, ako aj všetky ďalšie
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V z 07.07.2016 č. k. 2T/56/2011-195 vydaným v konaní po
povolení obnovy konania bol obžalovanej T. I., ktorá bola rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp.
zn. 2T 56/2011 z 21.06.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave z 13.11.2012 sp. zn.
3To 136/2011 uznaná vinnou zo zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr.

zákona na skutkovom základe uvedenom v citovanom rozsudku, uložený podľa § 222 ods. 3 Tr. zákona
s použitím § 36 písm. j/, písm. l/, písm. n/, § 41 ods. 2, ods. 3, § 42 ods. 1, § 39 ods. 1, ods. 3 písm.
d/ Tr. zákona úhrnný, súhrnný a spoločný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky a 10 (desať)mesiacov, na výkon ktorého bola podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona zaradená do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Zároveň bol zrušený výrok o vine v bode 1/ a celý výrok o treste rozsudku Okresného súdu Bratislava
V sp. zn. 2T/170/2010 z 30.11.2010

Proti tomuto rozsudku, v zákonnej lehote v zmysle § 309 ods. 1 Tr. poriadku podala odvolanie okresná
prokurátorka smerujúce proti výroku o uloženom treste. V odvolaní uviedla nasledovné: „S rozhodnutím

okresného súdu nemôžem súhlasiť, a to z nasledovných dôvodov: Odhliadnuc od skutočnosti, že je
rozsudok okresného súdu sp. zn. 2T 81/2014 odôvodnený stručne a nie je zrejmé, akými právnymi
úvahamisasúdspravoval,akéokolnostivzalza,jetopráveosobaobžalovanejajejpredchádzajúciživot
a odsúdenia, ktoré odôvodňujú konštatovanie a neprimerane miernom treste uloženom mu rozsudkom.
Obžalovanej I. bol ukladaný súhrnný trest odňatia slobody, pričom rozsudok, ktorý bol zrušený, bola
uznaná vinnou pre trestné činy úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona a prečin

podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona. Okrem uvedeného zrušeného rozsudku bola obžalovaná
I. uznaná vinnou aj Okresným súdom Bratislava II sp. zn. 1T 135/2012 zo dňa 06.09.2012 z trestného
činu úverového podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona účinného do 31.12.2005, kde bolo
upustené od uloženia súhrnného trestu vo vzťahu k tomuto rozsudku Okresného súdu Bratislava V
(2T/56/2011). Je zjavné, že obžalovaná N. I. páchala podvody, resp. úverové podvody kontinuálne po

dlhší čas, a preto nie je možné konštatovať, že by spĺňala podmienky uvedené v § 39 ods. 1 Tr. zákona
uvedené za účelom mimoriadneho zníženia trestu. Tak isto ani skutočnosti, ktoré uviedla na hlavnom
pojednávaní obžalovaná N. I. ohľadom svojej situácie a motívu konania podvodov, že ju k tomu nútil
manžel, (ktoré považujem len za spôsob, akým chcela obžalovaná zmierniť svoju vinu) súd žiadnym
spôsobom nepreveril, len si toto tvrdenie osvojil.“

Vytkla okresnému súdu, že opomenul priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zákona tj, že spáchala
viac trestných činov.

Na základe uvedených skutočností navrhla, aby Krajský súd v Bratislave „sám rozhodol vo veci podľa §

322 ods. 3 Tr. poriadku a uznal obžalovanú T. I. vinnou pre žalované skutky a to pre pokračovací zločin
úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona a uložil jej podľa § 222 ods. 3 Tr.
zákona s použitím § 36 písm. písm. 1), § 37 písm. h) Tr. zákona, § 41 ods. ods. 3, § 42 ods. 1 Tr. zákona
úhrnný, súhrnný a spoločný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a pre jeho výkon
ju v zmysle § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia a podľa

§ 41 ods. 3 Tr. zákona zrušil výrok o vine v bode č. 1 a celý výrok treste rozsudku Okresného súdu
Bratislava V sp. zn. 2T/170/2010 zo dňa 30.11.2010.“

K dôvodom odvolania sa vyjadril obhajca obžalovanej písomným podaním doručeným súdu 09.08.2016,
v ktorom konštatoval, že súd prvého stupňa správne prihliadol na okolnosti prípadu, rozsiahlosť trestnej

činnosti ako aj osobu obžalovanej, jej predchádzajúci život a možnosti jej nápravy a je presvedčený, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne aj aplikáciou ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu.

