Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, July 1, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/73/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713210279
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5713210279.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: Ing. B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
M., K. XXXX/X, proti odporcom: v rade 1/ Ing. B. A., bytom Z., I. XX, v rade 2/ Ing. B. C., bytom M., A.
XX, zastúpený splnomocnenkyňou Gabrielou Kormošovou, bytom M., A. XXXX/XX, v rade 3/ Ing. M. Z.,
bytom M., E. XXX/X, v rade 4/ Mgr. B. Z., bytom Z., G. XXXX/XX, v rade 5/ O. P., bytom M., J. G. X/XX,
v rade 6/ N. A., bytom M., kpt. G. XX/XX, v rade 7/ Ing. L. Z., bytom M., C. X, v rade 8/ B. M., bytom

M., J. XX, v rade 9/ Ing. B. P., bytom M., Z. XXXX/XX, v rade 10/ Z. Z., bytom M., E. XXX/XX, v rade
11/ Ing. N. B., bytom M., J. XXXX/XX, v rade 12/ Ing. M. U., bytom M., M. B. XXXX/XX, v rade 13/ G. I.,
bytom Z., ul. A.. R. a M. XXXX/X, v rade 14/ M. I., bytom M., F. XX/XX, v rade 15/ Q. O., bytom Z., G. X, v
rade 16/ B. E., bytom M., J. M. XX/XX, v rade 17/ Q. A., bytom M., J. X/X, v rade 18/ E. A., bytom M., A.
A. XXXX/XX, zastúpená splnomocnenkyňou Adrianou Sekejovou, v rade 19/ P. A., bytom M., I. XXXX/
X, zastúpený Adrianou Sekejovou, v rade 20/ Ing. B. C., bytom O. XXX, v rade 21/ A. M., bytom M.,

kpt. J. G. XX/XX, v rade 22/ B. A., bytom M., I. XX/XX, v rade 23/ V. C., bytom M., I. XX/XX, zastúpený
JUDr. Jozefom Pliešovským, advokátom, C. X, M., o vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Martin, č. k. 8C/159/2013-71 zo dňa 19. septembra 2013,
v spojení s dopĺňacím uznesením č. k. 8C/159/2013-119 zo dňa 20. augusta 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom v spojení s dopĺňacím uznesením okresný súd zamietol návrh navrhovateľa
voči odporcom v rade 1/ až 19/ a 21/ až 23/, konanie voči odporcovi v rade 20/ zastavil.
Odporcom v rade 1/ až 19/ a 21/ až 22/ náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľovi uložil povinnosť
nahradiť odporcovi v rade 23/ trovy konania vo výške 48,82 Eur na účet jeho právneho zástupcu JUDr.
Jozefa Pliešovského.
Navrhovateľovi náhradu trov konania voči odporcovi v rade 20/ nepriznal.

Navrhovateľ podaným žalobným návrhom ako spoluvlastník nehnuteľností nachádzajúcich sa v
katastrálnom území Z. uplatňoval voči odporcom nárok na finančnú náhradu za jeho spoluvlastníckeho
podielu. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd ustálil, že navrhovateľ a odporcovia v
rade 1/ až 16/ a 21/ až 23/ sú podielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností. Konštatoval, že
ak medzi podielovými spoluvlastníkmi nedôjde k dohode o užívaní spoločnej veci, vzhľadom na to,
že podieloví spoluvlastníci nevlastnia reálny geograficky vyčlenený podiel, nie je možné dospieť k

záveru, že vec je užívaná bez právneho dôvodu, čo by spôsobilo bezdôvodné obohatenie na strane
odporcov. Vychádzajúc z týchto záverov ustálil, že na strane odporcov ako podielových spoluvlastníkov
predmetných nehnuteľností nedošlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor navrhovateľa ako ďalšieho
spoluvlastníka.
Na základe späťvzatia žalobného návrhu voči odporcovi v rade 20/, konanie proti jeho osobe v zmysle
§ 96 ods. 1 O.s.p. zastavil.

O trovách konania medzi navrhovateľom a odporcom v rade 20/ rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta
druhá O.s.p.. Konštatoval, že navrhovateľ zobral žalobný návrh voči jeho osobe späť z dôvodu dohody omimosúdnom vyrovnaní, preto by navrhovateľovi patrila voči odporcovi v rade 20/ náhrada trov konania.
Túto si však neuplatnil, preto mu ich náhradu nepriznal.
O trovách konania vo vzťahu k odporcom 1/ až 19/ a 21/ až 22/ rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p..

