Decision was made at the court Okresný súd Michalovce
Judgement was issued by JUDr. Gabriel Štefanič
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 6C/203/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713204995
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriel Štefanič
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2016:7713204995.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, sudca JUDr. Gabriel Štefanič, v spore žalobcu CD Consulting, s.r.o. so sídlom
Politických vězňů 1272/21, Nové Město, Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpeného
advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Grosslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421
proti žalovanej S. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX/XX, C., o zaplatenie 276,- eur s príslušenstvom
t a k t o
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.
II. Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa návrhom doručeným súdu 28.3.2013 domáhal proti žalovanej plnenia zo zmenky. Žiadal,
aby mu žalovaná zaplatila zmenkovú sumu 276,- eur, zmenkový úrok 0,25 % denne zo sumy 276,- eur
od 25.12.2010 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy 276,- eur od 10.03.2011 do zaplatenia,
zmenkovú odmenu 0,92 eur a trovy konania. Navrhol postupovať v konaní v zmysle článku 4 ods. 1
Nariadenia EP a Rady ES č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu. Návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky,
ktorú vystavila žalovaná dňa 24.08.2010 na zmenkovú sumu 276,- eur, pričom sa zaviazala aj k úhrade
zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 25.12.2010. Indosant predložil zmenku k plateniu, pričom
vystaviteľ doposiaľ neuhradil žiadnu sumu. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“,
indosant nenechal skutočnosť predloženia zmenky na platenie zistiť verejnou listinou.
2. Súd doručil žalovanej žalobu na vyjadrenie, žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.
3. Zo žalobného návrhu na č. l. 1 - 3 spisu, z fotokópie zmenky č. 905100219 na č. l. 4 súd zistil, že
táto bola vystavená 24. augusta 2010 na zmenkovú sumu 276,- eur, pričom zo zmenky ďalej vyplýva,
že žalovaná S. A. na základe tejto má uhradiť POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25,
Bratislava sumu 276,- eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 25.12.2010. Zmenka bola vystavená bez
protestu, na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia.
4. Z uznesenia Krajského súdu v Košiciach č. k. 12Ncb 399/2013-18 zo dňa 12.07.2013 zistil, že
nesúhlas Okresného súdu Košice I s postúpením veci je dôvodný. Z textu citovaného uznesenia vyplýva,
že predmetná vec nie je zmenkovou vecou a že vystaviteľ zmenky bol v postavení spotrebiteľa, keďže sa
jedná o spotrebiteľské úvery podľa zák. č. 258/2001 Z. z., resp. zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch.5. Z výzvy B podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 861/2007 odpovede na výzvu na
č. l. 81 a nasledujúcich spisu zistil, že žalobca disponuje len indosovanou zmenkou a nemá k dispozícii
iné primerané a presné údaje, alebo listiny, ktoré súd vyžaduje a ktoré by mohol nad rámec už v návrhu
uvedeného súdu označiť alebo predložiť. Vzhľadom na uvedené žalobca nemá dostatočne presné a
primerané údaje na to, aby mohol zodpovedne vyhodnotiť typ zmenky a titul jej vzniku. Zároveň uviedol,
že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. S poukazom na uvedenú
argumentáciu žiadal, aby súd pokračoval v európskom konaní na základe podaného návrhu, teda článku
4 a článku 5 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ( ES ) č. 861/2007 z 11.07.2007 v ktorom sa
upravuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu bez aplikácie ustanovenia § 79 ods. 3
O.s.p.. V rámci ochrany legitímnych práv navrhovateľa poukázal na lehoty ustanovené v článku 5 bod
2 a 3 a v článku 7. bod 1 nariadenia.
6. Žalobca predložil v konaní vlastnú zmenku ( fotokópiu zmenky č. l. 4 spisu, ktorá je totožná s
originálom zmenky ) ‚ ktorá obsahuje nasledovné údaje:
- označenie, že sa jedná o zmenku
- číslo zmenky: 905100219
- miesto vystavenia zmenky: v Michalovciach
- dátum vystavenia zmenky: 24.08.2010
- zmenková suma: 276,- eur
- vyhlásenie vystaviteľa: „ zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o. ‚ IČO:
35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava a zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne od 25.12.2010 “
- splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o.‚ IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava
- doložka: „bez protestu“, „ na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“
- na rube zmenky sa nachádza indosament / rubopis /, ktorým bola zmenka prevedená na navrhovateľa
- meno, priezvisko, trvalé bydlisko, rodné číslo a podpis vystaviteľa - žalovanej.
7. Podľa § 75 zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov, vlastná
zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť' určitú peňažnú sumu;
3. údaj sročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť';
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.
8. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov
(ďalej ZZŠ), každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom ).
9. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov,
vo zmenke sročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie
zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.
10. Podľa § 48 ods. 1 bodu 2 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, majiteľ môže postihom žiadať: šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti.