Možnosť vyjadriť sa využila aj obžalovaná T. I., ktorá úvahy viedla skôr k samotným okolnostiam
spáchania skutkov opätovne zdôrazňujúc, že v čase spáchania skutkov bola pod vplyvom agresívneho

manžela. Je ochotná splácať škodu, ale toho času je vo väzení a na mizine. Poukázala tiež na svoj nie
dobrý zdravotný stav zdôrazňujúc, že počas výkonu trestu odňatia slobody bola viackrát hospitalizovaná
a podrobila sa operácii očí. Záverom dodala, že to, že spáchala viac trestných činov bolo pod vplyvom
tiesnivých osobných a rodinných pomerov, ktoré si sama nespôsobila.

Na verejnom zasadnutí senátu odvolacieho súdu zástupkyňa krajskej prokuratúry zotrvala na podanom
odvolaní pridržiavajúc sa dôvodov v ňom uvádzaných.

Obhajca obžalovanej poukázal na dôvody svojho písomného vyjadrenia.

Obžalovaná právom konečného návrhu uviedla: „T. odvolanie zamietnuť. A trvám na vydrení, ktoré som
do spisu založila.“Y. súd v Bratislave, na podklade riadne a včas podaného odvolania okresnou prokurátorkou, v intenciách
§ 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal napadnutý rozsudok.

Vzhľadom na obsah uvedeného ustanovenia odvolací súd na základe revízneho princípu, ktorého
rozsah je determinovaný práve týmto ustanovením preskúmal aj správnosť postupu konania, ktoré
predchádzalo tomuto napadnutému výroku a tiež prihliadol aj na chyby, ktoré síce odvolaním vytýkané
neboli, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali podanie mimoriadneho opravného prostriedku
t.j. dovolania (§ 371 ods. 1 Tr. poriadku), pričom zistil, že odvolanie okresnej prokurátorky je dôvodné,

nielen z dôvodov v ňom uvádzaným.

Odvolací súd z pripojeného spisového materiálu zistil nasledovné:

Ako už bolo v úvode naznačené, jedná sa o rozhodnutie vydané súdom prvého stupňa v konaní po
povolení obnovy konania, ktorému predchádzalo nasledovné:

- Okresnou prokuratúrou Bratislava V bola dňa 20.04.2011 pod č. k. 4Pv 831/10/1105-12 podaná na
okresný súd obžaloba na obžalovanú T. I. pre zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3
písm. a) Tr. zákona,
- Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V z 21.06.2012 č. k. 2T/56/2011-127 bola uznaná vinnou v

bode1/ a 2/ rozsudku z pokračovacieho zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm.
a/ Tr. zákona na skutkovom základe, že
1/ dňa 27.02.2009 v presne nezistenom čase v H. na C. ulici v pobočke H. H. SA, pobočke zahraničnej
banky mH. v SR zadala osobné údaje H. I., nar. XX.XX.XXXX, bez jej vedomia a súhlasu do systému
mH., kde došlo následne k vytvoreniu úverového účtu č. XXXXXXXXXX F. o poskytnutí hotovostného

úveru „mPôžička“ R na ktorý bol poskytnutý úver v maximálnej výške 3300,- €, pričom podľa zmluvy
o úvere mala zaplatiť 60 mesačných splátok vo výške 81,13 € (dátum splatnosti k 27. dňu v mesiaci).
Predmetný úver bol čiastočne splácaný z účtu č. XXXXXX- XXXXXXXXXX/XXXX na účet, z ktorého sa
čerpal úver a to v štyroch splátkach vo výške cca 85,- €, čím vylákaním a nesplácaním úveru spôsobila
T. I. spoločnosti H. H. SA, pobočka zahraničnej banky mH. v SR, M. XX/A, H. škodu vo výške najmenej