Títo ako účastníci v konaní úspešní mali právo na náhradu trov konania, ktoré si však neuplatnili, preto im
túto nepriznal. Trovy konania si uplatnil iba odporca v rade 23/, preto rozhodol o povinnosti navrhovateľa
tieto mu uhradiť.

Navrhovateľ podal proti tomuto rozsudku do výroku o zamietnutí návrhu v zákonom stanovenej lehote

odvolanie , ktorým sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Tvrdil,
že sporné parcely sú cesty v záhradkárskej osade, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia Zákona č. 229/1991
Z. z. o pôde. Na základe kúpnej zmluvy v roku 2009, resp. 2010 sa stal právnym nástupcom pôvodných
vlastníkov, ktorým boli tieto parcely vyvlastnené. Okresný súd sa však jeho právnym postavením
nezaoberal. Odporcovia v rade 1/ až 12/, 14/ až 19/ a 21/ až 23/ potvrdili, že v záhradkárskej osade
užívajú od roku 1981 záhradky a sporné parcely ako prístupové cesty k záhradkám, na základe zmluvy

o dočasnom užívaní. Odporkyňa v rade 13/ uviedla, že je členom záhradkárskej osady, a je právnym
nástupcom pôvodného užívateľa, teda užíva aj prístupové cesty k sporným parcelám. Nie je pravdivé
tvrdenie súdu, že odporkyňa v rade 13/ tieto parcely neužíva. Podaným žalobným návrhom sa domáhal
vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie jeho podielu na sporných nehnuteľnostiach odporcami.
Na záver namietal nepravdivé tvrdenie okresného súdu, že odporkyňa v rade 13/ je podielovým

spoluvlastníkom sporných nehnuteľností. Uviedol, že táto nie je takýmto podielovým spoluvlastníkov a
túto skutočnosť ani netvrdil.

Odporca v rade 2/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa žiadal predmetné odvolanie „zamietnuť“.
Uviedol, že od roku 1981, kedy bola založená záhradkárska osada užíva sporné nehnuteľnosti ako

prístupovú cestu k záhradám a to ako jediný možný prístup. V roku 1994 odkúpil túto záhradku od
vlastníkov v zastúpení JUDr. V. O. s prísľubom, že neskoršie im (záhradkárom) odpredá aj cesty, zatiaľ
im len dovolil po nich chodiť. Svoje slovo však nedodržal a podiel na týchto nehnuteľnostiach odpredal
navrhovateľovi.

Odporca v rade 7/ vo svojom vyjadrení označil odvolanie navrhovateľa za bezdôvodné a nepodstatné.
Tvrdil, že medzi navrhovateľom a odporcami nevznikol žiadny nájomný vzťah, neexistuje žiadna
nájomná zmluva, obidve sporové strany využívajú prístupové cesty k svojim pozemkom, teda aj k
pozemkom, ktoré vlastní navrhovateľ. Nebránia mu užívať predmetnú cestu, rovnako od neho žiadne
nájomné nepožadujú.

Odporca v rade 9/ k odvolaniu navrhovateľa poukázal nato, že odporca ako spoluvlastník má všetky
práva, ktoré mu nikto neupiera. Nie je od neho ani žiadané recipročne žiadne nájomné.

Odporkyňa v rade 11/ poukázala na skutočnosť, že sporné nehnuteľnosti tvoria prístupovú cestu

k záhradkám, o ktorú sa riadne všetci spoluvlastníci starajú a udržujú ju v poriadku, s výnimkou
navrhovateľa.

Obdobne sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadrili aj odporca v rade 12/ a odporkyňa v rade 13/. Zhodne
uviedli, že sporné nehnuteľnosti sú využívané ako prístupová cesta.

