Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 8, 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 16C/94/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216204415
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2216204415.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom Michalom Novotným v sporovej veci žalobcu: Consumer Finance

Holding a.s., IČO: 35 923 130, so sídlom Hlavné nám. 12, Kežmarok, zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés,
advokát v Bratislave, proti žalovanému: Š. G., Z.. XX. L. XXXX, bytom Ž. XX/XX, V. F., o 165 € s prísl.,
takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba o zaplatenie 165 € s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 20. apríla 2013 sa zamieta.
II. Žalovanému sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu 100 % trov prvoinštančného konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou došlou tunajšiemu súdu 16. marca 2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia
súm uvedených vo výroku. V žalobe predniesol, že 16. októbra 2012 so žalovaným uzavrel zmluvu č.
XXXXXXXX, ktorou mu poskytol pôžičku 210 €. Tú mal splácať v 12 mesačných splátkach po 15 €. V

dôsledku neplnenia povinností žalobca úver zosplatnil, no žalovaný dlh neuhradila.

2. Žalovaný sa k žalobe doručenej do vlastných rúk 4. októbra 2016 nevyjadril.

3. Pretože vo veci ide len o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie
sú sporné a hodnota bez príslušenstva nepresahuje 1.000 €, súd bez nariadenia pojednávania v tomto
spotrebiteľskom spore [§ 297 písm. b) C. s. p.] vykonal dokazovanie listinami, a to: zmluva o pôžičke (č. l.

3),všeobecnéobchodnépodmienky(č.l.4a5),prehľadsplátokaúhrad(č.l.8),predžalobnáupomienka
(č. l. 6) s pripojenou doručenkou (č. l. 7) a v spojení všeobecne známymi a uznanými skutočnosťami (§
186 ods. 2. § 150 a § 151 ods. 1 C. s. p.) zistil tento

skutkový stav:

4. a) Žalobca je spoločnosťou, ktorej predmetom podnikania bolo okrem iného poskytovanie úverov a

pôžičiek z vlastných zdrojov. Žalovaný nie je podnikateľom a v prerokúvanej veci nekoná na účely svojej
podnikateľskej činnosti.

b) Žalobca ako veriteľ (prostredníctvom obchodného zástupcu) a žalovaný ako dlžník 16. októbra 2012
podpísali listinu označenú ako „Zmluva o pôžičke“ č. XXXXXXXXXX, evid. č. XXXXXXXX (č. l. 3). V časti
tejto listiny označenej „Predmet financovania pôžičky“ sú okrem iného vymedzené „Samsung Galaxy
Ace“, „Celková suma Pôžičky“ 180 €, mesačný poplatok za O2 mobil 15 €, počet poplatkov 12, ročná

úrokovásadzba0%,termínkonečnejúhrady„11/2013“,anazáver„Pôžička€(finančnéplnenie)“vsume
180 €. V časti zmluvy o pôžičke označenej „Klient“ je okrem iného obsiahnuté predtlačené ustanovenie
tohto znenia: „...prehlasujem, že som sa pred podpísaním Zmluvy oboznámil s Podmienkami a so
Všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej ako VOP), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy,prevzal som ich, súhlasím s nimi, nemám k nim žiadne výhrady a zaväzujem sa ich dodržiavať...“ Tesne
nad podpisom zmluvných strán je umiestnené ich predtlačené vyhlásenie, v zmysle ktorého „Riadnym
vyplnenímapodpísanímtejtoZmluvyvšetkýmistranamiuzavreliSpoločnosťConsumerFinanceHolding

a.s. Sprostredkovateľ a Klient Zmluvu, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Podmienky a Všeobecné
obchodné podmienky.“

c) K zmluve o pôžičke sú priložené „Všeobecné obchodné podmienky k zmluve o pôžičke s platbou
cez poštovú poukážku CFH“ platné od 16. apríla 2012 (č. l. 4 a 5), ktoré obsahujú okrem iného tieto

ustanovenia:
„Podmienky k Zmluve o pôžičke...
3. ZMLUVA
3.1 Spoločnosť uzatvára Zmluvu s Klientom prostredníctvom Sprostredkovateľa...
4. PODMIENKY POSKYTNUTIA PÔŽIČKY
4.1 Spoločnosť sa Zmluvou zaväzuje zaplatiť Kúpnu cenu Sprostredkovateľovi.