3986,46 €,
2/ dňa 14.03.2009 v presne nezistenom čase v H. na J. ulici č. XX v pobočke H. H. SA, pobočka
zahraničnej banky mH. v SR, v OC Z. zadala osobné údaje T. K. bez jej vedomia a súhlasu do systému
mH., kde došlo k vytvoreniu úverového účtu č. XXXXXX-XXXXXXXXXXX, z ktorého bolo v ten istý deň
odčerpaných 600,- eur a 19.03.2009 suma 30,- eur, v mesiacoch apríl, máj a jún bola pôžička splácaná

prevodmi z účtu XXXXXXXXXX/XXXX D. H. a.s. v celkovej sume XXX,- eur, týmto konaním spôsobila
poškodenej H. H. SA, pobočka zahraničnej banky mH. v SR škodu vo výške 630,- eur,
a bol jej podľa § 222 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 41 ods. 2, ods. 3,
§ 42 ods. 1, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zákona uložený spoločný, úhrnný a súhrnný trest odňatia
slobody (za použitia tzv. asperačnej zásady) a ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu uložený trest

vo výmere 5 (päť) rokov, na výkon ktorého ju podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona zaradil do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň zrušil výrok o vine v bode 1/ a
celý výrok o treste rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 2T/170/2010 z 30.11.2010. Postupom
podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku súd uložil obžalovanej povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti H. H.
G. Z., so sídlom ul. G. č. XX, XX-XXX D., C., konajúca na území SR organizačnej zložky mH. v SR, so

sídlom J. č. XX, H., škodu v sume 3.986,46 €.

- Uznesením Okresného súdu Bratislava V z 25.05.2016 sp. zn. 1Nt/26/2015, právoplatným 25.05.2016
bolo rozhodnuté nasledovne:
„I. Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. s poukazom na ustanovenie §41b ods. 1/ zák.č. 38/1993 Z.z. v znení

neskorších predpisov súd povoľuje obnovu konania v trestnej veci ods. T. I., nar. XX.XX.XXXX, vedenej
na B. súde Bratislava V pod sp. zn. 2T/56/2011, a to v prospech odsúdenej.
II.Podľa§400ods.1Tr.poriadkusúdzrušujerozsudokOkresnéhosúduBratislavaV,sp.Zn.2T/56/2011
zo dňa 21.06.2011, vo výroku o treste.
Zároveň sa zrušujú aj ďalšie rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo

zrušením, stratili svoj podklad.“
K povoleniu obnovy konania podľa súdu došlo z dôvodu prijatia nálezu Ústavného súdu SR zo dňa
28.11.2012 sp. zn. PL ÚS 106/2011, podľa ktorého je ustanovenie § 41 ods. 2 Tr. zákona (tzv. asperačná
zásada) v znení za bodkočiarkou v rozpore s článkom 1 odsek 1 Ústavy SR. Nakoľko toto ustanoveniestratilo svoju účinnosť je nutné v súlade s ustanovením § 41b ods.1 zákona o Ústavnom súde považovať
toto za novú skutočnosť, ktorá je dôvodom obnovy podľa ustanovení Trestného poriadku.

-UznesenímOkresnéhosúduBratislavaVč.k.1Nt26/2015-21z27.05.2016bolaobžalovanápostupom
podľa § 403 Tr. poriadku vzatá do väzby z dôvodu § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku a väzba začala
dňom 25.05.2016 o 10.40 hod.

Pri plnení revíznej povinnosti odvolací súd zistil, že sa k jedná o tzv. doplňujúci rozsudok v súlade s §

166 Tr. poriadku, v ktorom je uvedená súvislosť s výrokom, ktorým skorší rozsudok Okresného súdu
Bratislava V sp. zn. 2T/56/2011 z 21.06.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave z
13.11.2012 sp. zn. 3To/136/2011 vo výroku o vine nadobudol právoplatnosť tj. zostal nedotknutý. Krajský
súd poukazuje na to, že obnova konania bola povolená len čo do výroku o treste (spoločnom, úhrnnom
a súhrnnom) a skorší rozsudok bol na podklade návrhu na obnovu konania, zrušený len v tomto výroku.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 07.07.2016 vykonal dokazovanie len v súvislosti s výrokom o
treste a rozhodol napadnutým rozsudkom.