Odporca v rade 23/ vo svojom vyjadrení uviedol, že sporné nehnuteľnosti sú spoločnou prístupovou
cestou, ktorú záhradkári využívajú ako prístup k svojim chatkám od založenia záhradkárskej osady, a to
bezodplatne. Túto skutočnosť rešpektovali aj pôvodní vlastníci Q. a V. O., preto nárok navrhovateľa na
vydanie bezdôvodného obohatenia nepovažuje za oprávnený.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. (z titulu
ktoréhozostalinedotknutéodvolanímnenapadnutévýrokyozastaveníkonaniavočiodporcovivrade20/
a o nepriznaní trov konania navrhovateľovi vo vzťahu k tomuto odporcovi) a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým

okresný súd návrh navrhovateľa zamietol a v závislých výrokoch o trovách konania odporcov v rade 1/
až 19/ a 21/ až 23/ zrušil a podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p. a podľa odseku 2 tohto zákonného
ustanovenia vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.Vychádzajúc z obsahu podaného odvolania krajský súd sa vecou zaoberal v rovine jej právneho
posúdenia.
Právne posúdenie veci je všeobecne nesprávne, ak súd posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na

zistený skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne
ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

V odvolacom konaní je potrebné právne kvalifikovať nárok spoluvlastníka na plnenie vznikajúci v
dôsledku toho, že iný spoluvlastník užíva spoločnú vec nad rámec svojho podielu.

Spoluvlastníctvo veci vyvoláva dve skupiny právnych vzťahov, jednak medzi spoluvlastníkmi a tretími
osobami, jednak medzi spoluvlastníkmi samotnými. Z právnych úkonov voči tretím osobám týkajúcich
sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne (§ 139 ods.
1 Obč. zák.). Pri výkone spoluvlastníckeho práva však vznikajú aj právne vzťahy medzi samotnými
spoluvlastníkmi; v rámci týchto vzťahov možno vymedziť a obmedziť užívanie veci jednotlivými

spoluvlastníkmi.

Podľa dikcie ust. § 137 ods. 1 Obč. zák. spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci
podieľajúnaprávachapovinnostiachvyplývajúcichzospoluvlastníctvakspoločnejveci.Jenesporné,že
podiel nevymedzuje určitú časť veci, vo vzťahu ku ktorej by bol spoluvlastník oprávnený vykonávať svoje

vlastnícke právo, ale vyjadruje právne postavenie spoluvlastníka k ostatným spoluvlastníkom, určuje,
ako sa spoluvlastníci podieľajú na úžitkoch veci a aké nesú náklady a podobne.

Problémom je vymedzenie možností užívania veci spoluvlastníkmi. Títo môžu vec užívať súčasne,
užívanie môže byť vymedzené časovo (každý z nich môže počas určitej doby výlučne užívať vec), tiež sa

môžu dohodnúť, ktorú časť veci bude každý z nich výlučne užívať. Podstatné je, že každý spoluvlastník
je v zásade oprávnený (má nárok) užívať vec v rozsahu svojho podielu. Posúdenie, či v konkrétnej veci
spoluvlastník užíva vec v rámci svojho podielu, je posúdením právnym vychádzajúcim zo skutkových
zistení. Súd musí zobrať do úvahy všetky okolnosti veci; nestačí napríklad zistenie, že spoluvlastník
užíva časť veci vo väčšej výmere, než by mu podľa pomeru výšky podielu prináležala, musí sa zaoberať

aj kvalitou užívania veci a podobne. Na základe takéhoto posúdenia je potom možné urobiť záver, či
spoluvlastník užíva vec v rámci svojho podielu alebo nad tento rámec.

Právo každého zo spoluvlastníkov vec užívať je obmedzené rovnakým právom ostatných užívať vec
podľa veľkosti podielu. Spoluvlastníci môžu na základe dohody alebo väčšinovým rozhodnutím, alebo

rozhodnutím súdu o hospodárení so spoločnou vecou rozhodnúť podľa § 139 ods. 2 Obč. zák. tak, že
niektorého zo spoluvlastníkov z fyzického užívania veci úplne alebo čiastočne vylúčia; v takomto prípade
logicky užíva niektorý zo spoluvlastníkov vec nad rámec jeho podielu (neužíva vec v súlade s kritériom
určeným v § 137 ods. 1 Obč. zák.). Ide tu však o obmedzenie práva dovolené zákonom (§ 139 ods. 2
Obč. zák.), za ktoré z užívania úplne alebo čiastočne vylúčenému vlastníkovi prináleží (ak sa s ostatnými

spoluvlastníkmi nedohodol inak) náhrada vo výške zodpovedajúcej rozsahu jeho ujmy. Spoluvlastník
užívajúci vec nad rámec svojho podielu v tomto prípade neužíva vec bez právneho dôvodu, preto jej
užívaním nemôže získať bezdôvodné obohatenie; žiadna skutková podstata uvedená v § 451 Obč. zák.
sa na tento prípad nevzťahuje.
Právo spoluvlastníka na náhradu za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho

spoluvlastníckemu podielu je dané zákonom a vyplýva z práva spoluvlastníka podieľať sa na užívaní
spoločnej veci v miere zodpovedajúcej jeho podielu. Rozsah tohto užívacieho práva k spoločnej
veci (rovnako ako výška spoluvlastníckeho podielu) nemôže byť proti vôli spoluvlastníka rozhodnutím
ostatných spoluvlastníkov modifikovaná. Ak neumožňujú existujúce pomery alebo rozhodnutie,
poprípade dohoda spoluvlastníkov niektorému spoluvlastníkovi plnú realizáciu tohto práva, prináleží

mu za to (ibaže by sa strany dohodli inak) zodpovedajúca náhrada. Ide o náhradu za obmedzenie
spoluvlastníckeho práva.
Pre posúdenie výšky náhrady pre vylúčeného vlastníka potom nie je - podobne ako v iných prípadoch
určenianáhradyzaobmedzeniepráva-rozhodujúceto,čospoluvlastníkužívajúcivecnadrámecpodielu
získava (o čo sa obohatí); podstatná je ujma vznikajúca vylúčenému spoluvlastníkovi. Tú musí súd určiť

na základe úvahy vychádzajúc zo skutkových zistení týkajúcich sa toho, čo by spoluvlastník pri obvyklom
užívaní veci v rámci svojho podielu získal.Iná situácia nastane, ak užíva spoluvlastník vec nad rámec svojho podielu bez právneho dôvodu (t.j. bez
rozhodnutia väčšiny spoluvlastníkov alebo bez dohody spoluvlastníkov alebo bez rozhodnutia súdu).
V tomto prípade spoluvlastníci voči sebe navzájom si môžu z takto nastoleného vzťahu vyvodzovať

nároky a domáhať sa inej úpravy užívania veci. Samotné spoluvlastnícke právo však v tomto prípade
nie je právnym dôvodom užívania veci v akomkoľvek rozsahu; je len dôvodom k užívaniu veci v rozsahu
spoluvlastníckeho podielu. Z vlastníctva podielu síce nevyplýva právo užívať iba konkrétnu časť veci,
nič menej spoluvlastník je oprávnený užívať vec len v rámci svojho podielu (ak tu nie je právny dôvod
pre užívanie veci v inom rozsahu).

Inak povedané to, že spoluvlastník je (v rámci svojho podielu) oprávnený užívať celú vec, ešte
neznamená, že ju môže bez ďalšieho užívať nad rámec podielu na úkor ostatných spoluvlastníkov.
Majetkový prospech dosiahnutý týmto užívaním sa považuje za obohatenie získané bez právneho
dôvodu.
Možno teda uzavrieť, že ak spoluvlastník užíva bez právneho dôvodu (najmä bez rozhodnutia väčšiny
spoluvlastníkov alebo bez dohody spoluvlastníkov alebo bez rozhodnutia súdu) spoločnú vec nad rámec

svojho spoluvlastníckeho podielu, je povinný vydať to, o čo sa takýmto užívaním obohatil ostatným
spoluvlastníkom podľa pravidiel o vydaní bezdôvodného obohatenia (§ 451 a nasl. Obč. zák.).

V prejednávanej veci navrhovateľ v podanom žalobnom návrhu vo vzťahu k odporcom 1/ až 23/,
s výnimkou odporkyne v rade 13/ tvrdil, že sú podielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností,

ktoré ,vrátane odporkyne v rade 13,/ užívajú bez právneho dôvodu, čím vo vzťahu k jeho osobe
ako jednému zo spoluvlastníkov dochádza na ich strane k bezdôvodnému obohateniu. Odporcovia vo
svojich vyjadreniach poukazovali na skutočnosť, že sporné nehnuteľnosti slúžia ako prístupová cesta
(komunikácia) k ich záhradám, ktorá cesta je využívaná aj samotným navrhovateľom.

Na základe vykonaného dokazovania okresný súd ustálil, že nemožno nárok uplatnený navrhovateľom
subsumovať pod ustanovenia upravujúce bezdôvodné obohatenie, pretože právo užívať sporné
nehnuteľnosti ostatnými odporcami im vyplýva z ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich
práva a povinnosti podielových spoluvlastníkov (§ 137 ods. 1 a § 139 ods. 2 Obč. zák. citované
v napadnutom rozsudku). Okresný súd na základe skutkového zistenia, že odporcovia sú podieloví

spoluvlastníci sporných nehnuteľností (vrátane odporkyne v rade 13/, o ktorej to však ani samotný
navrhovateľvpodanomžalobnomnávrhu,aniodporkyňavrade13/netvrdili)súoprávneníužívaťsporné
nehnuteľnosti.