4.2 Spoločnosť zaplatí Kúpnu cenu Sprostredkovateľovi na účet Sprostredkovateľa uvedený vo faktúre...
VŠEOBECNÉ OBCHODNÉ PODMIENKY
1. DEFINÍCIE A VÝKLADOVÉ PRAVIDLÁ
1.1 Definície...
Celková suma Pôžičky: znamená súčet všetkých Splátok dohodnutých medzi Klientom a Spoločnosťou

v Zmluve...
Podmienky: znamená špeciálne obchodné podmienky vydané Spoločnosťou podľa § 273 Obchodného
zákonníka, vrátane akýchkoľvek ich zmien doplnení a novácií...
Pôžička: znamená vlastný spotrebiteľský úver v čiastke poskytnutej Klientovi Spoločnosťou...
2. ÚVODNÉ USTANOVENIA

...2.3 Tieto VOP a Podmienky sú prílohou Zmluvy a tvoria jej neoddeliteľnú súčasť a určujú časť obsahu
Zmluvy, pokiaľ v Zmluve nie je výslovne uvedené inak....
6. PODMIENKY SPLÁCANIA
...6.2PokiaľniejevSplátkovomkalendária/aleboZmluvea/aleboPodmienkacha/aleboVOPstanovené
inak, sú Splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci....

6.4 Prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení Zmluvy a/alebo doručení Služby, pokiaľ
nie je dohodnuté inak....
12. SKONČENIE ZMLUVY
...12.2 Klient ako aj Spoločnosť je oprávnená Zmluvu kedykoľvek vypovedať bez uvedenia dôvodu.
Účinky výpovede nastávajú až okamihom vzniku skutočnosti podľa bodu 12.1 vyššie...

14. VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
...14.8 Zmluva obsahuje zmluvné typy:
(a)úverovázmluvapodľaZákonaospotrebiteľskýchúverochapodpornepodľaObchodnéhozákonníka;
a/alebo
(b) kúpna zmluva podľa Občianskeho zákonníka.“

Ďalšie časti všeobecných obchodných podmienok upravujú konanie a preukazovanie totožnosti strán,
spôsob prijatia návrhu zmluvy, základné práva a povinnosti, podmienky splácania, zabezpečenie,
RPMN, priradenie platieb a započítanie, uzatvorenie zmluvy na diaľku, zodpovednosť, poplatky, pokuty
a sankčné úroky, skončenie zmluvy, doručovanie a všeobecné ustanovenia.

d) Žalovaná okrem akontácie zaplatila len časť splátky splatnej 20. decembra 2012, ďalšie splátky
nezaplatila. Vzhľadom na to žalobca listom z 10. apríla 2013 vyzval žalovaného na úhradu všetkých
splátok jednorazovo v sume 169,50 € (č. l. 6). Tento list žalovaný prevzal 16. apríla 2013 (doručenka
na č. l. 7).

5. Takto zistený skutkový stav, pokiaľ nevyplýva zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré sa považujú
za nesporné podľa § 151 ods. 1 C. s. p., vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej
súvislosti (§ 191 C. s. p.).
Skutkové zistenia v bode 4 písm. a) až c) sú v podstate len reprodukciou príslušných listinných dôkazov,

resp. ich častí, voči pravosti ktorých neboli vznesené žiadne námietky, ako aj z tvrdení žalobcu, ktoré
žalovaná nespochybnila. To, že bola zaplatená len časť splátky za december 2012, vyplýva zo súvislostí
jednotlivých údajov: pôžička mala byť splatná v 12 splátkach do novembra 2013, teda prvá splátka
musela byť splatná v decembri 2012. Splátka mala byť v sume 15 €, celá pôžička mala 180 €, no vpredžalobnej upomienke žalobca žiadal splatenie 169,50 €. Zaplatených teda bolo len 10,50 €, čo je
menej, než jedna splátka, takže nebola uhradená v celom rozsahu ani ona.