Podľa názoru krajského súdu prvostupňový súd vážne pochybil v konaní, ktoré predchádzalo prijatiu
napadnutého rozsudku, a to nesprávnym postupom v konaní o povolení obnovy konania.

Nálezom ÚS SR sp. zn. PL. ÚS 106/2011 zo dňa 28.11.2012 bol vyslovený nesúlad § 41 ods. 2 Tr.
zákona v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej
sadzby odňatia slobody“ s článkom 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Nález PL. ÚS 106/2012 bol zverejnený v zbierke zákonov SR dňa 21.12.2012 pod č. 428/2012, v
čiastke č. 104/2012 dňa 21.12.2012. Podľa čl. 125 ods. 3 Ústavy, ak Ústavný súd svojim rozhodnutím
vysloví, že medzi právnymi predpismi uvedenými v odseku 1 je nesúlad, strácajú príslušné predpisy,
ich časti prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto právne predpisy vydali sú
povinné do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ÚS SR, uviesť ich do súladu s Ústavou, s

Ústavnými zákonmi. Ak tak neurobia, také predpisy strácajú platnosť po šiestich mesiacov od vyhlásenia
rozhodnutia.

Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že § 41 ods. 2 Tr. zákona za bodkočiarkou, teda text „súd uloží
páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“, ktorý je zároveň

textom, na základe ktorého bol obžalovanému uložený trest resp. stanovená výmera trestu odňatia
slobody, označený za nesúladný s Ústavou SR. V nadväznosti na to, potom v zmysle čl. 125 ods. 3
Ústavy predmetné ustanovenie vyhlásením nálezu Ústavného súdu, stratilo účinnosť.

Na znenie citovaného nálezu Ústavného súdu SR z 28.11.2012 sp. zn. PL.ÚS 106/2011 reagoval aj

Najvyšší súd SR, ktorý stanoviskom č. 86 publikovaným v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov
č. 6/2014 zjednotil výklad a aplikáciu ustanovenia § 394 ods. 1 Tr. poriadku o obnove konania v súvislosti
s uvedeným nálezom ÚS SR PL.ÚS 106/2011, týkajúcim sa ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zákona v časti
za bodkočiarkou v časti III. kedy:
„III. Ak bolo použité ustanovenie podľa § 39 ods. 1 alebo ods. 2 písmeno a/ až c/ alebo písm. e/ Tr.

zák. o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody vo vzťahu k trestnej sadzbe trestu odňatia slobody
upravenej podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom do 21. decembra 2012, ustanovenie § 41b ods. 1
zák. č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení
jeho sudcov v znení neskorších predpisov, v spojitosti s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky
z 28. novembra 2012, sp. zn. PL. ÚS 106/2011, vyhláseného v Zbierke zákonov Slovenskej republiky

pod číslom 428/2012 21. decembra 2012, sa nepoužije.“

Teda účinky použitia ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zákona v znení účinnom pred 21. decembrom 2012,
časti prvej vety za bodkočiarkou, sú negované použitím ustanovenia § 39 ods. 1 alebo ods. 2 písm.
a/ až c/ alebo písm. e/ Tr. zákona. Sprísnená trestná sadzba v tomto prípade nebola použitá, a to pre

jej neprimeranú prísnosť vzhľadom na okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa, alebo nebola použitá
z iného zákonom určeného dôvodu. Súd v týchto prípadoch mohol v zákonom ustanovenom rozsahu
znížiť trest až pod dolnú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody, ustanovenú v osobitnej časti
Trestnéhozákona,.tedazníženiesaneodvíjalooddolnejhranicetrestnejsadzbyurčenejpodľa§41ods.2 Tr. zákona v znení účinnom do 21. decembra 2012, časti prvej vety za bodkočiarkou. Súd teda mohol
využiť celú časť sadzby pod asperačne zvýšenou spodnou hranicou a uložiť (s príslušným obmedzením)
ešte aj nižší trest (k tomu pozri aj rozhodnutie č. 13. publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu

a rozhodnutí súdu súdov Slovenskej republiky čiastka 1/2013).