Vychádzajúc z vyššie uvádzaných právnych záverov odvolacieho súdu možno konštatovať, že iba

na základe zistenia existencie podielového spoluvlastníctva nie je možné konštatovať, že na strane
povinných podielových spoluvlastníkov neexistuje bezdôvodné obohatenie. Naviac, súd nie je viazaný
právnym posúdením veci účastníka konania. Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že odporcovia užívajú sporné
nehnuteľnosti nad rozsah svojho podielu, mal sa zaoberať posúdením dôvodnosti tohto nároku, z
hľadiska aplikácie ustanovenia § 137 ods. 1 v spojení s § 139 ods. 2 Obč. zák., na ktoré sám vo svojom

rozhodnutí poukazoval, prípadne § 451 a nasl. Obč. zák.

Okresný súd musí zhodnotiť, či z vykonaného dokazovania mal preukázanú existenciu dohody
spoluvlastníkov o spôsobe a rozsahu užívania spoločnej nehnuteľnosti, t.j. dohody o hospodárení so
spoločnou vecou v zmysle § 139 Obč. zák., na základe ktorej by bol navrhovateľ z fyzického užívania

spornej nehnuteľnosti úplne alebo čiastočne vylúčený. V prípade, že by išlo o takéto obmedzenie
spoluvlastníckeho práva navrhovateľa, ide o obmedzenie práva dovolené zákonom, za ktoré mu
však prináleží náhrada vo výške zodpovedajúcej rozsahu jeho ujmy tak, ako to bolo konštatované
odvolacím súdom vyššie. Prípadne, ak z vykonaného dokazovania bude preukázané, že navrhovateľ
neužíva vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, avšak bez rozhodnutia väčšiny spoluvlastníkov

alebo bez dohody spoluvlastníkov alebo bez rozhodnutia súdu, je namieste posúdiť existenciu
bezdôvodného obohatenia na strane odporcov. V tejto súvislosti však odvolací súd zdôrazňuje, že
rozhodné skutkové zistenia, ako aj označenie a predloženie dôkazov na preukázanie takéhoto užívania
sporných nehnuteľností odporcami nad rozsah ich spoluvlastníckeho podielu zaťažuje navrhovateľa.

Zároveň odvolací súd dáva do pozornosti prvostupňového súdu skutočnosť, že vo vzťahu k odporkyni v
rade 13/ navrhovateľ netvrdil, že je podielovou spoluvlastníčkou spornej nehnuteľnosti, ale iba uviedol,
že sporné nehnuteľnosti užíva. Vo vzťahu k odporkyni tak nemožno aplikovať právny režim týkajúci sa
úpravy práva z povinnosti spoluvlastníkov, ale posudzovať dôvodnosť nároku navrhovateľa voči tejtoosobe v zmysle ust. § 451 a nasl. Obč. zák., ak budú zistené také skutkové okolností, ktoré umožňujú
aplikáciu tohto zákonného ustanovenia.

Rovnako je potrebné prihliadať na skutočnosť, že odporcovia, ako aj navrhovateľ tvrdili, že sporné
nehnuteľnosti slúžia ako prístupová cesta, rovnako na liste vlastníctva je pri sporných nehnuteľnostiach
ako druh pozemku uvedené, že ide o komunikáciu. Potom je potrebné sa zaoberať dôvodnosťou
námietky odporcov, že sporné nehnuteľnosti užívajú ako cestu z titulu práva všeobecného užívania
pozemnej komunikácie. V tomto prípade je nutné odpovedať na otázku, či ide o komunikáciu, ktorej

užívanie je vlastník pozemku povinný strpieť, pretože táto povinnosť mu vyplýva z právneho predpisu
upravujúceho právo všeobecného užívania komunikácii, či ide o ochranu verejného práva a vzťahuje sa
naň režim tzv. všeobecného užívania pozemných komunikácii vyplývajúcich z ust. zákona č. 135/1961
Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon).

Na základe uvedených skutočností krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie.

V novom rozhodnutí prvostupňový súd rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods.
3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.