Právne vec súd posúdil takto:

6. Žalobca sa domáha svojich nárokov zo zmluvy zo 16. októbra 2012, ktorej právna kvalifikácia
je nejasná. Samotná zmluva je nazvaná zmluvou o pôžičke. Taktiež plnenie veriteľa je v zmluve,
ako aj vo všeobecných obchodných podmienkach označené ako „Pôžička“. Právna úprava zmluvy o

pôžičke obsiahnutá v § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka pritom principiálne nevyžaduje len fyzické
odovzdanie predmetu pôžičky, ale postačí i odovzdanie tzv. longa manu, prípadne tzv. držobným
konštitútom. Za odovzdanie peňazí sa napr. považuje aj situácia, kedy veriteľ pôžičky sa dohodne s
dlžníkom, že veriteľ uhradí tretej osobe dlžníkov záväzok (porov. rozhodnutie českého Najvyššieho súdu
sp. zn. 33 Cdo 3912/2010: „Reálna podstata zmluvy o pôžičke je naplnená aj vtedy, ak veriteľ zo zmluvy
o pôžičke poukáže podľa zmluvného dojednania s dlžníkom peňažnú sumu na účet dlžníkovho veriteľa,

pričom dlžník sa zaviaže mu takto poskytnutú sumu v dohodnutej lehote vrátiť.“, podobne rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. Obdo V 47/2001, podobne napr. 4 Obdo 157/2004). Vzniku zmluvy o
pôžičke by teda neprekážala napríklad skutočnosť, že veriteľ pôžičku poskytol tak, že za dlžníka uhradil
kúpnu cenu tovaru, ktorý si dlžník objednal.
Podľa názoru súd treba pri výklade zmluvy zo 16. októbra 2012 postupovať podľa § 35 ods. 2

Občianskeho zákonníka s prihliadnutím na použité jazykové výrazy (pôžička) dospieť k záveru, že táto
zmluva je zmluvou o pôžičke v zmysle Občianskeho zákonníka. Na tom nič nemení ani ustanovenie
ods. 14.8 všeobecných obchodných podmienok, keďže toto ustanovenie naopak odkazuje na „zmluvný
typ zmluvy o spotrebiteľskom úvere“, ktorý v našom práve neexistuje. Zmluva o spotrebiteľskom úvere
nie je samostatným zmluvným typom, ale je spoločným označením pre rôzne zmluvné typy, ktorých

ekonomickou podstatou je úverovanie spotrebiteľa veriteľom-podnikateľom (napríklad aj formou dohody
o splátkach ceny v rámci uzavretej kúpnej zmluvy alebo zmluvy o dielo, porov. § 1 ods. 2 zákona č.
129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochainýchúverochapôžičkáchprespotrebiteľovvzneníúčinnom
ku dňu uzavretia zmluvy). Citované ustanovenie všeobecných obchodných podmienok tak nemožno
považovať za ustanovenie, ktoré by jasne vymedzovalo právny charakter uzavretej zmluvy.

V neposlednom rade tu treba poukázať na § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy, v zmysle ktorého treba v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv vychádzať
z výkladu, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa názoru súdu je pre spotrebiteľa priaznivejšie,
aby sa vzťah medzi ním a žalobcom posudzoval ako vzťah občianskoprávny (zo zmluvy o pôžičke).
Obchodnoprávne vzťahy sú totiž svojou neformálnosťou a predpokladom vyššej diligencie zmluvných

strán - podnikateľov pre spotrebiteľov spravidla nevýhodnejšie. Za všetky príklady možno spomenúť
napríklad omnoho voľnejšie podmienky uznania záväzku podľa Obchodného zákonníka (§ 323 a 409)
v porovnaní s Občianskym zákonníkom.

7. Ustanovenie ods. 14.8 všeobecných obchodných podmienok by síce bolo možné považovať za

dohodu o voľbe pôsobnosti Obchodného zákonníka v zmysle § 262 Obchodného zákonníka. Podľa
názorutunajšiehosúdumávšaktakátovoľbaprespotrebiteľa-dlžníkazanásledokznačnúnerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, keďže sa ňou spotrebiteľ podriaďuje právnej
úprave, ktorá je svojou podstatou „stavaná“ na obchodnoprávne vzťahy predpokladajúce omnoho väčšie
skúsenosti, opatrnosť a bdelosť zmluvných strán. Vzhľadom na to, že takáto voľba je obsiahnutá len vo

všeobecných obchodných podmienkach, ktoré pojmovo nemôžu byť individuálne vyjednané, ide o tzv.
neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Obč.
zák. neplatná (porov. v tomto smere napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR zn. 5 MCdo 5/2009).