V takom prípade sa ustanovenie § 41b zákona č. 38/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov v spojení
s V takom prípade sa ustanovenie § 41b zákona č. 38/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov v spojení
s nálezom Ústavného súdu z 28. novembra 2012, sp. zn. PL. ÚS 106/2011, nepoužije. nakoľko ústavne

nesúladné účinky ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zákona v znení účinnom do 21. decembra 2012, časti
prvej vety za bodkočiarkou, na dotknuté prípady nedopadli, preto návrh na obnovu konania podaný na
základe uvedeného nálezu ústavného súdu treba zamietnuť podľa § 399 ods. 2 Tr. poriadku.

Vyššie uvedené sa však netýka trestu uloženého s použitím ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr.
zákona.Vtomtoprípadesamimoriadnezníženietrestu,umožnenézákonomvkonaníodohodeouznaní

viny a prijatí trestu (o jednu tretinu pod dolnú hranicu), odvíjalo od trestnej sadzby ustanovenej Trestným
zákonom ako celkom, t.j. ustanovení osobitnej časti v spojení s úpravou dotknutej sadzby podľa
ustanovení všeobecnej časti, teda od dolnej hranice trestnej, sadzby zvýšenej použitím ustanovenia §
41 ods. 2 Tr. zákona v znení účinnom do 21. decembra 2012, časti prvej vety za bodkočiarkou, ktoré bolo
nálezom ústavného súdu deklarované ako ústavne nekonformné. V novom konaní po povolení obnovy

konania sa teda zistený nesúlad, v uvedených aplikačných súvislostiach, odstráni použitím § 41 ods. 2
Tr. zákona v znení účinnom od 21. decembra 2012.

Zo spisového materiálu je zistiteľné, že v prejednávanej veci pri ukladaní trestu v pôvodnom rozsudku
pred povolením obnovy konania tj. v čase rozhodovania jak prvostupňovým súdom (dňa 21.06.2011)

tak aj rozhodovania nadriadeným súdom (dňa 13.11.2012) platilo znenie ustanovenia § 41 ods. 2 Tr.
zákona za bodkočiarkou („súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby
odňatia slobody“) z čoho je zrejmé, že prichádzalo do úvahy uloženie trestu za použitia tzv. asperačnej
zásady tj. v rozpätí od 8 rokov a 2 mesiace do 13 rokov a 4 mesiace, avšak súdy konajúce vo veci v
danom čase zároveň dospeli k záveru, že je možné aplikovať ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu

podľa § 39 Tr. zákona, cez ktoré bol obžalovanej T. I. uložený trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby
a to vo výmere 5 rokov.
V kontexte s naznačeným je potrebné potom uviesť, že rozhodnutie o povolení obnovy konania bolo aj
vzhľadom na citované stanovisko NS SR - časť III. rozhodnutím nesprávnym.

Je však nepopierateľné, že takého i keď nesprávne rozhodnutie, (o povolení obnovy konania v prospech
obžalovanej) existuje, je právoplatné a preto ho nemohol opomenúť ani prvostupňový súd, ktorý na jeho
podklade opätovne pristúpil k posúdeniu druhu a výmery trestu obžalovanej a v konečnom dôsledku ho
nemôže ignorovať ani vo veci konajúci odvolací súd, ktorý na podklade odvolania podaného okresnou
prokuratúrou opätovne pristúpil k posúdeniu druhu a výmery uloženého trestu a dospel k záveru, že

uložený trest vo výmere dva roky a desať mesiacov je neprimerane miernym a navyše zo strany
okresného súdu nebol dôvod na použitie zmierňujúceho ustanovenia § 39 Tr. zákona.

