Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, February 7, 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 22XCdo/153/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912213532
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zemková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:6912213532.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o.
so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti SR, so sídlom Župné nám. 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy, vedenom na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 7C/97/2012, o dovolaní žalobkyne

proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17Co/227/2015-148 zo dňa 6. mája 2015, takto

r o z h o d o l :

Návrh na prerušenie dovolacieho konania zamieta.

Dovolanie odmieta.

Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobkyne označeným
uznesením potvrdil uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota (ďalej len „prvoinštančný súd“) č. k.
7C/97/2012-18 zo dňa 03.11.2014, ktorým bola uložená žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok
vo výške 66 €, za vznesenú námietku zaujatosti podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov,
ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. V

odôvodnení sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že z hľadiska obsahového išlo v podanej žalobe
aj o námietku zaujatosti vznesenú proti sudcom Okresného súdu Rimavská Sobota; za správny označil
tiež následný postup súdu prvého stupňa pri vyrubení súdneho poplatku za námietku zaujatosti.

2. Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním, v ktorom žiadala zrušiť
rozhodnutie prvoinštančného a odvolacieho súdu. Dovolanie odôvodnila tým, že sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom a že vo veci rozhodoval vylúčený sudca, resp. bol súd nesprávne obsadený.

3. Zároveň navrhla, aby konajúci súd prerušil konanie a predložil návrh na vyslovenie nesúladu
položky 17a Sadzobníka súdnych poplatkov s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Ústavnému
súdu Slovenskej republiky. Návrh na prerušenie konania odôvodnila tým, že poplatok za námietku

zaujatosti má povahu poplatku za vyjadrenie sa k otázke nestrannosti sudcu, čo je neprípustný zásah
do základného práva na spravodlivý proces, vrátane práva na nestranný súd.

4. Žalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.

5. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej

len „C.s.p.“). Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“),
pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe úpravy z prechodnéhoustanovenia § 470 ods. 1 C.s.p. (podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže však dovolanie
tu bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho

stavu existujúceho v čase podania dovolania, teda podľa príslušných ustanovení zákona č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“ alebo „Občiansky súdny
poriadok“). Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov C.s.p. o
spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp
právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov dovolacieho konania, ktoré začalo,

avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1 a 2 C.s.p.), ako aj o potrebe
ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 C.s.p.).

6. Najvyšší súd ako súd, ktorého funkčná príslušnosť na prejednanie dovolania a rozhodnutie o
ňom ostala zachovaná i po nadobudnutí účinnosti nových kódexov civilného procesného práva (v tejto
súv. por. tiež § 10a ods. 1 O.s.p., § 35 C.s.p. i nedostatok osobitnej úpravy v Civilnom mimosporovom

poriadku, teda v zákone č. 161/2015 Z. z.), po zistení, že dovolanie bolo podané včas aj naň oprávnenou
osobou, sa najskôr zaoberal návrhom žalobkyne na prerušenie konania. Podľa § 162 ods. 1 písm. a/ C.
s. p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť.

7. Najvyšší súd v prvom rade poukazuje na legálny výklad zákonodarcu, podľa ktorého k opätovnému

zavedeniu poplatku za vznesenie námietky zaujatosti uskutočnenému zákonom č. 621/2005 Z. z. došlo
v snahe zabrániť zneužívaniu tohto inštitútu. Poplatok za vznesenie námietky zaujatosti má mať
povahu kaucie, teda poplatníkovi sa vráti, ak námietku zaujatosti podal odôvodnene (za
tým účelom došlo predmetným zákonom aj k novelizácii § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov). Účelom zavedenia poplatku za vznesenie

námietky zaujatosti tak bolo zamedzenie zbytočnému predlžovaniu súdneho konania predkladaním
neodôvodnených námietok zaujatosti.

8. K žalobkyňou tvrdenému rozporu položky 17a Sadzobníka súdnych poplatkov
s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky najvyšší súd poznamenáva, že Ústavný súd Slovenskej

republiky sa obdobnou otázkou opakovane zaoberal a dospel k záveru, že uloženie poplatkovej
povinnosti v občianskoprávnych veciach nemožno samo osebe považovať
za rozporné s právom na prístup k súdu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy alebo čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd (porovnaj I. ÚS 176/03, I. ÚS 45/09, I. ÚS 464/2010). Aby
však konkrétna poplatková povinnosť obstála ako prípustný zásah

dozákladnéhoprávanasúdnuochranu,musínielensledovaťlegitímnycieľ,aletiežrešpektovaťústavou
predpokladané medze vyplývajúce z princípu proporcionality. Konkrétne opatrenie obmedzujúce právo
jednotlivca na prístup k súdu musí byť primerané svojmu účelu a nesmie jednotlivcovi zužovať prístup
k súdu takým spôsobom alebo v takej miere, že bude narušená samotná podstata tohto základného
práva (PL. ÚS 56/07).

9. Právna úprava súdneho poplatku za vznesenie námietky zaujatosti je podľa najvyššieho súdu
primeraná svojmu cieľu a prispieva k zachovaniu iného ústavou zaručeného práva, a to práva na
prerokovanie veci v primeranej lehote. Jej zavedenie nebráni účastníkovi vyjadriť sa k otázke zaujatosti
sudcu, a teda nejde o opatrenie, ktoré by jednotlivcovi zužovalo prístup súdu v takej miere, že by to

narušovalo samotnú podstatu základného práva vyplývajúceho z čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.

10. Najvyšší súd sa preto nestotožnil s názorom žalobkyne, že zavedením súdneho poplatku za
vznesenie námietky zaujatosti ide o neprípustný zásah do základného práva na spravodlivý proces,
vrátane práva na nestranný súd, garantovaného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd a jej návrh na prerušenie dovolacieho konania
zamietol.

11. Následne sa zaoberal prípustnosťou dovolania. V prejednávanom prípade ide o dovolanie podané
v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na

základe skoršieho dovolania tej istej žalobkyne - viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn.
6 Cdo 291/2013, 6 Cdo 417/2013, 6 Cdo 120/2014, 6 Cdo 281/2014, 6 Cdo 301/2014, 6 Cdo
304/2014, 1 Cdo 122/2014, 3 Cdo 310/2014, 4 Cdo 229/2014, 5 Cdo 311/2014. Dovolací súdsa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a
poukazuje na ne.

12. V súvislosti s novelizáciou ustanovenia § 239 ods. 3 O.s.p., účinnou od 1. januára 2015, len dodáva,
že od uvedeného dátumu je prípustnosť dovolania proti uzneseniu o súdnych poplatkoch výslovne
vylúčená aj týmto ustanovením. V zmysle § 452 ods. 1 C.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.

13. So zreteľom na uvedené preto najvyšší súd dovolanie žalobkyne podľa § 447 písm. c/ C.s.p. ako

neprípustné odmietol.

14. O náhrade trov dovolacieho konania bolo potom rozhodnuté podľa § 451 ods. 3 veta druhá C.s.p. a
toto neodôvodňuje. O výške náhrady trov konania žalovanej rozhodne súd prvej inštancie. (§ 262 ods.
2 C.s.p.)

15. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.