8. Zmluva o pôžičke z 16. októbra 2012 sa tak v tomto prípade spravuje Občianskym zákonníkom,

nie Obchodným zákonníkom. Z tejto zmluvy bol žalovaný (dlžník) povinný splácať poskytnutú pôžičku
v dohodnutých splátkach s úrokom. Žalobca však žiada splatenie celého zostatku istiny úveru naraz
s úrokom z omeškania od 20. mája 2013, teda v podstate tvrdí, že počas trvania zmluvy došlo k
zosplatneniu celého úveru.
Súčasťou zmluvy sa na základe jednoznačného vyhlásenia žalovaného obsiahnutého v texte zmluvy

stali všeobecné obchodné podmienky, ktorých pravdivosť žalovaný v konaní nespochybnil. Podľa
ods. 12.2 všeobecných obchodných podmienok bol žalobca ako veriteľ oprávnený vypovedať zmluvu
kedykoľvek, k jej zániku však dochádza až v zmysle ods. 12.1, teda úplným splatením. Z takto
formulovaného ustanovenie je teda zrejmé, že jeho cieľom nie je výpoveď zmluvy v pravom slovazmysle (teda v zmysle ukončenia zmluvy, porov. § 582 Obč. zák.), ale len privodenie okamžitej splatnosti
všetkých splátok, pričom samotná zmluva zanikne až splnením dlžníkovho dlhu. Podľa názoru súdu tak
citované ustanovenie predstavuje vlastne dohodu obdobnú tej, ktorú predpokladá § 565 Obč. zák. Veriteľ

teda môže kedykoľvek (bez obmedzenia akýmikoľvek zmluvnými predpokladmi) a bez akéhokoľvek
zmluvného dôvodu žiadať splatenie celého dlhu kedykoľvek počas trvania zmluvného vzťahu.
Podobnosť s ustanovením § 565 Obč. zák. a tým aj podobné posudzovanie právnych dôsledkov takejto
dohody (pozri ďalej) má význam aj z hľadiska § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenie
viaže využitie práva podľa § 565 Obč. zák. na určité obmedzujúce podmienky. Cieľom týchto obmedzení

je pritom ochrana spotrebiteľa pred okamžitými nepriaznivými následkami omeškania s platením. Podľa
názoru súdu by takémuto ochrannému účelu odporovalo, ak by veriteľ mohol dohodu podľa § 565 Obč.
zák. nahradiť právom kedykoľvek a bezdôvodne zmluvu vypovedať. Takáto výpoveď by totiž privodila
presne tie následky, ktoré privodí uplatnenie práva podľa § 565 Obč. zák. a ktorým má § 53 ods. 9
Obč. zák. brániť. Teleologický výklad § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Obč. zák. potom vyžaduje, aby
aj dohoda v spotrebiteľskej zmluve, podľa ktorej môže veriteľ kedykoľvek privodiť okamžitú splatnosť

splátok spotrebiteľského úveru (pôžičky), podliehala rovnakým obmedzeniam (§ 53 ods. 9 Obč. zák.)
ako dohoda v § 565 Občianskeho zákonníka.
Záverom k ods. 12.2 všeobecných obchodných podmienok treba uviesť, že tak z prerokúvanej veci, ako
aj z iných obdobných vecí známych súdu z úradnej činnosti vyplýva, že žalobca využíva toto ustanovenie
na to, aby žiadal od dlžníka okamžité splatenie pôžičky práve pri omeškaní so splátkami. Takýto postup

podľa názoru súdu dokazuje, že vôľa žalobcu pri vypracúvaní všeobecných obchodných podmienok
(konkrétne odseku 12.2) smerovala práve k tomu, aby tým bolo umožnené okamžité zosplatnenie
omeškaných úverov. Podľa § 35 ods. 2 Obč. zák. tak treba toto ustanovenie vykladať predovšetkým
ako dohodu o možnosti žiadať splatenie všetkých splátok kedykoľvek, ale najmä v prípade omeškania
s plnením splátok, teda najmä v prípadoch upravených v § 565 Obč. zák.