Podľa názoru odvolacieho súdu bol správny nemenný postup súdu prvého stupňa aplikovaný v
predchádzajúcom rozsudku v závere, že je potrebné ukladať trest spoločný a súhrnný.

Jevšakpotrebnéuviesť,žezasprávnenemožnopovažovaťpripočítanieďalšíchpoľahčujúcichokolností
(oproti poľahčujúcim okolnostiam priznaným v prvotnom rozsudku). Pôvodne bola obžalovanej priznaná
lenpoľahčujúcaokolnosťpodľa§36písm.l/Tr.zákonatj.priznalasakspáchaniutrestnéhočinuatrestný
čin úprimne oľutovala, avšak v konaní po povolení obnovy konania boli už priznané aj poľahčujúce

okolnosti podľa § 36 písm. j/, písm. n/ Tr. zákona. Odvolací súd nevidí dôvod, aby v konaní po povolení
obnovy konania boli priznané naviac aj vyššie uvedené poľahčujúce okolnosti spočívajúce vo vedení
riadneho života pred spáchaním trestného činu, zvlášť keď pred obnovou konania nebol zákonný dôvod
na priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti, nakoľko obžalovaná bola v roku 2005 a 2010 právoplatne
odsúdená pre inú trestnú činnosť, a obdobne čo sa týka poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n/

Tr. zákona ani s priznaním tejto krajský súd nesúhlasí, nakoľko nebola priznaná v predchádzajúcom
rozsudku a tiež preto, lebo zastáva názor, že existenciu tejto poľahčujúcej okolnosti nemožno bez
ďalšieho založiť len na vyhlásení o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku urobenou pred súdom na
hlavnom pojednávaní, nakoľko takého vyhlásenie samo osebe nevypovedá nič o pomoci pri objasňovanítrestnej činnosti, pokiaľ k takémuto konaniu zo strany obžalovanej nedošlo konkrétnym spôsobom aj
v rámci iného štádia trestného konania (v prípravnom konaní), tj. spôsobom, ktorý vychádza nielen
zo samotného priznania (samotné priznanie totiž nezbavuje orgány činné v trestnom konaní zisťovať

skutočnosti a zabezpečovať dôkazy, ktoré nasvedčujú pravdivosti priznania osoby obvineného), ale aj
z iných foriem napomáhania pri objasňovaní trestnej činnosti, napríklad poskytnutím relevantných a
verifikovateľných informácii o trestnom čine a okolnostiach jeho spáchania, o dôkazoch a podobne.
Na druhej strane sa odvolací súd nestotožnil s požiadavkou okresnej prokuratúry na priznanie
priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h/ Tr. zákona z dôvodu, že spáchanie zbiehajúceho sa trestného

činu sa však v súlade so zásadou „ne bis in idem“ vyjadrenou v § 38 ods. 1 Tr. zákona nepoužije ako
priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zákona, ak by išlo zároveň o okolnosť, ktorá podmieňuje
použitie vyššej trestnej sadzby, pričom môže ísť aj o okolnosť podľa ustanovenia všeobecnej časti
Trestného zákona (§ 41 ods. 2 Tr. zákona).

Teda za zbiehajúcu sa trestnú činnosť obžalovanej T. I. prichádza do úvahy uloženie jednak spoločného,

ale aj súhrnného trestu odňatia slobody.

Z ustanovenia § 41 ods. 3-veta prvá- Tr. zákona vyplýva: Ak súd odsudzuje páchateľa za ďalší čiastkový
útok, ktorý tvorí súčasť pokračovacieho trestného činu, za ktorého iný čiastkový útok bol súdom prvého
stupňavyhlásenýodsudzujúcirozsudok,ktorýužnadobudolprávoplatnosť,zrušívrozsudkuskoršívýrok

o vine o pokračovacom trestnom čine a trestných činoch spáchaných s ním v jednočinnom súbehu, celý
výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad. ...