11. Podľa § 33 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov,
zmenku možno vystaviť: na videnie, na určitý čas po videní, na určitý čas po dáte vystavenia, na určitý
deň.
12. Podľa § 33 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov,
zmenky s iným časom sročnosti alebo s postupnou sročnosťou sú neplatné.
13. Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov,
zmenky zmenka na videnie je sročná pri predložení. Musí byť predložená na platenie do jedného roku
od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto
lehoty skrátiť.14. Podľa § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.
15. Z vyššie uvedeného vyplýva, že náležitosťou zmenky musí byť údaj splatnosti ( § 1 bod 4 zák. č.
191/1950 Zb. a § 75 bod 3 citovaného zákona ), pričom zmenka môže byť vystavená ( § 33 ods. 1 ):
bod (1) na videnie (na nahliadnutie)
bod (2) na určitý čas po videní (nahliadnutí)
bod (3) na určitý čas po dátume vystavenia
bod (4) na určitý čas.
16. Zmenky s inou dobou splatnosti alebo so splatnosťou postupnou sú neplatné ( § 33 ods. 2 ).
17. V predmetnej zmenke nie je presne určený deň splatnosti. Ak je na nej uvedené, že je splatná pri
predložení, ide o zmenku na videnie. V zmysle návrhu žalobcu predložená zmenka je vistazmenkou.
18. Súd preskúmal zmenku z pohľadu jej splatnosti, pričom dospel k záveru, že ide o vlastnú zmenku,
ktorá má uvedené dve možnosti splatnosti, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť, z dôvodu jej
neurčitosti.
19. Neurčitý údaj splatnosti zmenky je spôsobený zápismi údajov na zmenke, keď zo zápisu „ zaplatím
za túto zmenku pri predložení“ je uvedená splatnosť na videnie (na nahliadnutie (bod 1)), čo je prvý
prípad splatnosti avšak z údaju „ na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia “ je uvedená
splatnosť na určitý čas, čo je ďalší v poradí druhý prípad splatnosti ( bod 4 ). Súd nepovažoval tento údaj
za predĺženie lehoty podľa § 34 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch, nakoľko tento
údaj vzbudzuje pochybnosť o druhu splatnosti zmenky. Podľa názoru súdu, ak by vystaviteľ zmenky
mal vôľu predlžiť lehotu na videnie zmenky, údaj mal správne znieť „ na platenie predložiť v lehote do
4 rokov od vystavenia “.
20. Súd má za to, že na predmetnej zmenke ide o neurčitý údaj splatnosti, resp. splatnosť postupnú,
čím podľa § 33 ods. 2 zák. č. 191/1950 Zb. ide o zmenku neplatnú.
21. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. 1Obdo 59/2010 zo dňa 26. 1. 2011
jednoznačne skonštatoval, že ak sú v zmenke uvedené dve rozdielne určenia splatnosti ( na videnie a
do dvoch rokov od vystavenia ) spôsobuje to jej neplatnosť, a to s poukazom na ustanovenie § 33 ods.
2 zákona č. 191/1950 Zb. ZZŠ. Na základe uvedeného je zrejmé, že pri uplatňovaní zmenkového práva
sa uplatňuje prísny formalizmus a preto z týchto dôvodov súd návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol.
22. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len “ neprijateľná podmienka “). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
23. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
24. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
25. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
26. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.27. Z ustanovenia § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.
28. Súd v súlade s článkom 5 ods. 1 nariadenia považoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie
aj napriek nesúhlasu žalobcu, pretože z predloženej zmenky bolo zrejmé, že pôvodným veriteľom bola
spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. o ktorej je všeobecne známe, že poskytuje spotrebiteľské úvery. Bolo
preto potrebné objasniť, či zmenkou bol zabezpečený spotrebiteľský úver a ak áno, či zmenka bola
vystavená v súlade so zákonom. Za tým účelom súd vyzval žalobcu výzvou B zo dňa 03.08.2016,
aby predložil zmluvu, z ktorej je zabezpečený záväzok zmenkou. Žalobca výzvu súdu nerešpektoval a
zmluvu nepredložil.
29. Súd zo svojej činnosti zistil, že na tunajšom súde sa vedie konanie 6Er/434/2011 a že podkladom
pre vydanie exekučného titulu bola zmenka, ktorá je uplatnená aj v konaní 6C 203/2013. Exekučný spis
obsahuje aj úverovú zmluvu, z ktorej je preukázané, že zmenka kryla spotrebiteľský úver poskytnutý
spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. Súd preto napriek výhradám žalobcu musel posúdiť, či zmenka bola
vydaná v súlade s ustanovením § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. Ide teda o skúmanie platnosti právneho
úkonu ex offo a nie sú k tomu potrebné žiadne námietky povinnej strany, ako sa toho dožadoval žalobca.