9. Podľa názoru súdu však potom treba na takúto dohodu (ktorá smeruje k rovnakému cieľu ako dohoda
podľa § 565 Obč. zák.) aplikovať všetky tie ustanovenia, ktoré sa aplikujú na dohodu podľa § 565 Obč.
zák. Ide predovšetkým o osobitnú úpravu premlčania v tomto prípade. Premlčacia doba je podľa § 101
Občianskeho zákonníka trojročná, pričom podľa § 103 Obč. zák. plynie v tomto prípade premlčacia doba

jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa však pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Účelom ustanovenia § 103 Obč. zák. je brániť tomu, aby veriteľ mohol otáľať s využitím práva podľa
§ 565 Obč. zák. pri omeškaní dlžníka, resp. motivovať veriteľa k čo najskoršiemu vymáhaniu svojej
pohľadávky. Preto premlčanie celého zvyšku dlhu nie je viazané na okamih využitia práva podľa § 565

Obč. zák. veriteľom, ale na okamih splatnosti tej splátky, kvôli ktorej toto právo využíva. Podľa názoru
súdu však tieto následky musia platiť aj pre takú dohodu, aká je obsiahnutá v ods. 12.2 všeobecných
obchodných podmienok. Ak totiž táto dohoda rovnako umožňuje veriteľovi kedykoľvek zosplatniť celý
úver, potom sa musia rovnako aplikovať ustanovenia chrániace dlžníka pred možnou snahou veriteľa
„predlžovať“ premlčaciu dobu otáľaním s výkonom tohto práva. Iný výklad by viedol k absurdným

záverom: veriteľ, ktorý sa s dlžníkom dohodol len na dohode podľa § 565 Obč. zák., by mal byť
motivovaný k skorému uplatneniu svojej pohľadávky (hoci objektívne môže byť potrebný určitý čas na
zistenie,čisúsplnenépodmienky§565Obč.zák.),noveriteľ,ktorýsadohodolnamožnostivypovedania
a zosplatnenia kedykoľvek a ktorý teda nemusí skúmať splnenie žiadnych podmienok, by k takémuto
skorému uplatňovaniu motivovaný nebol. Takýto výklad nezodpovedá účelu vyjadrenému v § 103 Obč.

zák.
Na základe toho tak súd dospel k záveru, že ustanovenie § 103 Obč. zák. treba aplikovať aj na
premlčanie dlhu zosplatneného na základe oprávnenia daného veriteľovi v ods. 12.2 všeobecných
obchodných podmienok v prerokúvanej veci.

10. V prerokúvanej veci z ustanovenia ods. 6.2 všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že splátky
súzročnédo20.dňakalendárnehomesiaca.Zozistenéhoskutkovéhostavupotomvyplýva,žežalovaná
ako prvú nezaplatila splátku zročnú 20. decembra 2012. V prerokúvanej veci žalobca celý dlh zosplatnil
listom z 10. apríla 2013. Ustanovenie § 53 ods. 9 Obč. zák. umožňuje vykonať právo zosplatnenia až po
trojmesačnom omeškaní so splatením niektorej splátky. Vzhľadom na dátum listu (10. apríla 2013) tak

k zosplatneniu mohlo dôjsť len v dôsledku omeškania so splátkou splatnou 20. decembra 2012, keďže
od jej splatnosti do 10. apríla 2013 uplynuli viac ako tri mesiace.
V zmysle už citovaného § 103 Obč. zák. však plynie premlčacia doba celého zosplatneného dlhu nie
od okamihu doručenia oznámenia alebo výzvy veriteľa na jeho splatenie, ale od zročnosti nesplnenejsplátky, ktorá založila právo veriteľa žiadať predčasné splatenie. Ak teda v prerokúvanej veci išlo o
splátku splatnú 20. decembra 2012, začala týmto dňom plynúť premlčacia doba pre splatnosť celého
zvyšku dlhu žalovaného. Trojročná premlčacia doba zosplatneného zvyšku dlhu tak uplynula najneskôr