Z ustanovenia § 42 ods. 1 Tr. zákona vyplýva, že ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý
spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží

mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu, čo znamená, že súhrnný trest sa uloží iba v
prípade viacčinného súbehu. V konkrétnom prejednávanom prípade obžalovaného C. H. prichádza do
úvahy jednak uloženie súhrnného trestu, pretože žalovaných skutkov sa dopustil skôr ako bol oznámený
trestný rozkaz v inej trestnej veci, ale aj spoločný trest.

Spoločný trest v súlade s podmienkami ukladania spoločného trestu uvedenými v § 41 ods. 3 Tr. zákona
prichádza do úvahy vo vzťahu ku skutku 1/-vo veci Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 2T/170/2010 a
uloženie súhrnného trestu vo vzťahu ku skutku 2/ citovaného rozsudku a preto konajúci súd zrušil výrok
o vine v bode 1/ a celý výrok o treste rozsudku Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 2T/170/2010, z
30.11.2010, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na

zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Keďže súd ukladal súhrnný trest podľa ustanovenia § 42 ods. 1 Tr. zákona podľa zásad na uloženie
úhrnného trestu (§ 41 ods. 2 Tr. zákona), pričom trest ukladal za tri trestné činy spáchané tromi skutkami,
z ktorých jeden bol zločinom (§ 222 ods. 3 Tr. zákona), zvýšil hornú hranicu trestnej sadzby odňatia

slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu tj. najprísnejšie trestný je zločin
podľa § 222 ods. 3 Tr. zákona - trestnú sadzbu v rozpätí od 3 rokov do 10 rokov za použitia tzv. aperačnej
zásady (§ 41 ods. 2 Tr. zákona) upravil na rozpätie 3 roky až 13 rokov a 4 mesiace a následne po
posúdení všetkých relevantných skutočností predovšetkým vo vzťahu k výmere trestu zastáva názor,
že u obžalovanej T. I. je z hľadiska jej osoby a možnosti nápravy s prihliadnutím na skutočnosť, že

obžalovaná z pôvodne uloženého trestu vo výmere 5 rokov už (od nástupu dňa 20.02.2015) vykonala
(vrátaneväzbyod25.05.2016do13.12.2016)takmerdvaroky,jemožnédôvodnepredpokladaťsplnenie
účelu trestu s vytvorením podmienok na prevýchovu obžalovanej, aby v prípade vykonania uloženého
trestu odňatia slobody viedla riadny život, dospel k záveru, že súhrnný trest odňatia slobody vo výmere
štyri roky je trestnom zákonným a primeraným, ktorý plne v súlade s účelom trestu tak ako to má na

mysli ustanovenie § 34 Tr. zákona, môže takéto podmienky vytvoriť.

Uložený trest zodpovedá nielen zmyslu trestného konania, vrátane spravodlivého potrestania
páchateľov, ale aj účelu trestu vymedzeného v ustanovení § 34 ods. 1 Tr. zákona a ostatným rozhodným
kritériám podľa ustanovení § 34 ods. 4, ods. 5 písm. a/ Tr. zákona.

Keďže súd vždy rozhoduje o zaradení konkrétneho odsúdeného do ústavu na výkon trestu príslušného
stupňa a toto jeho rozhodnutie je neoddeliteľnou súčasťou výroku rozsudku, ktorým bol nepodmienečný
trest odňatia slobody uložený i tu platí zásada reformatio in peius, ktorá nedovoľuje zhoršiť postavenieosoby po povolení obnovy konania, ktorá bola povolená v prospech obžalovanej a takéto zhoršenie je
zakázané tak v opravnom konaní samom, ako aj nasledujúcom konaní, ak sa po zrušení rozhodnutia
vec vráti no nové konanie prvostupňovému orgánu, odvolací súd ju preto v súlade s vyššie rozobratým v

zmysle § 48 ods. 2 písm. a/, Tr. zákona zaradil do výkon trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym
stupňom stráženia.

Odvolací súd ukladal spoločný a súhrnný trest odňatia slobody v súlade s § 41 ods. 3 Tr. zákona a §
42 ods. 2 Tr. zákona a preto zrušil výrok o vine v bode 1/ a celý výrok o treste rozsudku Okresného

súdu Bratislava V, sp. zn. 2T/170/2010, z 30.11.2010, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.