Ustanovenie § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. účinné k dátumu uzavretia úverovej zmluvy a vystavenia
zmenky jednoznačne zakazovalo plnenie dlhu zmenkou alebo šekom. Výnimku tvorila zabezpečovacia
zmenka. V takom prípade nemohla zmenková suma byť vyššia ako aktuálny stav dlhu na úverovej
istine a príslušenstvo ( vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere ) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Ak bola zmenka vyplnená
v rozpore s týmito podmienkami, veriteľ ju nemohol od dlžníka prijať a ak ju prijal, na požiadanie dlžníka
ju musel vrátiť.
30. Z úverovej zmluvy a predloženej zmenky je preukázané, že zmenka bola vyplnená v rozpore s
ustanovením § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z.. Zmenka bola vystavená zjavne nad limit prípustný
zákonom, preto je neplatná. Podľa zákona žalobca takúto zmenku nesmel ani prijať a ak ju prijal porušil
zákon. Ak zákon zakazuje prijať zmenku vyplnenú v rozpore s ustanovením § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001
Z. z., nemôže si veriteľ z takejto zmenky uplatňovať ani právo na súde.
31. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu v podaní zo dňa 26.08.2016, súd sa s ňou nestotožňuje ani v
jednom jej bode. V prvom rade žalobca uvádza, že pre konanie podľa nariadenia nie je možné aplikovať
ustanovenie § 79 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku po jeho novele zák. č. 438/2015. Súd tento
predpis ani neaplikoval. Vychádzal zo znenia článku 4 ods. 4 nariadenia, na ktorý sa sám žalobca vo
svojom právnom názore odvoláva. Podľa tohto článku nariadenia, ak sa súd domnieva, že informácie,
ktoré poskytol žalobca nie sú dostatočne jasné alebo primerané, dá žalobcovi možnosť tlačivo návrhu
na uplatnenie pohľadávky doplniť alebo opraviť, alebo predložiť týmto orgánom určené doplňujúce
informácie alebo dokumenty, alebo vziať pohľadávku späť, a to v lehote určenej týmto orgánom. Súd
má preto právo vyžadovať od žalobcu doplňujúce informácie ale aj dokumenty, ktoré sú potrebné
pre rozhodnutie, aj keď žalobca zastáva názor, že žaloba nemala žiadne vady. Nariadenie 861/2007
neupravuje postup, ak predmetom tzv. skráteného konania podľa nariadenia je zmenka alebo ak je
žalovaným v konaní spotrebiteľ. Je pravda, že nariadenie 861/2007 má za účel zjednodušiť a zrýchliť
konanie s nízkou hodnotou sporu v cezhraničných sporoch, nie však na úkor ochrany práv spotrebiteľa.
Nerešpektovanie vnútroštátneho právneho poriadku a práva Európskej únie o ochrane spotrebiteľa by
bolo obchádzaním týchto právnych predpisov prostredníctvom konania podľa Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady ES č. 861/2007. Žalobca ďalej argumentoval, že disponuje iba indosovanou
zmenkou, inými dokladmi nedisponuje. Súd k tomu poznamenáva, že žalobca má vedomosť, kto bol
pôvodný veriteľ zo zmenky, preto mu nič nebránilo o zmluvu požiadať pôvodného veriteľa a predložiť
ju súdu. Ak požadovaným dokladom nedisponuje, sám sa dostáva do dôkaznej núdze. Podľa právneho
názoru vysloveného v hore uvedených rozhodnutiach odvolacích senátov, ktoré sú známe aj žalobcovi,
pretože citované rozhodnutia odvolacích senátov sa týkajú vecí žalobcu prejednávaných v konaniach
senátu 5C, samotná zmenka nie je dostatočným dôkazom na preukázanie uplatneného nároku žalobcu.32. Súd tiež poukazuje na zjednocujúce stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo
zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa: „I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného
nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:
1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne
žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v
rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti
posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. II. Ak je
vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve,
aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. III. Aj v prípade, že nie
sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu nato, či je spotrebiteľom), ktorý je na
strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný
úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu
takýto exces dosahuje.“
33. Súd preto zastáva názor, že je oprávnený vykonať všetky úkony, ktoré sú potrebné pre
zistenie prípadnej súvislosti s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku. Bol preto
oprávnený vyžadovať od žalobcu predloženie úverovej zmluvy, aby mohol posúdiť uplatnený nárok aj v
intenciách vyššie uvedeného zjednocujúceho stanoviska NS SR. Ak žalobca výzvu súdu nerešpektoval,
nezostávalo mu nič iné ako žalobu žalobcu v zmysle článku 4 ods. 4 nariadenia zamietnuť.
34. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovanej by ako strane úspešnej v konaní
patrili trovy konania. Zo spisu nevyplýva, že by žalovanej vznikli trovy súvisiace s konaním, preto jej súd
trovy konania nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na
tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.