20. decembra 2015.
Na tento záver nemá nijaký vplyv to, že § 53 ods. 9 Obč. zák. umožňuje uplatniť právo podľa § 565
Obč. zák. až po trojmesačnom omeškaní. Predovšetkým, v tejto časti je toto ustanovenie lex specialis
k § 565 druhej vete Obč. zák., podľa ktorého možno toto právo uplatniť len do splatnosti nasledujúcej
splátky. Ak totiž pri pôžičke splácanej mesačnými splátkami musí uplynúť trojmesačné omeškanie s

niektorou splátkou, za ten čas sa stanú splatné najmenej dve ďalšie splátky. V takom prípade by veriteľ
z takejto spotrebiteľskej zmluvy nikdy nemohol uplatniť právo podľa § 565 Obč. zák. To je však v rozpore
s § 53 ods. 9 Obč. zák., ktorý jasne hovorí, že toto právo uplatniť môže (avšak len za tam uvedených
podmienok). Teda v prípade spotrebiteľskej zmluvy môže veriteľ uplatniť právo podľa § 565 Obč. zák. po
uplynutí trojmesačného omeškania s niektorou splátkou bez ohľadu na to, že medzičasom boli zročné
ďalšie splátky. To však - ako už bolo uvedené - nemá vplyv na plynutie premlčania. Ustanovením §

53 ods. 9 Obč. zák. sa totiž nijako nenovelizovalo ustanovenie § 103 Obč. zák., preto aj v prípade
spotrebiteľských zmlúv platí, že premlčacia doba začína plynúť od zročnosti splátky, kvôli ktorej sa
predčasné splatenie žiada, nie od okamihu predčasného splatenia. Keďže § 53 ods. 9 Obč. zák.
umožňuje predčasné splatenie uplatniť až po trojmesačnom omeškaní s niektorou splátkou, je práve
táto splátka tou splátkou, „pre nesplnenie ktorej sa stane zročným celý dlh“ v zmysle § 103 Obč. zák.

Preto od jej zročnosti (a nie až uplynutím troch mesiacov, resp. zosplatnením) plynie premlčacia doba
v zmysle tohto ustanovenia.

11. Premlčacia doba na splatenie zvyšku dlhu žalobcu zo zmluvy zo 16. októbra 2012 so žalovaným
tak uplynula najneskôr 20. decembra 2015. Nárok na úroky z omeškania ako akcesorický nárok

na príslušenstvo k hlavnému záväzku pritom podlieha rovnakému premlčaniu ako záväzok hlavný.
Premlčanieistinyk20.decembru2015takmalozanásledokajpremlčacienárokunaúrokyzomeškania.
Žaloba podaná na súd 16. marca 2016 je tak podaná po uplynutí premlčacej doby celej pôžičky, ako aj
zodpovedajúcich úrokov z omeškania. Keďže žalovaný je spotrebiteľom v zmysle § 2 písm. a) zákona
č. 129/2010 Z. z., musel súd v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa prihliadnuť

na premlčanie práva aj bez - inak potrebnej (§ 100 ods. 1 tretia veta Obč. zák.) - námietky žalovaného.
Preto bolo treba žalobu zamietnuť (výrok I).

12. Súd považuje ešte za potrebné upozorniť na to, že v prerokúvanej veci neskúmal, či boli naplnené
všetkypredpoklady§53ods.9Obč.zák.nazosplatneniedlhu.Zobsahutohtoustanoveniatotižvyplýva,

že jeho cieľom je chrániť spotrebiteľa, nie veriteľa. Preto podľa názoru súdu nemôže mať nedodržanie
podmienok uplatnenia tohto ustanovenia za následok absolútnu neplatnosť zosplatnenia, na ktorú by
mal súd hľadieť z úradnej povinnosti, ale len námietku dlžníka, že nenastala splatnosť jeho záväzku
v súlade so zmluvou a so zákonom. Opačný postup by totiž paradoxne favorizoval veriteľa práve z
hľadiska plynutia premlčacej lehoty, keďže neplatnosť zosplatnenia by vlastne mala za následok, že

dlh by bol splatný podľa pôvodne dohodnutých splátok, ktoré by sa však premlčiavali odo dňa svojej
zročnosti. Veriteľ by tak v konečnom dôsledku profitoval z vlastného protiprávneho úkonu, čo je v rozpore
s elementárnymi právnymi zásadami občianskeho práva. Preto podľa názoru súdu treba aj následky
porušenia § 53 ods. 9 Obč. zák. posudzovať tak, aby to bolo na prospech spotrebiteľovi, ktorého má
toto ustanovenie chrániť, nie veriteľovi, ktorého chrániť nemá.

13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p., keďže žalovaná mala
vo veci plný úspech (výrok II).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu

písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej
značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahu
sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).